1 O.s.p. nepriznal, keďţe jej ţiadne nevznikli a ani si ich neuplatnila. Mal za to, ţe navrhovateľka sa domáhala zníţenia výţivného na plnoleté dieťa za obdobie, ktoré predchádza právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bola určená jej vyţivovacia povinnosť voči odporkyni a predtým ako bol na súd podaný návrh na zníţenie vyţivovacej povinnosti (
1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. nepriznal, pretoţe aj keď navrhovateľka zavinila zastavenie konania podaním návrhu vo veci právoplatne rozhodnutej a bola by povinná nahradiť trovy konania odporkyni, tieto tejto nevznikli. Mal za to, ţe výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu a zároveň pripustenie poţadovanej zmeny návrhu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (§ 6 O.s.p.) a preto zmenu návrhu
2 veta prvá O.s.p. nepripustil. Ďalej mal za to, ţe rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 17 Nc 66/01-761 zo dňa
1 písm. d/ O.s.p. zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p. konanie zastavil. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka, ktorá navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací zrušil uznesenie odvolacieho a rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila
2 písm. a/, b/, c/ O.s.p., pretoţe v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 písm. f/, g/ O.s.p., konanie je postihnuté aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Mala za to, ţe prvostupňový súd tým, ţe jej návrh zamietol a odvolací súd tým, ţe síce rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil, ale konanie zastavil, jej odňali moţnosť konať pred súdom. Ďalej mala za to, ţe právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 17 Nc 66/01-761 zo dňa
oznámenia Okresného súdu Bratislava II 27. decembra 2010), pričom ďalšou skutočnosťou je, ţe doposiaľ jej nebolo doručené ani opravné uznesenie súdu so správnym znením dátumu právoplatnosti a vykonateľnosti. O prekáţku veci právoplatne rozhodnutej nejde aj z dôvodu, ţe právoplatnosťou rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom nedochádza k prekáţke právoplatne skončenej veci, keď k zmene rozhodnutia o výţivnom môţe dôjsť od zmeny pomerov, teda prípadne s účinnosťou pred podaním návrhu. Ďalej mala za to, ţe identicky procesne pochybil aj Okresný súd Bratislava II, ktorý svoje rozhodnutie, ktorým zamietol jej návrh odôvodnil tým, ţe sa domáhala zníţenia výţivného na dieťa za obdobie, ktoré predchádza právoplatnosti rozhodnutia súdu. Ďalej mala za to, ţe súdy niţších stupňov ju ako nie právnika a právnikom nezastúpenú nepoučili (§ 5 O.s.p.), nevyzvali, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné znenie petitu podania doplnila alebo opravila tak, aby zodpovedal predpísanému zneniu v zmysle platnej právnej úpravy. Ďalej 4 7 Cdo 259/2012 mala za to, ţe návrh nebol po vylúčení na samostatné konanie pridelený do správneho oddelenia ,,P“, ale v rozpore s rozvrhom práce do oddelenia ,,C“ a vec preto nedostal na konanie zákonný sudca. Ţalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal, či najskôr či dovolanie je prípustné, pretoţe
1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil.
1 O.s.p. dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm. c/ O.s.p.
2 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolateľkou napadnuté uznesenie nevykazuje znaky uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. a preto nemoţno vyvodiť prípustnosť dovolania z týchto ustanovení. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť skúmať, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závadných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia (§ 242 ods. 1 O.s.p.), ktoré zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na spôsob jeho rozhodnutia, 5 7 Cdo 259/2012 neobmedzil sa odvolací súd na skúmanie prípustnosti dovolania len
1 a 2 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti konať pred súdom, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Pre záver o prípustnosti dovolania
nie je však významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je záver (zistenie) odvolacieho súdu, ţe k takejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolateľka existenciu procesných vád konania
a/ aţ e/ O.s.p. netvrdila, a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Z vymenovaných vád je v dovolaní vyslovene namietaná vada
f/ O.s.p., t.j., ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania.
3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa prejednávať znova.
súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).
1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví. Prekáţka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekáţka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. 6 7 Cdo 259/2012 O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav (vymedzený ţalobným petitom) vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekáţka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne. Pokiaľ ide o totoţnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie, teda či vystupujú na strane navrhovateľa alebo odporcu. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či uţ z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. Z obsahu spisu vyplýva, ţe rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 17 Nc 66/01-761 zo dňa
f/ O.s.p., (aj keď prvostupňový súd nesprávne návrh zamietol) pretoţe existencia prekáţky veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 7 7 Cdo 259/2012 ods. 3 O.s.p.) predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, na ktorý súd kedykoľvek za konania prihliada a bola preto dôvodom na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu a na zastavenie konania (§ 103, § 104 ods. 1, § 221 ods. 1 písm. d/, § 221 ods. 2 O.s.p.). V súvislosti s uvedeným, k námietke dovolateľky týkajúcej sa moţnosti zmeny rozhodnutia o výţivnom na dieťa od zmeny pomerov, teda prípadne aj s účinnosťou pred podaním návrhu, dovolací súd uvádza, ţe zmena rozsudku
1 O.s.p. nie je moţná spätne bez obmedzenia, teda aj za obdobie pred vyhlásením pozmeňovaného rozsudku (Cpj 13/84), v tomto prípade rozsudku odvolacieho súdu č.k. 11 CoP 132/08-78. Pokiaľ dovolateľka namietala, ţe nemoţno uvaţovať o prekáţke veci právoplatne rozhodnutej, keďţe jej doposiaľ nebolo doručené opravné uznesenie so správnym znením dátumu právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia 17 Nc 66/01 dovolací súd uvádza, ţe súdne rozhodnutie nadobúda právoplatnosť zo zákona a preto skutočnosť, ţe na rozhodnutí bola nesprávne vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť, nemá pre nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti význam (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 2376/2008). To, ţe rozsudok je právoplatný a vykonateľný sa len osvedčuje vyznačením jeho právoplatnosti a vykonateľnosti na prvopise rozhodnutia
543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy opravné uznesenie sa v prípade nesprávneho vyznačenia nevydáva, keďţe vzhľadom na uvedené nejde o prípad, kedy súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní ako aj iné zrejmé nesprávnosti
Ďalej dovolateľka namietala, ţe súdy ju ako nie právnika a právnikom nezastúpenú osobu nepoučili (§ 5 O.s.p.), nevyzvali ju ako účastníčku, aby v súdom stanovenej lehote nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné znenie petitu podania doplnila alebo upravila tak, aby zodpovedal predpísanému zneniu v zmysle platnej právnej úpravy.
1 O.s.p. súdy poskytujú prípadne svojich úloh účastníkov v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.
1 veta prvá a druhá O.s.p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil 8 7 Cdo 259/2012 alebo upravil v lehote, ktorá nemôţe byť kratšia ako 10 dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Poučovacia povinnosť súdu je jedným zo základných predpokladov práva na spravodlivý súdny proces
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp.
článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Citácia uvedeného ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p. jednoznačne definuje, ţe poučenie súdu sa môţe týkať iba procesných práv a povinností. Ustanovenie § 43 ods. 1 O.s.p. je vo vzťahu k nemu ustanovením špeciálnym a aplikuje sa iba v tých prípadoch, ak podanie účastníka nespĺňa základné predpoklady, ktoré zákon pre všeobecné podanie či podanie konkrétneho druhu ustanovuje. Ak by však nesprávnosť, neúplnosť či nezrozumiteľnosť podania spočívala vo svojej podstate v hmotnoprávnych otázkach, súd nemôţe v uznesení
1 O.s.p. uviesť, ako treba opravu a doplnenie vykonať, pretoţe by išlo o poučenie o otázkach hmotného práva. Z toho dôvodu súdy niţších stupňov tým, ţe nepoučili navrhovateľku o správnom znení petitu jej návrhu, ktorý by jej priniesol úspech vo veci, neodňali jej tým moţnosť konať pred súdom. Dovolací súd konštatuje, ţe aj pri zistení procesnej vady
f/ O.s.p. treba vziať na zreteľ, ţe zrušenie rozhodnutia súdu niţšieho stupňa dovolacím súdom nesmie byť nikdy samoúčelné a musí byť vţdy spojené s moţnosťou nápravy pochybenia, ktoré bolo dôvodom zrušenia, t.j. s umoţnením realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania, čo v prejednávanej veci vzhľadom na prekáţku veci právoplatne rozhodnutej a povinnosť súdov niţšieho stupňa na ňu zo zákona prihliadnuť a konanie zastaviť, nie je moţné v prípade zrušenia rozhodnutí niţších súdov dosiahnuť. Dovolací súd sa nestotoţnil ani s námietkou dovolateľky, ţe jej návrh nebol po vylúčení na samostatné konanie pridelený do správneho registra P, ale v rozpore s rozvrhom práce do nesprávneho registra C a vec preto nebola pridelená na konanie zákonnému sudcovi. Procesný postup, v ktorom o veci účastníka nerozhodol zákonný sudca resp. súd zriadený v súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, s článkom 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd 9 7 Cdo 259/2012 Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach (III. ÚS 116/96, IV. ÚS 161/08, IV. ÚS 191/08) pojem zákonného sudcu vykladá tak, ţe je ním sudca, ktorý spĺňa zákonom ustanovené predpoklady na funkciu sudcu, bol pridelený alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, ktorého funkcia nezanikla a ktorý bol určený na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade s rozvrhom práce. Ak však nastanú okolnosti odôvodňujúce presun takto pridelenej veci (resp. agendy) na iného sudcu pre dôvody uvedené v právnom predpise, tak aj sudcov, ktorým boli veci následne pridelené, treba takisto povaţovať za zákonných sudcov.
3 veta prvá zák. č. 757/2004 Z.z. o sudcoch a prísediacich zákonný je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie o rozhodovaní o prejednávanej veci.
1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené
predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom, samosudcom a súdnym úradníkom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená moţnosť ovplyvňovania pridelenia veci.
2 O.s.p., ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môţe súd niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.
prílohy 1. bod II časť B. písm. h/ vyhl.č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy účinného v čase vylúčenia veci na samostatné konanie, do súdneho registra občianskoprávnych vecí ,,C“ sa zapisuje i návrh na určenie, zmenu alebo zrušenie vyţivovacej povinnosti voči plnoletým osobám. V zmysle § 152 ods. 2 veta prvá aţ tretia citovanej vyhlášky, ak je vec vylúčená na samostatné konanie v iných neţ trestnoprávnych veciach, zapíše sa do súdneho registra toho senátu alebo samosudcu, ktorý rozhodol o jej vylúčení; to neplatí, ak vylúčená vec predstavuje agendu, ktorej vybavovaním je
rozvrhu práce poverený iný senát alebo 10 7 Cdo 259/2012 samosudca. V takom prípade sa vec prideľuje náhodným výberom. Vylúčená vec sa vedie pod novou spisovou značkou. Z obsahu spisu vyplýva, ţe Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 29. decembra 2010 č.k. 28 P 421/2010-91 vylúčil
2 O.s.p. návrh navrhovateľky vo veci samej a návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, v časti o zníţenie vyţivovacej povinnosti k plnoletej M. na samostatné konanie z toho dôvodu, ţe v návrhu na začatie konania sa uvádzali veci, ktoré sa na spojenie nehodia, keďţe sa navrhovateľka v ňom domáhala aj zníţenia vyţivovacej povinnosti na maloletého M.. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, ţe následne bola vec správne
g/ O.s.p., keďţe vec bola zapísaná do správneho súdneho registra ,,C“ a vo veci následne konala zákonná sudkyňa v zmysle rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava II na rok 2012. Dovolací súd ďalej konštatuje, ţe ak by aj na súde vecne a miestne príslušnom prejednal a rozhodol vec starostlivosti o maloletých samosudca, ktorý
rozvrhu práce rozhoduje občianskoprávne spory, nebola by účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom
f/ O.s.p. a ani by nerozhodoval súd nesprávne obsadený
g/ O.s.p., pretoţe z rozdielnosti povahy prejednávaných občianskoprávnych vecí a vecí starostlivosti o maloletých nevyplýva rozdielnosť procesných práv účastníka a moţnosti ich realizácie (R 99/1999). Ďalšie námietky navrhovateľky, ţe konanie súdov niţšieho stupňa je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p.), samotné ale prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie 11 7 Cdo 259/2012 je v ustanovení Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie vecne preskúmať a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Keďţe ustanovenie § 237, § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co 196/2012 zo dňa 31. mája 2012 nepripúšťajú, bolo potrebné tento opravný prostriedok odmietnuť
1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. V dovolacom konaní vzniklo odporkyni právo na náhradu trov dovolacieho konania proti dovolateľke, ktorá úspešná nebola (§ 243d ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe v dovolacom konaní návrh na ich priznanie nepodala (§ 151 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 21. októbra 2013 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.