2, písm. e/ OSP zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania v sume 141,21 € do rúk jej právneho zástupcovi v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní veci z obsahu pripojených administratívnych spisov ţalovaného zistil, ţe v dňoch 18.10.2006 aţ 20.10.2006 bola vykonaná kontrola vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-44/BOK-V-I-2004 prideleného ţalobkyni do vyšetrovania dňom 1.5.2005, na základe výsledkov ktorej bola konštatovaná nečinnosť ţalobkyne v uvedenej veci od 17.3.2006 do dňa vykonania kontroly. Na základe vyjadrenia ţalobkyne zo dňa 31.10.2006,
ktorého úkony vykonané v predmetnej veci od 17.3.2006 sa nachádzajú v VIII zväzku kontrolovaného vyšetrovacieho spisu, ktorý sa v čase kontroly nachádzal u znalca z odboru dopravy za účelom vypracovania 2 6Sžo/255/2010 znaleckého posudku, bol chýbajúci spisový materiál vyţiadaný a dňa 24.11.2006 bola vykonaná kontrola ďalších troch zväzkov kontrolovaného vyšetrovacieho spisu.
výsledkov tejto doplňujúcej kontroly bola ţalobkyňa v kontrolovanej veci nečinná od 17.3.2006 do 26.7.2006, pričom aj po tomto dátume činnosť ţalobkyne spočívala len vo vydaní uznesenia o spojení vecí a uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 26.7.2006, uznesenia o spojení vecí a uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 15.8.2006 v troch prípadoch a vydaní uznesenia o spojení vecí a uznesenia o vznesení obvinenia dňa 5.10.2006. Na základe výsledku uvedenej doplňujúcej kontroly bol spracovaný dodatok zápisnice z kontroly zo dňa 24.11.2006, s ktorým bol v ten istý deň oboznámený nadriadený ţalobkyne. Dňa 29.11.2006 bolo ţalobkyni oznámené začatie disciplinárneho konania pre podozrenie z disciplinárneho previnenia
1 zákona č. 73/1998 Z.z.. Po vyjadrení ţalobkyne k veci vydal dňa 1.12.2006 riaditeľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru disciplinárny rozkaz č, 5, ktorým uloţil
1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. ţalobkyni disciplinárne opatrenie – zníţenie sluţobného platu o 5 % na dobu dvoch mesiacov.
odôvodnenia disciplinárneho rozkazu správny orgán prvého stupňa vychádzal predovšetkým z výsledkov kontroly zaznamenaných v zápisnici z 18.10.2006 a jej dodatku zo dňa 24.11.2006. Odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu ţalovaný rozhodnutím č.p.: KM-22/PK-2007 zo dňa 26.3.2007 zamietol a disciplinárny rozkaz potvrdil. Na základe ţaloby podanej ţalobkyňou dňa 29.5.2007 Krajský súd v Bratislave rozsudkom č,k. 1 S 291/2007-41 zo dňa 26.2.2009 zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného č.p.: KM-22/PK-2007 zo dňa 26.3.2007
3 OSP a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia bola
názoru súdu neúplnosť predloţeného administratívneho spisu. V ďalšom konaní ţalovaný rozhodnutím č.p.: SLV-28/PK-2009 zo dňa 17.3.2009 zamietol odvolanie ţalobkyne proti prvostupňovému disciplinárnemu rozkazu a toto rozhodnutie potvrdil. Krajský súd sa nestotoţnil s názorom ţalobkyne, ţe disciplinárne opatrenie jej bolo uloţené po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty určenej
1 zákona č. 73/1998 Z.z..
jeho názoru lehotu na uloţenie disciplinárneho opatrenia je nutné počítať od úplného ukončenia kontroly, ku ktorému v danom prípade došlo aţ dňa 24.11.2006 spísaním dodatku k zápisnici z kontroly uskutočnenej v dňoch 18.-20.10.2006, s poukazom na to, ţe k doplneniu a predĺţeniu kontroly aţ do 24.11.2006 došlo na základe obrany ţalobkyne a bolo vyvolané nutnosťou zabezpečenia chýbajúcich zväzkov vyšetrovacieho spisu, v ktorom vzniklo podozrenie z nečinnosti ţalobkyne, pričom ich obsah mal byť
tvrdení ţalobkyne v jej prospech. Krajský súd dospel k záveru, ţe pokiaľ na základe výsledkov doplnenia kontroly zo dňa 24.11.2006 nadriadený ţalobkyne ako správny orgán prvého stupňa rozhodol o disciplinárnom opatrení dňa 1.12.2006, urobil tak v rámci subjektívnej 30 dňovej lehoty plynúcej odo dňa 25.11.2006. Krajský súd pokiaľ ide o vecnú stránku konania resp. nečinnosť ţalobkyne, v ktorom sa videlo disciplinárne previnenie, vychádzal z predpokladu, ţe vyšetrovateľ postupuje vo veciach mu pridelených procesne samostatne, pričom je viazaný zákonnými lehotami stanovenými Trestným poriadkom a ostatnými právnymi predpismi. Povaţoval za nepochybné, ţe osobitne v tzv. väzobných veciach je vyšetrovateľ povinný postupovať prednostne a urýchlene a tomu musí byť prispôsobené aj čerpanie dovolenky a osobného voľna.
názoru krajského súdu v postupe nadriadeného ţalobkyne, ktorý z tejto jej nečinnosti vyvodil disciplinárne dôsledky, nemoţno vidieť akýkoľvek rozpor so zákonom. Krajský súd konštatoval, ţe správne orgány oboch stupňov svoj postup opierajúci sa o výsledky kontroly vo vydaných rozhodnutiach náleţíte zdôvodnili. Taktieţ povaţoval za nesporné, ţe v kontrolovanej veci došlo k prekročeniu zákonnej lehoty stanovenej na ukončenie vyšetrovania (čo je samo o sebe porušením zákona) a s ohľadom na to bola ţalobkyňa povinná splniť si voči dozorujúcemu prokurátorovi oznamovaciu povinnosť, prečo 3 6Sžo/255/2010 nebolo moţné vyšetrovanie ukončiť v stanovenej lehote, aké dôkazy treba ešte vykonať a aký čas bude ešte vyšetrovanie pokračovať a umoţniť tak prokurátorovi stanoviť pre jednotlivé úkony prokurátorské lehoty, pričom ţalobkyňa vo svojich podaniach neuviedla, prečo si uvedenú notifikačnú povinnosť nesplnila. Krajský súd mal za to, ţe správne orgány skutkový stav veci zistili dostatočne a vyvodili z neho správne právne závery a v súlade so zákonom posúdili aj otázku zavinenia ţalobkyne v tom zmysle, ţe na naplnenie disciplinárneho previnenia postačuje v disciplinárnom konaní preukázanie nedbanlivostného zavinenia. Krajský súd sa stotoţnil s jediným ţalobným dôvodom, z dôvodu ktorého aj zrušil napadnuté ako i prvostupňové rozhodnutie a to pre formálny nedostatok výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, spočívajúci v absencii skutkového vymedzenia konania, v ktorom sa videlo disciplinárne previnenie. Poukázal na to, ţe predmetom disciplinárneho konania totiţ nie je len uloţenie sankcie, ale aj skutkové vymedzenie konania, za ktoré sa sankcia ukladá.
jeho názoru výrok rozhodnutia o disciplinárnom správnom delikte musí obsahovať popis skutku, v ktorom sa vidí protiprávne konanie, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s vymedzením ďalších okolností potrebných k tomu, aby daný skutok nemohol byť zamenený s iným. Konštatoval, ţe z výrokovej časti disciplinárneho rozkazu musí byť zrejmé, za ktoré konkrétne konanie je osoba postihovaná, a to je moţné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis protiprávneho konania, s poukazom na to, ţe špecifikácia skutku vo výroku rozhodnutia je nevyhnutná pre vylúčenie prekáţky uţ začatej veci (litispendencia), dvojitého postihu pre ten istý skutok (zásada ne bis in idem), ďalej vylúčenie prekáţky uţ rozhodnutej veci (res iudicata) a tieţ pre určenie rozsahu dokazovania a pre zaistenie riadneho práva účastníka na obhajobu. Ďalej uviedol, ţe trestanie za disciplinárne správne delikty musí podliehať rovnakému reţimu ako trestanie za trestné činy a v tomto zmysle je potrebné vykladať všetky záruky, ktoré sa poskytujú
právneho poriadku Slovenskej republiky obvinenému z trestného činu, čo
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva z poţiadaviek stanovených v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (publikovaných v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb.). Pri otázke posúdenia nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí krajský súd poukázal na § 163 ods. 3 Trestného poriadku a na obdobnú právnu úpravu aj v prípade priestupkov (§ 77 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch).
