← Slovensko

o náhradu škody

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Obo 32/2010 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: B., IČO: X., B., zast. advokátom JUDr. J. B., proti ţalovanému: v

  1. rade: RNDr. L. Č., Š., zast. advokátom JUDr. M. U., ţalovanému v
  2. rade: Ing. I. Č., Z., ţalovanému v
  3. rade: Ing. Š. K., Phd. G., ţalovanému v
  4. rade: B. P., R., ţalovanému v
  5. rade: Dr. Ing. P. S., B. a ţalovanému v
  6. rade: Ing. I. Ţ., B., zast. advokátkou JUDr. M. U. o náhradu škody, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 29 Cb 73/2001 zo dňa
  8. 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 29 Cb 73/2001 zo dňa
  10. 2010 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 29 Cb 73/2010 zo dňa
  12. 2010 rozhodol tak, ţe v časti o zaplatenie / 3 490 Sk / 115,85 Eur konanie zastavil, vo zvyšku ţalobu zamietol a ţalobcu zaviazal zaplatiť 1 650,83 Eur náhradu trov konania ţalovanému v 1/ a 6/. rade a ţalovaným v
  13. rade,
  14. rade a v
  15. rade náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 1 Obo 83/2007 zo dňa
  17. 2008 v napadnutej časti zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 29 Cb 73/2001-201 zo dňa
  19. 2003 a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Citoval prednesy účastníkov konania a konštatoval, ţe predmetom sporu je náhrada škody, ktorú právny zástupca na pojednávaní dňa
  21. 2010 špecifikoval a jej vznik odôvodňoval tým, ţe členovia predstavenstva, ţalovaní, na zasadnutí dňa
  23. 1998 rozhodli hlasovaním tak, ţe Ing. D. V. má nárok na vyplatenie odmeny iba vo výške 19 907 Sk, čo predstavovalo 50% navrhovanej sumy na odmenu k čomu boli pripočítané úroky, súdne trovy, poštovné, odvody do fondov. Pri rozhodovaní konajúci súd vychádzal predovšetkým z toho, ţe o odmenách rozhodovali ţalovaní ako členovia 2 3 Obo 32/2010 kolektívneho orgánu podľa ustanovenia § 243 Obchodného zákonníka a ţe zo strany ţalobcu nebolo preukázané, ţe by v zmysle ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka porušili ich povinnosť obsiahnutú v Stanovách druţstva, alebo nejakú zákonnú povinnosť. Pri svojom rozhodovaní o odmenách, ktoré nie sú nárokovateľnou poloţkou mzdy vychádzali z uznesenia zhromaţdenia delegátov a kritérií pre priznanie odmien. Konštatoval, ţe podľa vyjadrení ţalovaných v
  24. rade a v
  25. rade pri priznávaní odmeny pre Ing. V. pôvodne hlasovalo za priznanie mu odmeny 100% , čo nie je v zápisnici zo zasadnutia predstavenstva uvedené, a aţ na základe ďalších vyjadrení členov predstavenstva rozhodli o priznaní mu odmeny 50% z predloţeného návrhu. Konajúci súd dospel k právnemu záveru, ţe keďţe ţalovaní hlasovaním za prijaté uznesenie nespôsobili ţiadnu škodu, konajúci súd z tohto dôvodu ţalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie podal ţalobca, podaním doručeným súdu
  27. 2010 / list v spise č. 307 / a navrhol v časti výroku o zamietnutí ţaloby a v časti výroku o trovách konania rozhodnutie zmeniť a ţalovaných
  28. –
  29. rade zaviazať spoločne a nerozdielne nahradiť ţalobcovi škodu vo výške 19 907 Sk, t. j. 660,79 Eur a o trovách konania rozhodnúť tak, ţe ţiadnemu z účastníkov konania nebude náhrada trov konania priznaná. S poukazom na fakt, ţe súd priznal sumu 10 185 Sk ako náhradu škody podľa ustanovení Obchodného zákonník konštatoval, ţe ide v danom prípade o prejudikovanú zodpovednosť ţalovaných. Uviedol, ţe suma 19 907 Sk predstavuje 50% odmeny vyplatenej Ing. V. a ţalobca aj naďalej povaţuje vyplatenie tejto sumy za spôsobenie škody. Zdôvodnenie uvedené v napadnutom rozsudku ţalobca označil za popísané nedostatočne iba na 18 riadkoch, pričom sa konajúci súd vôbec nevysporiadal s vykonanými dôkazmi a dôvodmi ţalobcu, z ktorých dôvodov ide o nepreskúmateľný rozsudok. Namietal, ţe suma 19 917 Sk bola Ing. V. vyplatená na základe právoplatných rozsudkov pripojených k ţalobe, teda ide o povinnosť zaloţenú na základe zistenej protiprávnosti uznesenia č. 232/98 o krátení odmeny Ing. V., za ktoré hlasovali ţalovaní, ako členovia predstavenstva. Táto suma bola prerozdelená a vyplatená ostatným členom predstavenstva. Ţalobca konštatoval, ţe takto bola suma 19 907 Sk vyplatená 1 krát a tým, ţe sumu 19 907 Sk ţalobca musel vyplatiť na základe právoplatného rozsudku, o ktorý bol opretý ţalobcov nárok, bola suma určená na odmeny vyplatená 2 krát, čím nesporne ţalobcovi vznikla škoda. Ţalobca zastáva názor, ţe protiprávnosť uznesenia a účasť ţalovaných pri hlasovaní o jeho prijatí nebola ničím spochybnená, rovnako aj príčinná súvislosť medzi 3 3 Obo 32/2010 protiprávnym uznesením a výplatou odmeny podľa rozhodnutia súdu. Konštatoval, ţe na odmeny členov predstavenstva / vykonávajúcich funkciu mimo pracovného pomeru / nemoţno vzťahovať ustanovenia o mzde a o fakultatívnosti odmeny. Ţalobca uviedol, ţe o vyplatení odmien rozhodol najvyšší orgán druţstva a podľa názoru súdu v rozsudkoch pripojených k ţalobe, ţalovaní hlasovaním toto zmenili. Ţalobca ďalej namietal, ţe konajúci súd sa vôbec nevysporiadal s tým, ţe v predmetnom konaní bola v rozsudku z
  31. 2003 prejudikovaná zodpovednosť ţalovaných za vzniknutú škodu a bola im uloţená čiastočná náhrada. Poukázal na dôkaznú matériu, podľa ktorej v rozsudkoch pripojených k ţalobe bola konštatovaná nezákonnosť uznesenia č. 232/98, z čoho je teda podľa ţalobcu zrejmé, ţe ţalovaní pri hlasovaní porušili povinnosti členov štatutárneho orgánu vyplývajúce zo zákona a Stanov druţstva s tým, ţe konali proti uzneseniu Zhromaţdeniu delegátov. Podľa ţalobcu ţalovaných nezbavuje zodpovednosti ani to, ţe hlasovali ako členovia kolektívneho orgánu. Z uvedeného teda podľa ţalobcu jednoznačne vyplýva, ţe konštatovanie súdu, ţe hlasovaním za protiprávne uznesenie nespôsobili ţalobcovi ţiadnu škodu, nemá oporu vo výsledkoch dokazovania. Ţalovaní ich konaním vyvolali potrebu vyplatiť ďalšiu sumu 19 907 Sk na splnenie súdom uloţenej povinnosti voči Ing. D. V.. Ţalobca má za to, ţe rozsudok je v napadnutej časti vadný. K odvolaniu ţalobcu, zaujali stanovisko ţalovaní, podaním doručeným súdu
  33. 2010 a uviedli, ţe sa pridrţiavajú doterajších vyjadrení a navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je právne dôvodné. Zo ţaloby doručenej súdu
  35. 2001 je zrejmé, ţe ţalobca uplatňuje právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla vyplatením prisúdenej sumy Ing. V. dňa
  37. 2000 z dôvodu prijatia uznesenia č. 232/7/98, za prijatie ktorého hlasovali šiesti členovia predstavenstva – ţalovaní. Podľa ţalobcu, ich zodpovednosť za škodu, vyplýva v dôsledku protiprávneho uznesenia, ktoré ţalovaní ako členovia štatutárneho orgánu schválili. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 29 Cb 73/2001–201 zo dňa
  39. 2003, z ktorého ţalobca odvodzuje prejudikovanú zodpovednosť ţalovaných vyplýva, ţe podľa jeho obsahu nárok ţalobcu je opodstatnený voči ţalovaným
  40. –
  41. rade iba z dôvodu, úroku 4 3 Obo 32/2010 z meškania za obdobie od
  43. 1998 do
  45. 2000 a to vo výške 12 099 Sk a súdny poplatok v konaní 13 C 76/1999 vo výške 1 576 Sk, od ktorej súd odpočítal úroky z depozít v T. vo výške 3 490 Sk, a preto bol nárok oprávnený iba do výšky 10 185 Sk. V tejto čiastke konajúci súd ,nárok ţalobcu mal za právne opodstatnený z dôvodu, ţe ţalovaní prijali uznesenie o krátení odmien Ing. V. svojím rozhodnutím dňa
  48. Z obsahu tohto rozhodnutia je však zrejmé aj to, ţe konajúci súd konštatoval, ţe za škodu nepovaţuje tú škodu, ktorá mala vzniknúť prijatím tohto uznesenia vyplatenie 50% odmien a odvod vyplatený vo výške 5 081 a odvod odmien, ktorý bol uhradený duplicitne. Z obsahu tohto rozhodnutia je zrejmé, ţe za výplatu duplicitných odvodov nie je moţné zaviazať ţiadneho z členov predstavenstva, pretoţe túto škodu nespôsobil ani jeden z nich. Z takto zdôvodneného rozhodnutia podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva prejudikovaná zodpovednosť ţalovaných v
  49. aţ v
  50. rade, nakoľko zo znenia tohto rozhodnutia je zrejmé, ţe súd nepovaţoval za škodu, ktorá mala vzniknúť prijatím tohto uznesenia, vyplatenie 50% odmien a odvod, ktorý bol uhradený duplicitne. V tejto časti Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje tvrdenie ţalobcu za bezdôvodné. Fakt, ţe týmto rozsudkom nemohla byť zaloţená prejudikovaná zodpovednosť ţalovaných za uplatnený nárok na náhradu škody je zrejmý aj z toho, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky, uznesením č. k. 1 Obo 83/2007 zo dňa
  51. júna 2008 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 29 Cb 73/2001-201 zo dňa
  53. 2003 zrušil v napadnutej časti a vec vrátil na ďalšie konanie, z dôvodu zmätočnosti a nepreskúmateľnosti a konštatoval, ţe v novom konaní je s poukazom na ustanovenie § 373 Obchodného zákonníka o zvyšku nároku potrebné meritórne rozhodnúť. Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania voči rozsudku č. k. 29 Cb 73/2001 zo dňa
  55. 2010, ktorým prvostupňový súd rozhodoval na základe zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky l Obo 83/2007 je, či prvostupňový súd rozhodol v súlade s ustanovením § 373 Obchodného zákonníka, keď nárok na náhradu škody zamietol z dôvodu, ţe ţalovaní, hlasovaním za prijaté uznesenie o priznaní odmeny nespôsobili ţalobcovi ţiadnu škodu. Z predloţených dôkazov je zrejme, ţe ţalobca si nárok na náhradu škody uplatnil ako škodu, ktorá mu vznikla vyplatením odmeny v sume 19 907 Sk čo bolo 50% odmeny mu navrhovanej. Z predloţených dôkazov nie je sporné, ţe ţalovaní sumu 19 907 Sk, prerozdelením vyplatili medzi sebou a pripočítali k ich odmenám v súlade s uznesením č. 232/1998, ktoré ţalovaní ako členovia predstavenstva odhlasovali. Z rozsudku Okresného 5 3 Obo 32/2010 súdu Bratislava V. č. k. 13 C 76/1999–82 zo dňa
  57. 1999 vo veci navrhovateľa Ing. D. V. proti odporcovi B. o zaplatenie sumy 39 414 Sk s príslušenstvom konajúci súd rozhodol tak, ţe návrhu na začatie konania vyhovel a odporcu zaviazal navrhovateľovi Ing. D. V. vyplatiť sumu 39 414 Sk s úrokom z omeškania ako odmenu za rok 1996 za funkciu člena predsedníctva bytového druţstva Petrţalka, na ktorú mu vznikol nárok v zmysle stanov a rozhodnutia Zhromaţdenia delegátov, ktorá mu však vyplatená nebola. Z obsahu tohto rozhodnutia je zrejme, ţe podľa Okresného súdu Bratislava V., je zrejmé ţe predseda bytového druţstva vypracoval materiál na rokovanie BD–P č. materiálu 60/1998 návrh odmien pre členov predstavenstva za rok 1996, kde bolo navrhnutých navrhovateľovi 39 414 Sk a predsedníctvo druţstva uznesením č. 232/7/98 schválilo krátenie odmeny o 50% okrem iného aj Ing. V. a ţe o krátenej sume rozhodli tak, ţe sa prerozdelí ostatným členom predstavenstva. Tento postup prerozdelenia Okresný súd Bratislava V. označil za rozpor s kritériom prerozdelenia čo schválilo zhromaţdenie delegátov. Okresný súd Bratislava V. návrhu navrhovateľa vyhovel z dôvodu, ţe zhromaţdenie delegátov schválilo kritéria prerozdeľovania odmien, ktoré nemohlo predsedníctvo samo meniť aj keď do právomoci predsedníctva patrí určiť koeficient pre vyplatenie odmien. Zhromaţdenie delegátov schválilo celkovú sumu na vyplatenie odmien, teda nie návrhy jednotlivým členom. Z vykonaného dokazovania Okresný súd Bratislava V zistil, ţe odporca -B. nevedel zdôvodniť dôvod krátenia odmien, postup odporcu označil za nesprávny, keďţe voči navrhovateľovi neboli rešpektované schválené kritéria pre poskytovanie odmien. Tento rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 17 Co 72/2000–99 zo dňa
  59. 2000 ako vecne správny potvrdený s odôvodnením, ţe schválené odmeny Zhromaţdením delegátov, predstavenstvo nemalo oprávnenie meniť. Na základe tohto právoplatného o rozhodnutia B., v tomto spore ţalobca Ing. V. sumu, ktorá je predmetom tohto sporu vyplatil, čím mu vznikla škoda, ktorá je predmetom tohto odvolania. Zo zápisnice z rokovania Zhromaţdenie delegátov druţstva konaného dňa
  61. 1998, uznesenia bodu 13/ je zrejmé, ţe Zhromaţdenie delegátov predloţený návrh odmien pre PD a KK pri zohľadnení kritérií uvedených v materiáli a to v plnej výške za rok 1996 v zmysle predloţeného návrhu schválilo. Z článku 26/ Stanov druţstva vyplýva, ţe predstavenstvo plní uznesenia Zhromaţdenia delegátov zodpovedá mu za svoju činnosť. Zo ţiadneho dôkazu nie je zrejmé na základe čoho bolo predstavenstvo oprávnené meniť uznesenie Zhromaţdenia delegátov zo dňa
  63. 1998 a preto keď predstavenstvo predloţený návrh odmien zmenilo, neplnilo uznesenie Zhromaţdenia delegátov. 6 3 Obo 32/2010 Z ustanovenia § 243 Obchodného zákonníka vyplýva, ţe predstavenstvo riadi činnosť druţstva a rozhoduje o všetkých záleţitostiach druţstva, ktorý tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu. Z odseku 3./ citovaného ustanovenia vyplýva, ţe predstavenstvo plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju činnosť. V danom prípade predstavenstvo, uznesenie Zhromaţdenia delegátov neplnilo ale toto uznesenie zmenilo. Podľa ustanovenia § 243a Obchodného zákonníka členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami druţstva a všetkých jej členov. Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým druţstvu spôsobili. Člen predstavenstva nezodpovedá za škodu, ak preukáţe, ţe pri výkone svojej funkcie postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobej viere, ţe koná v záujme druţstva a všetkých jeho členov. Členovia predstavenstva nezodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili druţstvu konaním, ktorým vykonávali uznesenie členskej schôdze. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takto posúdeného zisteného skutkového a právneho stavu sa stotoţnil s ţalobcom, ţe napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené, a pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Zo zdôvodnenia napadnutého rozhodnutia je iba zrejmé, ţe ţalovaní hlasovaním za prijaté uznesenie o priznaní odmeny nespôsobili ţiadnu škodu. Z predloţených dôkazov je zrejmé, ţe ţalobcovi škoda vznikla vyplatením krátenej odmeny Ing. V. na základe právoplatného rozhodnutia. Z dôkazov je taktieţ zrejmé, ţe predstavenstvo neplnilo uznesenie, keď schválený návrh odmien zmenilo a Ing. V. odmenu krátilo a zvyšnú sumu si v svoj prospech prerozdelilo. Takýmto postupom Zhromaţdenie delegátov neplnilo uznesenie členskej schôdze s odbornou starostlivosťou. Z uvedeného dôvodu členovia predstavenstva ich postupom porušili povinnosť, ktorá je v príčinnej súvislosti s vzniknutou škodou Zdôvodnenie uvedené v napadnutom rozhodnutí, ţe ţalovaní nespôsobili škodu hlasovaním je nedostatočné a nepreskúmateľné. Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písmeno h./ O. s. p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní bude musieť prvostupňový súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku vychádzať z ustanovenia § 243a ods. 2 Obchodného zákonníka. Z dôkazov zaloţených v spise je zrejmé, ţe ţalovaní ich rozhodnutím nevykonávali uznesenie členskej schôdze a aj to, ţe uznesenie členskej schôdze nebolo v rozpore s právnymi 7 3 Obo 32/2010 predpismi, alebo so stanovami druţstva. V novom konaní bude potrebné vec posúdiť podľa § 243a Obchodného zákonníka v tom zmysle, či ţalovaní konali pri ich rozhodnutí o krátení odmeny o 50 % Ing. V. s odbornou starostlivosťou, v súlade s záujmami všetkých členov, či pri výkone ich pôsobnosti neuprednostňovali iba ich záujmy pred záujmami druţstva. Prvostupňový súd tým, ţe nárok na náhradu škody zamietol z dôvodu, ţe ţalovaní hlasovaním za prijaté uznesenie o priznaní odmeny nespôsobili ţiadnu škodu sa s týmito otázkami doposiaľ nezaoberal. V tomto smere bude potrebné v zmysle ustanovenia § 243 Obchodného zákonníka dokazovanie doplniť a potom o uplatnenom nároku rozhodnúť. V novom konaní bude potrebné rozhodnúť aj o trovách dovolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  64. mája 2011 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia. Lucia Blačíčková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.