opravným uznesením z
opravným uznesením z 25. októbra 2011 sp. zn. 19Co 281/2011 odmietol odvolanie navrhovateľov s poukazom na ustanovenia § 218 ods.1 písm. d/
Vychádzal z toho, že odvolatelia v odvolaní neuviedli v akom rozsahu rozhodnutie súdu prvého stupňa napádajú, v čom považujú postup alebo rozhodnutie súdu za 1 Cdo 15/2012 1Cdo 16/2012 2 nesprávny čoho sa domáhajú (v odvolaní uviedli, že písomné zdôvodnenie zašlú obratom). Na výzvu súdu smerujúcu k doplneniu odvolania a zákonom predpísané náležitosti odvolania nereagovali. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie navrhovatelia. Navrhli, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu
opravným uznesením ako nezákonné a právne neodôvodnené. Namietali, že oba súdy nezisťovali dôsledne skutkový stav, že návrh zabrali späť preto, že predmet sporu z príčin odporcu zanikol. V rozsiahlom dovolaní rekapitulovali celý priebeh základného konania, podrobne sa zaoberali skutkovými okolnosťami danej veci. Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý im uložil nahradiť trovy konania odporcu považovali za neprimerane tvrdé, a preto nezákonné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), spĺňajúca podmienku osobitného zastúpenia pre dovolacie konanie (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, preto pri posudzovaní jeho prípustnosti treba vychádzať predovšetkým z ustanovenia § 239 O.s.p. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) 1 Cdo 15/2012 1Cdo 16/2012 3 cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V danom prípade dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu a preto nie je v zmysle § 239 ods. 1, 2 O.s.p. prípustné. Podľa § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku a uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Dovolatelia netvrdia, že by konanie bolo postihnuté vadou konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. a vada tejto povahy ani nevyšla v dovolacom konaní najavo. Pri posudzovaní dovolania navrhovateľov podľa obsahu je zrejmé, že podstatnou je v ňom námietka, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, keď aplikoval na danú vec § 146 ods.2 veta prvá O.s.p., hoci správne mal použiť § 146 ods.1 písm.c/ O.s.p. a vysloviť, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo ich odvolanie odmietnuté pre nedostatok jeho podstatných náležitostí neuviedli žiadnu námietku. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu nebola 1 Cdo 15/2012 1Cdo 16/2012 4 navrhovateľom odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Dovolací súd ale nezistil, že by konanie odvolacieho súdu bolo takouto vadou postihnuté. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je taký z hľadiska procesného predpisu vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Dovolací súd sa stotožňuje so záverom odvolacieho súdu, že podanie dovolateľov z 24.6.2011 (č.l. 220) neobsahuje uvedenie v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolatelia domáhajú, teda podstatné náležitosti odvolania, v dôsledku čoho nebolo možné podrobiť napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa odvolaciemu prieskumu. nemožno ďalej v konaní pokračovať. V odvolacom konaní by bolo možné pokračovať vtedy, ak boli zo strany dovolateľov odstránené súdom vytknuté vady odvolania (§ 209 ods. 1
Odvolací súd preto správne postupoval, ak sa prioritne zaoberal odstránením vád podania, ktoré podľa svojho obsahu bolo možné považovať za odvolanie. navrhovatelia preukázateľne nesplnili povinnosť ani na výzvu súdu a neuviedli, v čom vidia nesprávnosť postupu súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Odvolací súd teda v danej veci správne posudzoval otázku splnenia náležitostí odvolania v zmysle § 205 ods. l O.s.p. a vzhľadom na to, že dovolatelia napriek súdnej výzve vady predmetného podania neodstránili, postupoval súd správne, keď jej podanie odmietol (§ 218 ods.1 písm. d/ O.s.p. Súd konal v súlade a v medziach zákona, preto jeho postupom nebola dovolateľom odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Nakoľko prípustnosť dovolania navrhovateľov nemožno vyvodiť z § 239 O.s.p. a nedošlo ani k zisteniu vád konania v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok navrhovateľov odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. 1 Cdo 15/2012 1Cdo 16/2012 5 Dovolací súd nepriznal procesne úspešnému odporcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 13. augusta 2012 JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.