o peňažné plnenia

Najvyšší súd 6 Cdo 234/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov : 1/ Ing. J. F. F., bytom B., 2/ P.F., spol. s r.o., so sídlom v B., proti ţalovaným : 1/ Ing. K. P., bytom B., 2/ Ing. K. P. – V., so sídlom v B., o peňažné plnenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 17 C 47/1996, o dovolaní ţalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

1. marca 2010 sp. zn. 2 Co 213/2009, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovaného 1/ o d m i e t a . Ţalobcovi 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo
2. januára 2009 č.k. 17 C 47/1996-409 zamietol ţalobu ţalobcu 1/, ktorou sa domáhal voči ţalovaným zaplatenia sumy 1834, 88 Eur (55 277,50 Sk). Ţalovanému 1/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 2/ sumu 20 086,38 € (605 122,23,-- Sk) spolu s úrokom z omeškania 17,6% ročne od
3. marca 1996 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku ţalobu ţalobcu 2/ zamietol. Ohľadne trov konania uviedol, ţe v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. o nich rozhodne aţ po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalovaný 2/ nie je pasívne legitimovaným voči ţalobcovi 1/. Jeho ţalobe voči ţalovanému 2/ preto nebolo moţné vyhovieť. Rovnako nevyhovel ani ţalobe ţalobcu 2/ podanú voči ţalovanému 2/ pre nedostatok právneho základu. Právny vzťah ţalobcu 2/ a právnej predchodkyne ţalovaného 1/ posúdil ako vzťah vyplývajúci zo zmluvy o dielo uzatvorenej na rekonštrukciu nehnuteľnosti so ţalobcom 1/, na základe čoho „ţalobca 2/ mal vedomosť o tom, ţe je povinný plniť, plnil svoj vlastný záväzok a právna predchodkyňa ţalovaného 1/ bola oprávnená plnenie prijať“. Ţalobe však vyhovel len do sumy 20 086,38 €, keď nárok ţalobcu 2 6 Cdo 234/2010 2/ uplatnený nad túto sumu povaţoval za premlčaný. Keďţe ţalovaní sa premlčania dovolali, v tejto časti ţalobu zamietol. Priznanie úroku z omeškania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
4. marca 2010 sp. zn. 2 Co 213/2009 na odvolanie ţalovaných rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, náleţite zistil skutkový stav veci a rozhodnutie aj podrobne odôvodnil. Stotoţnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, z ktorého dôvodu jeho rozsudok povaţoval za vecne správny. K námietke ţalovaných, podľa ktorej im okresný súd prejednaním veci v neprítomnosti ich zástupcu odňal moţnosť konať pred súdom uviedol, ţe bolo povinnosťou právneho zástupcu ţalovaných v prípade dôleţitého dôvodu brániaceho mu ustanoviť sa na pojednávanie, tento dôvod nielen súdu oznámiť, ale aj preukázať, čo zástupca ţalovaných neurobil. Povaţoval preto túto námietku za neopodstatnene podanú. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalovaný 1/. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil tým, ţe nesprávnym postupom okresného a odvolacieho súdu došlo k vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Okresný súd nesprávne postupoval, keď posledné pojednávanie neodročil a vec prejednal bez prítomnosti jeho právneho zástupcu, hoci neúčasť na tomto pojednávaní jeho právny zástupca vopred ospravedlnil a poţiadal o odročenie pojednávania. Okresný súd postupoval nesprávne aj v tom, ţe nedal ţalovanej strane moţnosť vyjadriť sa k novej právnej kvalifikácii. Jeho povinnosťou bolo upozorniť ţalovanú stranu, ţe hodlá zmeniť právnu kvalifikáciu uplatneného nároku a tak umoţniť ţalovanej strane k zmenenej právnej kvalifikácii sa vyjadriť, prípadne umoţniť jej predkladať dôkazy. Ak tak okresný súd neurobil, ţalovaná strana nemala moţnosť reálne a efektívne právne a skutkovo argumentovať. Dovolanie odôvodnil tieţ tým, ţe oba rozsudky súdov niţších stupňov sú zaloţené na nedostatočne zistenom skutkovom stave a ţe spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Ţalobca 2/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalovaného 1/ zamietol. 3 6 Cdo 234/2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V preskúmavanej veci ţalovaný 1/ napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil v odvolaním napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p. Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie nie je preto prípustné ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci 4 6 Cdo 234/2010 podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľa, ţe konanie trpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. spočívajúcou v odňatí moţnosti účastníkovi konať pred súdom. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je taký vadný procesný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. K takýmto právam patrí napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu a pod. Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe okresný súd mu odňal moţnosť konať pred súdom tým, ţe vec prejednal a vo veci rozhodol bez prítomnosti jeho právneho zástupcu, hoci sa vopred ospravedlnil a poţiadal o odročenie pojednávania treba uviesť, ţe odvolací súd správne uviedol, ţe ak účastník (jeho zástupca) ako prekáţku neúčasti na pojednávaní uvádza práceneschopnosť z dôvodu vopred plánovanej operácie, nestačí konajúcemu súdu iba oznámiť dôvod neúčasti na pojednávaní, ale je povinný súčasne k ţiadosti pripojiť dôkaz o tejto skutočnosti. V opačnom prípade nie je splnená jedna zo základných podmienok preto, aby súd ţiadosti účastníka (jeho zástupcu) o odročenie pojednávania vyhovel. V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe právny zástupca ospravedlnil podaním z
5. decembra 2008 svoju neúčasť na pojednávaní
6. januára 2009 z dôvodu, ţe v dňoch
7. a
8. januára 2009 so podrobí operácii šedého zákalu, s čím bude súvisieť predpokladaná týţdenná práceneschopnosť. Ţiaden doklad preukazujúci túto skutočnosť súdu do termínu pojednávania nedoloţil. Nemoţno preto vyčítať okresnému súdu, ak tejto ţiadosti nevyhovel a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti zástupcu ţalovaného 1/. Navyše, okresný súd na tomto pojednávaní ţiadne dokazovanie nevykonával, pričom právna zástupkyňa ţalobcov v svojom krátkom prednese neuviedla ţiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa ţalovaný 1/ nemal moţnosť vyjadriť. Okresný súd preto týmto procesným postupom nekonal v rozpore s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p., prípadne s ustanovením § 123 5 6 Cdo 234/2010 O.s.p. a teda neodňal ţalovanému 1/ moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. K tvrdeniu dovolateľa, ţe súdy nedali ţalovanej strane moţnosť vyjadriť sa k novej právnej kvalifikácii a teda, ţe ţalovaná strana nemala moţnosť reálne a efektívne právne a skutkovo argumentovať, treba uviesť, ţe v posudzovanej veci sa o takýto prípad nejedná. Ţalovaná strana, pokiaľ nesúhlasila s právnym posúdením veci okresným súdom, mala totiţ moţnosť podať proti tomuto rozsudku odvolanie. V tomto procesnom úkone mala moţnosť vyjadriť sa k právnemu posúdeniu veci okresným súdom, mala moţnosť skutkovo aj právne argumentovať, čo aj urobila. Mala teda reálnu a efektívnu moţnosť ovplyvniť samotný výsledok v spore. Týmto postupom okresný súd (a ani odvolací súd) neodňal ţalovanému 1/ moţnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti napokon treba uviesť, ţe súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou ţaloby, čo znamená, ţe je vecou súdu, ako právne posúdi ţalobcom uplatnený nárok a ţe zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku pre súd prvého stupňa nevyplýva povinnosť pred rozhodnutím vo veci samej upovedomiť účastníkov, ţe mieni vec právne kvalifikovať odlišne od právnej kvalifikácie urobenej účastníkom konania. Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ e/ a g/ § 237 O.s.p. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolateľ vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietal. So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolanie ţalovaného 1/ smerovalo proti takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 1 a 3 O.s.p.) a keďţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Dovolací súd nepriznal ţalobcovi 2/ náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). 6 6 Cdo 234/2010 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
9. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
10. júla 2011 JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová