1, ods. 2 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/ a § 140 písm. c/ Tr. zák. vedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK-1T 1/2012, prerokoval odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obţalovaných M. J. a P. S. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, zo dňa 21. augusta 2013, sp. zn. PK-1T 1/2012, a takto r o z h o d o l :
J. a P. S. sa z a m i e t a j ú . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 21. augusta 2013, sp. zn. PK-1T 1/2012, bol obţalovaný M. J. uznaný za vinného zo spolupáchateľstva
zák. obzvlášť závaţného zločinu vraţdy
1, ods. 2 písm. b/ s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák. a obţalovaný P. S. zo spolupáchateľstva
zák. obzvlášť závaţného zločinu vraţdy
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe v presne nezistený deň koncom marca aţ začiatkom apríla 2010, v skorých ranných hodinách, po predchádzajúcej slovnej vyhráţke pod vplyvom alkoholu poškodeného R. D., nar. X., adresovanej obţalovanému M. J., ţe jeho druţke povie o milenkách menovaného 2 3 To 9/2013 obţalovaného, v osobnom motorovom vozidle obţalovaného P. S. zn. Peugeot 309 striebornej farby ev. č. N., po zastavení na odľahlom mieste medzi obcami D. a P. v okrese I. v smere na D. a vytiahnutí poškodeného z vozidla, ho obţalovaný M. J. udieral kovovým obuškom o dĺţke asi 30 cm, pričom ho zasiahol dvakrát do čelovej oblasti hlavy a najmenej dvakrát do hrudníka a ramien, a potom v úmysle usmrtiť, prikázal obţalovanému P. S., aby v tom čase na zemi sediaceho poškodeného udrel sekerou s dĺţkou poriska asi 70 cm, na čo obţalovaný P. S. jej tupou kovovou časťou jedenkrát tzv. golfovým úderom veľmi veľkou intenzitou udrel poškodeného do zadnej časti hlavy, v dôsledku čoho tento upadol do hlbokého bezvedomia; následne ho obaja obţalovaní naloţili do batoţinového priestoru vozidla, prikryli dekou a obţalovaný M. J. na neho nahádzal päť aţ desať kameňov o hmotnosti pribliţne 5 kg, aby sa pod nimi udusil, keď počas jazdy počuli ako poškodený zachrčal a videli vzadu zarosené okná, po zastavení vozidla pred bytovkou obţalovaného M. J. v L., tento z bytu prinesenými dvomi kuchynskými noţmi so šírkou čepele okolo 1,5 – 2 cm a dĺţkou čepele okolo 8 – 10 cm, na odľahlom mieste hneď za obcou smerom na D., bodol poškodeného do oblasti hrudníka vpravo medzi 5. a 6. rebrom, pričom kuchynské noţe takto nechal zapichnuté v tele poškodeného pribliţne do 17.00 hod., kedy uţ mŕtveho poškodeného obaja obţalovaní previezli na miesto v katastri obce H., ktoré vyhliadol obţalovaný P. S., kde sa ho rozhodli zakopať, pričom pri ukladaní do provizórneho hrobu mu jeden z obţalovaných najmenej tromi sečnými ranami ostrou časťou sekery amputoval ľavú ramennú kosť tesne nad lakťom a skôr neţ ho zasypali zeminou, obaja obţalovaní na neho vyliali tri fľaše kyseliny sírovej určenej do akumulátorov z dôvodu rýchlejšieho rozkladu tela a aby ho nevyhrabala zver a nakoniec poškodeného zahrabali a zamaskovali suchým krovím, pričom na tomto mieste po ukázaní obţalovaným P. S. bolo telo poškodeného aj nájdené dňa 2. marca 2011; bezprostrednou príčinou smrti poškodeného bolo zlyhanie riadiacich a regulačných funkcií mozgu v dôsledku trieštivých impresívnych zlomenín záhlavovej kosti a kosti spodiny lebečnej. Za to bol obţalovanému M. J.
2 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. j/ a s pouţitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uloţený trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťtri rokov.
3 písm. b/ Tr. zák. súd zaradil obţalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia. 3 3 To 9/2013
1 písm. a/ Tr. zák. obţalovanému uloţil aj trest prepadnutia veci – 32 kusov fliaš kyseliny sírovej akumulátorovej 37 % objemu 500 ml, uskladnenej v priestoroch Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Račianska 45, Bratislava.
6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stal štát.
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. mu súd uloţil tieţ ochranný dohľad na tri roky. Obţalovaného P. S. súd odsúdil
1 Tr. zák., s poukazom na § 36 písm. d/, písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., s pouţitím § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere pätnásť rokov.
3 písm. b/ Tr. zák. obţalovaného súd zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia.
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. mu uloţil tieţ ochranný dohľad na tri roky.
1 písm. e/ Tr. zák. súd zhabal sekeru bez poriska, ktorej vlastníkom sa stal štát.
1 Tr. por. obţalovaným M. J. a P. S. uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému J. D., nar. X., trvale bytom A.. č. X., okres G. škodu v sume 555,12 €. Proti tomuto rozsudku podali ešte na hlavnom pojednávaní, čiţe v zákonnej lehote obaja obţalovaní prostredníctvom svojich obhajcov odvolanie, obţalovaný J. proti výroku o vine a treste a obţalovaný S. proti výroku o treste. V neprospech obţalovaných podal odvolanie v zákonnej lehote aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. U obţalovaného M. J. proti výrokom o vine a treste, u obţalovaného P. S. proti výroku o treste. V písomnom vyhotovení odvolania prokurátora uviedol, ţe na obţalovaného M. J. bola podaná obţaloba pre obzvlášť závaţný zločin úkladnej vraţdy spáchaný 4 3 To 9/2013 v spolupáchateľstve
zák. k § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/, § 140 písm. c/ Tr. zák. Zastáva názor, ţe prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil skutkové zistenia, keď u obţalovaného J. prekvalifikoval skutok na obzvlášť závaţný zločin vraţdy
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák. spáchaný v spolupáchateľstve
zák. Prokurátor tvrdí, ţe poškodený D. bol vyuţitý ako tkzv. biely kôň. Konkrétne pomáhal zakladať podnikateľský účet na spoločnosť D. v Poštovej banke. Tento účet mal
vyjadrenia obţalovaného J. slúţiť „na nákup“ uhlia z Bane P. alebo H. v mnoţstve 700 – 750 ton za 2,5 milióna Sk. Dodané uhlie sa malo rozpredať za niţšiu cenu, pričom faktúru za uhlie by neuhradili. Vyuţitie poškodeného D.,
názoru prokurátora potvrdzuje aj prevod spoločnosti W., ktorú pôvodne získal obţalovaný J. od podnikateľa V., obţalovaným J. na poškodeného D. a jej premenovanie na D. Prevod spoločnosti obţalovaným J. na poškodeného D. sa uskutočnil potom, ako tento obţalovaný dostal od V. finančnú hotovosť 1 381 368 Sk (za pneumatiky) a 595 000 Sk (za pohľadávky), ktoré peniaze neponechal v spoločnosti, takţe v čase keď prešla na poškodeného D., spoločnosť nemala reálny majetok, len neuspokojených veriteľov. Následne, keď vzhľadom na spôsob ţivota začal mať poškodený D. problémy s občanmi obce Z., kde býval v dome obţalovaného J. a tieţ problémy s políciou, obţalovaný sa ho rozhodol, ako nepohodlného zbaviť. Prvostupňový súd
rozhodnutia najvyššieho súdu doplnil dokazovanie vo vzťahu k obhajobe obţalovaného J., ţe vraţdu poškodeného D. neplánoval, ale došlo k nej v dôsledku hádky vo vozidle, keď sa mu mal poškodený vyhráţať, ţe povie o jeho milenkách druţke obţalovaného. Prokurátor v tejto súvislosti poukazuje, ţe z vyslúchnutých svedkov všetci vedeli o milenkách, ale nikto nevedel konkrétne uviesť ich mená. Svedkovia B. a S. vypovedali, ţe na večierky po skončení stavby nechodili cudzí, ale len príbuzní, zatiaľ čo svedok V. hovoril o tom, ţe na večierky chodili zamestnanci, stavebný dozor a nejaké ţeny, nie však príbuzní. Druţka obţalovaného, M. S. ako svedkyňa vypovedala, ţe o milenkách svojho druha J. mala tušenie, ale i keby sa priznal, nebol by to dôvod na odlúčenie. 5 3 To 9/2013 Prokurátor z toho usudzuje, ţe tvrdenie obţalovaného J. o milenkách ako motíve vraţdy je nevierohodné, fiktívne, keďţe údajná hrozba poškodeného informovaním M. S., nebola spôsobilá vyvolať váţne následky pre tohto obţalovaného v ich vzájomných vzťahoch s druţkou. Skutočný motív vraţdy poškodeného moţno
názoru prokurátora vyvodiť z výpovede spoluobţalovaného P. S., ktorý či uţ ako podozrivý alebo obvinený opakovane uviedol, ţe v inkriminovaný deň mu obţalovaný J. povedal, ţe idú poškodeného D. presťahovať do hotela, lebo má problémy s políciou. Keď viezli poškodeného, obţalovaný J. kázal obţalovanému S. zastaviť po odbočení na poľnú cestu z dôvodu, ţe chce vykonať malú potrebu. Zastali asi 200 metrov od hlavnej cesty, čo obţalovaný S. povaţoval za čudné. Obţalovaný J. a poškodený vystúpili z auta a obţalovaný S. sa išiel s vozidlom otočiť. Keď sa vrátil obţalovaný J., mlátil poškodeného D. rozkladacím obuškom po celom tele. Zostal ako „obarený“, a keď sa obţalovaného J. pýtal, prečo ho bije, ten mu povedal, aby sa nestaral a radšej mu pomohol. Potom mal obţalovaný J. vybrať z kufra auta sekeru, ktorú tam dal obţalovaný S. na poţiadanie obţalovaného J., čo tento odôvodnil potrebou nejakých prác v záhrade. Následne dal obţalovaný J. sekeru do rúk obţalovanému S. a povedal mu, aby ňou poškodeného D. udrel. Obţalovaný S. ani nevedel, prečo sekeru zobral, asi bol „v skrate“, mierne sa zahnal a tupou časťou udrel poškodeného do hlavy. Z uvedeného prokurátor v odvolaní vyvodzuje, ţe obţalovaný J. vraţdu poškodeného D. vopred naplánoval a obţalovaného S. vyuţil ako ţivý nástroj. Vedomý si toho, ţe obţalovaný S. k nemu vzhliada ako ku vzoru a bola mu zrejmá S. nevyzrelosť a ovplyvniteľnosť. O príprave,
prokurátora, svedčí aj to, ţe obţalovaný J. mal pri sebe kovový obušok, ktorý nosieval, keď chodil do banky pre peniaze na výplaty, hoci v ten deň boli obaja obţalovaní rúbať drevo v obci Z.. Rovnako o príprave na vraţdu svedčí aj nakúpenie väčšieho mnoţstva kyseliny sírovej uskladnenej v dome, kde býval obţalovaný S. a z nej tri fľaše boli vyliate na telo poškodeného. Obţalovaný J. po údere, ktorý dal poškodenému D. obţalovaný S. sekerou do hlavy, čo
obţalovaného J. nebolo plánované, ale išlo o skratové konanie obţalovaného S., neprejavil ţiadnu snahu o záchranu ţivota poškodeného D.. Nesnaţil sa ani zavolať rýchlu 6 3 To 9/2013 zdravotnú pomoc, ale konal tak, aby poškodený nepreţil – zahádzal telo kameňmi, a keď mu obţalovaný S. povedal, ţe poškodený vydáva zvuky, bodol do neho dva noţe.
prokurátora prvostupňový súd pochybil aj v tom, ţe predmetný skutok právne nehodnotil tieţ kvalifikačným znakom „trýznivého spôsobu“ spáchania činu. Prokurátor vychádzal pritom zo záverov znalca anestéziológa prof. M., ktorý aj po dopočutí na hlavnom pojednávaní a oboznámení sa so znaleckým posudkom znalca anestéziológa MUDr. B. zotrval na svojom pôvodnom tvrdení, ţe poškodený D. vnímal bolesť i v časovom úseku nasledujúcom po údere sekerou do hlavy. Prvostupňový súd profesorovým záverom neuveril, lebo tieto vychádzali len z výpovede obţalovaného S., ktorý vo svojej výpovedi
názoru prokurátora môţe vyjadriť len znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie anestéziológie a resuscitácie, takţe prihliadať v tejto otázke na vyjadrenie znalca z odvetvia súdneho lekárstva MUDr. Š. je nenáleţité. Do konania sa mal pribrať znalecký ústav. Prokurátor preto zastáva názor, ţe konanie obţalovaného J. bolo dopredu premyslené a naplánované s cieľom usmrtiť poškodeného, a tak sa zbaviť nepohodlného svedka, ktorý by v prípade trestného stíhania vypovedal proti nemu. Súd mal kvalifikovať konanie obţalovaného J. ako obzvlášť závaţný zločin úkladnej vraţdy spáchaný v spolupáchateľstve a uloţiť mu adekvátny trest, s poukazom na výsluch znalkyne z odvetvia psychológie, trest odňatia slobody na doţivotie. V prípade, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotí dôkaznú situáciu tak, ţe nebola preukázaná vopred uváţená pohnútka, potom prokurátor povaţuje u obţalovaného J. za primeraný trest odňatia slobody na 25 rokov so zaradením do ústavu s maximálnym 7 3 To 9/2013 stupňom stráţenia. Prísnejší trest preto, lebo prvostupňový súd nezohľadnil, ţe obţalovaný J. okrem toho, ţe zapríčinil smrť poškodeného D., zničil ţivot aj obţalovanému P. S.. Obţalovanému P. S. by
prokurátora, tieţ s prihliadnutím na názor znalkyne z odvetvia psychológie, bola lepšia resocializácia v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráţenia s vyváţením uloţenia prísnejšieho trestu odňatia slobody vo výmere 17 rokov. Z týchto dôvodov prokurátor navrhol
1 písm. b/ Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok a
1 Tr. por. vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové prerokovanie a rozhodnutie. Obţalovaný M. J. v podanom odvolaní uviedol, ţe najzávaţnejším pochybením prvostupňového súdu je nevysporiadanie sa s výpoveďou znalca MUDr. Š., ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 15. marca 2012 nevylúčil moţnosť, ţe v čase hádzania kameňov na poškodeného D., bol tento uţ po smrti. Zdôraznil, ţe zo ţiadneho dôkazu nevyplýva jeho príkaz obţalovanému S. udrieť poškodeného rovno do hlavy, resp. usmrtiť ho. Pritom sám obţalovaný S. vypovedal, ţe nerozmýšľal, ako a kde poškodeného sekerou udrie. Ako potvrdil aj znalec MUDr. Š., údery J. vedené obuškom boli slabej intenzity a na tele poškodeného nezanechali viditeľné stopy, takţe z nich ani obţalovaný S. nemohol usúdiť, ţe chce D. zabiť. Konanie obţalovaného S. bolo
mienky obţalovaného J. excesom z dohody, ktorej cieľom bolo poškodeného iba zastrašiť. Ďalej obţalovaný J. v odvolaní konštatoval, ţe znalec MUDr. Š. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vylúčil mozgovú smrť len ako okamţitú reakciu na úder sekerou. K nej by súčasne došlo iba pri prerušení predĺţenej miechy, napr. oddelením hlavy od tela. Obţalovaný J. preto v odvolaní ţiadal, aby prvostupňový súd pribral do konania ešte jedného znalca, ktorý by odpovedal na otázku, či poškodený v čase hádzania kameňov, resp. v čase bodnutia noţmi mohol uţ byť mŕtvy. S poukazom na výpoveď znalca MUDr. Š. (súdne lekárstvo), ktorý ustálil čas mozgovej smrti na 45 – 50 minút po údere sekerou, nie však viac ako hodinu, vyslovil 8 3 To 9/2013 obţalovaný J. minimálne pochybnosť o tom, či zranenia spôsobené kladením kamenia a vbodnutím noţov, boli vykonané ešte na ţivom poškodenom, keďţe od úderu sekerou obţalovaným S., išiel obţalovaný J. pešo viac ako štyri kilometre pre svoje auto a do jeho návratu prešiel čas dlhší ako jedna hodina. V tejto súvislosti obţalovaný J. konštatuje, ţe vykonal nespôsobilý pokus útoku na absolútne nespôsobilom predmete útoku, čo je situácia tkzv. pozitívneho skutkového omylu, kedy sa páchateľ domnieva, ţe pácha trestný čin, ale objektívne tomu tak nie je, lebo niektorý znak skutkovej podstaty trestného činu chýba.
názoru obţalovaného J. obaja obţalovaní boli presvedčení o dokonaní skutku, teda ţe poškodený je mŕtvy. Ďalšieho konania na ňom sa dopustili v domnienke, ţe je mŕtvy. Absentuje preto úmysel hádzaním kameňov spôsobiť mu zranenia – zlomenie rebier a vbodnutím noţov smrť. V takom prípade nemohol naplniť ani zákonný znak spáchania skutku „závaţnejším spôsobom konania“. Dokonca je toho názoru, ţe obhajoba preukázala, ţe v čase vbodnutia noţov a pokladania kameňov na poškodeného, tento uţ neţil i keď mu v tom čase ešte fungovalo srdce aj dýchanie. Išlo teda o útok na nespôsobilý predmet útoku. Obţalovaný J. ďalej tvrdí, ţe vykonaným dokazovaním nebol preukázaný úmysel, či uţ z jeho strany alebo zo strany obţalovaného S. usmrtiť poškodeného D.. Navyše po jeho usmrtení vôbec nevedeli ako postupovať pri odstraňovaní tela, resp. čo vôbec robiť. Je preukázané, ţe miesto hrobu a spôsob odstránenia tela nebol naplánovaný vopred. Preukázané je to aj tým, ţe na poliatie tela pouţili len zlomok – 1/10 z 35 fliaš kyseliny, hoci všetky fľaše boli uskladnené spolu. Navrhol preto s poukazom na § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dňa 5. novembra 2013 obdrţal najvyšší súd písomné doplnenie odvolania, v ktorom obţalovaný S. s poukazom na prepúšťaciu správu psychiatrického oddelenia Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne zo 16. apríla 2013 upriamuje pozornosť na diagnostikovanú „poruchu adaptácie na stres“. Spája s ňou stresovú situáciu, do ktorej 9 3 To 9/2013 sa aj
výpovede obţalovaného S. dostali po zasadení úderu sekerou do hlavy poškodeného. Túto situáciu obţalovaný J.
jeho názoru nezvládol práve pre uvedenú diagnózu. Z tohto dôvodu povaţuje za chybnú, znalcami konštatovanú vysokú senzitivitu, nervozitu spôsobenú zvýšenými hodnotami cukru, ktorá sa následne upravila. Ţiada preto o vypracovanie znaleckého posudku, či sa v čase spáchania skutku nenachádzal v stave zníţenej príčetnosti. Z písomného odôvodnenia odvolania podaného obţalovaným S. vyplýva, ţe
jeho názoru sa predmetného konania dopustil v nepriamom úmysle. Je presvedčený, ţe okolnosti prípadu a skutočnosti viaţuce sa k jeho osobe odôvodňujú mimoriadne zníţenie trestu
zák. Tvrdí, ţe z jeho strany išlo o skratovité konanie. Vzhľadom na vek, osobnú nezrelosť a slabšiu rozumovú vyspelosť konal nepremyslene, mechanicky,
pokynov obţalovaného J.. Prvostupňovému súdu vytýka, ţe identifikoval len štyri poľahčujúce okolnosti, hoci mohol aj ďalšie. Obţalovaný S. navrhol
2 Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste s tým, aby odvolací súd
3 Tr. por. sám rozhodol o mimoriadnom zníţení trestu s pouţitím § 39 ods. 1 Tr. zák. Na základe takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým jednotlivé odvolania smerovali ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Tr. por. a dospel k záveru, ţe ani jedno z včas podaných odvolaní v tejto trestnej veci nie je dôvodné. Pokiaľ prokurátor v odvolaní vytýka prvostupňovému súdu, ţe nesprávne vyhodnotil skutkové zistenia, keď u obţalovaného J. prekvalifikoval skutok z úkladnej vraţdy na obzvlášť závaţný zločin vraţdy, odvolací súd sa s touto úvahou prokurátora nestotoţňuje a konštatuje nasledovné: 10 3 To 9/2013 Prokurátor tvrdí, ţe obţalovaný J. vyuţíval D. ako tkzv. bieleho koňa. Toto tvrdenie, ale zostalo v rovine domnienky. Správne preto prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe sa ničím nepotvrdilo, ţe by obţalovaný J. realizoval podvodné nákupy cez firmu poškodeného D.. V konečnom dôsledku aj obţalovaný S. vo svojej výpovedi (3. novembra 2011) uviedol, ţe nevie, čo viedlo M. (obţalovaného J.) k zabitiu D.. „Asi D. mal firmu, z ktorej ťaţil M.“. Čiţe o ekonomickom motíve činu sa len domnieval. Na strane 38 a 39 rozsudku prvostupňový súd jasne a logicky odôvodnil, prečo ustálil motív činu na hádke obţalovaného J. a poškodeného D. týkajúcu sa mileniek obţalovaného J.. Zodpovedajú tomu aj výpovede spolupracovníkov obţalovaného, pred ktorými vţdy zdôrazňoval obavu, aby sa o tom nedozvedela jeho druţka, čo vyvracia voľnú úvahu prokurátora vyslovenú v odvolaní, ţe takáto hrozba poškodeného nebola spôsobilá vyvolať váţne vzťahové následky. Ekonomický motív vraţdy nepotvrdzujú ani dokumenty následne nájdené v kufríku poškodeného, týkajúce sa zamýšľaného špekulatívneho nákupu uhlia z bane P. alebo H., ktorý sa ale nikdy neuskutočnil. Z hľadiska odvolacieho súdu tým, ţe prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov týkajúcich sa motívu činu a jeho neplánovitosti dôsledne
12 Tr. por., to znamená, ţe ich hodnotil
svojho vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom zváţení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a urobil logicky zdôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôţe byť dôvodom negácie týchto zistení, len to ţe prokurátor sám na základe svojho presvedčenia hodnotí rovnaké dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. Nehovoriac o tom, ţe prípadnú pretrvávajúcu pochybnosť v skutkových zisteniach, nikdy nie je moţné vyloţiť v neprospech obţalovaného. Prvostupňový súd sa na strane 49 rozsudku presvedčivým spôsobom vysporiadal aj s uţ uvedenou „neplánovitosťou“ činu, vylučujúcou jeho právnu kvalifikáciu ako obzvlášť závaţného zločinu úkladnej vraţdy. Obţalovaní napr. nemali vopred pripravené miesto, kde uloţia telo zavraţdeného; dlhé hodiny po čine zvaţovali následný postup a pod. To všetko svedčí o panickom a nie vopred uváţenom konaní, ako to v konečnom dôsledku vyplýva z výpovedí obţalovaného S.. Samotná sekera bola v kritický deň pouţívaná nimi na rúbanie dreva v Z. a ţiaden dôkaz nesvedčil o tom, ţe by bola daná do vozidla ako vopred pripravená vraţedná zbraň. Nález väčšieho mnoţstva kyseliny sírovej, o ktorej obţalovaný J. tvrdil, ţe slúţila ako náplň do akumulátorov stavebných strojov sama o sebe nesvedčí pre podporu záveru o príprave na vraţdu, najmä vzhľadom na časový odstup jej 11 3 To 9/2013 nákupu od činu a pouţité mnoţstvo len troch fliaš na poliatie mŕtvoly. Pokiaľ prokurátor vyvodzuje prípravu na trestný čin úkladnej vraţdy z toho, ţe obţalovaný J. mal pri sebe kovový obušok, ktorý nosieval, keď chodil do banky pre peniaze, opomína, ţe obušok nebol predmet, ktorým sa vraţdilo a ani útok ním nebol takej intenzity, aby zanechal stopy na tele poškodeného. Špecializovaný trestný súd dospel k správnym záverom tieţ v otázke, ţe čin nebol spáchaný aj trýznivým spôsobom konania. Priklonil sa k názoru znalca MUDr. B., ţe poškodený D. po údere enormne veľkou plochou topora sekery do hlavy upadol do hlbokého bezvedomia vylučujúceho vnímanie bolesti pri následných útokoch na telo poškodeného. Súčasne súd vysvetlil, prečo sa nestotoţnil s opačným názorom znalca prof. M., ktorý vychádzal z výpovede obţalovaného S., ţe poškodený počas jazdy v kufri vozidla mal povedať niečo také ako „M. prečo?“. Obţalovaný S., ale vo svojich nasledujúcich výpovediach uviedol, ţe sa k tomu uţ presne vyjadriť nevie, lebo bol v strese a moţno to bolo len také vzdychanie poškodeného a moţno tie slová „padli“ ešte predtým, t.j. keď sa obţalovaný J. s poškodeným naťahovali (č.l. 153). Za tejto situácie nie je dôvod pribrať do konania nového znalca, keďţe je zrejmé, ţe obaja znalci (MUDr. B. i prof. MUDr. M.) sú z odboru anestéziológie a zhodli sa v definícii bolesti
kritérií Svetovej zdravotníckej organizácie, súčasťou ktorej je „preţívanie“ tejto bolesti, čo vzhľadom na hlboké bezvedomie poškodeného v danom prípade nebolo naplnené. Preţívanie bolesti si nemoţno zamieňať s fyziologickými prejavmi človeka (zvukové prejavy všeobecne pri spôsobení bolesti), ktoré vznikajú mimo mozgovej kôry a sú automatickou reakciou organizmu na bolesť. V súvislosti s výrokom o treste uloţenom obţalovanému J., vzhľadom na nepreukázanie vopred pojatého úmyslu vraţdiť ani znaku spáchania činu trýznivým spôsobom, je uloţený trest odňatia slobody vo výnimočnej výmere 23 rokov s maximálnym stupňom stráţenia aj
odvolacieho súdu adekvátny individuálnej i generálnej prevencii. Pritom ani po vyjadrení psychológa nebolo moţné vylúčiť rozumnú istotu, ţe nie je nádej obţalovaného J. napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov, a preto nie je potrebné uloţiť trest odňatia slobody na doţivotie. 12 3 To 9/2013 Pokiaľ obţalovaný M. J. v odvolaní namieta, ţe nie je moţné vylúčiť, ţe poškodený D. bol v čase hádzania kameňov na jeho telo a následného vbodnutia noţov uţ mŕtvy, odvolací súd poukazuje na výpoveď znalca MUDr. Š. (súdne lekárstvo). Tento na hlavnom pojednávaní konanom po vrátení veci prvostupňovému súdu na nové konanie jednoznačne uviedol, ţe bodné zranenie bolo spôsobené zaţiva. Pritom hádzanie kameňov na telo poškodeného, bodnutiam predchádzalo. Rovnako znalec MUDr. B. vychádzajúc z popisu zranení v znaleckom posudku súdneho lekárstva na hlavnom pojednávaní objasnil, ţe poranenie hlavy poškodeného D. po údere sekerou vyústilo do hlbokého bezvedomia, čo ale neviedlo ihneď k smrti poškodeného. Následkom tohto poranenia sa začal tvoriť opuch mozgu. Mozog ohraničený lebkou sa vlastne nemá kam tlačiť, tlačí na centrá činnosti srdca a dýchania, ktoré sa opuchom poškodia a prestanú fungovať. Prejaví sa to zástavou dýchania, činnosti srdca a vedie k smrti. Obţalovaný J. v odvolaní uvádza, ţe „absentuje (u neho) úmysel hádzaním kameňov spôsobiť poškodenému zranenie a vbodnutím noţov smrť“. Odvolací súd poukazuje na nelogičnosť tohto tvrdenia, pretoţe ak bol obţalovaný presvedčený, ţe poškodený je v tom čase uţ mŕtvy, aký zmysel by mali uvedené následné útoky na poškodeného? V posudzovanom prípade preto nejde o konanie v skutkovom omyle ani na nespôsobilom predmete útoku ako sa obhajuje obţalovaný J.. K dodatočne predloţenej prepúšťacej správe a na jej základe obţalovaným J. formulovanej ţiadosti o znalecké posúdenie jeho príčetnosti v čase činu, odvolací súd konštatuje, ţe táto otázka uţ bola predmetom znaleckého posúdenia, pričom aj v predmetnej správe sa uvádza, ţe pacient je svojprávny, p r í č e t n ý , zodpovedný za dôsledky svojho správania sa. V súvislosti s odvolaním obţalovaného S. domáhajúceho sa mimoriadneho zníţenia trestu, odvolací súd poukazuje na to, ţe pouţitie § 39 ods. 1 Tr. zák. sa viaţe aj na okolnosti prípadu. V predmetnom prípade ani odvolací súd nezistil ţiadnu skutočnosť v okolnostiach predmetného prípadu, ktorá by odôvodňovala aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zák. Všetky obţalovaným S. uvedené okolnosti boli ako poľahčujúce zohľadnené pri uloţení trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby. 13 3 To 9/2013 Pokiaľ prokurátor v podanom odvolaní navrhoval obţalovanému S. vyššiu výmeru trestu odňatia slobody s jeho výkonom nie v najprísnejšom reţime, ale v ústave so stredným stupňom stráţenia, odvolací súd dospel k záveru, ţe návrh je nedôvodný. Prvostupňový súd náleţite na strane 56 rozsudku odôvodnil výmeru trestu odňatia slobody uloţeného tomuto obţalovanému. Odvolací súd sa s týmito dôvodmi stotoţňuje a na ne odkazuje. Ustanovenie § 48 ods. 4 Tr. zák., ktoré umoţňuje zaradenie páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráţenia podmieňuje túto zmenu tieţ posúdením závaţnosti trestného činu. Práve závaţnosť obţalovaným S. spáchaného trestného činu viedla odvolací súd k neakceptovaniu tohto dôvodu odvolania. Samozrejme v závislosti od úspešnosti procesu resocializácie bude moţné takúto zmenu v budúcnosti realizovať. Odvolací súd nezistil pochybenie prvostupňového súdu ani v ďalších výrokoch napadnutého rozsudku, či uţ ide o výroky týkajúce sa trestu prepadnutia veci alebo uloţeného ochranného dohľadu. Keďţe odvolania prokurátora a oboch obţalovaných neboli dôvodné,
por. ich odvolací súd zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave 20. novembra 2013 JUDr. Igor B u r g e r , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.