o nariadenie PO

Najvyšší súd 5 Obdo 15/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M., E., zast. JUDr. A. P., advokátkou so sídlom E., proti ţalovanému v l. rade G., S., reg. č. 01558756 a ţalovanému v 2. rade M., s. r. o., R., IČO: X., obaja ţalovaní zastúpení JUDr. Ľ. F., advokátom so sídlom L., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 35 CbPv/5/2012, na dovolanie ţalovaného v 1. a 2. rade proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. januára 2013, č. k. 3 Cob/476/2012-585, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného v 1. a 2. rade o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Ţalobca sa návrhom na nariadenie predbeţného opatrenia domáhal uloţenia povinnosti ţalovaným l/ a 2/ zdrţať sa ponúkania na predaj alebo uvádzania na trh na území Slovenskej republiky výrobok D. C. 20mg/ml+5mg/ml(registračné číslo Š. X.),a to aţ do 10. júla 2015, povinnosť stiahnuť v priebehu 1 dňa odo doručenia predbeţného opatrenia ţiadosti o kategorizáciu lieku, ktoré sú podané na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky v súvislosti s výrobkom D. C. 20mg/ml+5 mg/ml(registračné číslo Š. X.), zakázať podávať ţalovaným 1/ a 2/ novú ţiadosť o kategorizáciu lieku na MZ SR v spojení s D. C. 20mg/ml+5mg/ml(registračné číslo Š. X.), zakázať ţalovaným oprávniť niekoho podať ţiadosť o kategorizáciu tohto lieku a určiť MZ SR povinnosť odmietnuť ţiadosť o kategorizáciu výrobku D. C. 20mg/ml+ 5 mg/ml a ako aj určiť MZ SR povinnosť neuviesť tento výrobok na zoznam medicínskych výrobkov, a to aţ do 10. 07. 2015. Súd prvého stupňa nariadil predbeţné opatrenie uznesením dňa 12. septembra 2012, č. k. 35 CbPv/5/2012-354,ktorým zaviazal ţalovaného v l. a 2.rade zdrţať sa ponúkania 2 5 Obdo 15/2013 na predaj alebo uvádzania na trh na území Slovenskej republiky výrobok D. C. 20mg/ml+ 5 mg/ml(registračné číslo Š. X.), a to aţ do 10. júla 2015, vo zvyšnej časti návrh ţalobcu zamietol a uloţil ţalobcovi povinnosť, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podal na súde prvého stupňa návrh na začatie konania vo veci samej, označený spisovou značkou 35 CbPv/5/2012 a uviedol, ţe o trovách konania rozhodne aţ v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe uznal naliehavý právny záujem ţalobcu na dočasnej úprave pomerov medzi účastníkmi a stotoţnil sa skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu ţalobcu iba v časti prvého výroku navrhnutého petitu návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, keďţe ţalobca preukázal, ţe je vlastníkom dodatkového osvedčenia č. DO-08 na základe prihlášky č.5-2002 pre (4S,6S)-4-(etylamino)-5,6-dihydro-6- metyl-4Htieno/2,3/tiopropán-2-sulfonamid-7,7 dioxid monochloridu a S-(-)3-(terc-utylamino- 2-hydropropoxy)-4-morfolino-l,2,5-tiadiazol maleát(hydrochlorid dorzolamidu a maleat timololu), pričom je na trhu v Slovenskej republike prítomný so svojim výrobkom C., (v Slovenskej republike registrovaný od roku 2000), ktorého aktívnou zloţkou je dorzolamidiumchloride a timololiumhydrogenmaleinate; a to prostredníctvom spoločnosti M., H., H., ktorá je drţiteľom registrácie tohto výrobku. Ţalovaný v 1. rade registroval na Slovensku výrobok nazvaný D. C. (ktorý je schválený ako generický prípravok C.), ktorý porušuje dodatkové ochranné osvedčenie ţalobcu, platné do 10. júla 2015. Aj ţalovaný v 2. rade podal 31. júla 2012 ţiadosť o kategorizáciu výrobku D. C. na MZ SR. Ţalovaní 1/ a 2/ tak po schválení kategorizácie budú povinní uviesť na slovenský trh výrobok D. C. do 1. decembra 2012, čím spôsobia nenapraviteľnú škodu ţalobcovi, a to majetkovú vo forme ušlého zisku, ako aj nemajetkovú, a to na povesti výrobku C., ktorý je v súčasnosti vnímaný ako úplne prevratný v čase trvajúcej ochrany dodatkového ochranného osvedčenia. Súd prvého stupňa zamietol vo zvyšnej časti zamietol návrh ţalobcu na nariadenie predbeţného opatrenia, keďţe vyhovením návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia v celom rozsahu, teda aj v zamietajúcej časti, by podľa názoru prvostupňového súdu došlo k neprimeranému zásahu do právneho postavenia ţalovaných a tretej osoby, a teda by došlo porušeniu zásady primeranosti zásahu predbeţného opatrenia. 