názoru krajského súdu skutočnosť, ţe zákon č. 73/1998 Z.z. neupravil náleţitosti rozhodnutia v disciplinárnom konaní rovnakým spôsobom ako u priestupkov, nezakladá dostatočný dôvod pre odlišnosť v náleţitostiach, ako je popis skutku, jeho miesta v rozhodnutí, a to najmä s ohľadom na povahu rozhodnutí o priestupkoch, resp. disciplinárnych správnych deliktoch a ich miesto v systéme trestania. Mal za to, ţe hoci § 241 ods. 2 uvedeného zákona výslovne nevyţaduje, aby výrok rozhodnutia obsahoval aj popis a konkretizáciu skutku, je potrebné trvať na tom, aby z vyššie opísaných dôvodov bolo protiprávne konanie, v ktorom sa vidí disciplinárny delikt, skutkovo vymedzené vo výrokovej časti rozhodnutia a preto nie je postačujúce vymedzenie konania ţalobkyne, v ktorom sa videl disciplinárny delikt, v dôvodoch napadnutého i prvostupňového rozhodnutia. Krajský súd
2 písm. e/ OSP vzhľadom na uvedenú vadu disciplinárneho rozhodnutia zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného i prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru a vrátil vec ţalovanému na ďalšie konanie. Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil
1 OSP. Ţalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania, pretoţe v konaní bola úspešná. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal ţalovaný. Ţiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobu zamietne. Namietal, 4 6Sžo/255/2010 ţe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Uviedol, ţe v predmetnej veci sa v plnom rozsahu pridrţiava vyjadrenia k podanej ţalobe ţalobkyne, ktoré bolo zaslané Krajskému stádu v Bratislave pod č.p.: SLV-87/PS-S-2009 zo dňa 22.6.2009. Mal za to, ţe disciplinárny rozkaz, ako aj ţalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náleţitosti, ktoré vyţaduje ustanovenie § 241 zákona. Poukázal na ustálený právny názor Najvyššieho stádu SR vyslovený v rozhodnutí sp.zn. 4 Sţ 74/02,
ktorého cit.: „pri určenej obsahovej štruktúre rozhodnutia výrok má obsahovať len autoritatívne riešenie otázky, ktorá bola predmetom rozhodovania a uvedenie právnych prepisov,
ktorých sa rozhodlo“, ako aj na právny názor NS SR vyslovený v rozhodnutí sp.zn. 4 Sţ 99/03, a súčasne aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 105/06-45,
ktorého cit.: ,náleţitosti rozhodnutia, obsahové aj formálne upravuje zákon v § 241 bez sankcie neplatnosti. Ako aj pri iných procesných úpravách aj
všeobecného procesného predpisu (zákon č. 71/67 Zb.) rozhodnutie sa povaţuje za platné aj za stavu, ţe nemá predpísané členenie. Teda za platné a právne záväzné sa povaţuje aj vtedy, ak má formu listu a kompetentný správny orgán ním rieši autoritatívnym spôsobom otázku týkajúcu zaloţenia, zrušenia, či zmeny práv a povinnosti. Tu ide o rozdiel medzi úpravou v OSP, ktorý § 159 hovorí o záväznosti len výrokovej časti rozhodnutia. Procesné predpisy pre orgány verejnej správy ani zákon,
ktorého postupoval ţalovaný takúto úpravu nemajú a preto je záväzné a platné celé rozhodnutie‘. Ţalovaný ďalej poukázal na to, ţe predmetom rozhodovania v danej veci, bolo uloţenie disciplinárneho opatrenia ţalobkyni
ustanovenia § 53 ods. 1 písm. b) zákona, a to zníţenie sluţobného platu o 5 % na dobu dvoch mesiacov. Uviedol, ţe treba mať za to, ţe v predmetnej veci sa má postupovať
tých zákonných poţiadaviek kladených na rozhodnutie, ktoré sú predmetom úpravy v ustanovení § 241 zákona a nie napr. zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Tvrdil, ţe zákon v ţiadnom vo svojom ustanovení neukladá za povinnosť vo výrokovej časti popisovať skutkové zistenia, tak, ako to je upravené napr. v ustanovení § 77 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, s poukazom na to, ţe
zákona, na konanie
tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal aj na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, s tým, ţe z uvedeného vyplýva, ţe štátne orgány môţu konať len to, čo im zákon dovoľuje. Poukazovanie v rozsudku na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ţalovaný povaţoval za nedôvodné. Uviedol, ţe sluţobný pomer príslušníka PZ je inštitútom verejného práva; právna povaha sluţobného pomeru príslušníka PZ vyplýva zo zvláštnej povahy zamestnávateľa policajta, ktorým je štát ako primárny nositeľ verejnej moci; príslušník polície sa prostredníctvom svojho zamestnávateľa priamo zúčastňuje na výkone verejnej moci, preto má štát výsostné oprávnenie jednostrannými aktmi tieto vzťahy zakladať, meniť alebo rušiť. Poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, na základe ktorej právo členských štátov zásadne rozlišuje medzi štátnymi zamestnancami a súkromnoprávnymi zamestnancami, pričom spory týkajúce sa náboru, výkonu povolania a ukončenia pracovnej činnosti štátnych zamestnancov nespadajú pod ochranu čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru, jasný príklad takých činností predstavujú ozbrojené sily a polícia, všetky spory medzi štátnou správou a zamestnancami, ktorí vykonávajú zamestnanie implikujúce účasť na výkone verejnej moci, budú vyňaté spod čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru s výnimkou sporov v dôchodkových veciach, pretoţe ako náhle zamestnanec odíde do dôchodku, pretrhne zvláštne puto, ktoré ho spojovalo so štátnou správou. (ide o spory COEUR c. Francúzsko, BENKESSIOUER c. Francúzsko, PELLEGRIN c. Francúzsko). Ďalej uviedol, ţe vzhľadom na uvedené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane 5 6Sžo/255/2010 ľudských práv a základných slobôd (Európsky dohovor) je aplikovateľný len na civilné práva a záväzky, ale spory týkajúce sa ukončenia štátno-zamestnaneckého pomeru policajta nepatria do oblasti súkromného práva, ale do oblasti verejného práva. Poukázal na to, ţe pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Tvrdil, ţe dôvodom k zrušeniu správneho rozhodnutia v zmysle § 250i ods. 3 OSP môţe byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia a rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (napr. NS SR č.k. 6 Sţo 130/2009). Zastával názor, ţe formálne zopakovanie disciplinárneho konania v predmetnej veci by v tomto prípade nepredstavovalo ani pre ţalobkyňu reálnu moţnosť priaznivejšieho rozhodnutia vzhľadom k tej skutočnosti, ţe skutkové okolnosti disciplinárneho previnenia uvedené v odôvodnení disciplinárneho rozkazu, ako aj v napadnutom rozhodnutí, ktoré zakladajú uloţenie disciplinárneho oparenia ţalobkyni aj
názoru Krajského súdu v Bratislave boli naplnené. Ţalobkyňa sa k odvolaniu ţalovaného nevyjadrila, odvolací návrh nepodala. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalovaného (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 OSP) postupom
ust. § 250ja ods. 2 veta prvá OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok, ktorým krajský súd vyhovel ţalobe, ktorou sa ţalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného, ţiadajúc ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru disciplinárny rozkaz, ktorým
1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. uloţil ţalobkyni disciplinárne opatrenie – zníţenie sluţobného platu o 5 % na dobu dvoch mesiacov, a preto odvolací súd v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami uplatnenými účastníkmi v preskúmavacom konaní a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu ako aj zákonnosť prvostupňového správneho orgánu a konania im predchádzajúce. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou o uloţení disciplinárneho opatrenia ţalobkyne. Odvolací súd z predloţeného spisového materiálu súdu prvého stupňa, ktorého súčasť tvoril administratívny spis, zistil, ţe riaditeľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru disciplinárnym rozkazom č. 5 uloţil
1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. ţalobkyni disciplinárne opatrenie – zníţenie sluţobného platu o 5 % na dobu dvoch mesiacov. Z odôvodnenia disciplinárneho rozkazu vyplýva, ţe správny orgán prvého stupňa vychádzal predovšetkým z výsledkov kontroly zaznamenaných v zápisnici z 18.10.2006 a jej dodatku zo dňa 24.11.2006. Proti uvedenému rozhodnutiu sa odvolala 6 6Sžo/255/2010 ţalobkyňa. Ţalovaný správny orgán rozhodnutím č.p.: KM-22/PK-2007 zo dňa 26.3.2007 (rozhodnutie napadnuté ţalobou) jej odvolanie zamietol a disciplinárny rozkaz potvrdil. Ďalej odvolací súd z administratívneho spisu zistil, ţe ţalobkyni bolo uloţené disciplinárne opatrenie z dôvodu, ţe sa dopustila disciplinárneho previnenia v zmysle § 52 ods. 1 zákona, keď svojím konaním porušila základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm.
1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície účinného v čase, kedy sa mala žalobkyňa dopustiť disciplinárneho previnenia kladeného jej za vinu, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.
3 písm. a/, b/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas.
1 zákona č. 73/1998 Z.z. za disciplinárne previnenie moţno policajtovi uloţiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedených v § 53 ods. 1 písm. a) aţ c).
1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. pred uloţením disciplinárneho opatrenia musí byť vţdy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uloţením disciplinárneho opatrenia daná moţnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Pri rozhodovaní o uloţení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu sluţobných povinností.
1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. za disciplinárne previnenie moţno uloţiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie policajta, v ktorom moţno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30 dní na uloţenie disciplinárneho 7 6Sžo/255/2010 opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uloţení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
1, 2, 3, 4, 7 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu,
ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu. Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok. Na výkon rozhodnutia sa vzťahuje osobitný predpis (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok).
názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, ţe medzi účastníkmi preskúmavacieho konania nebolo sporné, ţe ţalobkyňa v kontrolovanom jej pridelenom vyšetrovacom prípade nekonala, ale skutočnosť, ţe správne orgány nesprávne jej nečinnosť povaţovali za porušenie povinností policajta, keď neprihliadli okrem iného aj na jej obranu, ţe vo veci nekonala z dôvodu čerpania riadnej dovolenky alebo pracovného voľna a pokiaľ by sa aj dopustila disciplinárneho previnenia, disciplinárne opatrenie jej bolo uloţené po uplynutí subjektívnej zákonnej lehoty, súčasne, ţe vo výroku rozhodnutia o uloţení disciplinárnej sankcie absentuje uvedenie skutku, za ktorý sa jej ukladá disciplinárne opatrenie, ako aj, ţe ţalovaný sa nedostatočne vysporiadal s jej odvolacími námietkami, majúce za následok jeho nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie ţalovaného a súčasne aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa len z dôvodu, ţe povaţoval za dôvodnú námietku ţalobkyne, ktorou namietala, ţe výrok, ktorým jej bolo uloţené disciplinárne opatrenie neobsahuje špecifikáciu skutku, ktorým sa dopustila disciplinárneho previnenia, pričom krajský súd na ďalšie námietky ţalobkyne uvedené v jej ţalobe neprihliadol, povaţujúc ich za nedôvodné. Krajský súd sa náleţite zaoberal ţalobnými námietkami pokiaľ ide o námietky týkajúce sa skutkových zistení, posúdenia disciplinárneho previnenia, lehoty na uloţenie disciplinárneho opatrenia, ako aj posúdenia nepreskúmateľnosti a zrozumiteľnosti 8 6Sžo/255/2010 rozhodnutia ţalovaného a svoje právne závery aj náleţite odôvodnil, s ktorými dôvodmi sa stotoţnil aj odvolací súd v celom rozsahu a na ne poukazuje. Pokiaľ súd prvého stupňa zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného a súčasne aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa len z dôvodu formálneho nedostatku prvostupňového rozhodnutia, spočívajúceho v absencii opisu skutku vo výroku správneho rozhodnutia, na základe ktorého sa ţalobkyni uloţili disciplinárne opatrenia, odvolací súd sa nestotoţnil s právnym záverom krajského súdu. Zákonodarca v právnej norme § 241 zákona č. 73/1998 Z.z. ustanovuje náleţitosti rozhodnutia. V odseku 2 uvedenej právnej normy ustanovuje: „výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu,
ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.“ Zo znenia prvej vety odseku 2 právnej normy ustanovenej v § 241 zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva vôľa zákonodarcu tak, ţe správny orgán vo výroku uvedie ako rozhodol o predmete konania vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého rozhodol. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, ţe pokiaľ aj zákonodarca výslovne v právnej norme neuvádza, ţe súčasťou výroku o uloţenie disciplinárneho opatrenia je uvedenie skutku, na základe ktorého sa účastníkovi disciplinárne opatrenie ukladá, je povinnosťou správneho orgánu uviesť skutok, ktorým sa účastník dopustil disciplinárneho previnenia, za ktorý sa mu ukladá disciplinárne opatrenie. Takáto povinnosť správnemu orgánu vyplýva z obsahu uvedenej právnej normy, keď zákonodarca v nej uvádza, ţe výrok obsahuje rozhodnutie o veci. V disciplinárnom konaní predmetom konania je posudzovanie disciplinárneho previnenia účastníka, ktorý sa ho dopustil na základe konania resp. nečinnosťou a v prípade preukázania, ţe účastník sa dopustil disciplinárneho previnenia skutkom kladeným mu za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá disciplinárne opatrenie, ktorá skutočnosť sa musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia, ktorým správny orgán rozhoduje o veci samej, a preto nie je moţné povaţovať za súladné so zákonom, ak správny orgán vo výroku rozhodnutia, ktorým rozhoduje v disciplinárnom konaní, uvedie len, ţe účastníkovi konania ukladá disciplinárne opatrenie, pričom z takéhoto výroku nie je zrejmý skutok, ktorým sa účastník dopustil disciplinárneho previnenia, za ktorý sa mu disciplinárne opatrenie ukladá. Konanie o disciplinárnom previnení a ukladanie sankcie zaň, vychádza zo zásad trestnoprávnej úpravy, v zmysle ktorej bez ohľadu na to, či ide o trestnú zodpovednosť
trestného práva, administratívne trestanie alebo disciplinárne trestanie, obvinený z porušenia právnej povinnosti má vţdy právo vedieť, za ktorý skutok sa mu sankcia za porušenie právnej povinnosti ukladá, a preto vo výroku rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá sankcia za porušenie právnej povinnosti, by mal byť skutok uvedený určitým spôsobom tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Z uvedených dôvodov, keďţe predmetom konania v danej veci bolo posudzovanie disciplinárneho previnenia ţalobkyne, bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa, v rozhodnutí, ktorým jej uloţil disciplinárne opatrenie, uviesť skutok, ktorým sa disciplinárneho previnenia dopustila a za ktorý sa jej predmetné disciplinárne opatrenie uloţilo. Neuvedenie skutku vo výroku rozhodnutia treba povaţovať za formálny nedostatok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý nedostatok ţalovaný správny orgán neodstránil s poukazom na to, ţe zákon v ţiadnom zo svojich ustanovení neukladá za povinnosť nadriadenému vo výrokovej časti popisovať skutkové zistenia tak, ako je to upravené v § 77 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. 9 6Sžo/255/2010 Pokiaľ ţalovaný v odvolaní namietal, ţe poukazovanie v rozsudku súdu prvého stupňa na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je treba povaţovať za nedôvodné, keďţe sluţobný pomer príslušníka PZ je inštitútom verejného práva; právna povaha sluţobného pomeru príslušníka PZ vyplýva zo zvláštnej povahy zamestnávateľa policajta, ktorým je štát ako primárny nositeľ verejnej moci; príslušník polície sa prostredníctvom svojho zamestnávateľa priamo zúčastňuje na výkone verejnej moci, preto má štát výsostné oprávnenie jednostrannými aktmi tieto vzťahy zakladať, meniť alebo rušiť, ako aj ţe čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Európsky dohovor) je aplikovateľný len na civilné práva a záväzky, spory týkajúce sa ukončenia štátno- zamestnaneckého pomeru policajta nepatria do oblasti súkromného práva, ale do oblasti verejného práva, s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, odvolací súd sa nemohol stotoţniť s jeho námietkou. V tejto súvislosti poukazuje na právne závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v náleze sp. zn. IV.