Obsah (4)

§ 243a§ 242§ 243b§ 243d

Najvyšší súd 3 M Cdo 13/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. V., 2/ S. V., rod. K., oboch bývajúcich v B., zastúpených JUDr. M. P

potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z

1. apríla 2008 sp. zn. 7 Co 221/2007, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok
2. Krajského súdu v Ţiline z
3. apríla 2008 sp. zn. 7 Co 221/2007 vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Čadca zo
4. júna 2007 č.k. 6 C 580/2000-183 v napadnutej časti vo veci samej týkajúcej sa ţalovanej 2/ a vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách odvolacieho konania medzi ţalobcami 1/ a 2/ a ţalovanou 2/,
5. Okresného súdu Čadca zo
6. júna 2007 č.k. 6 C 580/2000-183 vo výroku, ktorým bola ţalovanej 2/ uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcom 1/ a 2/ 175 000 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od
7. novembra 2000 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Čadca rozsudkom z
8. júna 2003 č.k. 6 C 580/2000-51 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobcovia 1/ a 2/ domáhali, aby súd ţalovaných 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť 200 000 Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania od
9. novembra 2000 aţ do zaplatenia. Ţalobcov 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalovanému 1/ 2 3 M Cdo 13/2009 náhradu trov prvostupňového konania vo výške 18 328 Sk. Rozhodol tak po zistení, ţe ţalovaný 1/ ako bezpodielový spoluvlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. X. v kat. území S., dom č. X. a pozemok KN X., zastavaná plocha o výmere X. m² (ďalej len „nehnuteľnosti“) bez súhlasu ţalovanej 2/ ako bezpodielovej spoluvlastníčky uzatvoril so ţalobcami 1/ a 2/ dňa
10. septembra 1999 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli vyššie uvedené nehnuteľnosti a ţalobcovia 1/ a 2/ uhradili ţalovanému 1/ kúpnu cenu 400 000 Sk. Následne ţalobcovia 1/ a 2/
11. júna 2000 uzatvorili so ţalovanou 2/ dohodu o urovnaní podľa § 585 Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej ţalovaná 2/ udelila súhlas s predajom vyššie uvedenej nehnuteľnosti a ţalobcovia 1/ a 2/ sa zaviazali uhradiť jej 200 000 Sk, z ktorých ţalovanej 2/ v skutočnosti uhradili len 175 000 Sk na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti. Súčasťou dohody o urovnaní bolo aj dojednanie o postúpení pohľadávky, podľa ktorého ţalovaná 2/ postúpila svoju pohľadávku voči ţalovanému 1/ vo výške 200 000 Sk z titulu nároku na polovicu kúpnej ceny nehnuteľnosti na ţalobcov 1/ a 2/. Zo spisu Okresného súdu Čadca sp.zn. 5 C 8/2000 súd zistil, ţe pred týmto súdom prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva medzi ţalovanými 1/ a 2/, predmetom ktorého medzi aktívami nie je nehnuteľnosť zapísaná na LV č. X. a ani nárok na zaplatenie časti kúpnej ceny ţalovanej 2/. Ţalobcovia 1/ a 2/ svoj nárok na zaplatenie 175 000 Sk s prísl. vyvodzovali z postúpenej pohľadávky vo výške 200 000 Sk, ktorú pôvodne mala ţalovaná 2/ voči ţalovanému 1/ z titulu neuhradenia 1/2 kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorá je v ich v bezpodielovom spoluvlastníctve (t.j. ţalovaných 1/ a 2/) a ktorú postúpila na ţalobcov 1/ a 2/. Zamietnutie ţaloby súd odôvodnil tým, ţalovaná 2/ neplatne postúpila na ţalobcov 1/ a 2/ pohľadávku vo výške 200 000 Sk, pretoţe k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva ţalovaných ešte nedošlo a ţalovaná 2/ tak nedisponuje zročnou pohľadávkou, ktorú postúpila na ţalobcov. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Na odvolanie ţalobcov 1/ a 2/ Krajský súd v Ţiline uznesením z
12. decembra 2003 sp.zn. 6 Co 348/2003 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou, či ţalovaný 1/ prijatím od ţalobcov sumy 400 000 Sk a tieţ aj ţalovaná 2/ sumy 175 000 Sk pred vyporiadaním ich bezpodielového spoluvlastníctva nezískali bezdôvodné obohatenie. Okresný súd Čadca ďalším rozsudkom z
13. apríla 2004 č.k. 6 C 580/2000-76 uloţil ţalovaným 1/ a 2/ povinnosť solidárne zaplatiť ţalobcom 1/ a 2/ 175 000 Sk so 17,6 % 3 3 M Cdo 13/2009 úrokom z omeškania od
14. novembra 2000 aţ do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 46 507 Sk. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, ţe ţalovaný 1/ ako bezpodielový spoluvlastník nehnuteľností uzatvoril so ţalobcami 1/ a 2/
15. septembra 1999 kúpnu zmluvu, na základe, ktorej mu uhradili kúpnu cenu 400 000 Sk. Nedostatok súhlasu ţalovanej 2/ ako bezpodielovej spoluvlastníčky vyššie uvedenej nehnuteľnosti bol konvalidovaný prostredníctvom dohody o urovnaní z
16. júna 2000 uzatvorenej medzi ţalobcami 1/, 2/ a ţalovanou 2/, ktorou sa ţalobcovia 1/ a 2/ zaviazali uhradiť jej 200 000 Sk na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti (ţalobou sa domáhali zaplatenia 175 000 Sk s úrokom z omeškania). Súd povaţoval ţalobu za dôvodnú, keď mal preukázané, ţe ţalovaní 1/ a 2/ prijatím 400 000 Sk titulom kúpnej ceny za nehnuteľnosť a prijatím ďalších 175 000 Sk, prijali plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalovaného 1/ uznesením z
17. januára 2007 sp. zn. 8 Co 140/2006 napadnutý rozsudok opäť zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pretoţe na strane ţalovaného 1/ nevzniklo bezdôvodné obohatenie, lebo predmetné nehnuteľnosti nadobudol od svojej matky darovacou zmluvou (nesprávne označovanou ako kúpna zmluva). Preto bol oprávnený sám predávajúci uzavrieť so ţalobcami 1/ a 2/ kúpnu zmluvu
18. septembra 1999 bez súhlasu ţalovanej 2/. Keďţe bol výlučným vlastníkom predaných nehnuteľností a nebol účastníkom dohody o urovnaní, podľa právneho názoru odvolacieho súdu nevzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie. Okresný súd Čadca rozsudkom zo
19. júna 2007 č.k. 6 C 580/2000-183 (v poradí tretím) uloţil ţalovanej 2/ povinnosť zaplatiť ţalobcom 1/ a 2/ 175 000 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od
20. novembra 2000 aţ do zaplatenia a trovy konania 32 775 Sk. Voči ţalovanému 1/ ţalobu zamietol a ţalobcom 1/ a 2/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 1/ 65 051,60 Sk titulom náhrady jeho trov konania. Súd prvého stupňa vychádzajúc zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v jeho predošlom zrušujúcom uznesení, ţe na strane ţalovaného 1/ nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, dospel k záveru, ţe ţalovaná 2/ nadobudla sumu 175 000 Sk bez právneho dôvodu, pretoţe doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva medzi ţalovanými 1/ a 2/ ako bývalými manţelmi. Na strane ţalovaného 1/ nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie, preto ţalobu voči nemu zamietol. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa 4 3 M Cdo 13/2009 § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka; za začiatok omeškania ţalovanej 2/ s plnením peňaţného dlhu, povaţoval okamih rozšírenia ţaloby aj na ţalovanú 2/. Rozhodnutie o trovách odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p., pričom vychádzal z názoru, ţe v dôsledku zamietnutia ţaloby voči ţalovanému 1/ mali inak v konaní úspešní ţalobcovia úspech iba polovičný. O náhrade trov ţalovaného 1/ rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobcov a ţalovanej 2/ rozsudkom z
21. apríla 2008 sp. zn. 7 Co 221/2007 napadnutý rozsudok vo výrokoch vo veci samej potvrdil a v časti výrokov o náhrade trov prvostupňového konania rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalobcom 1/ a 2/ uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému 1/ trovy odvolacieho konania v sume 14 836 Sk do 3 dní na účet advokátky JUDr. E. H.. Ţalovanej 2/ uloţil povinnosť nahradiť ţalobcom 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania 23 476 Sk do 3 dní na účet advokátky JUDr. M. P.. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalovaný 1/ bol výlučným vlastníkom nehnuteľností predaných ţalobcom 1/ a 2/ a pokiaľ ţalovaná 2/ na základe dohody o urovnaní uzavretej so ţalobcami 1/ a 2/ bez účasti ţalovaného 1/ získala sumu 175 000 Sk, došlo na jej strane k bezdôvodnému obohateniu. Zrušenie výrokov o náhrade trov prvostupňového konania ţalobcov 1/ a 2/ odôvodnil nesprávnym názorom súdu prvého stupňa o čiastočnom úspechu ţalobcov 1/ a 2/ a pokiaľ ide o náhradu trov konania ţalovaného 1/, odvolací súd poukázal na to, ţe ţalovaného 1/ v konaní postupne zastupovali dvaja právni zástupcovia, čo však z výroku rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmé. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa zásady úspešnosti v konaní. Na základe podnetu ţalovanej 2/ napadol rozsudok Okresného súdu Čadca zo
22. júna 2007 č.k. 6 C 580/2000-183 vo výroku o povinnosti ţalovanej 2/ zaplatiť ţalobcom 1/ a 2/ 175 000 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od
23. novembra 2000 do zaplatenia

potvrdzujúcim výrokom rozsudku Krajského súdu v Ţiline z

1. apríla 2008 sp. zn. 7 Co 221/2007 mimoriadnym dovolaním generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“). Namietal, ţe v konaní došlo k inej vade uvedenej v § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. a napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. K nesprávnemu právnemu posúdeniu došlo tým, ţe hoci súdy uloţili ţalovanej 2/ povinnosť zaplatiť vyššie uvedené peňaţné plnenie z dôvodu, ţe získala majetkový prospech bez právneho dôvodu, hoci skutočným právnym dôvodom na získanie majetkového prospechu bol záväzok ţalobcov 1/ a 2/ zaplatiť ţalovanej 2/ 200 000 Sk vyplývajúci z dohody o urovnaní. K naplneniu tzv. inej 5 3 M Cdo 13/2009 vady ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, došlo tým, ţe súdy sa vo svojich rozhodnutiach nevyporiadali s otázkou platnosti prípadne neplatnosti dohody o urovnaní a ich rozhodnutia sú pokiaľ ide o túto pre rozhodnutie podstatnú otázku, nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov ţiadal tieto rozsudky v napadnutej časti (vo veci samej) zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Ţalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení navrhli mimoriadne dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. Ţiadny z účastníkov v prvostupňovom ani odvolacom konaní nepoukazoval na dohodu o urovnaní z
2. júna 2000, ktorú uzavreli ţalobcovia so ţalovanou 2/ a ani na ţiadne zo skutočností uvádzané v mimoriadnom dovolaní, preto je neopodstatnené poukazovať na tieto skutočnosti, keď neboli označené v prvostupňovom ani v odvolacom konaní (§ 120 ods. 4 O.s.p.). V prípade zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa dovolacím súdom, ţiadali tento zrušiť v celom rozsahu, nakoľko v zmysle § 242 ods. 2 písm. b/ O.s.p. výroky napadnutého rozsudku navzájom súvisia, ide o spoločné práva a povinnosti, preto sa musí rozhodnutie vzťahovať na všetkých účastníkov na jednej strane a z právneho predpisu vyplýva spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi (§ 242 ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p.). Ţalovaný 1/ sa k dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadril. Ţalovaná 2/ sa vo svojom vyjadrení k dovolaniu stotoţnila s mimoriadnym dovolaním a podľa jej názoru sa bezdôvodne obohatil ţalovaný 1/; navrhla preto zrušiť rozsudky súdov prvého a druhého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dohodou o urovnaní uzavretou dobromyseľne boli vyporiadané vzájomné práva účastníkov, preto plnenie z tejto dohody nemôţe byť jej neoprávneným obohatením. Zastávala tieţ názor o nedostatku svojej pasívnej legitimácie v konaní, preto „konanie voči nej malo byť zastavené“. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.) na dovolacom súde v lehote jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môţe napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa v napadnutej časti bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243aods.

1 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 O.s.p. 6 3 M Cdo 13/2009 a dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov v napadnutých častiach treba zrušiť a v súvisiacich výrokoch o trovách odvolacieho konania treba zrušiť. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môţe byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 druhá veta O.s.p.) Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.; ţiadna z týchto vád nebola v mimoriadnom dovolaní namietaná a v konaní o tomto opravnom prostriedku nevyšla najavo. Dovolací súd ďalej skúmal, či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. l písm. b/ O.s.p.). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu došlo v prejednávanej veci v konaniach na súdoch niţších stupňov k procesným nesprávnostiam (viď ďalej

1. a 2.), ktoré vykazujú znaky takej procesnej vady. O tzv. inú vadu konania ide tieţ v prípade nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu (viď tieţ R 111/1998). Odôvodnenie rozsudku (prvostupňového aj odvolacieho) súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 3 O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Musí obsahovať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení rozsudku musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami; jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, ale tieţ s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Zákonom poţadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou poţiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. 7 3 M Cdo 13/2009 Tieto poţiadavky mimoriadnym dovolaním rozsudok Krajského súdu v Ţiline z
2. apríla 2008 sp. zn. 7 Co 221/2007 v napadnutej časti

rozsudkom Okresného súdu Čadca zo

1. júna 2007 č.k. 6 C 580/2000-183 nespĺňajú. Súdy oboch stupňov v danej veci prevzatie sumy 175 000 Sk ţalovanou 2/ posúdili ako bezdôvodné obohatenie, ktoré jej ţalobcovia poskytli bez právneho dôvodu. Súd prvého stupňa, ktorý vychádzal zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v jeho poslednom zrušujúcim rozhodnutí z
2. januára 2007 sp. zn. 8 Co 140/2006, po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, ţe ţalovanej 2/ na základe dohody o urovnaní so ţalobcami, ktorým vytýkala uzavretie kúpnopredajnej zmluvy iba so ţalovaným 1/ bez jej súhlasu, hoci ona bola bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, bola vyplatená suma 175 000 Sk. Bol toho názoru, ţe ţalovaná 2/ nadobudla uvedenú sumu bez právneho dôvodu, lebo v tom čase ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva ţalovaných. Odvolací súd, ktorý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil, t.j. vo výroku, ktorým ţalovanej 2/ bola uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcom 175 000 Sk a vo výroku, ktorým bola ţaloba voči ţalovanému 1/ zamietnutá, na rozdiel od súdu prvého stupňa vychádzal z odlišného názoru, ţe ţalovaný 1/ uzavrel so ţalobcami kúpnu zmluvu ohľadom predmetných nehnuteľností ako výlučný vlastník nehnuteľnosti, ktorú získal zmluvou od svojej matky (registrovaná bývalým Štátnym notárstvom v Čadci pod R.). Z toho dôvodu ţalovaná 2/ sumu 175 000 Sk získala od ţalobcov bez právneho titulu, lebo nebola bezpodielovou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností. V konaní bolo nesporne preukázané, ţe k vyplateniu sumy 175 000 Sk ţalobcami ţalovanej 2/ predchádzalo uzavretie dohody o urovnaní v zmysle § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa
3. júna 2000, v ktorej ţalovaná 2/ udelila dodatočne výslovný súhlas s uzatvorením kúpnej zmluvy z
4. septembra 1999 uvedenej v bode I. dohody o urovnaní (ktorú uzavrel ţalovaný 1/ so ţalobcami ohľadom označených nehnuteľností za dohodnutú kúpnu cenu 400 000 Sk) a v ktorej sa ţalobcovia zaviazali vyplatiť ţalovanej 2/ v hotovosti sumu 200 000 Sk na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu na označených nehnuteľnostiach (bod II/l dohody o urovnaní), ďalej bol v dohode uvedený spôsob zaplatenia tejto sumy. Ţalovaná 2/ zároveň postúpila pohľadávku na ţalobcu 1/ vo výške 200 000 Sk voči ţalovanému 1/, ktorá vznikla z titulu vyplatenia 1/2 kúpnej ceny za nehnuteľnosť uvedenej v bode I. dohody o urovnaní a vzhľadom na tú skutočnosť, ţe ţalovaný 1/ jej neodovzdal polovicu kúpnej ceny. 8 3 M Cdo 13/2009 Pokiaľ ide o dohodu o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka, touto si účastníci záväzkového právneho vzťahu odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, ţe ich ruší a nahradzuje ich novými, t.j. doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený záväzkom novým, ktorý vyplýva z urovnania. Dohoda o urovnaní je samostatným zaväzovacím dôvodom – právnym dôvodom vzniku záväzku. Po uzavretí dohody o urovnaní sa uţ veriteľ nemôţe domáhať plnenia z pôvodného záväzku, ale len plnenia z nového záväzku z dohody o urovnaní. Účelom urovnania v zmysle tohto ustanovenia je odstrániť spornosť alebo pochybnosť vznikajúcu napr. o tom, či boli splnené predpoklady vzniku alebo zániku určitého práva, spornosť alebo pochybnosť týkajúcu sa výšky pohľadávky, jej splatnosti a pod., pričom spornosť alebo pochybnosť môţe byť skutková i právna, objektívna i subjektívna. Urovnaním môţu byť medzi účastníkmi upravené akékoľvek sporné práva, ktorými môţu disponovať. Spornosťou práva v zmysle § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nemienia súdne spory, ale rozdielny názor účastníkov na otázku existencie, platnosti záväzku, jeho kauzy či obsahu (napr. v akom rozsahu má byť plnené, kedy a pod.). Stačí, ţe jednej zo strán sa určité právo, ktoré je súčasťou ich vzájomného právneho vzťahu javí sporným bez ohľadu na to, či spor objektívne existuje. Môţe ísť o pochybnosť subjektívnej povahy, ktorej príčinou môţe byť aj omyl. Podmienkou platnosti dohody o urovnaní pritom nie je existencia pôvodného (urovnávaného) právneho vzťahu medzi účastníkmi tejto dohody. Účelom urovnania je predísť ďalším nezrovnalostiam alebo sporom tým, ţe pôvodný záväzok, v ktorom sa sporné právo vyskytlo, sa zruší a nahradí záväzkom novým. Urovnanie sa môţe týkať len niektorých vzájomných práv a povinností, ohľadom ktorých účastníci neboli v zhode, ale tieţ celého záväzku (záväzkového právneho vzťahu) alebo všetkých doterajších záväzkov medzi účastníkmi, avšak s výnimkou tých práv (a im zodpovedajúcich povinností), na ktoré niektorý z účastníkov nemohol pomýšľať v dobe, keď bola dohoda o urovnaní uzavretá. Doterajší záväzok ktorý zanikol, je tak nahradený novo dojednaným, ktorý je obsiahnutý v dohode o urovnaní. Dohoda o urovnaní je potom samostatným zaväzovacím dôvodom. Ustanovenie § 586 ods. 1 Občianskeho zákonníka chráni urovnanie pred sankciou neplatnosti pre prípad, ţe pri uzatvorení dohody o urovnaní došlo k omylu v tom, čo je medzi stranami sporné, či pochybné a teda v akom rozsahu sa má urovnanie týkať doterajšieho záväzku. Omyl jednej, prípadne oboch strán pri uzatváraní dohody o urovnaní, týkajúci sa rozsahu, v akom má byť doterajší záväzok nahradený iným, nemá vplyv na platnosť dohody. Odsek 2/ tohto ustanovenia sa týka prípadov, kde strany pri urovnaní vychádzali z domnelého práva jednej strany, hoci toto právo v čase dojednania neexistovalo. 