← Slovensko

o náhradu škody a nariadenie predbežného opatrenia

Obsah (6)§ 220§ 236§ 237§ 242§ 239§ 243b

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Obdo 12/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M. S., spol. s r. o., K., IČO: X., zast. JUDr. J. K., konateľom s. r. o. K.

ustanovení § 102 ods. 1, § 74, § 75, § 76, 2 3 Obdo 12/2011 § 77 O. s. p. a dospel k názoru, ţe ţalobca neosvedčil podaný návrh, nepredloţil list z

  1. januára 2010, preto návrh zamietol. Ţalobca podal proti uzneseniu odvolanie podaním zo dňa
  2. marca 2010 v ktorom uviedol, ţe len nedopatrením nepredloţil list z
  3. januára 2010 k návrhu a tento nedostatok odstránil tým, ţe list priloţil k odvolaniu. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu vyhovieť. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu / na l. č. 170 spisu / uviedol, ţe napadnuté uznesenie je vecne správne, odvolanie nie je dôvodné ani z procesného ani hmotnoprávneho dôvodu. V tejto súvislosti poukázal na príslušné ustanovenia O. s. p. a uviedol, ţe súd prvého stupňa nezamietol návrh ţalobcu iba z dôvodu nepredloţenia listu z
  4. januára 2010, ale aj z dôvodu, ţe ani ţiadne iné dôkazy neboli na preukázanie tvrdení ţalobcu predloţené, na základe ktorých by mohol predbeţné opatrenie súd nariadiť. Ďalej vo vyjadrení k hmotnoprávnym aspektom veci uviedol, ţe odvolanie je z procesného hľadiska neodôvodnené a nesprávne. Poukázal na to, ţe ţalobca podaným návrhom neosvedčil ani základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbeţná ochrana, ani existenciu nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením č. k. 2 Cob/1492/2010-160 zo dňa
  5. júla 2010 napadnuté uznesenie

§ 220O. s.

p. zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zdrţať sa akéhokoľvek konania poškodzujúceho podnikanie ţalobcu a okamţite po doručení predbeţného opatrenia oznámiť všetkým obchodným partnerom, ţe údaje v liste z

  1. januára 2010, vybavuje B. 02/48247150, nie sú pravdivé. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, ţe odvolací súd dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, nakoľko z obsahu návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia v nadväznosti na návrh na náhradu Š. nepochybne vyplýva, ţe konanie ţalovaného, konkrétne list z
  2. januára 2010 zaslaný obchodným zástupcom ţalovaného rozsudku vyplýva, 3 3 Obdo 12/2011 ţe napĺňa znaky nekalosúťaţného konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, ţe dôvod, pre ktorý bol návrh súdom prvého stupňa zamietnutý neobstojí, preto napadnuté uznesenie zmenil a predbeţné opatrenie nariadil. Ţalovaný podal proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie podaním zo dňa
  3. septembra 2010

§ 236v spojení s § 241 ods.

2 písm. a/ O. s. p. z dôvodu vád konania

§ 237písm.

f/ O. s. p., ktoré doplnil podaním zo dňa 21. decembra 2010 v ktorom poukázal i na vadu konania

§ 237písm.

g/ O. s. p. V odôvodnení dovolania uviedol, ţe odvolací súd pri rozhodovaní vôbec nezohľadnil ani sa nevysporiadal s argumentmi vznesenými ţalovaným, odňal ţalovanému moţnosť preskúmania správnosti rozhodnutia v riadnom opravnom konaní, pričom nárok posúdil opačne a zároveň prejudikoval rozhodnutie v spore, keď ţalovaného zaviazal na plnenie, ktoré by bolo moţné aţ po rozhodnutí samotného sporu účastníkov konania. Odňatie moţnosti konať pred súdom vidí dovolateľ v tom, ţe odvolací súd úplne opačne posúdil nárok, čím bol ţalovaný vylúčený z moţnosti riadnej obrany voči rozhodnutiu súdu. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. V podaní zo dňa 21. decembra 2010 poukázal aj na zmätočnosť napadnutého rozhodnutia

§ 237písm.

g/ O. s. p. Opätovne poukázal na to, ţe odvolací súd sa nevysporiadal s argumentmi ţalovaného, čím mu bola odňatá moţnosť preskúmania správnosti rozhodnutia v odvolacom konaní a došlo k prejudikácii rozhodnutia v spore o veci samej. Ďalej poukázal na to, ţe sudca, ktorý vec rozhodoval ako predseda senátu, je so ţalobcom v záväzkovom vzťahu na základe uzatvorenej kúpenej zmluvy na motorové vozidlo, kde sudca vystupoval ako kupujúci.

dovolateľa uţ sama skutočnosť, ţe sudca uzatvoril kúpnu zmluvu na predaj motorového vozidla, je spôsobilá vyvodiť stav neistoty o nezaujatosti sudcu. Stav medzi konateľom ţalobcu Ing. B. a sudcom JUDr. H. sa javil ako dôverný, moţno preto sa dá predpokladať záver, ţe ich vzájomný vzťah prezentovaný aj pri uzatváraní kúpnej zmluvy vychádzal z osobnej známosti. Určitú mieru ekonomickej závislosti medzi ţalobcom a sudcom, ktorá je

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Cdo 153/96 povaţovaná za porušenie ústavnej zásady rovnosti účastníkov v konaní / čl. 47 4 3 Obdo 12/2011 ods. 3 Ústavy SR a § 18 O. s. p. /, moţno vidieť aj v povahe záväzkového vzťahu medzi sudcom a ţalobcom. Tento záver vyvodil aj z konania sudcu v inej veci. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť z dôvodu, ţe bolo vydané vylúčeným sudcom. Ţalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe dôvody uvádzané ţalobcom sú nepravdivé a neopodstatnené, preto navrhol dovolanie zamietnuť. Tvrdenia dovolateľa, ţe súd pri rozhodovaní nezohľadnil a nevysporiadal sa s argumentmi ţalovaného, je

ţalobcu bez právneho významu s prihliadnutím na ust. § 75 ods. 8 O. s. p., ktoré odcitoval. Poukázal i na to, ţe ak bolo ţalovanému doručené odvolanie ţalobcu voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, bolo tak urobené v rozpore s § 75 ods. 8 O. s. p. s moţnosťou vyjadrenia k odvolaniu ţalobcu boli ţalovanému poskytnuté väčšie práva, ako mu priznáva O. s. p. Ţalobca zastáva názor, ţe preukázal existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, teda osvedčil svoj nárok, ktorý nie je ani obsahovo ani gramaticky totoţný s návrhom vo veci samej. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / § 10a ods. 1 / vec prejednal

§ 242ods.

1 a § 243 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní uznesenia napadnutého dovolaním a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, ţe dovolanie nie je prípustné.

§ 236ods.

1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ust. § 237 aţ § 239 O. s. p.

§ 239ods.

3 O. s. p. dovolanie nie je prípustné, okrem iného, proti uzneseniu o predbeţnom opatrení. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe aj napriek tomu, ţe odvolacím súdom bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa, nie je dovolanie

§ 239ods.

3 O. s. p. prípustné. 5 3 Obdo 12/2011 Ďalej skúmal prípustnosť dovolania

§ 237O. s.

p. Z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je moţné dovolaním napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo povahu predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je

tohto ustanovenia rozhodnutie vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. Na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti / § 242 ods. 1 /. V prípade, ţe dovolací súd zistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Prípustnosť dovolania

§ 237O. s.

p. nie je však daná len tvrdením dovolateľa, ale len skutočnosťou, ţe k vade v zmysle § 237 rozhodnutím odvolacieho súdu skutočne došlo.

§ 237písm.

f/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom. Citované ustanovenie výslovne dáva odňatie moţnosti konať pred súdom do súvislosti s postupom súdu, teda s procesnou činnosťou súdu, ktorá sama o sebe nemá výraz v súdnom rozhodnutí. Odňatím moţnosti konať pred súdom zákon rozumie taký postup súdu, ktorým účastníkovi odňal moţnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov, a ktoré mu boli postupom súdu znemoţnené. Dovolací súd v tejto súvislosti vyslovil, ţe dôvodom pre nariadenie predbeţného opatrenia je vţdy len dočasná úprava pomerov účastníkov resp. zabezpečenie budúceho výkonu rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Základným znakom predbeţného opatrenia teda je jeho predbeţný – dočasný charakter, t. j. upravuje pomery účastníkov, neţ súd vydá konečné rozhodnutie vo veci. Nakoľko účelom predbeţného opatrenia je iba dočasná úprava pomerov účastníkov, preto pred jeho nariadením nemusí byť nárok nepochybne preukázaný a postačuje, ak je aspoň osvedčená potreba dočasne upraviť pomery účastníkov. 6 3 Obdo 12/2011 Dovolací súd v postupe odvolacieho súdu v súvislosti s nariadením predbeţného opatrenia nezistil procesné pochybenie v postupe odvolacieho súdu pri rozhodovaní o odvolaní. Ďalšou námietkou vzneseniu v dovolaní bolo, ţe rozhodoval zaujatý sudca, ktorý sa k uvedenému vyjadril písomným podaním zo dňa 18. apríla 2011, v ktorom uviedol, ţe motorové vozidlo si kúpil v júli 2002 v predajni ţalobcu, ktoré doposiaľ vlastní, nemalo ţiadne vady, nebolo reklamované. Od roku 2002 si u ţalobcu ţiadne motorové vozidlo nezakúpil, ani členovia jeho rodiny, taktieţ tvrdenie, ţe mu vozidlo obstaral konateľ ţalobcu Ing. B. je nepravdivé. Tvrdenia ţalovaného povaţuje za účelové, nepravdivé a nepodloţné a necíti sa byť zaujatý.

§ 237písm.

g/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. O. s. p. v ust. § 241 ods. 2 písm. a/ upravuje odôvodnenie dovolania vadami konania

§ 237O. s.

p. V občianskom súdnom konaní majú vady konania význam vtedy, ak mali vplyv na rozhodnutie súdu. Vady uvedené v § 237 O. s. p. sú dovolacím dôvodom len vtedy, ak sa prejavili v rozhodnutí. V ust. § 237 písm. g/ O. s. p. sa výslovne neuvádza čo sa rozumie pod pojmom „nesprávne obsadený súd“. Logicky však nesprávne obsadeným je súd, ktorý nie je obsadený v súlade s ustanoveniami určujúcimi zloţenie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Toto ustanovenie by bolo moţné aplikovať v prípade, ak by bolo preukázané, ţe v konaní rozhodoval vylúčený sudca. Dovolací súd sa však s názorom, ţe rozhodoval vylúčený sudca nestotoţnil. Treba uviesť, ţe ani v prvostupňovom ani v odvolacom konaní nebola vznesená námietka zaujatosti, ani nebol zistený iný dôvod, pre ktorý by mohol byť konajúci sudca vylúčený. V tomto prípade dovolací súd nezistil také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť pochybnosti o zaujatosti sudcu.

názoru dovolacieho súdu nedošlo pri rozhodovaní odvolacím súdom k takým procesným vadám konania, ktoré by mali za následok vyslovenie, ţe došlo k vade konania

ust. § 237 písm. g/ O. s. p. 7 3 Obdo 12/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dovolanie

§ 243bods.

4 O. s. p. odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. apríla 2011 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.