1 písm. e/ O.s.p. vymedzený ţalobcom v návrhu na začatie konania a v jeho doplnení. Rovnako nie je v rozpore s týmito aktmi ES ani skutočnosť, ţe v konaní nebola pripustená zmena návrhu, ktorou si ţalobca uplatňoval náhradu za dovolenku, pretoţe ide o samostatne uplatniteľný nárok osobitnou ţalobou a zhodne so súdom prvého stupňa uviedol, ţe predmetné akty neriešia procesnú otázku nepripustenia zmeny ţaloby v konaní. Vo vzťahu k úrokom z omeškania povaţoval návrh na obnovu konania za vylúčený z dôvodu, ţe o tomto nároku sa ďalej koná na základe ţalobcom podaného dovolania (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 Cdo 246/2010, ktorým bol napadnutý rozsudok zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie – pozn. dovolacieho súdu). Odvolací súd ďalej uviedol, ţe ţalobca v odvolaní namieta hlavne nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom pri ustálení výšky náhrady mzdy 3 4 Cdo 112/2013 z neplatne skončeného pracovného pomeru, avšak nesprávne právne posúdenie veci nemôţe byť samo osebe dôvodom povolenia obnovy konania, pretoţe nenapĺňa ţiaden zákonný dôvod vymedzený v ustanovení § 228 ods. 1 O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci je dôvod na podanie dovolania, ktoré je prípustné vţdy pri zmene prvostupňového rozsudku, tak ako to ţalobca urobil v časti úrokov z omeškania, o ktorých sa stále koná. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. a neuplatnením si náhrady trov konania úspešným ţalovaným. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., t.j., ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konania, keď „nemohol následne po doručení nedostatkami postihnutého napadnutého uznesenia odvolacieho súdu podať proti tomuto uzneseniu odvolanie. Nesprávny postup odvolacieho súdu spočíva aj vo vadách, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov alebo pre nezrozumiteľnosť dôvodov, spočíval aj v nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd za situácie, keď zistený skutkový stav a právne normy, ktoré sa mali na zistený skutkový stav aplikovať zjavne a zrejme svedčili na rozhodnutie v prospech navrhovateľa dospel k právnym záverom, ktoré zjavne boli v extrémnom rozpore so zisteným skutkovým stavom.“ (§ 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p.). Ţalobca v obsiahlom odôvodnení svojho dovolania v bodoch 1 – 46 podrobne rozobral ním namietané nedostatky napadnutého uznesenia, z ktorých vyvodil vţdy záver o nepreskúmateľnosti tohto uznesenia s dôsledkom odňatia moţnosti konať pred súdom, rozobral jednotlivé rozhodnutia ESD a Zmluvu o zaloţení Európskeho spoločenstva, z ktorých vyvodil, ţe odvolací súd ich nesprávne vyhodnotil ako nevzťahujúce sa na predmetnú vec, so záverom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia s dôsledkom odňatia mu moţnosti konať pred súdom, podrobne rozobral skutkový stav majúceho sa obnoviť konania s poukazom na jednotlivé pochybenia súdu v ňom a s poukazom na ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., majúc za to, ţe dovolaním napadnuté uznesenie je potrebné povaţovať za nepreskúmateľné ţiadal, aby dovolací súd vyslovil záväzný právny názor, ţe: 1/ „odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu rovnakej odmeny akú odporca vyplácal pracovníkom a pracovníčkam v pracovnom pomere u odporcu v rovnakom období za rovnakú prácu alebo za prácu, ktorej sa prisudzuje rovnaká hodnota, vrátane všetkých jej zloţiek v súlade so všeobecnou zásadou rovnosti a zákazu diskriminácie a v súlade s článkom 141 ods. 2 Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva“, 4 4 Cdo 112/2013 2/ „odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi peňaţnú náhradu za platenú ročnú dovolenku, na ktorú mal navrhovateľ ako pracovník v pracovnom pomere u odporcu nárok a ktorú navrhovateľ bez vlastného zavinenia nemal a nemá moţnosť v skutočnosti čerpať a ktorá zodpovedá beţnej odmene navrhovateľa za túto dobu pracovného odpočinku“, 3/ „odvolací súd je povinný pripustiť zmenu ţaloby zo dňa 4.10.1999 na návrh navrhovateľa a doručený odvolaciemu súdu dňa 29.11.2004, ţe odvolací súd je povinný vydať uznesenie: Odvolací súd pripúšťa zmenu ţaloby zo dňa 4.10.1999 tak, ţe ďalej bude konať popri nárokoch uplatnených v ţalobe aj o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu platenej ročnej dovolenky za nevyčerpaných 43 dní ročnej platenej dovolenky k dátumu odchodu z fakulty a za 40 dní ročnej platenej dovolenky za obdobie rokov 2000 aţ 2003 a za alikvotnú časť platenej ročnej dovolenky za obdobie od 1.1.2004 do 24.5.2004 na základe podania navrhovateľa zo dňa 29.11.2006“, 4/ „zamestnávateľ je povinný vyplatiť pracovníkovi, s ktorým zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer náhradu rovnakej odmeny akú zamestnávateľ vyplácal pracovníkom a pracovníčkam v pracovnom pomere u zamestnávateľa v rovnakom období za rovnakú prácu alebo za prácu, ktorej sa prisudzuje rovnaká hodnota, vrátane všetkých jej zloţiek v súlade so všeobecnou zásadou rovnosti a zákazu diskriminácie a v súlade s článkom 141 ods. 2 Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva“, 5/ „zamestnávateľ je povinný zaplatiť pracovníkovi peňaţnú náhradu za platenú ročnú dovolenku, na ktorú mal pracovník v pracovnom pomere zamestnávateľa nárok a ktorú pracovník bez vlastného zavinenia nemal a nemá moţnosť v skutočnosti čerpať a ktorá zodpovedá beţnej odmene pracovníka za túto dobu pracovného odpočinku“, 6/ „odvolací súd je povinný na návrh navrhovateľa pripustiť zmenu ţaloby a o pripustení zmeny ţaloby vydať uznesenie, ak nie je daný zákonný dôvod na zamietnutie návrhu na zmenu ţaloby“, 7/ zrušiť uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18 Co 90/2011 z 31. augusta 2012 a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, 8/ ţalovanému uloţiť povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku. Ţalovaná povaţovala rozhodnutia súdov niţších stupňov za vecne správne a navrhla dovolanie ţalobcu zamietnuť (zrejme odmietnuť). 5 4 Cdo 112/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Ak dovolací súd pri skúmaní prípustnosti dovolania zistí, ţe tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, odmietne ho bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. V preskúmavanej veci bolo dovolanie podané proti uzneseniu odvolacieho súdu.
1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm. c/ O.s.p..
2 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolanie ţalobcu smeruje proti uzneseniu, ktoré nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolanie ţalobcu by vzhľadom na to mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie, došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k vade tejto povahy, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil 6 4 Cdo 112/2013 len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa zaoberal tieţ otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade vymenovanej v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné zistenie, ţe v konaní skutočne došlo k procesnej vade tejto povahy. Dovolateľ netvrdí, ţe v konaní o návrhu na obnovu konania došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p.; existencia týchto vád ani nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z uvedených ustanovení nevyplýva. Dovolateľ namieta, ţe v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania
tohto ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Dovolateľ namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Treba zdôrazniť, ţe v prípade nedostatočného odôvodnenia a rozhodnutia napadnutého dovolaním moţno usudzovať na vadu konania
f/ O.s.p., t.j., ţe postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá moţnosť pred ním konať. Náleţité zdôvodnenie rozhodnutia je jedným z aspektov práva účastníka na spravodlivý proces.
2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 7 4 Cdo 112/2013
1 O.s.p. v odôvodnení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. Ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia aţ po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť aţ na právoplatnosť rozhodnutia. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Občiansky súdny poriadok v § 219 ods. 2 O.s.p. dáva odvolaciemu súdu moţnosť, v prípade, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Dovolaním napadnuté uznesenie dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo návrhu na obnovu konania nebolo moţné vyhovieť. Okolnosť, ţe táto odpoveď dovolateľa neuspokojuje, neznamená, ţe odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 169 ods. 1 v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p. Z obsahu dovolania vyplýva, ţe dovolateľ namietanú procesnú vadu vyvodzuje z toho, ţe prvostupňový a odvolací súd mali jeho návrhu vyhovieť a obnovu konania povoliť v zmysle § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p. a to vzhľadom na ním uvádzané rozhodnutia ESD, z ktorých vyvodzoval nesprávnosť rozhodnutia súdu v obnoviť sa majúcom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16 C 167/2004. Pre tento prípad dovolací súd uvádza, ţe predmetná námietka sa po obsahovej stránke týka nesprávnosti právnych záverov súdov, konkrétne v otázke aplikácie § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p. súdmi. Ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. ale odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti len so znemoţnením realizácie konkrétnych procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania, a nie s právnym posúdením veci súdom zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením veci súdom sa účastníkovi konania neodníma moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno 8 4 Cdo 112/2013 úspešne odôvodniť iba procesne prípustné dovolanie (por. § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), nie je ale procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a nezakladá prípustnosť dovolania
tohto ustanovenia. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe procesným postupom súdov niţších stupňov nedošlo v prípade ţalobcu k odňatiu moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).
názoru dovolateľa došlo v konaní k procesnej vade konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. bliţšie nekonkretizovanej a tieţ k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Pokiaľ ide o tieto námietky dovolateľa, tieto by bolo moţné preskúmať len v tom prípade, ak by dovolanie bolo prípustné. Dovolací dôvod v zmysle týchto ustanovení, ak by aj bol daný, sám osebe však nezakladá prípustnosť dovolania, preto sa dovolací súd týmito námietkami nemôţe zaoberať. Pri skúmaní prípustnosti dovolania ţalobcu dovolací súd dospel k záveru, ţe tento opravný prostriedok nesmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný (nie je podaný proti ţiadnemu z rozhodnutí uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., v dovolacom konaní nevyšli najavo procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. a nepreukázala sa ţalobcom tvrdená existencia procesnej vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie odmietol
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Dovolací súd povaţuje za potrebné ešte uviesť, ţe pokiaľ sa dovolateľ vo svojom dovolaní domáha, aby dovolací súd vyslovil záväzný právny názor v ňom nastolených otázkach, dovolací súd uvádza, ţe vo fáze občianskeho súdneho konania označenej ako iudicium rescindens sa môţu riešiť iba právne otázky týkajúce sa prípustnosti návrhu na obnovu konania, preto sa týmto jeho návrhom nezaoberal. V dovolacom konaní bola procesne úspešná ţalovaná a vzniklo jej právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaná v dovolacom konaní nepodala návrh 9 4 Cdo 112/2013 na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania, preto jej dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24. októbra 2013 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.