3 vyhl. č. 32/1965 Zb. súd prvého stupňa videl v charaktere zranení, ktoré navrhovateľ utrpel ako účastník dopravnej nehody dňa 31. augusta 2002, zavinenej M. B.. Navrhovateľ totiţ utrpel najťaţšiu formu úrazového poškodenia – polytraumu (poškodenie 2 orgánových systémov ohrozujúcich ţivot) a trieštivú zlomeninu stehennej kosti, ktorej spôsob liečby bol bolestivý, keďţe mal operačne otvorenú kosť a do bedrovej kosti do stehennej dutiny mal zavedený cudzí materiál na dobu cca 1 roka. U navrhovateľa po odstránení cudzieho materiálu došlo k refraktúre, ktorá si vyţiadala ďalší operačný zákrok a opätovné zavedenie cudzieho materiálu do stehennej kosti. Navrhovateľ v čase rozhodovania súdu prvého stupňa mal stále cudzí materiál v stehennej kosti, trpel sústavnými bolesťami a uţíval lieky tlmiace bolesti. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie mimoriadneho zvýšenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia
3 vyhl. č. 32/1965 Zb. súd prvého stupňa videl v trvalých následkoch úrazu, v dôsledku ktorých navrhovateľ trpí váţnymi duševnými poruchami a trvalou poruchou osobnosti so zhoršujúcou sa prognózou. V mladom veku má trvalé problémy s emotivitou, pamäťou, schopnosťou vydrţať pri cielenej činnosti a koncentrovať sa na ňu a trpí stratou sexuálnej apentencie. Uvedené poruchy osobnosti navrhovateľa viedli k jeho izolácii, k sociálnemu stiahnutiu, neschopnosti normálne prijímať informácie, tešiť sa a spoločensky ţiť, v dôsledku čoho je odkázaný na symptomatickú liečbu. Uviedol ďalej, ţe navrhovateľ bol v dôsledku poškodenia zdravia týmto úrazom vyradený zo ţivota, ktorý vedie zdravý človek, jeho ţivot sa v produktívnom veku zásadne zmenil, keď stratil moţnosť pracovať v profesii, ktorú si vybral. Okrem trvalých duševných porúch trpí navrhovateľ aj trvalými somatickými poruchami, z ktorých za najzávaţnejšie zistil súd porušenie funkcie zaţívacích orgánov, vyţadujúcich si vysokohodnotnú diétu, ktorú však pre nedostatok finančných prostriedkov nemôţe dodrţiavať. Nakoľko má 3 5 Cdo 49/2012 navrhovateľ v dôsledku úrazu skrátenú končatinu, je trvale nútený poţívať barle a jeho stav si vyţaduje opateru inou osobou. Potrebuje pomoc pri obliekaní, dennej hygiene a následky úrazu ho obmedzujú aj v pracovnom ţivote. K zmene kvality ţivota navrhovateľa došlo tým, ţe pred úrazom ťaţko fyzicky pracoval, vykonával výškové práce s horolezeckou technikou, elektrikárske, maliarske, natieračské a murárske práce, ktoré po dopravnej nehode uţ vykonávať nemôţe. V dôsledku uvedených trvalých následkov je od 1. júna 2004 v invalidnom dôchodku a v dôsledku úrazu sa nemôţe plnohodnotne venovať ani svojej záľube - poľovníctvu, nakoľko stratil fyzickú zdatnosť. Tieto dôvody súd vyhodnotil ako hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia a navrhovateľom uplatnený 30 násobok (zvýšenia náhrady za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia) vzhľadom na prax súdov povaţoval za primeraný, keď zohľadnil vek, v ktorom navrhovateľ úraz utrpel (34 rokov). Pri rozhodovaní o výške nároku navrhovateľa na zvýšenie bolestného
3 vyhl. č. 32/1965 Zb. súd vychádzal z posudku o bolestnom vypracovaným MUDr. M. Š. dňa 25. februára 2003, ktorý túto zloţku náhrady škody na zdraví obodoval na 826,25 bodov, pričom 3 poloţky navrhol zvýšiť o 100% a 8 poloţiek o 50%. Pri mimoriadnom zvýšení bolestného poukázal na skutočnosť, ţe bolestné sa zvyšuje len hodnotením lekára, ktoré musí súd akceptovať, a preto pri zvýšení bolestného
3 vyhl. č. 32/1965 Zb. vychádzal len z troch poloţiek, u ktorých lekár navrhol
2 vyhl. č. 32/1965 Zb. plné, dvojnásobné zvýšenie bolestného, t.j. 367,5 bodov (poloţky č. 187/c, 188/d, 198/d) x 60 Sk = 22 050 Sk x zvýšenie bolestného
uplatneného 30 násobku = 661 600 Sk, ktoré navrhovateľovi priznal spolu s nevyplateným zvyškom lekárom vyčísleného bolestného, kráteného maximálnou hranicou bolestného určenou vyhláškou, t.j. 13 387,50 Sk (bolestné vyčíslené lekárom na 826,25 bodov + zvýšenie 596, 875 bodov, spolu 1423,125 bodov x 60 Sk = 85 387,50 Sk, po odpočítaní odporcom poskytnutého plnenia vo výške 72 000 Sk = súdom priznaných 13 387,50 Sk). Priznané bolestné súdom prvého stupňa v celkovej sume predstavuje 674 887,50 Sk (22 402,16 €). Pri rozhodovaní o výške sťaţenia spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“) vychádzal súd z posudkov vypracovaných MUDr. Ľ. V. a MUDr. M. Š.. V plnej výške zohľadnil len jednu poloţku (oba posudky obsahovali v plnej výške ohodnotenie dvoch poloţiek, čo vyhláška č. 32/1965 Zb. v platnom znení nepripúšťa), č. 251 (posudok Dr. V.) a následne plnú poloţku 309 (posudok Dr. Š.), krátil
tejto vyhlášky na 1/2, t.j. na 350 bodov. Neprihliadol na poloţku 395/a - kývavosť kolenného kĺbu z dôvodu, ţe toto zranenie sa malo ešte operatívne riešiť s predpokladom zlepšenia stavu. Súd prvého stupňa 4 5 Cdo 49/2012 vychádzal teda pri SSU zo základného bodového ohodnotenia tejto zloţky na 2 250 bodov, keď 1 000 bodmi boli ohodnotené váţne mozgové a duševné poruchy navrhovateľa a 1 125 bodmi somatické poruchy, ktoré lekár odporučil zvýšiť podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. v platnom znení, s poukazom na vek, v ktorom navrhovateľ úraz utrpel, rozsah poškodenia jeho zdravia a moţnosti jeho ďalšieho uplatnenia v jednotlivých sférach ţivota. Aplikáciu ustanovenia § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. odôvodnil lekár i refraktúrou, nutnosťou vysokohodnotnej stravy, trvalým pouţívaním barlí a odkázanosťou navrhovateľa na nevyhnutnú opateru inou osobou. Odškodnenie tak predstavuje za 1 000 bodov x 60,- Sk = 60 000 Sk a za 2 250 bodov 135000 Sk, spolu 195.000 Sk, nakoľko však odporca navrhovateľovi plnil sumou 168 000 Sk, patrí mu suma 27 000 Sk. Napokon súd prvého stupňa zastal názor, ţe sú dané u navrhovateľa dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3 vyhl. č.32/1965 Zb. v platnom znení a priznal mu zvýšenie SSU
uplatneného 30 násobku = 3 825 000 Sk (zo základu 1 000 bodov za psychické poruchy + zo základu 1 125 bodov za somatické poruchy = 2 125 bodov x 60 Sk = 127 500 Sk x 30 násobok = 3 825 000 Sk = 126 966, 73 €) a vo zvyšku návrh ako bezdôvodne podaný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a odporcovi, ktorého absolútny úspech v konaní predstavuje 24,6%, ich náhradu nepriznal, pretoţe mu ţiadne nevznikli. O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení, keďţe navrhovateľ bol v konaní od platenia súdneho poplatku oslobodený zo zákona a jeho návrhu bolo čiastočne vyhovené. Výška poplatku 200 000 Sk (6 638,78 € ) bola určená podľa poloţky l písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov prílohy zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
Prílohy A, bod I. ods. 6 a 7 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť vyhlášky č. 32/1965 Zb., keďţe všetky komplikácie, ktoré u navrhovateľa vznikli (refraktúra, opakované operácie), nevznikli počas jeho prvotnej hospitalizácie, ale aţ v neskorších obdobiach, a preto tieto opakované operácie hodnotil samostatne. Naopak bodové ohodnotenie bolesti bolo pri väčšine poloţiek zníţené o tretinu
ods. 5, a preto odvolací súd posúdil mimoriadne zvýšenie v rozsahu 30 násobku sumy zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu súdom prvého stupňa za zjavne neprimerané, keď aj podľa názoru znalca je zdravotný stav navrhovateľa zo súdnoznaleckého posúdenia ustálený a navrhovateľ je doliečený. Vzhľadom na skutočnosti, ţe navrhovateľ mal v čase poškodenia zdravia 34 rokov, k ustáleniu zdravotného stavu došlo po 6 rokoch liečby, ktorá bola bolestivá ako to zhodnotil aj znalec, ktorá ale pri poškodení zdravia, ako utrpel navrhovateľ, nie je ničím výnimočným a takýchto prípadov je veľa, odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa potom povaţoval zvýšenie náhrady titulom bolestného vo výške 10 násobku základného bodového ohodnotenia, t.j. vo výške 559 500 Sk, t.j. 18 572 € (bolestné 1 052,5 bodov x 60 Sk = 63 150 Sk x 10 = 631 500 Sk – 72 000 Sk zaplatených titulom bolestného pred podaním návrhu) za dostatočne primerané následkom poškodenia zdravia navrhovateľa jeho doposiaľ vytrpeným útrapám. Pri rozhodovaní o odškodnení za sťaţenie spoločenského uplatnenia vzal do úvahy, ţe u navrhovateľa došlo k poškodeniu zdravia vo veku 34 rokov, čiţe v produktívnom veku. Od tejto doby vzhľadom na svoj zdravotný stav (po fyzickej a duševnej stránke) nie je schopný zapojiť sa do pracovného pomeru. Pred poškodením zdravia sa navrhovateľ nevenoval vo zvýšenej miere ţiadnej politickej, športovej, kultúrnej činnosti. Športová činnosť bola rekreačná (futbal, tenis), nešlo o špičkového športovca, kultúrna činnosť bola 10 5 Cdo 49/2012 občasná (návštevy divadla, v zime plesy). Bol aktívnym poľovníkom a i keď zostal členom poľovníckeho zdruţenia, zo zdravotných dôvodov nie je schopný absolvovať poľovačky a nie je schopný si ani plniť svoje povinnosti ako člen zdruţenia. Nie je schopný viesť chod domácnosti a keďţe manţelka mu zomrela pri predmetnej dopravnej nehode, o chod domácnosti sa starajú jeho rodičia, ktorí mu pomáhajú i s výchovou detí, pomáhajú mu po finančnej stránke a pri niektorých fyzických úkonoch (napr. obúvanie topánok, obliekanie ponoţiek). Pred úrazom sa navrhovateľ staral o domácnosť, nakupoval, pracoval i v záhrade. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, ţe zvýšenie odškodnenia navrhovateľa titulom sťaţenia spoločenského uplatnenia je primerané vo výške 15 násobku. Hoci navrhovateľovi sa v dôsledku zhoršenia zdravia dovtedajšie moţnosti jeho spoločenského, kultúrneho a športového vyţitia podstatne zúţili, celkom nezanikli (je naďalej členom poľovníckeho zdruţenia, aj napriek tomu, ţe je invalidný je zamestnaný na polovičný úväzok v pálenici). Mal za to, ţe navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, ţe by v danej veci išlo u neho o taký prípad hodný osobitného zreteľa, pri ktorom by bolo odôvodnené aţ 30 násobné zvýšenie odškodnenia. Na tom nemôţu nič zmeniť ani navrhovateľom uvádzané, ani psychické ťaţkosti, ktoré znásobujú celkové utrpenie spôsobené zdravotnými obmedzeniami. Podotkol tieţ, ţe ani znalec nepovaţoval za potrebné zvyšovať počet bodov
2 vyhlášky, nakoľko počet bodov a následné finančné ohodnotenie je vzhľadom k druhu poranenia, ako aj trvalých následkov (SSU) v základnom bode dostatočné a toto finančné ohodnotenie uspokojivo vyjadruje aj zhoršenie spoločenského uplatnenia a bodové ohodnotenie SSU bolo stanovené plným počtom bodov len pri jednej poloţke. Odvolací súd potom povaţoval zvýšenie náhrady titulom sťaţenia spoločenského uplatnenia vo výške 15 násobku základného bodového ohodnotenia, t.j. vo výške 1 564 500 Sk, t.j. 51 931,89 € (SSU 1 925 bodov x 60 Sk = 115 500 Sk x 15 = 1 732 500 Sk – 168 000 Sk späťvzatie návrhu v tejto časti pre zaplatenie tejto sumy odporcom). Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a § 142 ods. 3 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v zmeňujúcej časti a vo výroku o trovách konania podal navrhovateľ dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil § 238 ods. 1 O.s.p. a jeho dôvodnosť § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. V merite veci nesúhlasil s výškou priznanej náhrady za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia, ktoré povaţoval za neprimerane nízke. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, lebo neobsahuje ţiadne skutkové, ani právne okolnosti, pre ktoré povaţoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne. Uviedol, ţe zvýšenie bolestného a sťaţenia spoločenského 11 5 Cdo 49/2012 uplatnenia sa stanovuje podľa úvahy súdu a na to, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné, aby uviedol, v čom spočíva nesprávnosť úvahy súdu prvého stupňa pri stanovení primeranej náhrady, resp. násobku pre zvýšenie vykonaného odškodnenia. Vytýkal odvolaciemu súdu, ţe postupoval v rozpore s intenciami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď na jednej strane uviedol, ţe navrhovateľ sa pred poškodením zdravia nevenoval mimoriadne aktívne a vo zvýšenej miere politickej, športovej, kultúrnej činnosti a nedošlo k úplnému vylúčeniu, či obmedzeniu navrhovateľa na osobnom, rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom ţivote alebo priamo k znemoţneniu akéhokoľvek výkonu či voľby povolania, voľbe ţivotného partnera, prípadne moţnosti ďalšieho sebavzdelávania, pričom predpokladom pre zvýšenie nie je predchádzajúca „mimoriadna“ aktívna činnosť v nejakej sfére ţivota, ale posúdenie, či následky, ktoré úraz zanechal, sú hodné osobitného zreteľa. Dovolateľ tieţ namietal nadbytočnosť ďalšieho znaleckého dokazovania nariadeného odvolacím súdom za účelom preverenia uţ predloţených lekárskych posudkov o bolestnom a SSU znalcom MUDr. L. V., ktorý bol vykonaný nad rámec oprávnení súdu, pretoţe bolestné a SSU bolo odporcom uznané čo do dôvodu i výšky. Uviedol, ţe znalec nesporne prekročil rozsah svojich oprávnení a výšku bodového hodnotenia stanovil nie vzhľadom na charakter poranení a priebehu liečby, ale pod prizmou moţných získaných finančných prostriedkov navrhovateľom. Mal za to, ţe znalcovi v ţiadnom prípade neprináleţí hodnotiť poškodenú osobu z hľadiska dostatočnosti finančných prostriedkov, ale mu prináleţí výlučne hodnotiť jednotlivé poloţky, a to, či poškodenému patrí zvýšenie bolestného a SSU, lebo nastali u poškodeného okolnosti, ktoré tento nárok zakladajú. Odvolací súd tieţ neprihliadol na to, ţe lekár MUDr. Š., ktorý vypracoval lekársky posudok, bol ošetrujúcim lekárom navrhovateľa celých 6 rokov a zjavne poznal jeho zdravotný stav lepšie, ako súdom ustanovený znalec, pričom nároky titulom bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia boli odporcom nielen uznané, ale aj odškodnené a predmetom tohto konania bolo len mimoriadne zvýšenie. Dovolateľ rozhodnutie odvolacieho súdu namietal aj v časti výroku o náhrade trov konania z dôvodu, ţe mu nebola priznaná náhrada trov konania ako súčet tarifnej a zmluvnej odmeny na základe Dohody o poskytnutí právnej pomoci uzavretej 14. apríla 2003 medzi ním a jeho právnou zástupkyňou. Nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu, ţe je moţné priznať iba jeden druh odmeny (tarifnej) s poukazom na ustanovenia vyhlášky č. 163/2002 Z.z a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Naopak, ustanoveniami uvedených vyhlášok je umoţnené advokátovi dohodnúť ktorýkoľvek druh odmeny a zároveň moţnosť odmenu kombinovať, pričom takúto dohodu je povinný akceptovať tak klient, ako aj súd. 12 5 Cdo 49/2012 Takýto postup súdu je nielen chybný, ale aj absurdný, naviac v rozpore so zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Svoje nároky v konaní si uplatnil podľa uvedeného zákona č. 381/2001 Z.z., a preto má ako poistený z poistenia zodpovednosti za škodu právo, aby za neho poisťovateľ zaplatil nielen náhradu škody, ale aj náhradu (§ 4 ods. 2 písm. c) účelne vynaloţených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov titulom poškodenia zdravia. Mal za to, ţe bolo povinnosťou odvolacieho súdu po zrušujúcom rozhodnutí vo výroku o trovách konania sa opakovane zaoberať všetkými trovami konania, ktoré si uplatnil. Z týchto dôvodov ţiadal, aby dovolací súd napadnutý výrok odvolacieho súdu, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti zamietol, zmenil a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania alebo v napadnutej časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Odporca sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa vo veci samej nie je dôvodné. Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní 13 5 Cdo 49/2012 uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z najzávaţnejších procesných vád, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté vadou konania
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a ani nevyšla najavo v dovolacom konaní. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. I keď navrhovateľ v dovolaní výslovne neuvádza, v čom podľa neho táto iná vada spočíva, z obsahu jeho dovolania vyplýva, ţe túto vadu vidí v tom, ţe podľa jeho názoru je rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje ţiadne skutkové ani právne okolnosti, pre ktoré povaţoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne. Dovolací súd napriek tomu nezistil opodstatnenosť navrhovateľom vyššie tvrdenej inej vady konania
1 písm. b/ O.s.p. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je dôvodná námietka dovolateľa týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady 14 5 Cdo 49/2012 spravodlivého procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie významný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torij c. Španielsko z 9.decembra 1994, séria A, č. 303- A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z
1 vyhlášky sa odškodnenie za bolesť poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
1 vyhlášky sa sťaţenie spoločenského uplatnenia odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre ţivotné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho ţivotných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaţenie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené moţnosti poškodeného uplatniť sa v ţivote a spoločnosti. Pri odškodňovaní 16 5 Cdo 49/2012 sťaţenia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaţenie ohodnotené v lekárskom posudku (§ 6 ods. 1 vyhlášky). Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky sa suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom primerane zvýši aţ na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v ţivote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä moţnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom ţivote, ďalej moţnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muţa alebo ţenu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 vyhlášky. Ustanovenie § 7 ods. l vyhlášky č. 32/1965 Zb. určuje výšku odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk (§ 7 ods. 2 vyhlášky).
3 vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môţe súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia. Náhrada za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia stanovená na základe počtu bodov stanoveného v lekárskom posudku predstavuje jednorázové odškodnenie za bolesti spôsobené poškodením zdravia, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, za nepriaznivé dôsledky pre ţivotné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Výška konkrétneho odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia závisí jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku a jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Dôvody umoţňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode I ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu A vyhlášky č. 32/1965 Zb., najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov. Pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v ţivote a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady má po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov moţno potom vyvodiť záver, 17 5 Cdo 49/2012 či a do akej miery boli touto udalosťou zúţené alebo stratené moţnosti uplatnenia sa v ţivote a spoločnosti. Odškodnenie za sťaţenie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre ţivot a ţivotné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho ţivotných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťaţením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom ţivote, jednak sťaţenie, či dokonca priamo znemoţnenie výkonu či voľby povolania, voľbu ţivotného partnera, prípadne moţnosti ďalšieho sebavzdelávania. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa (§ 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.) môţe súd sumy odškodnenia primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia. Odvolací súd
uvedených zásad dôsledne postupoval a k okolnostiam významným pre stanovenie výšky náhrady za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia súvisiacimi s úrazom navrhovateľa pri dopravnej nehode náleţite prihliadol a dôvodne (ako i zhodne so súdom prvého stupňa) posúdil daný prípad ako zvlášť výnimočný, hodný mimoriadneho zreteľa, ktorý pripúšťa zvýšenie náhrady aj nad najvyššie výmery odškodnenia stanovené v § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Správne zhodnotil intenzitu bolesti utrpených navrhovateľom pri poškodení zdravia, ktorá dosahovala mimoriadny stupeň, ako i konkrétne dôsledky, aké malo toto poškodenie zdravia na jeho ţivotné úkony a akým spôsobom a v akom rozsahu boli moţnosti navrhovateľa pre ďalšie uplatnenie v ţivote a spoločnosti obmedzené v porovnaní s predchádzajúcim rozsahom a kvalitou spoločenského a iného ţivota. Hoci sa navrhovateľovi v dôsledku zhoršenia zdravia moţnosti jeho uplatnenia vo všetkých sférach ţivota podstatne zúţili, nie je zo ţivota vyradený v mimoriadnom rozsahu a jeho moţnosti uplatnenia nezanikli, len v podstatnej miere sa mu sťaţili moţnosti výkonu celej škály činností, ktoré pred poškodením zdravia vykonával. Dôvod zasiahnuť do úvahy súdu o výške odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. dovolacím súdom by mohol byť daný len v prípade, ak by bola porušená zásada primeranosti. Preskúmaním veci však dovolací súd dospel k záveru, ţe táto zásada pri posudzovaní primeranosti zvýšenia odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v prípade navrhovateľa porušená nebola. Aj napriek tomu, ţe odvolací súd zníţil násobky zvýšenia odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia 18 5 Cdo 49/2012 priznané navrhovateľovi súdom prvého stupňa, tak 10 násobné zvýšenie odškodnenia za bolesť a 15 násobné zvýšenie odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia priznané odvolacím súdom je i podľa názoru dovolacieho súdu vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu a vykonanému znaleckému dokazovaniu primerané a navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, ţe by v danej veci išlo o taký prípad hodný osobitného zreteľa, pri ktorom by bolo odôvodnené vyššie zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia od zvýšenia vykonaného odvolacím súdom. Odvolací súd svoj iný právny záver aj náleţitým spôsobom, zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p., odôvodnil. Za daného stavu, ak odvolací súd sa pri rozhodovaní neodchýlil od právneho názoru súdu prvého stupňa v otázke, ţe navrhovateľovi patrí podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia, nemoţno mu vyčítať záver jeho úvah o tom, akú mieru zvýšenia náhrady za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia povaţoval za primeranú. Pokiaľ teda odvolací súd povaţoval 30 násobok zvýšenia odškodnenia za bolesť a 30 násobok zvýšenia odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia (ktoré navrhovateľovi priznal súd prvého stupňa) za privysoké a pokiaľ za postačujúci a primeraný všetkým okolnostiam významným pre posúdenie danej veci povaţoval 10 násobok zvýšenia odškodnenia za bolesť a 15 násobok zvýšenia odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia, je jeho právne posúdenie veci správne a zodpovedá hľadiskám vyplývajúcim z § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. S jeho závermi, ktoré nevybočili z medzí hľadísk stanovených zákonom (§ 132 O.s.p. v spojení s § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.) a ktoré sú v súlade s pravidlami logického usudzovania, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v celom rozsahu stotoţňuje. Dovolací súd preto dovolanie navrhovateľa smerujúce proti správnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ navrhovateľ v dovolaní namieta, ţe odvolací súd nerešpektoval záväzný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení z
f/ O.s.p. K odňatiu moţnosti konať pred súdom
tohto ustanovenia dochádza v dôsledku postupu súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemoţňuje realizácia jeho procesných práv. Dovolací súd dospel k záveru, ţe navrhovateľ vytýka túto vadu konania dôvodne. Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní jednotlivých procesných úkonov počas konania. Ustanovenie § 137 O.s.p. vypočítava jednotlivé druhy konania. Sú nimi najmä súdny poplatok, hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára v rámci konania o dedičstve a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a napokon odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Uvedený výpočet je však iba demonštratívny. Trovy konania teda môţu pozostávať aj z iných výdavkov, ktoré v konaní alebo v priamej súvislosti s ním vzniknú. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). 21 5 Cdo 49/2012 V prejednávanej veci po zrušení rozhodnutia dovolacím súdom, konal ďalej odvolací súd. Išlo o pokračovanie pôvodného konania o tej istej veci a medzi tými istými účastníkmi. Došlo tu teda k obnoveniu všetkých účinkov pôvodne začatého odvolacieho konania. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí o náhrade trov konania (novom rozhodnutí) vychádzal z tej skutočnosti, ţe trovy konania priznané rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania (243d ods. 1 O.s.p.). 22 5 Cdo 49/2012 V súvislosti s námietkou právnej zástupkyne dovolateľa, ktorá si svoje trovy vyčíslila ako súčet tarifnej odmeny určenej
vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z.z. a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov a zmluvnej odmeny dohodnutej s navrhovateľom, dovolací súd poznamenáva, ţe je nutné rozlišovať medzi trovami vzniknutými v súvislosti so súdnym konaním na jednej strane a trovami vzniknutými v súvislosti s uplatňovaním si hmotnoprávneho nároku voči odporcovi mimo súdneho konania. Všeobecne záväzným právnym predpisom upravujúcim postup všeobecných súdov v civilnom konaní je Občiansky súdny poriadok, takţe tento právny predpis upravuje aj otázku náhrady iba tých trov konania, ktoré vznikli v bezprostrednej príčinnej súvislosti so „súdnym“ konaním, resp. konaním pred súdom. Súčasťou trov „súdneho“ konania je aj odmena advokáta zastupujúceho pred súdom účastníka konania, ktorej spôsob výpočtu je upravený vyhláškou o odmenách advokátov.
1 odmena advokáta, ktorej náhrada sa priznáva proti inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, sa určuje vţdy podľa ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej odmene, na čo je právny zástupca povinný klienta vopred upozorniť. Z uvedeného vyplýva, ţe náhradu trov právneho zastúpenia, ktorá sa v konaní úspešnému účastníkovi priznáva proti účastníkovi, ktorý v konaní pred súdom nemal úspech, nemoţno priznať podľa iných ako o tarifnej odmene pojednávajúcich ustanovení vyhlášky o odmenách advokátov (napr. II. ÚS 466/2011). Náklady na právne zastúpenie vynaloţené navrhovateľom (ako poškodeným) v súvislosti s hmotnoprávnym uplatňovaním si jeho zákonného nároku z povinného zmluvného poistenia (§ 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) u odporcu (poisťovateľa), predstavujú poistné plnenia, na zaplatenie ktorého má navrhovateľ rovnako nárok z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisteného, a preto ich nemoţno zahrnúť do trov občianskeho súdneho konania. V dovolacom konaní procesne úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal odporcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na priznanie tejto náhrady (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 1, 2 O.s.p a § 142 ods. 1 O.s.p.). 23 5 Cdo 49/2012 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. novembra 2013 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.