o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o námietke zaujatosti

Najvyšší súd 4 Ndob 29/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. J. V. -D., živnostník s miestom podnikania: T., IČO: X., proti ţalovanému: A., s. r. o., so sídlom: D., IČO: X., zast. advokátom JUDr J. H., so sídlom: K., o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o námietke zaujatosti, vo veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 4 Cob 58/2012, takto r o z h o d o l : Predseda senátu Krajského súdu v Prešove JUDr. R.T. a členovia senátu JUDr. P.Š., a JUDr. J.Š. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci, vedenej na tomto súde pod sp. zn. 4 Cob 58/

1. O d ô v o d n e n i e : Predsedníčka Krajského súdu v Prešove písomným podaním zo dňa
3. 2013, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručeným dňa
5. 2013, predloţila vec vedenú na tamojšom súde pod sp. zn. 4 Cob 58/2012 na rozhodnutie v zmysle § 15 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Uviedla, ţe predmetná vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie predsedovi senátu JUDr. R.T., ktorý písomným podaním zo dňa
7. 2013 oznámil, ţe sa vo veci cíti byť zaujatý, pretoţe sa mu ţalobca vyhráţa, znevaţuje jeho profesnú zdatnosť a na pojednávaní konanom dňa
9. 2013 preklial jeho aj jeho potomkov. Vo veci sa cítia byť zaujatí aj ostatní členovia senátu JUDr. P. Š. a JUDr. J.Š.. Podľa názoru predsedníčky súdu, dôvody uvedené predsedom senátu, ako aj členmi senátu, nie sú pre ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci postačujúce. Má za to, ţe o ich nezaujatosti nie je dôvod pochybovať. 2 4 Ndob 29/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd nadriadený podľa § 16 ods. 1 O. s. p., po preskúmaní vznesenej námietky zaujatosti dospel k záveru, ţe zákonné dôvody na vylúčenie predsedu senátu JUDr. R.T. a členov senátu JUDr. P.Š. a JUDr. J. Š. z prejednávania a rozhodovania veci dané nie sú. JUDr. R.T., ako predseda senátu konajúceho a rozhodujúceho v právnej veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 4 Cob 58/2012, písomným podaním zo dňa
11. 2013 (č. l. 248), predloţil vec predsedníčke krajského súdu podľa § 14 ods. 1 v spojení s § 15 ods. 1 O. s. p., na rozhodnutie o námietke zaujatosti všetkých členov senátu proti ţalobcovi. Podľa § 14 ods. 1 O. s. p., sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa § 15 ods. 1 O. s. p., ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môţe zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môţe prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca, o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí podľa osobitného predpisu. Ak ide o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu má za to, ţe nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloţí vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods.
12. Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak uţ o nich nadriadený súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloţenia veci nadriadený súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní (§ 16 ods. 1 veta tretia O. s. p.). Citovanými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku ako základného procesného predpisu v občianskom súdnom konaní je zabezpečené základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len Listina) a článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava SR). Ich účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom, alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedenými ustanoveniami zodpovedá aj právna úprava 3 4 Ndob 29/2013 skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu povaţovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia konkrétneho právne významného vzťahu sudcu k veci, alebo k účastníkom, prípadne k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom, či uţ pozitívnom alebo negatívnom pomere k nim. Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O. s. p., predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (článok 38 ods. 1 Listiny a článok 48 ods. 1 Ústavy SR). Vzhľadom na uvedené moţno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne závaţných dôvodov, ktoré celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. V zmysle § 14 ods. 1 O. s. p., dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania veci sú konkrétne skutočnosti, ktoré môţu mať vplyv na zabezpečenie objektivity súdneho konania a nestrannosť sudcu v konaní. K vylúčeniu sudcu nemôţe viesť iba vyjadrenie o tom, ţe sa cíti byť zaujatým. Subjektívne hľadisko sudcu, prípadne i účastníkov konania, je síce podnetom pre rozhodovanie o prípadnej zaujatosti, avšak pri rozhodovaní o tejto otázke je nutné vychádzať výlučne z objektívneho hľadiska nestrannosti, na základe ktorého moţno mať s ohľadom na všetky okolnosti prípadu za to, ţe by sudca mohol byť zaujatý. K vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci preto môţe dôjsť aţ vtedy, ak je bez akýchkoľvek pochybností evidentné, ţe vzťah sudcu k danej veci, k účastníkom alebo ich zástupcom, je takej povahy a intenzity, ţe napriek zákonom stanovenej povinnosti rozhodovať nestranne a nezávisle, tak konať nebude schopný (ktorá skutočnosť by v konečnom dôsledku mohla viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia). Princíp nezávislého, nestranného a spravodlivého rozhodovania je zásadným princípom fungovania súdnej moci a je zákonnou, resp. ústavnou, ako i morálnou povinnosťou sudcu tento princíp dodrţiavať. Výslovne táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 30 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný okrem iného najmä odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo ţiadosť, ktorých cieľom by mohlo byť ohrozenie nezávislosti súdnictva (písm. b/). 4 4 Ndob 29/2013 Vzhľadom na skutočnosť, ţe námietku zaujatosti v predmetnej veci vzniesli samotní vo veci konajúci sudcovia – členovia odvolacieho senátu Krajského súdu v Prešove 4 Cob, zameral sa najvyšší súd na subjektívnu stránku námietky, pričom vychádzal z vyjadrení sudcov o tom, ţe sa vo veci cítia byť zaujatí. Predseda senátu JUDr. R.T. vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
14. 2013 (č. l. 236) uviedol, ţe sa vo veci cíti byť zaujatý, argumentujúc podaniami ţalobcu zo dňa
16. 2013 (č. l. 212) a
18. 2013 (č. l. 219 a 225), o ktorých má za to, ţe sa dotýkajú jeho osobnej cti a dôstojnosti. Uviedol, ţe tvrdenia obsiahnuté v predmetných podaniach sú nepravdivé, ktorými sa mu ţalobca vyhráţa a znevaţuje jeho profesnú zdatnosť. Poukázal na pojednávanie konané dňa
20. 2013, na ktorom ţalobca preklial jeho aj jeho potomkov. JUDr. T. zdôraznil skutočnosť, ţe ţalobca uţ v minulosti podal proti jeho osobe námietku zaujatosti, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ţe ho z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci nevylúčil. S poukazom na uvedené predseda senátu vyjadril súhlas s tým, aby vec bola pridelená na rozhodnutie inému sudcovi. Námietku zaujatosti voči osobe ţalobcu vzniesli aj ďalší členovia vo veci konajúceho senátu, JUDr. P.Š. a JUDr. J.Š., a to v písomných vyjadreniach zo dňa
23. JUDr. P.Š. vo svojom vyjadrení (č. l. 234) poukázal na podania ţalobcu zaloţené na č. l. 212 - 217 a 219 - 224 spisu. Uviedol, ţe ich obsah je vo vzťahu k jeho osobe nepravdivý a hrubo uráţajúci, z dôvodu ktorého budú tieto zaslané príslušnej prokuratúre na posúdenie, či nenapĺňajú znaky trestného činu spáchaného voči členom senátu. JUDr. Š. vyslovil súhlas s pridelením veci inému sudcovi. Aj JUDr. J.Š., rovnako ako obidvaja vyššie menovaní sudcovia, vo svojom písomnom vyjadrení (č. l. 235) uviedol, ţe podania ţalobcu nachádzajúce sa na č. l. 212 - 217 a 219 - 224 spisu, povaţuje za hrubo osočujúce a uráţajúce jeho osobu a postavenie ako sudcu Krajského súdu v Prešove, ako aj znevaţujúce jeho odbornosť. Uviedol, ţe všetky tvrdenia ţalobcu v predmetných podaniach sú absolútne nepravdivé a tendenčné. Má za to, ţe obsah podaní je zákonným dôvodom pre jeho zaujatosť vo veci, z dôvodu ktorého súhlasí, aby bola vec pridelená inému senátu, ktorého nie je členom. Totoţne s JUDr. Š. zdôraznil, ţe vyššie označené podania budú zaslané príslušnej prokuratúre na posúdenie, či zo strany ţalobcu 5 4 Ndob 29/2013 nebola voči jeho osobe naplnená niektorá skutková podstata trestného činu. Vzhľadom na nepravdivé tvrdenia ţalobcu zvaţuje tieţ podanie ţaloby o ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Posúdenie dôvodov, pre ktoré sa subjektívne sudca cíti byť vylúčený, je vţdy individuálne. Z obsahu spisu vyplýva, ţe Krajskému súdu v Prešove ako súdu odvolaciemu bol s vecou súvisiaci spis predloţený dňa
25. 2012 na rozhodnutie o odvolaní ţalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového súdu č. k. 11 Cb 42/2011-138 zo dňa
27. 2012 a podľa pravidiel stanovených v rozvrhu práce na príslušný kalendárny rok bol pridelený senátu 4 Cob (č. l. 168). Dňa
29. 2012 ţalobca podal námietku zaujatosti predsedu senátu JUDr. R.T. voči jeho osobe (č. l. 179 - 180), o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2 Ndob 1/2013 zo dňa
31. 2013 tak, ţe predsedu senátu z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci nevylúčil (č. l. 205). Následne ţalobca v prílohe svojej mailovej správy zo dňa
33. 2013 adresovanej Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, Krajskému súdu v Prešove, Vláde Slovenskej republiky, Súdnej rade Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, Okresnému súdu Humenné a Okresnému súdu Keţmarok (č. l. 212), zaslal písomné podanie zo dňa
35. 2012, obsahom ktorého je okrem iného podanie trestného oznámenia na sudcov JUDr. R.T., JUDr. P.Š. a JUDr. J.Š. pre podozrenie zo zneuţívania právomoci verejného činiteľa, ako aj podnet na začatie disciplinárnych konaní voči menovaným sudcom (č. l. 213 - 217). V prílohe svojej ďalšej mailovej správy zo dňa
37. 2013, zaslal rovnako viacerým štátnym inštitúciám (č. l. 219) písomné podanie z rovnakého dátumu (č. l. 220 – 224/a), obsahom ktorého je návrh ţalobcu na odvolanie sudkyne Krajského súdu v Prešove JUDr. I.D., jeho tvrdenie o vedomom porušovaní zákona zo strany sudcov a súdov konajúcich v jeho veciach, ďalej tvrdenie o úmyselných prieťahoch v konaní, súčasne v ktorom sa zmieňuje o podozrivo organizovanej, úmyselnej činnosti sudcov v Prešovskom kraji. Identické podanie bolo cestou pošty doručené Krajskému súdu v Prešove dňa
39. 2013 (č. l. 225 - 227). Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom konanom dňa
41. 2013 (č. l. 228) vyplýva, ţe predseda senátu JUDr. R.T. podal správu o doterajšom priebehu konania a skonštatoval neprítomnosť ţalovaného a jeho právneho zástupcu vrátane jeho ospravedlnenia. Následne prítomného ţalobcu oboznámil s tým, ţe jeho podania, 6 4 Ndob 29/2013 špecifikované vyššie, povaţuje za podania, ktoré sa hrubo dotýkajú ľudskej dôstojnosti a cti členov senátu, z dôvodu ktorého predloţia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky námietku zaujatosti proti jeho osobe. Súčasne ho upovedomil o skutočnosti, ţe vec bude predloţená aj príslušnému orgánu prokuratúry z dôvodu, či predmetné podania nenapĺňajú určité skutkové podstaty spáchania trestného činu. S poukazom na uvedené predseda senátu pojednávanie odročil. Ţalobca následne predniesol, ţe je rád, ţe vo veci bude začaté trestné stíhanie, pričom všetko, čo vo svojich podaniach uviedol, v nich uviesť aj chcel, i keď sú v nich obsiahnuté v skrátenej forme. Súčasne uviedol, ţe „... ak bola utrpená trauma pri osobe (jeho dcéry), tak je toho názoru, ţe nech táto trauma postihne aj členov senátu a ich deti.“ Po zhodnotení všetkých zistených skutočností má nadriadený súd za to, ţe v danom prípade dôvody na vylúčenie sudcov – predsedu a členov senátu 4 Cob z prejednania a rozhodovania predmetnej veci v súčasnom štádiu konania dané nie sú. Zákonní sudcovia vo vznesenej námietke zaujatosti netvrdia, ţe by mali priamy právny záujem na prejednávanej veci. Skutočnosť, ţe ţalobca sa na ich adresu vyjadril s pochybnosťami o ich odbornej zdatnosti a profesionalite, ešte sama osebe nie je dôvodom na ich vylúčenie z prejednania a rozhodnutia veci, rovnako ním nie je slovný útok prednesený ţalobcom na adresu členov senátu a ich potomkov, pretoţe ho z objektívneho hľadiska nemoţno povaţovať za taký vzťah sudcov k ţalobcovi, ktorý by vzbudzoval váţnu pochybnosť o ich nezaujatosti v ďalšom prejednávaní a rozhodovaní o veci. Sudcovia v súvislosti s doterajším konaním ţalobcu (jeho ústnymi i písomnými prejavmi na ich adresu) síce vyslovili svoje podozrenie zo spáchania trestného činu a aj iniciovali prípadné začatie trestného stíhania voči jeho osobe (podanie adresované Okresnej prokuratúre Prešov zo dňa
43. 2013 na č. l. 246 - 247 spisu, ktorá ho podľa § 198 ods. 1 Trestného poriadku zaslala na vybavenie Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, odboru kriminálnej polície), ich podozrenie je však v súčasnosti v rovine prešetrovania, kedy treba vychádzať zo základnej zásady trestného konania - zásady prezumpcie neviny - v tomto prípade ţalobcu, na ktorého treba hľadieť ako na osobu nevinnú, a to aţ do času, kým právoplatným odsudzujúcim rozsudkom nebude vyslovená jeho vina za ten-ktorý trestný čin. Ani vysoký stupeň podozrenia totiţ sám osebe nevytvára zákonný podklad pre to, aby sa na neho hľadelo ako na osobu, ktorá sa protiprávneho skutku (akéhokoľvek) dopustila. 7 4 Ndob 29/2013 Na základe uvedeného dospel nadriadený súd k názoru, ţe dosiaľ nie je evidentné, ţe by vzťah sudcov Krajského súdu v Prešove pôsobiacich v senáte 4 Cob k ţalobcovi ako účastníkovi konania bol takej povahy a intenzity, ţe by i napriek zákonom stanovenej povinnosti neboli schopní vo veci nezávisle a nestranne rozhodovať. Tunajší súd má za to, ţe pri dôslednom dodrţiavaní povinností sudcu zakotvených v zákone č. 385/2000 Z. z. nemôţe dôjsť k porušeniu nezávislosti a nestrannosti výkonu ich funkcie. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu predsedu senátu JUDr. R.T. a členov senátu JUDr. P.Š. a JUDr. J.Š. na ich vylúčenie z konania a rozhodovania veci v zmysle § 16 ods. 1 O. s. p. nevyhovel. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
44. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
45. septembra 2013 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková