Najvyšší súd 5 Cdo 226/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. K., bývajúcej v K.., zastúpenej JUDr. R. J., advokátom so sídlom v B.,

§ 211ods.

1 O.s.p. je však vylúčený. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ súd prvého stupňa nevyzval na odstránenie vád podania v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p., nemohlo dôjsť v súvislosti s takýmto rozhodnutím k odňatiu možnosti dovolateľky konať pred súdom. Posudzujúc dovolanie dovolateľky z týchto rozhodujúcich hľadísk, nedá sa postupu nižších súdov vytýkať nesprávnosť predpokladanú v ustanovení § 237 písm. f) O.s.p. Pri svojom rozhodovaní postupovali súdy nižších stupňov v súlade s procesnými zákonnými ustanoveniami. Dovolateľka v dovolaní poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 4 M Cdo 11/2009 z

1. októbra 2009, ktorý v skutkovo a právne obdobnej veci konštatoval existenciu vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Obsah dovolania svedčí o tom, že dovolateľka prehliada podstatný rozdiel medzi preskúmavanou vecou a závermi uvedenými v citovanom rozhodnutí. Medzi predmetným prípadom a prípadom, ktorý riešil najvyšší súd v konaní pod sp.zn. 4 MCdo 11/2009, je rozdiel, ktorý spočíva v tom, že v čase podania odvolania žalobkyňou (doručeného súdu
2. decembra 2007), a teda v čase rozšírenia okruhu účastníkov konania na strane žalovaných, vstúpil do platnosti zákon č. 568/2007 Z.z. o dobrovoľných dražbách (
3. decembra 2007) s účinnosťou od
4. januára 2008, ktorý v ustanovení § 21 ods. 4 presne vymedzil okruh účastníkov súdneho konania o neplatnosť dražby. Predchádzajúca právna úprava (v čase platnosti ktorej podávala žalobkyňa žalobu a podľa ktorej bolo potrebné posudzovať nárok žalobkyne) takto vymedzený okruh účastníkov konania nemala a tieto problémy pri okruhu účastníctva konania v súdnych konaniach vyriešila až časom rozhodovacia činnosť súdov. Práve z dôvodov nejednotného výkladu súdov pri okruhu účastníctva konania zákonodarca v citovanom ustanovení § 21 ods. 4 zák. č. 568/2007 Z.z. presne vymedzil, kto je účastníkom konania o neplatnosť dražby. V predmetnej veci však bol návrh na začatie konania podaný na súde prvého stupňa
5. marca 2011, kedy právna úprava označenia účastníkov konania už v samotnom zákone o dobrovoľných dražbách (vzhľadom na vyššie uvedené) bola jasná a nepochybná, rovnako tak bola ustálená aj rozhodovacia prax súdov. Z uvedeného dôvodu aplikácia spomínaného rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 4 MCdo 11/2009 neprichádza do úvahy. 5 Cdo 226/2012 8 Keďže ustanovenia § 237, § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. dovolanie žalobkyne proti rozsudku odvolacieho súdu nepripúšťajú, bolo potrebné tento opravný prostriedok odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

§ 243bods.

5 O.s.p. Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. novembra 2013 JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová