názoru prvostupňového súdu zmenšenie majetku MŠK Ruţomberok o takú majetkovú hodnotu, ktorá by nepochybne, keby neušla z majetku MŠK Ruţomberok, postačovala na uspokojenie pohľadávky ţalobcu voči MŠK Ruţomberok 3 5 Cdo 227/2013 v celom rozsahu s tým, ţe prospech z tohto právneho úkonu mal nepochybne ţalovaný. Preto návrh ţalobcu na určenie neúčinnosti zmluvy o prevode práv a povinností v časti bezodplatného prevodu hráčov povaţoval za dôvodný, čo však uţ nemoţno konštatovať v časti bezodplatného prevodu trénerov z dlţníka na ţalovaného, nakoľko tréneri, ktorí tieţ majú uzatvorené profesionálne zmluvy s futbalovými klubmi, pre futbalový klub majetkovú hodnotu v takom zmysle ako hráči určite nepredstavujú. Z vykonaného dokazovania ďalej zistil, ţe ţalovaný nadobudol právo účasti v najvyššej futbalovej súťaţi na základe rozhodnutia Slovenského futbalového zväzu po splnení podmienok stanovených Slovenským futbalovým zväzom ako zavŕšenie procesu transformácie futbalových klubov z občianskych zdruţení na akciové spoločnosti na základe poţiadavky UEFA. Zo športovo-technického hľadiska bol nový klub posudzovaný ako právny nástupca pôvodného klubu, čo vyplynulo aj zo zistenej skutočnosti, ţe novovzniknutý klub nemá moţnosť stať sa účastníkom najvyššej futbalovej súťaţe bez toho, ţe by bol účastníkom tejto súťaţe v predchádzajúcom ročníku, resp. ţe postúpil do tejto súťaţe z niţšej súťaţe. Vzhľadom na charakter práva účasti v najvyššej futbalovej súťaţi, to znamená, ţe toto právo je udeľované určitému futbalovému klubu - akciovej spoločnosti len po splnení podmienok, je neprevoditeľné a neprenosné s tým, ţe oprávňuje len drţiteľa tejto licencie a nie iný subjekt zúčastniť sa najvyššej futbalovej súťaţe. Súd mal za to, ţe nejde o majetkové právo, resp. majetkovú hodnotu, a to i napriek tomu, ţe jednou z podmienok pre jej udelenie bol v tomto konkrétnom prípade prevod práv a povinností z pôvodného klubu na nový klub, vyplývajúci zo športovej činnosti vrátane práv a povinností voči hráčom, trénerom a zamestnancom. Poukázal na špecifickú otázku transformácie futbalových klubov z občianskych zdruţení na akciové spoločnosti na základe poţiadavky UEFA upravenú v smernici SFZ, pričom splnenie podmienok posudzoval SFZ a následkom okrem iného bolo tieţ udelenie licencie ţalovanému. Pokiaľ sa ţalobca domáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu v časti bezodplatného prevodu práva k peňaţnej zábezpeke zloţenej dlţníkom v sume 33 193,92 € na Slovenskom futbalovom zväze počas účasti dlţníka v najvyššej futbalovej republikovej súťaţi z dlţníka na ţalovaného, poukázal na vyjadrenie SFZ z
3 O.s.p a neupovedomil ho (ani jeho právneho zástupcu) elektronickými prostriedkami o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku
3 O.s.p. Namietal, ţe rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, pretoţe sa nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami.
názoru ţalovaného odvolací súd sa odchýlil od právneho názoru vysloveného uţ v skoršom rozhodnutí dovolacieho súdu - v uznesení sp.zn. 5 Cdo 181/2010 z
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho 7 5 Cdo 227/2013 názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4. Dovolaním ţalobcu je napadnutý rozsudok, ktorý nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v predchádzajúcom odseku. Prípustnosť jeho dovolania preto z § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nevyplýva. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania ţalovaného preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či odvolací súd svojim postupom (ne)odňal dovolateľovi moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania. 8 5 Cdo 227/2013
1 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vţdy verejne, vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky.
3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Z ustanovenia § 211 ods. 2 O.s.p. vyplýva, ţe ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
1 O.s.p. (v znení zákona č. 388/2011 Z.z. účinného od
3 O.s.p., t.j. pokyn, aby sa oznámilo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku 9 5 Cdo 227/2013 na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, resp. záznam, ţe by sa tak stalo. Poţiadavka na verejné vyhlásenie rozsudku v zmysle článku 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vychádza z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, preto jej podstata a účel sa nemôţe zásadne odlišovať od definície podanej v kontexte týchto zmlúv, napr. Európskym súdom pre ľudské práva. Ústava zaručuje nie teoretické a iluzórne práva, ale práva konkrétne a účinné, preto poţiadavku verejného vyhlásenia rozsudku moţno povaţovať za splnenú len vtedy, ak má verejnosť moţnosť získať informácie o dátume a mieste vyhlásenia rozsudku tak, aby pri takomto zverejnení mohol byť prítomný ktokoľvek, kto má o to záujem, pričom vo vzťahu k účastníkom konania sa musí vychádzať z prezumpcie tohto záujmu (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 5/02). Verejnosť konania patrí k ústavným procesným zárukám práva na súdnu a inú právnu ochranu. Princíp verejnosti však nie je absolútny (verejnosť moţno výnimočne vylúčiť v prípadoch ustanovených zákonom – porovnaj čl. 48 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky); výnimky z tohto princípu sa ale vzťahujú na súdne pojednávanie (prerokovanie), nie však na vyhlásenie rozsudku. Povinnosť verejného vyhlásenia rozsudku je bezvýnimočná. Vyplýva to z doslovného znenia čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj zo zákonov, ktoré v súlade s ústavou upravujú podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane, o pôsobnosti súdov a konaní pred nimi. Verejné vyhlásenie rozsudku nie je len formálny a samoúčelný úkon. Jeho podstata má zásadný význam a spája sa s viacerými procesnoprávnymi dôsledkami. Vyhlásením rozsudku konanie nekončí a ešte aj pri verejnom vyhlasovaní majú účastníci konania procesné práva a povinnosti. Ide tu o úkon súdu, ktorý je z hľadiska vecného, časového, miestneho a personálneho neopakovateľný a nezameniteľný s iným úkonom súdu. Nezanedbateľným je tieţ procesné oprávnenie účastníka preveriť, či súd vyhlásil rozsudok na oznámenom mieste a v oznámenom čase (hľadisko miestne a časové). Neprehliadnuteľným oprávnením účastníka je aj jeho právo preveriť (zistiť), v akom zloţení (hľadisko personálne) súd vyhlásil rozsudok (porovnaj v tejto spojitosti najmä § 237 písm. g/ O.s.p.) a s akým odôvodnením (hľadisko vecné). 10 5 Cdo 227/2013 Verejné vyhlásenie rozsudku súvisí s povinnosťou všeobecného súdu upovedomiť o tom účastníkov konania (v danom prípade dodrţaním postupu
3 O.s.p.). Účastník konania má právo byť prítomný na vyhlásení rozsudku súdu a len on sám môţe rozhodnúť, či sa tohto zasadnutia zúčastní alebo nezúčastní. Jeho rozhodnutie nemôţe ovplyvniť postup súdu pri realizácii konania v intenciách článku 142 ods. 3 ústavy. Iný postup súdu znamená porušenie ústavnosti v konaní pred ním, ktoré spočíva v porušení základného práva účastníka konania zakotveného v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s článkom 142 ods. 3 ústavy. Ustanovenie čl. 142 ods. 3 ústavy, ktoré obsahuje princíp verejného vyhlásenia rozsudku, má povahu ústavného príkazu pre všeobecné súdy,
ktorého v prípade, ţe rozhodujú vo forme rozsudku, sú povinné tieto rozsudky vyhlasovať vţdy verejne. Ide tu o ústavnú záruku, ţe všeobecné súdy ako štátne orgány nemôţu obmedziť právne postavenie účastníkov v konaní pred nimi, ktoré postavenie im má poskytnúť moţnosť verejne sa oboznámiť s obsahom rozsudku a s jeho odôvodnením (právo na aktívne, faktické, pozitívne konanie štátu, ktoré má základ v ústave a jej princípoch). Je zrejmé, ţe sa týmto ústavným príkazom sleduje ochrana účastníkov konania pred „tajnou justíciou“ vymykajúcou sa kontrole verejnosti. Zabezpečuje sa tým aj transparentný výkon spravodlivosti a tým sa prispieva k dosiahnutiu cieľa sledovaného článkom 6 ods. 1 Dohovoru. Procesný nedostatok odvolacieho súdu vo vzťahu k tomuto úkonu (nenaplnenie ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p.), v dôsledku ktorého sa poprie samotná podstata verejného vyhlásenia rozsudku (keďţe sa neoznámi čas a miesto jeho vyhlásenia), je z procesného hľadiska nenapraviteľný (nedá sa nijako konvalidovať). Nedodrţanie postupu oznámenia času a miesta vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu znamená z pohľadu spomenutých kontrolných a ochranných oprávnení účastníka toľko, ţe korekciu porušených procesných práv účastníka moţno v dovolacom konaní docieliť len zrušením takéhoto rozsudku ako rozsudku zaťaţeného vadou
f/ O.s.p. Predpokladom prítomnosti ţalovaného (jeho právneho zástupcu) na verejnom vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu v tejto právnej veci bolo oznámenie súdu o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. Povinnosťou odvolacieho súdu bolo preto zachovať zákonom stanovený postup oznámenia miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku, k čomu však 11 5 Cdo 227/2013
obsahu spisu nedošlo. To malo za následok predovšetkým znemoţnenie samotnej účasti ţalovaného na verejnom vyhlásení rozsudku – verejnom oboznamovaní súdu o tom, ako rozhodol (aké konkrétne výroky vyslovil) a z akých dôvodov. Odvolací súd teda uvedeným chybným procesným postupom nevytvoril ţalovanému zákonom predpokladanú procesnú moţnosť účasti na verejnom vyhlásení napadnutého rozsudku. Dovolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, ţe odvolací súd konal v danej právnej veci inak, ako mu to stanovil Občiansky súdny poriadok v § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2, a tým znemoţnil ţalovanému realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu pri vyhlasovaní rozsudku patria. Takéto konanie odvolacieho súdu je porušením práva na súdnu ochranu a predstavuje vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2009 sp.zn. 1 Cdo 120/2009 schválený na zasadnutí občianskoprávneho kolégia na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky).
3 O.s.p. ak odvolací súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, upovedomí elektronickými prostriedkami účastníka konania alebo jeho zástupcu, ktorý poţiadal o doručovanie písomností aj elektronickými prostriedkami (§ 45 ods. 4), o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku
3. V dôvodovej správe k zákonu č. 388/2011 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa uvádza :„S cieľom spruţniť komunikáciu účastníka a odvolacieho súdu sa ustanovuje, ţe ak odvolací súd bude rozhodovať rozsudkom bez nariadenia pojednávania, upovedomí účastníka alebo jeho zástupcu, ktorý poţiadal o doručovanie elektronickými prostriedkami
4, o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami “. Rozvoj a vyuţívanie moderných informačných a komunikačných technológii postupne nahrádza miesto donedávna vţitých foriem komunikačných postupov, a to nielen v kaţdodennom, neformálnom styku, ale aj na inštitucionálnej úrovni. Európska komisia prínos pouţívania informačných a komunikačných technológií v súdnictve vidí v zlepšení 12 5 Cdo 227/2013 prístupu občanov k súdnictvu a zvýšení účinnosti právnych konaní. Aj slovenský právny poriadok sa prispôsobuje tomuto trendu, a to tzv. elektronizáciou súdnictva, ktorej cieľom je zefektívniť a zrýchliť súdne konanie aj prostredníctvom dostupných technických prostriedkov a napomôcť efektívnym zmenám v súdnictve. Elektronická komunikácia je jedným z výrazov elektronizácie, ktorá sa v Občianskom súdnom poriadku premietla v ustanoveniach § 42 a 42a upravujúcimi elektronické podanie a hromadné elektronické podanie, § 45 ods. 3 s 4 a § 49a upravujúcimi elektronické doručovanie, § 200a a § 200b upravujúcimi konanie pred registrovým súdom a napokon aj to ustanovenia § 214 ods. 3, upravujúceho verejné vyhlásenie rozsudku. Z obsahu spisu vyplýva, ţe v prejednávanej veci nebol dodrţaný ani procesný postup uvedený v ustanovení § 214 ods. 3 O.s.p., napriek tomu, ţe ţalovaný podaním zo 16. augusta 20112, predloţený sudcovi 16. augusta 2012 (č.l. 594) a písomne odvolaciemu súdu 21.augusta 2012 (č.l. 596) poţiadal o doručovanie písomnosti súdu aj elektronickými prostriedkami (najmä upovedomení ţalovaného a jeho právneho zástupcu o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku) a zároveň oznámil svoju e-mailovú adresu aj e-mailovú adresu svojho právneho zástupcu. Postupom odvolacieho súdu, ktorý sa priečil ustanoveniu § 156 ods. 3 O.s.p. a § 214 ods. 3 O.s.p. preto došlo k odňatiu moţnosti účastníkov konania konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade
f/ O.s.p., je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami ţalovaného uvedenými v dovolaní. Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania uvedenej v § 237 O.s.p., ktorá zakladá prípustnosť dovolania ţalovaného a zároveň aj jeho opodstatnenosť (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), zrušil dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). 13 5 Cdo 227/2013 V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 11. septembra 2013 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.