← Slovensko

o vylúčenie veci z konkurznej podstaty

Najvyšší súd 5 Obo 95/2012 Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej, a JUDr. Kataríny Pramukovej, v právnej veci ţalobcov: 1/ M. A.., nar. X., bytom B.B., 2/ M.. A., nar. X., bytom L., 3/ JUDr. M. A., nar. X., bytom B.L., 4/ V. A.., nar. X., bytom R.R., 5/ V. A., nar. X., bytom B.B.B., 6/ J. B., nar. X., bytom B.B., 7/ J. B., nar. X., bytom L., 10/ I. S., predchádzajúce priezvisko B., nar. X., bytom ul. H., 11/ B. T., nar. X., bytom ul. N., 12/ Z. A., nar. X., bytom N., 13/ Mgr. E. B., nar. X., bytom ul. Z., 15/ S. Š., nar. X., bytom L., 16/ J. S., nar. X., bytom ul. L., 17/ E. S., nar. X., bytom ul. R.Ţ., 18/ J. S., nar. X., bytom B.B., 19/ Ing. V. S., nar. X., bytom ul. T., 20/ E. S., nar. X., bytom B.B., 22/ E. T., nar. X., bytom ul. M., 25/ Bc. J. B., nar. X., bytom B.B., 26/ Ing. S. P., nar. X., bytom ul. B., 27/ M. F., nar. X., bytom ul. S., 28/ J. U., nar. X., bytom B.B.1, 29/ I. B., nar. X., bytom H., 30/ V. B., nar. X., bytom K., 31/ RNDr. D. L., nar. X., bytom K., 32/ M. H., nar. X., bytom B.B., 33/ M. K., nar. X., bytom B.B., 34/ V. B., nar. X., bytom B.B.8, 35/ A. H., nar. X., bytom S., 36/ I. S., nar. X., bytom R.R., 37/ O. Z., nar. X., bytom R.N., 38/ M. V., nar. X., bytom B.B., 39/ E. V., nar. X., bytom B.B.1, všetci zastúpení advokátom JUDr. P. B., R.H., proti ţalovanému: JUDr. M. L., PhD., J., správcovi konkurznej podstaty úpadcu P. „v konkurze“, K., IČO: X., o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, na odvolanie ţalobcov 1/ aţ 39/, proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, z

  1. augusta 2012, č. k. 34 Cbi 33/2007-367, jednohlasne, takto r o z h o d o l : 2 5 Obo 95/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  2. augusta 2012, č. k. 34 Cbi 33/2007-367 p o t v r d z u j e . Ţalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu. Ţalovaný nepodal návrh na rozhodnutie o trovách konania, preto o nich nerozhodol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobcovia v zákonom stanovenej lehote podali
  3. októbra 2007 ţalobu o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu, vedených Správou katastra R. na LV č. X., katastrálne územie B. : - parc. č. X., lesné pozemky o výmere X. m2, - parc. č. X., lesné pozemky o výmere X. m2, - parc. č. X., lesné pozemky o výmere X. m2, - parc. č. X., lesné pozemky o výmere X. m2, - parc. č. X., trvalé trávne porasty o výmere X. m2, - parc. č. X., lesné pozemky o výmere X. m
  4. Návrhom zo
  5. apríla 2010 ţalobcovia ţiadali, aby súd vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré boli vydané Š., š. p., B., na základe dohody č. 23 z
  6. júna 1998, tieto nehnuteľnosti: - parc. č. X., trvalé trávne porasty o výmere X. m2, - parc. č. X., lesné pozemky o výmere X. m2, - parc. č. X., trvalé trávne porasty o výmere X. m
  7. Návrh na vylúčenie týchto nehnuteľností bol na súd podaný po uplynutí stanovenej lehoty. Ţalobcovia tvrdili, ţe v čase vyhlásenia konkurzu, t. j.
  8. januára 1999 boli vlastníkmi predmetných nehnuteľností, a vlastníctvo preukazovali výpisom z pozemkovo kniţnej vloţky č. 48 a č. 99, obec B., identifikáciou parciel, registrom pôvodného stavu U.B., 3 5 Obo 95/2012 registrovaný spoločnosťou T., s. r. o., dohodou č. 239 o odovzdaní pozemkov pre U.B., zoznamom členov U.B. a osvedčeniami o dedičstve po poručiteľoch. Tvrdili, ţe I. o majetok ich predkov ako bývalých urbarialistov obce B., ktorí boli ako vlastníci predmetných nehnuteľností zapísaní v tejto pozemkovo kniţnej vloţke. Ţalovaný doloţil do spisu rozhodnutie správneho orgánu – bývalého Okresného úradu R., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, z ktorého vyplýva, ţe Pozemkový úrad R. nariadil prípravné konanie pozemkových úprav v katastrálnom území B. z dôvodu usporiadania vlastníckych a uţívacích pomerov a odstránenia prekáţok ich výkonu, vyvolaných historickým vývojom. V priebehu prípravného konania sa uskutočnilo rokovanie zainteresovaných orgánov a organizácii, zástupcov vlastníkov pôdy obce B. a rokovanie s Obecným úradom B. a P.. Pozemkový úrad v R.
  9. októbra 1991 vydal rozhodnutie č. PÚ5/92 podľa ust. § 8 zákona o nariadení pozemkových úprav v katastrálnom území B. a určil hranicu obvodov pozemkových úprav a hranice obvodu pozemkov, ktoré sa vynímajú z pozemkových úprav. Za účelom vypracovania projektu pozemkových úprav v katastrálnom území B. bola
  10. augusta 1992 uzavretá medzi Ministerstvom pôdohospodárstva SR, B. a T., s. r. o., B. zmluva č. 1 – 1/92 o dodávke prieskumných, projektových a geodetických prác, predmetom ktorej bolo vypracovanie projektu pozemkových úprav v tomto katastrálnom území. Na základe tejto zmluvy boli spracované úvodné podklady k projektu pozemkových úprav, t. j. register pôvodného stavu a úvodné podklady boli zverejnené v obci a prejednané so zdruţením účastníkov pozemkových úprav v katastrálnom území B. na zasadnutí konanom na Obecnom úrade v B.
  11. februára
  12. Zároveň boli výpisy z registra pôvodného stavu doručené všetkým známym účastníkom pozemkových úprav, ktorých pobyt bol známy a Slovenskému pozemkovému fondu v B. v prípade neznámych vlastníkov, resp. vlastníkov, ktorých pobyt nebol známy. Po prerokovaní námietok proti výpisom z registra pôvodného stavu a zásadám funkčného usporiadania územia, Pozemkový úrad R.
  13. apríla 1993 podľa § 10 ods. 3 a ods.4 zákona č. 330/1991 Zb. v znení noviel, o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, schválil úvodné podklady k projektu pozemkových úprav. Na Obecnom úrade v B. sa uskutočnilo
  14. júna 1993 zasadnutie zdruţenia účastníkov pozemkových úprav v katastrálnom území B., na ktorom boli v zmysle ust. § 11 citovaného 4 5 Obo 95/2012 zákona prerokované zásady pre umiestnenie náhradných pozemkov, ktoré vychádzali z registra pôvodného stavu, všeobecných zásad funkčného usporiadania územia a hranice obvodu pozemkových úprav. Na tomto zasadnutí boli podľa § 11 ods. 5 cit. zákona zásady pre umiestnenie náhradných pozemkov schválené. Na základe úvodných podkladov a dohodnutých zásad bol zhotoviteľom diela podľa § 12 cit. zákona vypracovaný projekt pozemkových úprav, z ktorého vychádzalo vypracovanie plánu pre umiestnenie náhradných pozemkov a ich pridelenie vlastníkom /ďalej len rozdeľovací plán/. Rozdeľovací plán bol
  15. septembra 1993 predloţený účastníkom pozemkových úprav, bol zverejnený v obci aj výpis z registra nového stavu, ktorý je súčasťou rozdeľovacieho stavu, bol doručený všetkým známym vlastníkom, ktorých pobyt bol známy. Po zapracovaní zmien na základe poţiadaviek vlastníkov bol rozdeľovací plán predloţený na schválenie Pozemkovému úradu v R.. Projekt pozemkových úprav v katastrálnom území B. bol podľa § 13 ods. 3 cit. zákona schválený rozhodnutím Pozemkového úradu č. PÚ5/92 z
  16. apríla
  17. Rozhodnutie o schválení projektu pozemkových úprav bolo doručené verejnou vyhláškou a doručené všetkým zainteresovaným orgánom a organizáciám. Následne
  18. júla 1999 sa na Obecnom úrade v B. uskutočnilo zasadnutie zdruţenia účastníkov pozemkových úprav v katastrálnom území B. za účelom prejednania postupu prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní. Vzhľadom na to, ţe postup prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní bol zdruţením účastníkov pozemkových úprav odsúhlasený, Pozemkový úrad v R. vydal
  19. augusta 1995 rozhodnutie č. PÚ5/92, ktorým nariadil vykonanie projektu pozemkových úprav v katastrálnom území B.. Toto rozhodnutie bolo doručené verejnou vyhláškou, a jeho prílohou bol dohodnutý postup prechodu hospodárenia v novom usporiadaní. Projekt pozemkových úprav v katastrálnom území B. spracovala firma T., s. r. o., B. a tento projekt Okresný úrad R., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva svojim rozhodnutím schválil
  20. mája
  21. Dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia účastníci pozemkových úprav v katastrálnom území B. nadobúdajú vlastníctvo k pozemkom podľa rozdeľovacieho plánu, a na základe neho sa vykonali zmeny vlastníctva v katastri nehnuteľností. Následne po schválení projektu pozemkových úprav bol spracovaný register nového stavu katastrálneho územia B.. Z rozhodnutia príslušného správneho orgánu je zrejmé, ţe účastníci pozemkových úprav boli informovaní o správnom konaní, boli s nimi prejednané podklady k projektu pozemkových úprav, boli im doručené výpisy z registra pôvodného stavu, boli s nimi prerokované zásady pre umiestnenie náhradných pozemkov, ktoré boli schválené, bol im 5 5 Obo 95/2012 predloţený, a zverejnený v obci rozdeľovací plán, a výpis z registra nového stavu bol doručený všetkým známym vlastníkom. Vlastníci mali moţnosť predloţiť pripomienky a poţiadavky, a po ich zohľadnení bol projekt pozemkových úprav schválený, a zároveň rozdeľovací plán predloţený Okresnému úradu R., odbor katastra nehnuteľností na zápis do katastra nehnuteľností. K námietke nezákonného postupu správneho orgánu vo vzťahu k ţalobcom, súd prvého stupňa uviedol, ţe v tomto konaní súd nemá právomoc preskúmavať rozhodnutia správnych orgánov. Zistil, ţe ţalobcovia nepodali ţalobu na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu na súd. Ţalobcovia vlastnícke právo k sporným pozemkom nepreukázali ani na základe dohody č. 239 o odovzdaní majetku v zmysle § 22 zákona č. 229/1991 Zb. Túto dohodu uzavreli
  22. júna 1998 S., š. p., B., odštepný závod R. a U.B., v mene ktorého dohodu podpísala fyzická osoba J. B.. Z potvrdenia Okresného úradu R. z
  23. júna 1998 vyplýva, ţe uvedené pozemkové spoločenstvo je evidované v registri pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity. Nedostatok právnej subjektivity je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí ex tunc, t. j. od začiatku, nastáva priamo zo zákona, nemoţno ju ţiadnym spôsobom napraviť a súd na ňu prihliada aj bez námietky, t. j. úradnej povinnosti. Na základe neplatnej dohody nebolo moţné nadobudnúť vlastnícke právo k sporným pozemkom. Z uvedených dôvodov súd ţalobu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podali ţalobcovia v zákonnej lehote odvolanie. Ţiadali napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa odvolateľov rozsudok súdu prvého stupňa je vecne nesprávny, lebo súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a vec nesprávne právne posúdil. Namietali, ţe súd prvého stupňa vychádzal výlučne z rozhodnutia Okresného úradu v R., odbor pozemkový, /ďalej len rozhodnutie pozemkového úradu/. Súd sa neoboznámil so spisom správneho orgánu, čo bolo pre posúdenie toho, za akých okolností bolo rozhodnutie správneho orgánu vydané, nevyhnutné a bez vykonania navrhnutých dôkazov, vydal rozhodnutie, ktorým ţalobu zamietol. 6 5 Obo 95/2012 Ţalobcovia v konaní zdôrazňovali, ţe boli protiústavne pozbavení svojich vlastníckych práv. Predmetné pozemky nadobudli po svojich predkoch a nepretrţite ich uţívajú od roku
  24. Nehnuteľnosti im boli vydané ako oprávneným vlastníkom v roku 1998 v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. o úpravách vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení noviel, a to na základe dohody č. 239 o odovzdaní majetku, ktorá bola podpísaná oprávnenými zástupcami S., š. p., odštepný závod R., Okresného úradu odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v R., Slovenského pozemkového fondu a za vlastníkov dohodu podpísal J. B., ako ich splnomocnený zástupca /ďalej len dohoda/. Namietali, ţe nemali ţiadnu vedomosť o tom, ţe pozemky v ich vlastníctve by mali byť prevedené do vlastníctva ţalovaného. Ţiadny výpis z registra nového stavu, ktorý by tomu nasvedčoval, im doručený nebol a rovnako to s nimi nikto neprejednal. Napriek tomu sa výpis doručený ţalobcom podstatne líšil od výpisu z registra nového stavu, ktorý bol na pojednávaní predloţený ţalovaným, a z ktorého vyplýva, ţe vlastníkom nehnuteľností sa stal ţalovaný. Poukázali na to, ţe ţalovaným predloţený výpis z registra nového stavu je z roku 1998, teda bol vyhotovený aţ po vydaní rozhodnutia pozemkového úradu, na základe ktorého mal ţalovaný nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným pozemkom a vlastnícke právo podľa ich vedomostí bolo zapísané do katastra nehnuteľností aţ v roku 1999, teda po dvoch rokoch od jeho vydania. Podľa názoru ţalobcov rozhodnutie pozemkového úradu je potrebné povaţovať za nulitný správny akt, preto ho nemoţno povaţovať za rozhodnutie, ktorým ţalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Za nulitný správny akt ho ţalobcovia povaţujú z nasledovných dôvodov: - rozhodnutie pozemkového úradu bolo v správnom konaní vydané v rozpore so zákonom o pozemkových úpravách a nemá oporu ani v listinách vydaných v rámci konania o pozemkových úpravách, - pre rozhodnutie neexistuje skutkový základ, lebo z podkladov, ktoré boli ţalobcom doručené, vyplýva, ţe vlastníkmi nehnuteľností mali byť aj po ukončení pozemkových úprav naďalej ţalobcovia, - ţalovaný pri vstupe do pozemkových úprav nevlastnil ţiadne lesné pozemky, pričom z týchto úprav vychádzal aj ako vlastník lesných pozemkov s tým, ţe celková výmera 7 5 Obo 95/2012 pozemkov, ktorú mal ţalovaný nadobudnúť v rámci pozemkových úprav, niekoľkonásobne prevyšovala výmeru, s ktorou vstupoval do pozemkových úprav, - rozhodnutie pozemkového úradu, ktorým ţalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a ktorým skutoční vlastníci nehnuteľností boli pozbavení ich vlastníckych práv a to napriek tomu, ţe tieto nehnuteľnosti reálne uţívali, je v úplnom rozpore s účelom výkonu pozemkových úprav, a nemá racionálny základ a oporu v konaní o pozemkových úpravách. Ďalej tvrdia, ţe napriek tomu, ţe v zásadách pre umiestnenie náhradných pozemkov z júla 1993 je uvedené, ţe pri začatí pozemkových úprav neexistovala lesná pôda, ktorá by nebola vlastnícky doloţená, ako aj napriek tomu, ţe so ţalobcami na začiatku pozemkových úprav bolo konané ako s účastníkmi, pozemkový úrad v rozpore so zákonom o pozemkových úpravách nedoručil ţalobcom zmenený výpis nového usporiadania, nedoručil im projekt pozemkových úprav, ani rozdeľovací plán a to aj napriek tomu, ţe podľa § 13 zákona o pozemkových úpravách bol povinný tak konať. Týmto konaním pozemkový úrad porušil aj základnú zásadu správneho konania, a to zásadu rovnosti účastníkov konania. Pozemkový úrad v rozpore so zákonom o pozemkových úpravách postupoval bez vedomosti vlastníkov, a robil zásahy v ich vlastníctve k pozemkom bez ich súhlasu. Vlastníci nemali ţiadnu vedomosť o tom, ţe pozemky v ich vlastníctve by mali byť prevedené do vlastníctva ţalovaného, nakoľko to z dokumentov, ktoré im zaslal pozemkový úrad nevyplývalo. Tvrdia, ţe v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu pozemkového úradu nebolo rozhodnuté o ţiadnej náhrade voči ţalobcom. Ţalobcovia sú toho názoru, ţe pozemkový úrad nemal právomoc konať a rozhodnúť tak, ako rozhodol. Nebol oprávnený svojvoľne bez súhlasu účastníkov pozemkových úprav schváliť projekt pozemkových úprav, a na jeho základe vydať rozhodnutie o jeho vykonaní. Pozemkový úrad konal nad rámec svojich právomocí, keď rozhodol o zmene registra nového stavu bez súhlasu a prerokovania so ţalobcami. Podľa názoru odvolateľov, ak súd prvého stupňa neprihliadol na uvedené skutočnosti, ak nevykonal nimi navrhnuté dôkazy, rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pričom zistený skutkový stav nesprávne posúdil. 8 5 Obo 95/2012 Pokiaľ I. o dohodu, ktorú podpísal J. B., odvolatelia nesúhlasia so záverom súdu, ţe ju podpisoval ako zástupca Urbárskeho spolku, podľa nich ju podpísal ako zástupca vlastníkov zdruţených v tomto spolku, ktorí ho na zastupovanie splnomocnili na zasadnutí
  25. marca
  26. Dohodu podpísal aj Okresný úrad, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva R., ktorý pozemkové úpravy robil, pričom v čase podpisu dohody, vlastnícke právo v prospech ţalovaného ešte zapísané nebolo, aj keď pozemkové úpravy uţ mali byť ukončené. Uvedenú dohodu podpísal aj pozemkový úrad. Podľa ich názoru dohoda je platný právny úkon, na základe ktorého boli v súlade s právnymi predpismi odovzdané pozemky ţalobcom. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, ţe pokiaľ ţalobcovia namietajú v konaní, ţe pri pozemkových úpravách, teda v správnom konaní nebol dodrţaný zákonný postup správneho orgánu, súd v tomto konaní nemá právomoc preskúmavať rozhodnutia správnych orgánov, a ţalobcovia ani nepodali ţalobu na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu na súde. Predovšetkým ţalobcovia mali konať aktívne od roku 1997, resp. od roku
  27. Ich tvrdenia, ţe im neboli doručené rozhodnutia katastra, čím nemali moţnosť podať námietky proti vkladovému konaniu, a ţe pozemkový úrad so ţalobcami nekonal, a ani jednému z nich nedoručil rozhodnutie pozemkového úradu, nie je moţné vzhľadom na platnú právnu úpravu a uplynutie zákonných lehôt hodnotiť inak ako účelové. Po viac ako desiatich rokoch nie je priestor domáhať sa preskúmania rozhodnutia, ktorým bol zaloţený nový právny stav, a od ktorého sa po viac ako 10 rokoch odvíja následná dispozícia všetkých vlastníkov a zmeny vlastníckych práv v k. ú. B.. Ďalej uviedol, ţe tvrdenia ţalobcov, ţe správny orgán s nimi nekonal a predpísaným spôsobom ich neoboznamoval so všetkými skutočnosťami, ktoré sa týkajú ich vlastníckych práv, resp. ţe nemali a nemohli mať vedomosť o tom, ţe v konaní o pozemkových úpravách boli vydané aj ďalšie dokumenty, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie pozemkového úradu, na základe ktorého sa stal vlastníkom pozemkov ţalovaný, resp., ţe pozemkový úrad im nedoručil zmenený výpis nového usporiadania, sú nepravdivé. Ak aj rozhodnutie pozemkového úradu bolo nesprávne, ţalobcovia mali vyuţiť dostupné procesné právne prostriedky podľa správneho poriadku, resp. Občianskeho súdneho 9 5 Obo 95/2012 poriadku. Súčasné tvrdenia o akejsi nulite správneho rozhodnutia, na ktorú je potrebné podľa ţalobcov „donekonečna“ prihliadať, sú zrejme výsledkom dlhodobej nečinnosti ţalobcov, ktorí si dnes po skoro 15-tich rokoch uvedomujú, ţe mali konať. Za nepravdivé povaţuje aj tvrdenia ţalobcov, ţe predmetné pozemky nepretrţite od roku 1909 uţívajú. Z podanej ţaloby vyplýva, ţe v roku 1998 boli pozemky vydané, a od tej doby ich spoluvlastníci uţívajú. Uţívanie pozemkov ţalobcovia v konaní ničím nepreukázali. Ak ich aj uţívajú od
  28. augusta 1998, od doby, kedy bola podpísaná dohoda č. 239, ţalobcovia ich nemohli uţívať po dobu 10 rokov dobromyseľne, lebo vedeli, ţe boli zapísané do súpisu podstaty úpadcu. Svedčí o tom námietka proti zapísaniu do podstaty z
  29. decembra 2006, a podanie ţaloby
  30. novembra
  31. Tvrdí, ţe ţalobcovia v konaní nepreukázali, ţe sú niekdajšími vlastníkmi, resp. právnymi nástupcami vlastníkov, evidovaných na príslušných pozemno-kniţných vloţkách, aj keď nový právny stav zaloţený rozhodnutím bývalého Okresného úradu v R. - odbor pozemkový poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 10 ods. 2 O. s. p./ prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcov nie je opodstatnené. Predmetom odvolacieho konania je vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu P. „v konkurze“, vedených Správou katastra R. na LV č. X. v k. ú. B. a to: - lesné pozemky parc. č. X., výmera X. m2, - lesné pozemky parc. č. X., výmera X. m2, - lesné pozemky parc. č. X., výmera X. m2, - lesné pozemky parc. č. X., výmera X. m2, - trvalé trávne poresty parc. č. X., výmera X. m2, - lesné pozemky parc. č. X., výmera X. m2, -trvalé trávne porasty parc. č. X., výmera X. m2, - lesné pozemky parc. č. X., výmera X. m2, - trvalé trávne porasty parc. č. X., výmera X. m
  32. 10 5 Obo 95/2012 Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v znení noviel /ďalej len ZKV/ súd uloţí tomu, kto uplatňuje, ţe sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal ţalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, ţe ţaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, ţe vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. V prejednávanej veci správca konkurznej podstaty zapísal do konkurznej podstaty úpadcu P. „v konkurze“ nehnuteľnosti, ktorých vylúčenie z konkurznej podstaty je predmetom konania. Ţalovaný pri ich zápise do konkurznej podstaty vychádzal z podkladov, ktoré sa nachádzajú na Správe katastra v R.. Vyplýva z nich, ţe v katastrálnom území B. boli vykonané pozemkové úpravy, a príslušný Okresný úrad v R., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rozhodnutím z
  33. mája 1997, č. j. TPLH/P- 2679/97-PÚ 5/92-72 schválil vykonanie projektu pozemkových úprav v katastrálnom území B., ktorý spracoval zhotoviteľ T., s. r. o., B.. Dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia účastníci pozemkových úprav v katastrálnom území B. nadobudli vlastníctvo k pozemkom podľa rozdeľovacieho plánu a na jeho základe sa vykonali zmeny vlastníctva v katastri nehnuteľností. Týmto postupom správneho orgánu bol zaloţený nový právny stav, pričom novovytvorené parcely nemusia korešpondovať s údajmi v pozemkovej knihe. Ţalobcovia v konaní na súde prvého stupňa a opakovane v odvolaní namietajú, ţe pri pozemkových úpravách nebol dodrţaný zákon, ţe pozemkový úrad postupoval v rozpore so zákonom o pozemkových úpravách bez vedomosti vlastníkov, a robil zásahy v ich vlastníctve k predmetným pozemkom bez ich súhlasu. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa na uvedenú námietku vykonal dostatočné dokazovanie, z ktorého ustálil správny skutkový a právny stav, ktorý si odvolací súd v plnom rozsahu osvojuje. Napadnutým rozhodnutím dospel k správnemu záveru, ţe súd v konaní o vylúčení veci z konkurznej podstaty nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutia správnych orgánov. Odvolací súd k tomu poznamenáva, ţe ochrana práv občanov, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní, je v kompetencii správneho súdnictva. Ak odvolatelia dospeli k záveru, ţe pozemkový úrad nielenţe rozhodol nezákonne, ale aj porušil zásadu 11 5 Obo 95/2012 správneho konania, a to zásadu rovnosti účastníkov konania, mali na ochranu svojich práv vyuţiť inštitúty upravené právnym poriadkom Slovenskej republiky. Napr. mohli podať podnet na príslušnú prokuratúru, resp. podať ţalobu a dovolať sa na súde, aby preskúmal zákonnosť postupu a zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu. Pokiaľ tak neurobili, tak v tomto konaní je súd rozhodnutím správneho orgánu, vydaného podľa zákona č. 330/1991 Zb. v znení noviel o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v zmysle ustanovenia § 135 ods. 2 O. s. p. viazaný jeho správnosťou, nie je oprávnený ho preskúmavať a musí z neho vychádzať. Odvolatelia svoj nárok preukazujú aj dohodou č. 239, uzavretou
  34. júna 1998 medzi urbárskym spolkom, pozemkové spoločenstvo B. a odštepným závodom R. S., š. p. B., ktorá má svedčiť o tom, ţe sú oprávnenými vlastníkmi predmetných nehnuteľností. K uvedenej skutočnosti je potrebné uviesť, ţe S., š. p., B. mohli dohodu uzatvoriť aj s nevlastníkmi, teda nie je relevantným dôkazom o vlastníctve, preto súd na ňu v tomto konaní neprihliadal. Z uvedeného je zrejmé, ţe dôvody a dôkazy produkované zo strany ţalobcov v tomto konaní, nevylučujú zapísanie sporného majetku do súpisu konkurznej podstaty. Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. V konaní úspešný ţalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu preto náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 :
  35. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V B.
  36. októbra 2013 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: 12 5 Obo 95/2012 Mgr. Monika Poliačiková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.