9 3 M Cdo 13/2009 Súdy pri rozhodovaní vychádzali zo zhodného názoru, ţe na strane ţalovanej 2/ vzniklo bezdôvodné obohatenie prijatím plnenia bez právneho dôvodu. Hoci v konaní bolo preukázané, ţe ţalobcovia 1/ a 2/ uzavreli so ţalovanou 2/
5. júna 2000 dohodu o urovnaní, súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalovaná 2/ získala prijatím sumy 175 000 od ţalobcov na základe uvedenej dohody o urovnaní bezdôvodné obohatenie. Napriek prijatému záveru, súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyporiadal s otázkou (ne)platnosti tohto právneho úkonu, hoci toto posúdenie je podstatným pre právny záver, či ţalovaná mala právny dôvod na prijatie plnenia od ţalobcov na základe dohody o urovnaní. Uvedené pochybenie neodstránil ani odvolací súd, ktorý posúdenie otázky (ne)platnosti dohody o urovnaní tieţ nepovaţoval za právne významné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (zrejme vzhľadom na zaujatý názor o výlučnom vlastníctve nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy). Z odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch stupňov tieţ nevyplýva, ako sa vyporiadali s existenciou právoplatného rozsudku Okresného súdu Čadca z
6. novembra 1999 č.k. 6 C 984/98-54, ktorým súd na návrh terajšej ţalovanej 2/ H. Š. určil, ţe nehnuteľnosti kat. úz. rodinný dom číslo súpisné X. s príslušenstvom a pozemok zastavaná plocha o výmere X. m2, zapísané na LV X. na základe kúpnej zmluvy R., tvorili bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov – v tomto konaní ţalovaných 1/ a 2/. So zreteľom na uvedené rozhodnutia súdov oboch stupňov sú pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné a nemôţu byť povaţované za správne. Pokiaľ dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., dovolací súd dodáva, ţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

rozsudkom súdu prvého stupňa nebolo moţné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo vzhľadom na uţ spomenutú tzv. inú vadu nemoţno posúdiť, či súdy správne aplikovali príslušnú právnu normu na zistený skutkový stav a či z nej vyvodili správne právne závery. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto po zistení, ţe v konaní došlo k vyššie uvedenej procesnej vade konania v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p., na ktorú musel vziať zreteľ, zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i O.s.p.

§ 243bO.s.p.).

Pokiaľ ide o náhradu trov prvostupňového konania medzi ţalobcami a ţalovanou 2/, o tejto doposiaľ nebolo rozhodnuté, pretoţe Krajský súd v Ţiline uznesením z

1. marca 2009 10 3 M Cdo 13/2009 sp. zn. 7 Co 59/2009 zrušil uznesenie Okresného súdu Čadca z
2. januára 2009 č.k. 6 C 580/00-254 vo výroku, ktorým ţalovaná 2/ bola zaviazaná nahradiť ţalobcom 1/ a 2/ trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v sume 2 854,91 € (86 007 Sk) na účet právnej zástupkyne ţalobcov, advokátky JUDr. M. P.. V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243i O.s.p.

§ 243dods.

1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. júna 2011 JUDr. Daniela Sučanská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová