Najvyšší súd Slovenskej republiky 7 Cdo 63/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E., bytom H., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. D., advokátkou, so sídlom

§ 3ods.

1 vyhlášky)] právo, aby v prípade poistnej udalosti [t.j. vzniku jeho povinnosti nahradiť škodu (

§ 3ods.

3 vyhlášky)] poisťovňa ako poistiteľ [t.j. nositeľ povinnosti poskytnúť poistné plnenie (

§ 788ods.

1 Občianskeho zákonníka a § 789 Občianskeho zákonníka)] nahradila za neho škodu, za ktorú poistený zodpovedá (§ 822 Občianskeho zákonníka). Náhradu škody platí poistiteľ poškodenému [t.j. tomu, komu vznikla škoda (

§ 3ods.

1 vyhlášky)]; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak (§ 823 Občianskeho zákonníka). Podľa § 7 ods. 1, vety prvej vyhlášky náhradu platí poisťovňa poškodenému; poškodený však nemá právo na plnenie proti poisťovni, s výnimkou prípadov uvedených v § 3 ods. 4 vyhlášky (t.j. v prípade smrti poisteného alebo zániku právnickej osoby), ďalej v § 8 vyhlášky (t.j. vtedy, ak sa nezistila osoba zodpovedná za škodu na území Slovenskej republiky) 7 7 Cdo 63/2013 a napokon v ustanovení § 9 ods. 2 vyhlášky (t.j. vtedy, ak poisťovňa písomne odmietla poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť). Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že záväzok poisťovne nahradiť poškodenému škodu za poisteného je záväzkom voči poistenému, nie voči poškodenému. Vzťah poškodeného a poisťovne nie je vzťahom zodpovednosti za škodu, pretože zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu (poisťovňa ním nie je). Poisťovňa nie je zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je však povinná plniť za (zodpovedného) poisteného, ktorý u nej uplatnil právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu (aby poisťovňa v prípade poistnej udalosti plnila poškodenému). Len v prípade, že osobitné predpisy ustanovujú "inak", vznikne poškodenému právo, aby mu poisťovňa plnila; ani vtedy sa ale poškodený nestáva účastníkom právneho vzťahu z poistenia a nemá ani priamy nárok na náhradu škody voči poisťovni - medzi poškodeným a poisťovňou tu vzniká osobitný právny vzťah, v rámci ktorého má poškodený voči poisťovni špecifický právny nárok na osobitné plnenie. Oba vzťahy treba odlišovať, a to aj z hľadiska subjektu, ktorý je z hľadiska hmotno-právneho v danom právnom vzťahu nositeľom povinnosti (t.j. je pasívne legitimovaný). V prípade nároku poškodeného na náhradu škody je pasívne legitimovaný škodca. Iba ak sú splnené podmienky určené ustanoveniami § 3 ods. 4, § 8 a § 9 ods. 2 vyhlášky, uplatňuje poškodený nárok na osobitné plnenie voči poisťovni. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby v časti smerujúcej proti žalovanej 1/, keďže istotne nešlo o prípady v zmysle § 3 ods. 4, § 8 vyhlášky, bolo rozhodujúce len posúdenie, či nejde o prípad vzniku práva poškodenej priamo voči poisťovni upravený v § 9 ods.

1. vyhlášky, o ktoré ustanovenie odvolací súd opiera svoje rozhodnutie vo vzťahu k žalovanej 1/. Jazykový a logický výklad ustanovenia § 9 ods. 2 vyhlášky („Dňom, keď poisťovňa písomne odmietla poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť, môže poškodený uplatniť svoje nároky na príslušnom súde aj proti poisťovni.“) vedie k jednoznačnému záveru, že vznik práva poškodeného na náhradu škody priamo (aj) voči poisťovni je podmienené písomným odmietnutím splnenia povinnosti vzniknutej spôsobom a za podmienok uvedených v ustanovení § 9 ods. 1 vyhlášky („Poisťovňa je povinná plniť do 15 dní po skončení vyšetrenia nevyhnutného na zistenie jej povinnosti plniť alebo po obdržaní právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody. Vyšetrenie je skončené, len čo so súhlasom poisťovne 8 7 Cdo 63/2013 alebo s jej dodatočným schválením bola dohodnutá s poškodeným výška náhrady škody.“). Ustanovenie § 9 ods. 2 vyhlášky teda treba vykladať v súvislosti s ustanovením jeho odseku
2. Odmietnutie plnenia poisťovňou má v § 9 ods. 2 vyhlášky ustanovený právny následok vzniku práva poškodeného na plnenie proti poistiteľovi iba za predpokladu, že už vznikla povinnosť poistiteľa plniť po skončení vyšetrenia nevyhnutného na zistenie jeho povinnosti plniť(vyšetrovanie je pritom skončené, len čo so súhlasom poistiteľa alebo s jeho dodatočným schválením bola dohodnutá s poškodeným výška náhrady škody), alebo že už obdržala právoplatné rozhodnutie o výške náhrady škody. Pokiaľ je zodpovednosť poisteného za škodu sporná a nedošlo k dohode poisťovne a poškodeného, nie sú dané podmienky vzniku priameho nároku poškodeného na plnenie proti poisťovni, ktorý by mohol byť uplatnený žalobou proti poisťovni (v takom prípade treba, aby poškodený uplatnil nárok na náhradu škody voči škodcovi). V konaní nebolo tvrdené, že by tu bolo právoplatné rozhodnutie o výške náhrady škody (ktoré naostatok, keďže bol v tomto konaní o rovnané plnenie žalovaný aj škodca, nemohlo byť predtým ani vydané). Rovnako nebolo tvrdené a ani inak nevyšlo najavo, že by došlo k dohode s poškodenou o výške náhrady škody [ktorá vzhľadom na to, že sa žalovalo o mimoriadne zvýšenie odškodnenia, o ktorom zvýšení môže rozhodnúť iba súd (§ 7 ods. 3 vyhl. 32/1965 Zb.), naostatok ani nemohla byť uzavretá]. Navyše, z rozhodnutia súdu ani z celého súdneho konania nevyplýva, ktorým písomným podaním žalovanej 1/ malo dôjsť k takémuto odmietnutiu plnenia, čím neboli naplnené ani podstatné formálne znaky odmietnutia, ktoré vyžaduje § 9 ods. 2 vyhlášky. Tento názor je v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu konštantný (napr. rozhodnutia 1 Cdo 76/2004, 3 Cdo 38/2005, 1 Cdo 185/2009). Neprieči sa ani záverom rozsudku sp. zn. 2 Cdo 202/2004, uverejnenému v časopise Zo súdnej praxe, pod por.č. 43/
3. Ostatne uvedený rozsudok totiž riešil otázku práva poškodeného uplatniť svoje nároky priamo voči poisťovni v prípade, kedy o nároku poškodeného na náhradu škody proti škodcovi bolo súdom už právoplatne rozhodnuté (§ 9 ods. 1 vyhlášky) a poistiteľ škodcu na základe právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody – bez ohľadu na to, či bol alebo nebol účastníkom (vedľajším účastníkom) tohto konania – poškodenému neplnil a písomne mu odmietol nahradiť škodu prípadne jej časť, o ktorý prípade v preskúmavanej veci evidentne nešlo. Uvádzacia veta v časopise, koncipovaná jej autorom (s úvodnou vetou: 9 7 Cdo 63/2013 „Ustanovenie § 9 ods. 2 vyhlášky č. 423/1991 Zb. pre prípad, že poisťovňa písomne odmietla poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť, dávalo poškodenému oprávnenie uplatniť svoje nároky na súde, a to ako voči poistenému, tak aj voči poisťovni.[...] “), prevzatá odvolacím súdom na ním riešenú vec bez zohľadnenia jej konkrétnych okolností, teda riešila inú situáciu (odmietnutie plnenia poisťovňou napriek tomu, že tu už bolo právoplatné rozhodnutie o náhrade škody). O taký prípade vzniku práva na poistné plnenie voči poisťovni ale nešlo. Pokiaľ teda odvolací súd založil svoje rozhodnutie vo vzťahu k žalovanej 1/ len na tom, že táto odmietla poškodenej nahradiť škodu (aké písomné odmietnutie plnenia naostatok ani nebolo preukázané), pričom neprihliadol na to, že odmietnutie plnenia poisťovňou má v § 9 ods. 2 vyhlášky ustanovený právny následok vzniku práva poškodeného na plnenie proti poistiteľovi iba za predpokladu, že už vznikla povinnosť poistiteľa plniť po skončení vyšetrenia nevyhnutného na zistenie jeho povinnosti plniť, alebo že už poistiteľ obdržal právoplatné rozhodnutie o výške náhrady škody, spočíva jeho rozhodnutie vo vzťahu k žalovanej 1/ na nesprávnom právnom posúdení veci. Vychádzajúc z toho, že dovolací súd v dovolacom prieskume zistil, že nebola správne vyriešená taká čiastková otázka, ktorá mala kľúčový význam v tom zmysle, že od nej záviselo správne vyriešenie viacerých ďalších otázok a s prihliadnutím na to, že dovolanie podala len žalovaná 1/ (ktorá so žalovaným 2/ nebola v nerozlučnom procesnom spoločenstve a teda procesnú účinky ňou podaného dovolania sa na žalovaného 2/ nevzťahujú - § 91 ods. 1 O.s.p., a vzhľadom na to, že nejde o prípad podľa § 242 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), dovolací súd sa v danom prípade obmedzil na to, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na nesprávnej interpretácii § 823 Občianskeho zákonníka a § 7 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2 vyhlášky vo vzťahu žalovanej 1/. Neskúmal preto napríklad, či odvolací súd nepochybil aj pri posúdení predpokladov mimoriadneho zvýšenia odškodnenia žalobkyne za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, tiež namietaných v dovolaní. Vo vzťahu k žalovanej 1/, ktorej v danej právnej veci nesvedčí pasívna vecná legitimácia, by bolo riešenie týchto otázok nadbytočné. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). 10 7 Cdo 63/2013 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
4. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
5. októbra 2013 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová