1 písm. b/ a c/ O.s.p. a navrhol toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Uviedol, ţe aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 142 O.s.p.) ako aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu (§ 147 O.s.p.) a prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú splnené všetky predpoklady na ich priznanie, avšak súd dôjde k záveru, ţe sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Vzhľadom na to, ţe pouţitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na účastníka, ktorý by inak mal nárok na náhradu trov konania, musí sa vţdy jednať o výnimočný prípad, pričom výnimočnosť musí 3 4 MCdo 6/2013 byť vţdy riadne a presvedčivo odôvodnená. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové, sociálne a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a tieţ na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Do úvahy je potrebné vziať nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale aj dopad takéhoto rozhodnutia na pomery oprávneného účastníka. Rozhodujúce je, aby sa rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a zároveň, aby neodporovalo dobrým mravom. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom je pouţité ustanovenie § 150 O.s.p. musí byť precízne, pričom je nevyhnutné, aby v konaní boli bezpečne preukázané všetky skutočnosti, na základe ktorých je odôvodnené jeho pouţitie. Všeobecné konštatovanie o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa je pre uvedené rozhodnutie o náhrade trov konania nedostačujúce a pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Podľa názoru generálneho prokurátora, keď sa krajský súd obmedzil len na strohé konštatovanie okolností prípadu, bez bliţšej špecifikácie dôvodov na pouţitie § 150 O.s.p., odôvodnenie jeho rozhodnutia nespĺňa zákonom poţadované náleţitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Skutočnosť, ţe výsledok konania závisel od vypracovania dvoch znaleckých posudkov, státie motorového vozidla na zákaze zastavenia a výskyt vrstvy ľadu, nemôţe zakladať dôvod pre pouţitie § 150 ods. 1 O.s.p. Tieto skutkové okolnosti nie je moţné hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa v konaní, v ktorom išlo o sporový prípad, vyţadujúci si rozsiahle dokazovanie a nariadenie znaleckého dokazovania v takýchto prípadoch je beţným postupom súdu pri vykonávaní dokazovania. Taktieţ neúspech ţalobkyne, ktorá v konaní neuniesla dôkazné bremeno, nie je moţné povaţovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, naviac, keď sama predpisy cestnej premávky porušila. Generálny prokurátor uviedol, ţe krajský súd sa nezaoberal okolnosťami významnými z hľadiska rozhodovania podľa § 150 O.s.p. a neposúdil celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa tohto zákonného ustanovenia. Ani u jedného z účastníkov konania nezisťoval osobné, majetkové, zárobkové, či iné pomery, ktoré by odôvodňovali jeho následný postup. Výnimočnosť prípadu videl len v okolnostiach danej veci a neprihliadol k ďalším okolnostiam významným pri skúmaní splnenia podmienok pre moţnosť rozhodnutia o náhrade trov konania bez ohľadu na zásadu úspechu vo veci, hoci mohli zásadným spôsobom ovplyvniť úvahu súdu o dôvodnosti pouţitia § 150 O.s.p. Rozhodnutie krajského súdu tak zasahuje do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania, ktorých ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, neţ podaním mimoriadneho dovolania. 4 4 MCdo 6/2013 Ţalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora poukázala na uznanie dôvodnosti jej nároku titulom náhrady škody, ktorá bola spôsobená na jej motorovom vozidle, keď jej bola ţalovanou 3/ počas konania vyplatená suma 1.796,06 Eur, v ktorej časti vzala z tohto dôvodu návrh späť a predmetom konania tak zostala len suma 2.544,76 Eur s príslušenstvom. Na základe uvedeného tak generálny prokurátor nesprávne poukázal na jej neúspech v spore, keď jej úspech bol daný zaplatením časti uplatneného nároku v priebehu konania, na čo je potrebné prihliadať pri rozhodovaní o náhrade trov konania. S rozhodnutím odvolacieho súdu o náhrade trov konania sa stotoţnila ako s rozhodnutím primeraným spôsobom zdôvodneným a dovolanie navrhla zamietnuť. Ţalovaní sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, ţe mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 243f ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p.
3 O.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné. Podľa § 243f ods. 1 O.s.p., mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania (s výnimkou § 243e ods. 3 O.s.p.
2 O.s.p.) a v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi (§ 242 ods. 1 O.s.p.
2 O.s.p.). Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. 5 4 MCdo 6/2013 Vzhľadom na obsah dovolania ako aj zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., dovolací súd predovšetkým skúmal, či v konaní nedošlo k takýmto vadám. Osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom (§ 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.
f/ O.s.p.), keďţe generálny prokurátor namietal porušenie § 157 ods. 2 O.s.p.
2 O.s.p., t.j., nedostatok dôvodov rozhodnutia krajského súdu, resp. jeho nepreskúmateľnosť, keď sa krajský súd v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal okolnosťami významnými z hľadiska rozhodovania o trovách konania podľa § 150 O.s.p. a neposúdil celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o ich náhrade podľa tohto zákonného ustanovenia. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (por. Ruiz Torija c/a Španielsko z
2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné. V predmetnej veci odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. tak, ţe náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Skutočnosť, ţe výsledok konania závisel od posúdenia odborných otázok povaţoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, a preto aj keď ţalovaní mali vo veci úspech, im náhradu trov konania nepriznal (podľa výroku napadnutého uznesenia náhradu trov konania nepriznal ani ţalobkyni – pozn. dovolacieho súdu). Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. 7 4 MCdo 6/2013 V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania, resp. neuloţiť povinnosť neúspešnému účastníkovi nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi. Môţe tak urobiť podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a rozhodnúť tak, ţe ţiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov konania. Ide však o ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, ţe prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k neţiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môţe dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho pouţitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi. Úvaha súdu, ţe ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náleţite odôvodnené. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného účastníka. Vo všeobecnosti moţno povedať, ţe vţdy treba zvaţovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane účastníkov, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie pouţité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiţ moţno od neho spravodlivo poţadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech. V danej veci sa odvolací súd s týmito všetkými podmienkami a okolnosťami významnými z hľadiska aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. nezaoberal, čím zaťaţil konanie vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Z rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorého zmeňujúce rozhodnutie v celom rozsahu nahrádza rozhodnutie súdu prvého stupňa, nie je naviac ani zrejmá miera úspešnosti ţalobkyne 8 4 MCdo 6/2013 (ktorej odvolací súd výrokom náhradu trov konania nepriznal), či ţalovaných v konaní, ktorý záver je rozhodujúci pre prípadné pouţitie § 150 ods. 1 O.s.p. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu totiţ nevyplýva ako pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie 1.796,06 Eur, ktorá suma bola ţalobkyni vyplatená ţalovanou 3/ počas konania a predmetom sporu tak zostala len suma 2.544,76 Eur. Pretoţe súd môţe postupovať podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať len účastníkovi, ktorému by sa inak náhrada trov konania priznávala, záver o úspešnosti účastníka v konaní musí byť náleţite odôvodnený. Z rozhodnutia preto musí byť zrejmé, ktorému účastníkovi a z akých dôvodov patrí náhrada trov konania a následne z akých dôvodov podľa § 150 ods. 1 O.s.p. mu ich súd celkom alebo sčasti nepriznáva. Z § 150 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe toto zákonné ustanovenie moţno pouţiť iba výnimočne a ţe (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi, treba posudzovať komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk (nie iba z jedného hľadiska) a rozhodnutie musí byť odôvodnené i v otázke úspešnosti účastníka konania, ktorému by inak patrila náhrada trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd povaţuje za potrebné poznamenať, ţe pre prípady, keď rozhodnutie súdu závisí od jeho úvahy, alebo od znaleckého posudku, z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania má súd k dispozícii ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. Tieţ dáva do pozornosti skutočnosť, ţe nie je moţné, aby účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, súd uloţil povinnosť nahradiť štátu preddavkované trovy znaleckého dokazovania, ako urobil odvolací súd, keď napriek tomu, ţe dospel k záveru, ţe ţalovaní 1/ a 2/ sú úspešní vo veci v celom rozsahu (bez bliţšieho odôvodnenia), uloţil im povinnosť nahradiť trovy konania štátu, kaţdého vo výške ¼. Dovolací súd ďalej poznamenáva, ţe pouţitie § 150 ods. 1 O.s.p. negatívne dopadá nielen na úspešného účastníka, ale aj na štát, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania. Dovolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti stotoţňuje s generálnym prokurátorom v tom, ţe odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok 9 4 MCdo 6/2013 dôvodov a poţiadavkám ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.
2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.) nezodpovedá. Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závaţné procesné pochybenie súdu spočívajúce v odňatí moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Generálny prokurátor preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 O.s.p., keďţe to vyţadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Pokiaľ generálny prokurátor ako dovolací dôvod uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie nemohol v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom na uvedenú vadu konania, z dôvodu ktorej rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie dostatočným podkladom. Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.
2 O.s.p.) s tým, ţe právny názor ním vyslovený je pre súd záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.
2 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.