3 5 Obdo 15/2013 Proti tomuto rozhodnutiu, a to do časti, ktorou bolo nariadené predbeţné opatrenie, podali odvolanie ţalovaný v 1. a 2. rade, ktorí navrhli uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a zaviazať ţalobcu na náhradu trov konania. Uviedli, ţe ţalobca podal návrh na nariadenie predbeţného opatrenia v totoţnom znení, ako v tomto konaní, aj na Okresný súd Banská Bystrica a tento návrh bol uznesením zamietnutý Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením z 24. apríla 2012, sp. zn. 43 Cob/17/2012, čo pre konanie v tejto veci tvorí neodstrániteľnú prekáţku, spočívajúcu v právoplatne rozhodnutej veci. Aj konanie vo veci samej sa uţ začalo a vedie sa pod sp. zn. 10 CbPv/4/2012 na Okresnom súde Banská Bystrica, a preto je príslušným vo veci konať tento súd. Nárok ţalobcu povaţuje za spochybnený návrhom na zrušenie patentu a návrhu na vyhlásenie neplatnosti dodatkového ochranného osvedčenia z l. júna 2012 vzhľadom na existenciu dokumentu doterajšieho stavu techniky, označeného ako Nardin, s poukazom na ktorý bol z dôvodu nízkej inventívnosti zrušený Európsky patent ţalobcu vo Veľkej Británii a Holandsku. Samotné podanie ţiadosti o kategorizáciu nemoţno povaţovať za porušenie patentových práv ţalobcu, nakoľko ide len o registračné konanie o zaradenie lieku do zoznamu liekov a úradné určenie ceny lieku, a MZ SR môţe v rámci svojej kompetencie rozhodnúť aj negatívne, a teda ţalobca nepreukázal dostatočným spôsobom dôvody pre dočasnú úpravu vzťahov alebo hrozby z vykonateľnosti budúceho rozhodnutia, nakoľko skutočnosť, ţe ţalobca má patent, ktorý mu garantuje legálny monopol na trhu, ešte neznamená, ţe mu tento patent garantuje aj monopol na úhrady z verejného zdravotného poistenia poskytovaného štátom. Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaných uviedol, ţe konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica uţ neprebieha, keďţe bolo zastavené 27. 09. 2012 pre späťvzatie návrhu ţalobcom. Ani námietku ţalovaných o rozhodnutej veci, týkajúcej sa zamietnutého návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia nepovaţuje za dôvodnú, keďţe išlo o návrh zaloţený na inom skutkovom základe. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením z 11. januára 2013, č. k. 3Cob/476/2012-585 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, keď dospel k názoru, ţe vznesená námietka veci rozhodnutej, nemá pre toto konanie relevantný význam, nakoľko z dočasného charakteru úpravy vzťahov predbeţným opatrením je zrejmé, ţe sa v ţiadnom prípade nejedná o trvalý zásah do práv a chránených záujmov účastníkov a návrh na nariadenie predbeţného opatrenia môţe byť podaný v tej istej veci aj opätovne pri zmene okolností, ktoré sú 4 5 Obdo 15/2013 podkladom návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia. Odvolací povaţoval túto zmenu okolností, spočívajúcu v novom podaní ţalovaných 1/, 2/ o kategorizáciu lieku D. C. za dostatočne dôvodnú pre podanie nového návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, a preto neuznal ţalovanými vznesenú námietku rozhodnutej veci. Odvolací súd i s poukazom na skončené konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica tieţ nevyhovel námietke ţalovaných ohľadne prekáţky veci začatej. K ďalšej námietke ţalovaných ohľadom nedôvodnosti nároku ţalobcu a nepreukázania hroziacej ujmy, odvolací súd konštatoval, ţe ţiadosť o kategorizáciu výrobku D. C. súd povaţoval za akt, ktorý je prípravou porušenia dodatkového ochranného osvedčenia ţalobcu a predstavuje také konanie, ktorého konečným cieľom je vygenerovať zisk na úkor patentových práv ţalobcu a spôsobiť mu tým ujmu naplnením kritéria nekalej súťaţe, a preto povaţuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zakázal ţalovaným ponúkať na predaj výrobok D. C. za opodstatnené, a preto ho podľa § 219 ods. l O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie ţalovaný v 1. a 2. rade, pričom prípustnosť dovolania odvodzujú ust. § 237 písm. f/, d/ 0. s. p.a konanie je postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§241 ods. 2 písm. b/ 0. s. p.) a odvolacie rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. dovolatelia vidia v postupe súdu, ktorý im nedoručil vyjadrenie ţalobcu k ich odvolaniu. Dovolatelia majú za to, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nie je náleţité odôvodnené. Konanie na súde prvého i odvolacieho súdu je postihnuté vadou podľa ust.§ 237 písm. d/ O. s. p., keďţe v tej istej veci sa uţ raz právoplatne rozhodlo. Ţalovaní v dovolaní taktieţ uviedli, ţe ţalobca neosvedčil dôvodnosť svojich nárokov, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, neexistenciu dôvodov pre dočasnú úpravu vzťahov alebo hrozby z vykonateľnosti budúceho rozhodnutia, a preto navrhli, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie. Ţalobca sa písomne vyjadril k dovolaniu ţalovaných, a to podrobne ku kaţdej vznesenej námietke a navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol, resp. aby dovolanie odmietol ako neprípustné. 5 5 Obdo 15/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§10a ods. l O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie je podané v zákonom stanovenej lehote(§ 240 0. s. p.), má náleţitosti vyţadované podľa ust. § 241 ods. l a je odôvodnené v súlade s ust. § 241 ods. 2 O. s. p., skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu dovolania, skúmal, či v danej veci je dovolanie prípustné. Podľa ust. § 236 ods. l O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239 O. s. p. stanovuje podmienky, za splnenia ktorých je dovolanie prípustné. Dovolatelia dovolaním napadli rozhodnutie odvolacieho súdu – uznesenie. Ust. § 238 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. taxatívne uvádza podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudkom odvolacieho súdu. Pretoţe v predmetnej veci bolo dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, prípustnosť dovolania podľa ust. § 238 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. nie je daná. Dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa ust. § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., ak uznesenie, napadnuté dovolaním, sa netýka príslušnosti, predbeţného opatrenia, poriadkovej pokuty, znalečného, tlmočného, odmietnutia návrhu na zabezpečenie dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením(§ 239 ods. 3 O. s. p.). Vzhľadom na vyššie citované ust. § 239 ods. 3 O. s. p. preto prípustnosť dovolania smerujúceho proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým rozhodol o odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa o nariadení predbeţného opatrenia, nie prípustné dovolanie. Podľa ust. § 237 O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. c)účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. d)v tej istej veci sa uţ prv 6 5 Obdo 15/2013 právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,
5. e)sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. f)účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,
7. g)rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolatelia prípustnosť dovolania odvodzujú podľa ust. § 237 písm. f/ a d/ O. s. p. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237 O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na námietku dovolateľa, ale z úradnej povinnosti zisťuje jej existenciu bez zreteľa na to, či dovolateľ existenciu vady tvrdil alebo netvrdil. Ak dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí takouto vadou, zruší toto rozhodnutie. Dovolatelia nenamietajú ţe v konaní pred súdom odvolacím došlo k vadám uvedeným v § 237 písm. a/, b/, c/, e/ a g/ O. s. p. a ani dovolací súd nezistil po preskúmaní veci existenciu týchto vád. Dovolatelia namietajú vadu - prekáţku veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 3 O. s. p.), ako aj prv začatého konania (§ 83 O. s. p.). Túto námietku dovolatelia vzniesli aj odvolacom konaní, odvolací súd sa v rámci odvolacieho konania s takto vznesenou námietkou náleţité vysporiadal. Dovolací súd sa preto stotoţňuje s argumentáciou odvolacieho súdu, ţe námietka veci rozhodnutej nemá pre toto konanie relevantný význam, nakoľko z dočasného charakteru úpravy vzťahov, upravených predbeţným opatrením, je zrejmé, ţe sa nejedná o trvalý zásah do práv a chránených záujmov účastníkov konania a návrh na nariadenie predbeţného opatrenia môţe byť podaný v tej istej veci aj opätovne pri zmene okolností, ktoré sú podkladom návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia. Za takúto zmenu okolností povaţoval odvolací súd konanie ţalovaných v 1. a 2. rade – dovolateľov, spočívajúcu v novom podaní ţalovaných 1/, 2/ o kategorizáciu lieku D. C. za dostatočne dôvodnú pre podanie nového návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia. Z tohto dôvodu neuznal námietku prekáţky veci rozhodnutej, vznesenú ţalovanými. 7 5 Obdo 15/2013 Dovolací súd k námietke dovolateľov ešte dodáva, ţe na ţiadnom súde nebolo doteraz rozhodnuté vo veci samej, rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia nemoţno povaţovať za rozhodnutie vo veci samej, čo vyplýva z charakteru inštitútu predbeţného opatrenia ako dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Rozhodovanie a rozhodnutie o predbeţnom opatrení je súčasťou základného práva na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky. Nariadenie predbeţného opatrenia nie je na ujmu práva účastníka na súdnu ochranu konečným rozhodnutím vo veci samej (II.ÚS 37/2000,1.ÚS 46/2000). Občiansky súdny poriadok nezakazuje podať nový návrh na nariadenie predbeţného opatrenia pri zmene okolností v prípade, ţe jeho prvší návrh na nariadenie predbeţného opatrenia bol zamietnutý, ak nejde o rovnaký skutkový a právny základ, ako predchádzajúci spor. V danej veci ţalobcovia podali 31. júla 2012 na MZ SR novú ţiadosť o kategorizáciu podľa nového zákona č. 363/2011 Z. z. Ţalobca podal následne 10. augusta 2012 návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, ktorým sa domáha nariadenia predbeţného opatrenia, a to právom dodatkového ochranného osvedčenia DO-8, čo je odlišné právo ako právo k patentu č. SK 282 039, na základe nariadenia č. 469/2009/ES. Z vyššie uvedeného preto vyplýva, ţe k tomu, aby dovolací súd mohol akceptovať námietku dovolateľov o res iudicatae, chýba totoţnosť predmetu konania, vyplývajúcich z rovnakých skutkových dôvodov. Dovolací súd preto povaţoval námietku res iudicatae za nedôvodnú, rovnako ako námietku litispendencie, keďţe konanie na Okresnom súde v Banskej Bystrici vo veci samej bolo pre späťvzatie ţaloby ţalobcom zastavené, čím odpadla prekáţka litispendencie. Dovolatelia v dovolaní uviedli, ţe v konaní pred odvolacím súdom došlo aj k vade podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. a to tým, ţe odvolací súd nezaslal vyjadrenie ţalobcu na vyjadrenie odvolateľom - ţalovaným a ţe uznesenie odvolacieho súdu nemá náleţitosti vyţadované podľa § 157 ods. 2 O. s. p. (riadne odôvodnenie). Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí 8 5 Obdo 15/2013 však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Podľa ust. § 209a ods. 1, 2 O. s. p., ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. l druhej vety, doručí súd prvého stupňa bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili. Len čo všetkým účastníkom uplynie lehota na podanie odvolania a vyjadrenia k odvolaniu, predloţí súd vec bez zbytočného odkladu odvolaciemu súdu. Súd prvého stupňa je teda povinný doručiť kaţdé odvolanie protistrane, a ak porušenie tejto povinnosti neodstráni ani odvolací súd (§ 211 O. s. p.), porušenie tohto procesného postupu môţe mať za následok vadu odvolacieho konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Súd prvého stupňa, rovnako ani odvolací súd neporušili svoju povinnosť danú ust. § 209a O. s. p. a § 211 o. s. p., keďţe odvolanie ţalovaných doručili ţalobcovi na vyjadrenie. Ţalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu ţalovaných, avšak toto jeho vyjadrenie nebol ani súd prvého stupňa a ani odvolací súd povinný doručiť odvolateľom - ţalovaným obzvlášť, keď odvolanie nesmerovalo proti rozhodnutiu prvostupňového súdu vo veci samej. Preto dovolací súd konštatoval, ţe nedoručením súdmi vyjadrenia sa ţalobcu k odvolaniu ţalovaných nedošlo k vade konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., pretoţe súdu postupovali v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a ich konanie nemoţno hodnotiť ako odňatie moţnosti ţalovaných konať pred súdom. Pri posudzovaní námietky dovolateľov, či za odňatie moţnosti účastníka konať pred súdom treba povaţovať aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu pre nedostatok odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.), dovolací súd vychádzal z návrhu ţalobcu, ktorým bol návrh na nariadenie predbeţného opatrenia. Základným zmyslom predbeţného opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie ţiada, pričom musia byť rešpektované ústavné pravidlá ochrany aj toho, voči komu smeruje 9 5 Obdo 15/2013 predbeţné opatrenie, ale ochrana toho, voči ktorému predbeţné opatrenie smeruje, nemôţe dosiahnuť takej miery, aby prakticky znemoţňovala ochranu práv záujmov druhej strany. Pri rozhodovaní o predbeţnom opatrení súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov, vychádza zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených ţalobcom. Pri vlastnom osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne poţiadavky inak platné pre dokazovanie, vrátane poţiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcim úsudok súdu o splnení predpokladov pre jeho nariadenie. V konaní o návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia a na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o predbeţnom opatrení, súd prvého stupňa ani odvolací súd nemusí nariadiť pojednávanie. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa, rovnako aj rozhodnutie odvolacieho súdu o predbeţnom opatrení sa neriadi poţiadavkami stanovenými v Občianskom súdnom poriadku pre rozsudok, resp. pre uznesenie vo veci samej. Súdy sú povinné postupovať podľa ust. § 74 a nasl. O. s. p. (resp. § 102 ods. 1 O. s. p.) a vzhľadom na dočasný charakter predbeţného opatrenia, ako aj neformálne poţiadavky pre dokazovanie je aj odôvodnenie predbeţného opatrenia zúţené na stanovisko konajúceho súdu o potrebe, resp. nepreukázaniu potreby nutnosti súdom riešiť dočasné pomery účastníkov konania. Uznesenie odvolacieho súdu spĺňa takéto kritéria, a preto dovolací súd nemohol prihliadnuť k námietke dovolateľov o nepreskúmateľnosti odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k názoru, ţe prípustnosť dovolania v predmetnej veci nie je daná ani podľa ust. § 237 písm. d/ a f/ O. s. p., a preto dovolanie ţalovaných podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol, keďţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. O trovách dovolacieho konania dovolací súd nerozhodol, zmysle ust. § 243b ods. 5 O. s. p v spojení s ust. § 224 ods. 1 a § 151 O. s. p. rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie vo veci končí. 10 5 Obdo 15/2013 Toto uznesenie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v senáte jednohlasne. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 15. mája 2013 JUDr. Darina Ličková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová