← Slovensko

o vymoženie 41,49 eur s prísl.

Obsah (16)§ 251§ 57§ 196§ 219§ 238§ 92§ 221§ 237§ 37§ 109§ 41§ 103§ 19§ 20a§ 239§ 218

Najvyšší súd 5 Cdo 64/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného CASSOVIA METAL investičný fond akciová spoločnosť, Košice, posledne so

§ 251ods.

4, § 92 ods. 2, 3, § 103, § 19, § 20 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), § 18 ods. 1, § 19a ods. 2, § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka a

§ 57ods.

1 písm. g/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) nepripustil zmenu na strane oprávneného, exekúciu ako neprípustnú zastavil, keď o trovách exekúcie rozhodol

§ 196, § 197 a § 203 Exekučného poriadku.

3 5 Cdo 64/2013 Krajský súd v Košiciach na odvolanie spoločnosti EUROINVESTOR s.r.o., uznesením z 28. júla 2012, sp.zn. 12 CoE 34/2012

§ 219ods.

1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa, vo výroku, v ktorej nepripustil zmenu na strane oprávneného ako vecne správne potvrdil. V prevyšujúcej časti zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej rozhodol, ţe EUROINVESTOR s.r.o. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení k podanému odvolaniu uviedol, ţe

§ 238ods.

1, 2 Exekučného poriadku a

§ 251ods.

4 O.s.p. v exekučných konaniach začatých pred 1. septembrom 2005, postup pri podaní návrhu na rozhodnutie o pripustení zmeny účastníka, ako aj postup súdu pri rozhodnutí o tejto zmene sa nemôţe spravovať teraz platným ustanovením § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, ale treba postupovať

ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 O.s.p., ktoré pri zmene účastníkov predpokladá, ţe pôvodný účastník konania, ako aj ten, ktorý má na jeho miesto vstúpiť, majú spôsobilosť mať práva a povinnosti a tým aj procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania. Z obsahu spisu mal za preukázané, ţe návrh na zmenu účastníka na strane oprávneného bol spoločnosťou EUROINVESTOR podaný potom, čo pôvodný oprávnený stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, teda ako účastník prestal existovať, a preto uţ nemohla nastať zmena účastníka na jeho strane. Ak potom súd prvého stupňa nepripustil vstup spoločnosti EUROINVESTOR s.r.o. do konania, postupoval vecne správne v otázke návrhu na zmenu účastníka konania

§ 92ods.

2 a 3 O.s.p. Procesného pochybenia sa

názoru odvolacieho súdu však súd prvého stupňa dopustil, ak po zistení, ţe oprávnený stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, ktorá skutočnosť je prekáţkou pre ďalšie pokračovanie v exekúcii, túto zastavil bez toho, aby ju vyhlásil za neprípustnú. Poukázal na to, ţe v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 1. februára 2002 exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretoţe je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemoţno vykonať. Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, ţe predpokladom pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ je jej vyhlásenie za neprípustnú z dôvodu existencie skutočností, pre ktoré exekúciu nemoţno vykonať a medzi takéto skutočnosti, patrí aj strata spôsobilosti oprávneného byť účastníkom konania. O vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie pritom v zmysle ustálenej súdnej praxe súd rozhoduje jedným výrokom. Rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú však nemoţno pominúť. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd

§ 221ods.

1 písm. h/ O.s.p. zrušil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie a v súvisiacom výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 4 5 Cdo 64/2013 Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie spoločnosť EUROINVESTOR s.r.o., v ktorom navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací zrušil uznesenie odvolacieho aj prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo aby napadnuté uznesenie zmenil tak, ţe povolí zmenu účastníka konania na strane oprávneného. Prípustnosť dovolania dovolateľ odôvodnil

§ 237písm.

f/ O.s.p.,

ktorého je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom.

názoru dovolateľa mu odvolací súd svojim rozhodnutím vydaným v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky odňal prístup k súdu a tým aj právo na spravodlivý proces. Odňatie moţnosti konať pred súdom videl dovolateľ v tom, ţe súdy nepovolili zmenu účastníka konania na strane oprávneného a exekúciu zastavili napriek tomu, ţe dovolateľ a jeho právny predchodca splnili všetky zákonné predpoklady pre vstup dovolateľa do konania na strane oprávneného. Mal za to, ţe

§ 37Exekučného poriadku účinného do 31.

augusta 2005 postačovalo k zmene oprávneného preukázať súdnemu exekútorovi listiny o prevode práva z exekučného titulu na novú osobu. Keďţe v prejednávanej veci sa tak stalo ešte v roku 2006 (listom z

  1. marca 2006 oznámila spoločnosť INKASO Pohľadávok, spol. s r.o. súdnemu exekútorovi postúpenie vymáhanej pohľadávky a pripojila aj zmluvu o postúpení pohľadávky z
  2. decembra 2005), mal súd ako s novým oprávneným konať so spoločnosťou INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., keďţe táto spoločnosť sa stala účastníkom konania ex lege. Súd nemal preto rozhodovať o zmene účastníka z pôvodne oprávneného na dovolateľa, ale z oprávneného INKASO Pohľadávok, spol. s r.o. na dovolateľa. Ďalej mal za to, ţe ak by sa vychádzalo aj z druhej alternatívy prezentovanej prvostupňovým a odvolacím súdom v danej veci,

ktorej na zmenu účastníka konania je potrebné osobitné rozhodnutie exekučného súdu, bol ich postup neprípustný. Svedčí o tom rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 1 Obdo V 45/2007, ktorým najvyšší súd vyhovel dovolaniu podanému novým navrhovateľom. Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí potvrdil názor o prípustnosti zmeny účastníka konania po tom, čo pôvodný účastník zanikol, avšak návrh na zmenu bol podaný ešte pred zánikom účastníka. V prejednávanej veci spoločnosť INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., ako aj pôvodný oprávnený ešte v roku 2006 oznámili súdnemu exekútorovi postúpenie pohľadávky a navrhli zmenu oprávneného. V prípade aplikácie Exekučného poriadku platného po 1. septembri 2005 podáva návrh na zmenu účastníka konania súdny exekútor, ktorý má na to stanovenú subjektívnu lehotu 14 dní. Exekútor je touto lehotou viazaný aj v prípadoch, keď sa o skutočnosti zakladajúcej procesné nástupníctvo dozvedel inak, ako oznámením zo strany 5 5 Cdo 64/2013 účastníka konania.

tejto zákonnej úpravy exekútor bol povinný doručiť exekučnému súdu návrh na zmenu oprávneného. Exekútor však nekonal od roku 2006 a túto svoju nečinnosť zdôvodnil údajnou nemoţnosťou identifikácie pohľadávok z predloţených zmlúv a ich príloh. Spoločnosť INKASO Pohľadávok, spol. s r.o. však exekútorovi predloţila overenú kópiu zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s prílohou, z ktorej bolo moţné jednoznačne identifikovať príslušnú pohľadávku, keďţe kaţdá pohľadávka bola označená dlţnou sumou a menom povinného. Otázkou zámeny účastníkov konania v prípade výmazu pôvodného účastníka konania z obchodného registra sa najvyšší súd zaoberal tieţ v rozhodnutí R 65/1996. Konštatoval v ňom, ţe v prípadoch, kedy účastník konania zanikol výmazom z obchodného registra pred začatím konania, neprichádza do úvahy zámena účastníkov alebo pristúpenie do konania

§ 92

O.s.p., pretoţe takýto postup je moţný len za predpokladu, ţe účastník, ku ktorému alebo na miesto ktorého mal vstúpiť niekto iný, mal spôsobilosť byť účastníkom konania v čase jeho začatia. Z citovaného rozhodnutia je zrejmé, ţe najvyšší súd síce odmietol zámenu účastníka konania, ktorý zanikol výmazom z obchodného registra pred začatím konania, ale zároveň priamo potvrdil takýto procesný postup v prípade, ţe k zániku účastníka výmazom z obchodného registra došlo aţ po začatí konania. Povinný sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril. Súdny exekútor poukázal na písomné vyjadrenie k odvolaniu z 24. februára 2012 a uviedol, ţe na skutočnostiach tam uvedených trvá v celom rozsahu aj v dovolacom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací

ustanovenia § 10a ods. 1 O.s.p., po zistení, ţe dovolanie podala na to oprávnená osoba, zastúpená právnickou osobou zaloţenou na účel výkonu advokácie (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací 6 5 Cdo 64/2013 súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

§ 109ods.

1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolateľom napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., a preto nemoţno vyvodiť prípustnosť dovolania z týchto ustanovení. Prípustnosť dovolania podaného dovolateľom by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní, v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania

uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo. 7 5 Cdo 64/2013 Dovolateľ existenciu procesných vád konania

§ 237písm.

a/ aţ e/ a písm. g/ O.s.p. netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada

§ 237písm.

f/ O.s.p., t.j. ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv účastníkov občianskeho súdneho konania. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojim procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla účastníkovi konania odnímajú moţnosť konať pred súdom, pretoţe mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, preto je vţdy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom zakladá porušenie práva na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé konanie

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj napr. III. ÚS 156/06, III. ÚS 331/04, II. ÚS 174/04). Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky tieţ vyplýva, ţe ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Preskúmaním veci dospel dovolací súd k záveru, ţe konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté vadou majúcou za následok odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.

§ 251ods.

4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie

osobitného predpisu sa pouţijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vţdy uznesením.

§ 92ods.

2 O.s.p. ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môţe navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto 8 5 Cdo 64/2013 práva alebo povinností prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

ods. 3 citovaného ustanovenia súd vyhovie návrhu, ak sa preukáţe, ţe po začatí konania nastala právna skutočnosť uvádzaná v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyţaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

§ 238ods.

1 prechodných a záverečných ustanovení zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) účinných od 1. septembra 2005, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia

práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia § 34 ods. 1 aţ 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1, sa pouţijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

§ 37ods.

3 Exekučného poriadku do účinnosti novely vykonanej zák. č. 341/2005 Zb., t.j. do 31. augusta 2005, proti inému neţ tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného neţ toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, moţno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, ţe naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).

ods. 4 tohto ustanovenia prechod povinnosti alebo práva moţno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho predpisu.

§ 37ods.

3 Exekučného poriadku od účinnosti novely vykonanej zákonom č. 341/2005 Zb. proti inému, neţ tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného neţ toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, moţno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, ţe naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu

§ 41

. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doloţené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

ods. 4 citovaného ustanovenia, ak k prevodu alebo prechodu 9 5 Cdo 64/2013 práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloţí originál alebo osvedčenú fotokópiu listiny preukazujúcej prevod alebo prechod práv a povinností.

§ 103O.s.p.

súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).

§ 19O.s.p.

spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.

§ 20aods.

2 O.s.p. právnická osoba zapísaná v obchodnom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra.

§ 57ods.

1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretoţe je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemoţno vykonať. Z dovolania vyplýva, ţe súdy zúčastnené na rozhodovaní mali dovolateľovi odňať moţnosť konať pred súdom tým, ţe nepovolili zmenu účastníka konania na strane oprávneného a exekúciu ako neprípustnú zastavili napriek tomu, ţe dovolateľ a jeho právny predchodca splnili všetky zákonné predpoklady pre vstup dovolateľa do konania na strane oprávneného. S vyššie uvedeným názorom dovolateľa sa dovolací súd nestotoţnil. Dovolací súd uvádza, ţe prvostupňový, ako aj odvolací súd na zistený skutkový stav správne aplikovali ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. Exekučné konanie v predmetnej veci sa totiţ začalo ešte v roku 1998 a

prechodného ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia

práva platného do

  1. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenie § 37 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do
  2. augusta 2005 otázku procesného nástupníctva v exekučnom konaní riešilo len čiastočne. Ustanovovalo, ţe exekúciu moţno vykonať aj proti inému, neţ tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného, neţ toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, ak sa preukázalo, ţe na takú osobu prešla 10 5 Cdo 64/2013 povinnosť alebo právo z exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv alebo povinnosti, pokiaľ nevyplýval priamo z právneho predpisu, bolo potrebné preukázať listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom. Citované ustanovenie však neupravovalo konkrétny postup účastníkov exekučného konania, súdneho exekútora a exekučného súdu pre prípad, ţe k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu po začatí exekučného konania aj došlo. Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. vyplýva, ţe na exekučné konanie sa pouţijú ustanovenia prvej aţ piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. V praxi to znamená, ţe pokiaľ Exekučný poriadok určitú procesnú situáciu nerieši, tak sa na jej riešenie pouţijú príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V danom prípade to znamenalo potrebu aplikovať ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. o zmene účastníka konania. S účinnosťou od
  3. septembra 2005 bolo zavedené nové znenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorým sa účastníkom exekučného konania uloţila povinnosť ohľadom existencie právnych skutočností zakladajúcich prevod alebo prechod práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu a exekútorovi povinnosť na základe takéhoto oznámenia podať na súd návrh na pripustenie zmeny účastníctva. V zmysle prechodných ustanovení § 238 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku však toto ustanovenie nie je moţné aplikovať na exekučné konania začaté pred
  4. septembrom 2005, čo je aj posudzovaný exekučný prípad. Dovolateľ správnosť svojho výkladu ustanovenia § 37 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do
  5. augusta 2005 odôvodňuje okrem iného ustálenou praxou súdnych exekútorov v tom čase, t.j. zrejme do nadobudnutia účinnosti novely Exekučného poriadku, uskutočnenej zákonom č. 341/2005 Z.z. Tvrdí pritom, ţe na zmenu oprávneného alebo povinného stačilo oznámiť súdnemu exekútorovi, ţe došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu na inú osobu a predloţiť listinu, ktorá túto skutočnosť preukazovala. Okolnosti prejednávanej veci však priamo potvrdzujú problematickosť takéhoto výkladu zákonných ustanovení. Tvrdený prevod alebo prechod práva z exekučného titulu sa môţe stať predmetom sporu tak, ako tomu bolo aj v danom prípade, keď exekútor pokračoval v konaní s pôvodnou oprávnenou, pretoţe usúdil, ţe zmluva o postúpení pohľadávok a ani jej príloha neobsahovali dostatočnú špecifikáciu postupovanej pohľadávky. Túto otázku však exekútor nebol oprávnený sám riešiť. Len súd môţe posúdiť, či okolnosti uvádzané v oznámení, sú spôsobilé privodiť prevod alebo prechod práva alebo povinnosti z exekučného titulu a či predloţené listiny sukcesiu do práv a povinností oprávnenej alebo povinnej aj preukazujú. Správnosť záverov exekučného súdu, ako súdu rozhodujúceho 11 5 Cdo 64/2013 v prvom stupni, môţe byť následne preskúmavaná v rámci odvolacieho konania (keďţe nejde o uznesenie

osobitného zákona – Exekučného poriadku, viď § 202 ods. 2 O.s.p. a judikát R 6/2003) a za istých okolností aj konania dovolacieho. Je však neakceptovateľné, aby bol súd viazaný tým, ako otázku procesného nástupníctva v exekučnom konaní posúdil súdny exekútor. Pokiaľ teda aj prax účastníkov exekučného konania a súdnych exekútorov pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 341/2005 Z.z. bola taká ako uvádza dovolateľ, nebola správna a ani v súlade so zákonom a uţ vôbec nie záväzná pre súd rozhodujúci o návrhu na zmenu účastníka konania, keďţe aj v exekučnom konaní platí, ţe právne záväzný výklad zákona podáva výlučne súd. Dovolateľ ďalej namietal, ţe aj keby bol správny názor,

ktorého je na zmenu účastníka konania potrebné osobitné rozhodnutie exekučného súdu, súdy zúčastnené na rozhodovaní neprípustné skúmali trvanie podmienok konania u pôvodného oprávneného po tom, čo im bola oznámená a preukázaná hmotnoprávna sukcesia do práva pôvodného oprávneného a doručený návrh na zmenu oprávneného spolu so súhlasom nového oprávneného so vstupom do konania. Odvolával sa pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 1 ObdoV 45/2007, ktorý v skutkovo a právne obdobnej veci konštatoval existenciu vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., spočívajúcu v tom, ţe súd nepripustil zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa z dôvodu výmazu pôvodného navrhovateľa z obchodného registra pred rozhodnutím súdu o zmene účastníka konania.

jeho názoru najvyšší súd s týmto rozhodnutím potvrdil názor o prípustnosti zmeny účastníka konania potom, čo pôvodný účastník zanikol, avšak návrh na zmenu bol podaný ešte pred zánikom účastníka. K tomuto dovolací súd uvádza, ţe medzi predmetným prípadom a prípadom, ktorý riešil najvyšší súd v konaní pod sp.zn. 1 Obdo V 45/2007 je jeden podstatný rozdiel, ktorý spočíva v tom, ţe v predmetnej veci návrh na zmenu účastníka konania nepodal doterajší účastník konania, ale osoba, ktorá o sebe tvrdí, ţe na ňu prešlo právo z exekučného titulu.

§ 92ods.

2 O.s.p. je aj taká osoba oprávnená navrhnúť zmenu účastníka, pričom v návrhu je inkorporovaný aj jej súhlas so vstupom do konania na strane oprávneného. Súhlas povinného sa nevyţaduje bez ohľadu na to, či sa navrhuje zmena oprávneného alebo povinného. Preto súd ani nezisťuje stanovisko tejto osoby k navrhovanej zmene účastníka. Iná je však situácia v prípade oprávneného ako osoby, ktorá svojim návrhom na vykonanie exekúcie iniciovala začatie exekučného konania. V súlade s dispozičnou zásadou, ktorá ovláda aj exekučné konanie platí, ţe oprávnený musí s navrhovanou zmenou súhlasiť. Nie je mysliteľné, aby súd pripustil zmenu oprávneného 12 5 Cdo 64/2013 účastníka konania bez jeho vedomia alebo dokonca proti jeho vôli. Preto je potrebné, aby v prípade, keď zmenu navrhuje osoba, ktorá mala vstúpiť na miesto oprávneného, si súd vyţiadal stanovisko oprávneného, teda toho, kto má z konania vystúpiť. V prejednávanej veci takéto stanovisko nebolo moţné zabezpečiť vzhľadom k tomu, ţe pôvodne oprávnený zanikol bez právneho nástupcu. V prípade, ktorý najvyšší súd prejednával pod sp.zn. 1 Obdo V 45/2007 podal návrh na zmenu navrhovateľa sám navrhovateľ skôr, ako bol vymazaný z obchodného registra. Prejavil tým vôľu vystúpiť z konania a ďalej nebyť účastníkom konania. Preto dovolací súd mohol konštatovať: „ak miesto doterajšieho navrhovateľa sa uvoľnilo pred skončením konania, dôvodne na jeho miesto môţe vstúpiť dovolateľ, ktorý túto vôľu prejavil ešte v čase, keď navrhovateľ existoval“. V predmetnej veci v čase, keď pôvodne oprávnený ešte existoval, tento sám nepodal návrh na zmenu oprávneného, ktorý by spĺňal kritériá v zmysle § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. a ako vyplýva z vyššie uvedeného výkladu, oznámenie spoločnosti INKASO Pohľadávok, spol. s r.o. z 15. marca 2006, adresované súdnemu exekútorovi, nebolo spôsobilé privodiť zmenu účastníka exekučného konania na strane oprávneného. Kvalifikovaný návrh na zmenu oprávneného bol súdu doručený aţ v čase, keď pôvodne oprávnený uţ neexistoval. Preto ak prvostupňový súd takýto návrh zamietol a odvolací súd jeho rozhodnutie v tejto časti potvrdil, neodňali súdy svojim postupom účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom ani právo na spravodlivý súdny proces a prístup k súdu. Pokiaľ obsah podaného mimoriadneho prostriedku naznačuje, ţe dovolateľ sa domáha prieskumu celého napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, t.j. i tej časti, v ktorej vo výroku odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol, ţe exekúciu zastavuje a trovách exekúcie, a vrátil vec súdu prvého stupňa, dovolací súd poukazuje na to, ţe dovolanie proti tomuto výroku je

§ 239ods.

1, a 2 O.s.p. neprípustné. Jeho prípustnosť by zakladala len niektorá z vád uvedených v § 237 O.s.p. (uvedené vyššie). Takúto vadu, pokiaľ sa týkala výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, však v dovolaní ani dovolateľ netvrdil, a dovolací súd zo svojej úradnej povinnosti nezistil. Keďţe ustanovenia § 237 O.s.p., § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. júla 2012 sp.zn. 12 CoE 34/2012 nepripúšťajú, bolo 13 5 Cdo 64/2013 potrebné tento opravný prostriedok odmietnuť

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. V dovolacom konaní vzniklo povinnému právo na náhradu trov dovolacieho konania proti dovolateľke, ktorá úspešná nebola (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe v dovolacom konaní návrh na ich priznanie nepodala (§ 151 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. novembra 2013 JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová 14 5 Cdo 64/2013

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.