ÚS 75/09-98. Pokiaľ ţalovaný poukazoval na judikatúru Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, tvrdiac, ţe na jej základe právo členských štátov zásadne rozlišuje medzi štátnymi zamestnancami a súkromnoprávnymi zamestnancami, pričom spory týkajúce sa náboru, výkonu povolania a ukončenia pracovnej činnosti štátnych zamestnancov nespadajú pod ochranu čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru, jasný príklad takých činností predstavujú ozbrojené sily a polícia, všetky spory medzi štátnou správou a zamestnancami, ktorí vykonávajú zamestnanie implikujúce účasť na výkone verejnej moci, budú vyňaté spod čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru s výnimkou sporov v dôchodkových veciach, pretoţe ako náhle zamestnanec odíde do dôchodku, pretrhne zvláštne puto, ktoré ho spojovalo so štátnou správou a ako príklad uviedol spory COEUR (zrejme COERZ) c. Francúzsko a BENKESSIOUER c. Francúzsko, Pellegrin c. Francúzsko, odvolací súd nesúhlasí s tvrdením ţalovaného, ţe z uvedených rozhodnutí súdneho dvora pre ľudské práva jednoznačne vyplýva nemoţnosť aplikovateľnosti čl. 6 dohovoru, pretoţe práve z uvedených rozhodnutí vyplýva, ţe síce platí všeobecné pravidlo,
ktorého nie je moţné aplikovať čl. 6 dohovoru vo veciach štátnozamestnaneckých pomerov vo vzťahu zamestnanec a štát, ale súdny dvor súčasne v týchto veciach vyslovil, ţe pokiaľ ide o otázky ekonomické v týchto prípadoch nie je moţné vylúčiť aplikovanie čl. 6 Dohovoru. Z uvedenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu vyplýva všeobecné pravidlo, ţe veci týkajúce náboru, výkonu povolania a ukončenia pracovnej činnosti štátnych zamestnancov nespadajú pod ochranu čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru s uvedením ako príklad takých činností ozbrojené sily a polícia, teda tak, ţe všetky spory medzi štátnou správou a zamestnancami, ktorí vykonávajú zamestnanie implikujúce účasť na výkone verejnej moci, budú vyňaté spod čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru s výnimkou sporov v dôchodkových veciach, avšak súdny dvor súčasne v týchto veciach vyslovil, ţe pokiaľ ide o otázky ekonomické v týchto prípadoch nie je moţné vylúčiť aplikovanie čl. 6 Dohovoru. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v danej veci dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa nepochybil, keď formálnu vadu rozhodnutia posúdil aj vzhľadom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pretoţe v konečnom dôsledku predmetnými rozhodnutiami správnych orgánov oboch smerov sa zasiahlo do jej ekonomického postavenia, keďţe uloţením disciplinárneho opatrenia došlo k zníţeniu jej platu. 10 6Sžo/255/2010 Súdy
3 O.s.p. pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu prihliadnu len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Aplikáciou uvedenej právnej normy treba dospieť k záveru, ţe rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (napr. NS SR č.k. 6 Sţo 130/2009). Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, ţe formálne zopakovanie disciplinárneho konania v predmetnej veci by v tomto prípade nepredstavovalo ani pre ţalobkyňu reálnu moţnosť priaznivejšieho rozhodnutia a to aj vzhľadom k tej skutočnosti, ţe skutkové okolnosti disciplinárneho previnenia uvedené v odôvodnení disciplinárneho rozkazu, ako aj v napadnutom rozhodnutí, ktoré zakladajú uloţenie disciplinárneho opatrenia ţalobkyni aj
názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom Krajského súdu v Bratislave boli naplnené. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
3 OSP v spojení § 246c ods. 1 a s § 220 zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Odvolací súd ţalobkyni náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretoţe jej nevzniklo právo na ich náhradu v dôsledku jel neúspechu v konaní. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, dňa 22. júna 2011 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.