Najvyšší súd 5 Cdo 384/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Home Creditu Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7437/147, IČO: X. proti ţalovanej D. Š., bývajúcej v Š., o zaplatenie 2108,25 € príslušenstvom, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Topoľčany pod sp.zn. 6 C 107/2012, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 23. augusta 2012, sp.zn. 5 Co 216/2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie Krajského súdu v Nitre z 23. augusta 2012, sp.zn. 5 Co 216/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 25. mája 2012, č.k. 6 C 107/2012-30 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 1429,48 € s 8,76 % úrokom omeškania ročne od 13. júna 2010 aţ do zaplatenia a zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 44,86 €. Uvedené povolil ţalovanej splácať v mesačných splátkach po 20 €, a to vţdy do 20-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, a to pod následkom straty výhody splátok a exekúcie. Konanie čo do sumy 4,95 € zastavil. Vo zvyšku ţalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3, 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1 (účinného v čase uzatvorenia zmluvy), § 53 ods. 1, 4 v platnom znení, § 54 ods. 2, § 451 ods. 1, § 456, § 457 Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 1, 2, čl. 5, čl. 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. 2 5 Cdo 384/2012 Zistil, ţe účastníci konania 18. decembra 2006 uzatvorili úverovú zmluvu, v ktorej ţalobca ponúka svoje sluţby ţalovanej ako spotrebiteľke formou štandardnej zmluvy, ktorú zmluvu, ako i obdobné zmluvy, má vopred pripravené a ţalovaná ako spotrebiteľ pri ich uzatváraní nemôţe ovplyvniť ich zmluvné podmienky, ktoré sú vopred dohodnuté a obsiahnuté v zmluve, resp. v danom prípade zmluva na ne odkazuje v jednotlivých častiach. Z dokazovania vyplynulo, ţe v prípade úverovej zmluvy ide o predtlačený formulár pouţívaný ţalobcom a jeho zmluvnými partnermi. V dolnej časti zmluvy drobnými písmenami je uvedený text, ktorý ţalobca podsúva ţalovanej, podľa ktorého účastníci podpisom úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I. a II. s tým, ţe ţalovanej ako klientovi vzniká právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v úverových podmienkach. Takýto odkaz na zmluvné podmienky i v prípade porušenie zmluvných podmienok je neakceptovateľný a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. K samotnej zmluve o revolvingovom úvere dodal, ţe táto neobsahuje individuálne zmluvné podmienky ako hlavný predmet zmluvy, v dôsledku čoho nemoţno hovoriť o určitosti a zrozumiteľnosti takéhoto právneho úkonu, čím nie je splnená podmienka a poţiadavka uvedeného ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a tým je takýto právny úkon neplatný. Okrem toho v danom prípade nebola ţalobcom v súlade s článkom 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS a ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. dodrţaná zákonom stanovená forma osobitnej zmluvy, a preto je daný i dôvod neplatnosti takéhoto právneho úkonu podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na konštatovanú neplatnosť právneho úkonu mal za to, ţe ţalobcovi moţno priznať iba nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo na strane na strane ţalovanej. Z tohto dôvodu zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobcovi sumu 1429,48€, ktorá predstavovala rozdiel medzi výškou čerpaného úveru z úverovej karty, t.j. zo sumy 2427,20 € a úhradou zo strany ţalovanej vo výške 997,72 €. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Krajský súd v Nitre uznesením z 23. augusta 2012 sp.zn. 5 Co 216/2012 odmietol odvolanie ţalobcu. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. S poukazom na ustanovenia § 201 ods. 1 O.s.p., § 204 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 1,2 a 3 O.s.p., § 209 ods. 1 O.s.p., § 218 ods. 1 písm.
- d)O.s.p. konštatoval, ţe ţalobca prevzal napadnutý rozsudok 27. júna 2012, pätnásť dňová lehota na podanie dovolania začala plynúť 28. júna 2012 a skončila 12. júla 2012 (piatok). V posledný deň odvolacej lehoty podal ţalobca odvolanie, ktoré neobsahovalo náleţitosti podľa ustanovenia 3 5 Cdo 384/2012 § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., išlo teda o tzv. blanketové odvolanie. Z obsahu spisu zistil, ţe ţalobca podal na pošte 28. júna 2012 odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, bez akéhokoľvek odôvodnenia. Konštatoval, ţe aj napriek tomu, ţe ţalobca bol o náleţitostiach odvolania v zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p. poučený v písomnom vyhotovení prvostupňového rozhodnutia, v odvolaní uviedol, ţe ho odôvodní v lehote 20 dní, čím si vedome, neoprávnene a v rozpore so zákonom predĺţil lehotu na podanie odvolania. Odvolanie doplnil o dôvody a rozsah aţ v písomnom podaní z 31. júla 2012, podanom na pošte v Piešťanoch toho istého dňa a došlom súdu prvého stupňa 1. augusta 2012. Doplnenie dôvodov aţ po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty povaţoval za neopodstatnené a odvolanie ţalobcu preto podľa § 218 ods. 1 písm.
- d)O.s.p. odmietol ako odvolanie, ktoré nemá náleţitosti odvolania. Poukázal pritom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 151/2005 publikovaný zo Súdnej praxe č. 2/2009. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 O.s.p. analogicky v zmysle § 146 ods. 1 písm.
- c)O.s.p. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, ktoré odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p. tvrdiac, ţe postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Uviedol, ţe svoje odvolanie doplnil o dôvody v zmysle § 205 ods. 1 O.s.p., t.j. pred tým, ako o predmetnom odvolaní rozhodol odvolací súd. Poukázal na to, ţe v zmysle § 218 ods. 1 písm.
- d)O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak neboli dodrţané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1 O.s.p. Namietal, ţe po podaní tzv. blanketového odvolania nebol na odstránenie vád odvolania vyzvaný ani súdom prvého stupňa, ani odvolacím súdom, čím mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Z týchto dôvodov navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ţalovaná sa v dovolacom konaní písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe dovolanie smeruje proti uzneseniu (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či týmto opravným prostriedkom je napadnuté také rozhodnutie, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. totiţ dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len pokiaľ to zákon pripúšťa. 4 5 Cdo 384/2012 Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.). Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení. Prípustnosť dovolania ţalobkyne proti tomuto uzneseniu preto nemoţno vyvodiť z ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Treba zdôrazniť, ţe § 237 O.s.p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. 5 5 Cdo 384/2012 Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. V odvolaní sa má popri všeobecných náleţitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu povaţuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, moţno odôvodniť len tým, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretoţe sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môţe odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náleţitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ak boli dodrţané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1 (§ 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p.). Súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náleţitosti podľa § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., aby chýbajúce náleţitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/. Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto 6 5 Cdo 384/2012 naň nie je oprávnený, predloţí súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 209 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 211 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa § 209 ods. 1, odvolací súd sám vyzve toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce náleţitosti, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/. Zo spisu súdu prvého stupňa vedeného v predmetnej právnej veci vyplýva, ţe ţalobca podal 12. júla 2012 prostredníctvom pošty na súde prvého stupňa tzv. blanketné odvolanie, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa 16. júla 2012. Opravný prostriedok odôvodnil v doplnenom podaní, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa 1. augusta 2012. Odvolací súd odvolanie ţalobcu odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. majúc za to, ţe jeho opravný prostriedok nemal náleţitosti odvolania. Vychádzal z toho, ţe ţalobca podal 12. júla 2012 odvolanie bez odôvodnenia, ktorého dôvody sa zaviazal doplniť v lehote 20 dní. Dôvody svojho odvolania ţalobca doplnil aţ po uplynutí odvolacej lehoty podaním z 31. júla 2012, podanom na pošte v Piešťanoch, došlého súdu prvého stupňa 1. augusta 2012. Rozsah a dôvody odvolania môţe odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať. Toto právo však môţe vyuţiť len do uplynutia odvolacej lehoty (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Zákon ale nerieši procesnú situáciu, keď odvolanie nemá náleţitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p., a teda aké právne dôsledky má odstránenie vád odvolania (doplnenie dôvodov) aţ po uplynutí odvolacej lehoty, avšak pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní. Hoci § 205 ods. 3 O.s.p. umoţňuje odvolateľovi rozšíriť rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania len do uplynutia lehoty na odvolanie, zo ţiadneho ustanovenia nevyplýva, ţe by sa toto obmedzenie vzťahovalo aj na moţnosť odvolateľa odstrániť vadu odvolania a dodatočne doplniť, čoho sa v odvolacom konaní domáha. Uvedené ustanovenie sa týka lehoty, v ktorej môţe odvolateľ rozširovať rozsah a dôvody odvolania, neurčuje ale lehotu, v ktorej má odvolateľ moţnosť odstrániť vady podaného opravného prostriedku. Ak k odstráneniu vady odvolania dôjde do rozhodnutia odvolacieho súdu, je právne významné, ţe v čase jeho rozhodovania (§ 154 ods. 1 O.s.p. a § 167 ods. 2 O.s.p.) je vada odstránená; irelevantné je, či k jej odstráneniu došlo po súdom určenej lehote na odstránenie vady alebo po uplynutí odvolacej lehoty (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3 Cdo 32/2005 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 25/2009, ale i ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 7 5 Cdo 384/2012 napr. sp.zn. 2 Cdo 124/08, 2 M Cdo 5/09, 3 Cdo 219/09, 5 Cdo 183/07, uverejnené na jeho internetových stránkach nssr.blox.sk). V danom prípade odvolateľ vady odvolania odstránil ešte pred predloţením veci na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Irelevantné bolo, ţe k odstráneniu došlo po uplynutí odvolacej lehoty. Dovolací súd nepovaţuje za náleţitý odkaz odvolacieho súdu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 151/2005 (tieţ uverejnené v časopise Zo súdnej praxe č.17/2009). Predmetné rozhodnutie totiţ závery, o ktoré odvolací súd oprel svoje rozhodnutie, neobsahuje. Dovolanie účastníka odmietajúce rozhodnutie dovolacieho súdu v predmetnej právnej veci je zaloţené na tom, ţe odvolací súd správne ustálil, ţe účastník ani po výzve súdu prvého stupňa vady odvolania neodstránil, resp. odvolanie nedoplnil o náleţitosti v zmysle poučenia súdu prvého stupňa a z jeho odvolania ešte ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplývalo, v čom účastník konkrétne videl nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa alebo jeho postupu. Závery, o ktoré odvolací súd oprel svoje rozhodnutie o odvolaní ţalobcu v preskúmavanej veci, nie sú obsiahnuté v predmetnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ale v poznámkach k nemu urobených ich autorom, s ktorými ale dovolací súd nesúhlasí. Ţalobca teda dôvodne vytýka, ţe konanie a z neho pochádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu má vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. So zreteľom na výskyt vady v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie ţalobcu je prípustné a zároveň je tieţ dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. 8 5 Cdo 384/2012 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 7. novembra 2013 JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová