1, ods. 3 Tr. zák. a iné, o dovolaní obvinenej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 6. septembra 2012, sp. zn. 4 To 52/2012, takto r o z h o d o l :
c/ Tr. por. dovolanie obvinenej A. S., rod. K. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24. novembra 2011, sp. zn. 1 T 109/2009, bola obvinená A. S., rod. K. (ďalej len A. S.) uznaná vinnou z pokračovacieho trestného činu sprenevery
1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005 a pokračovacieho zločinu sprenevery
1, ods. 3 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov účinného od
3, § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, § 37 písm. h/, § 36 písm. j/ Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem rokov a dva mesiace.
2 písm. a/ Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 bola obvinená zaradená na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Tr. por. bola obvinenej uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenému A., s.r.o. B., D., IČO: X. v sume 158 666,93 eur. Proti uvedenému rozsudku podala obvinená v zákonnej lehote odvolanie. 4 2 Tdo 27/2013 Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 6. septembra 2012, sp. zn. 4 To 52/2012,
por. zamietol odvolanie obvinenej. Voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa
1 písm. c/, písm. i/ Tr. por. Poukázala na to, že v trestnom konaní proti nej bolo zásadným spôsobom porušené jej právo na obhajobu a na spravodlivý proces, ktorého imanentným prvkom je právo obvineného domáhať sa, aby sa súd dôsledne vysporiadal so zásadnými námietkami proti obžalobe a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Poukázala na tvrdenie, že skutkov kladených jej za vinu sa nedopustila. Najzávažnejšie pochybenie súdov spočíva v tom, že absolútne nebolo zistené, či peniaze v spoločnosti A. s.r.o. skutočne chýbali, a či sa skutok, pre ktorý sa viedlo trestné konanie, stal. Je možné spochybňovať správnosť vedenia účtovníctva, chybne vykonané zaúčtovanie však nie je možné stotožniť s odcudzením, resp. spreneverou prostriedkov, čoho sa nedopustila. Prvostupňovému i odvolaciemu súdu vytkla nevysporiadanie sa s troma rôznymi závermi znakov v znaleckých posudkoch o výške prostriedkov, ktoré mali v pokladni spoločnosti A. chýbať. Súdom vytkla nesprávne vyhodnotenie dôkazov a na to nadväzujúce nesprávne právne posúdenie, keď skutok v jeho popise neobsahuje všetky znaky objektívnej a subjektívnej stránky trestného činu. Argumentuje tým, že tak trestný čin sprenevery
1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 2005, ako aj zločin sprenevery
1, ods. 3 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2006, vyžadujú na naplnenie znakov skutkovej podstaty úmyselné konanie páchateľa, ktorý si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí takým konaním značnú škodu. Škoda je zmenšením majetku poškodeného o čiastku vyjadriteľnú v peniazoch. V jej prípade nikto objektívne bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že skutočne prevzala peňažné sumy tak, ako sa jej to kládlo za vinu a tieto si ponechala. „Skutok“, ktorý mal byť vykonaným dokazovaním zistený, nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestných činov, ktorými bola uznaná vinnou. Vyjadrila názor, že voči jej osobe sa nepostupovalo
základných zásad trestného konania, keď okolnosti, ktoré by svedčili v jej prospech orgány činné v trestnom konaní neobjasňovali (nezisťovali majetkové pomery, doterajší spôsob života, ktorý by nasvedčoval schopnosti páchať akúkoľvek trestnú činnosť). V dovolaní tiež namietala, že
1 Tr. por. možno uložiť obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému škodu, ak tomu nebráni zákonná prekážka. Právoplatný exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica zo dňa
c/ Tr. por. odmietol. Splnomocnenec poškodeného A. s.r.o. podal k predmetnému dovolaniu na súd prvého stupňa dňa 2. mája 2013 písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal na zákonné rozhodnutia súdov prvého a druhého stupňa a so správnym právnym posúdením skutku a uložením 6 2 Tdo 27/2013 primeraného trestu, ktorý by bol ďaleko prísnejší, ak by išlo o jeden trestný čin obvinenej. Navrhol súdu odmietnuť dovolanie, pretože nie sú splnené dôvody dovolania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu ( § 373 ods. 1 Tr. por.) osobou oprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 1 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a že obvinená pred podaním dovolania využila svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky následne na neverejnom zasadnutí
por. zistil, že dovolanie podané obvinenou A. S. nie je dôvodné, a preto ho
c/ Tr. por. odmietol. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dôvody dovolania sú, v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní, podstatne užšie. Dovolateľkou uplatnený dôvod dovolania
1 písm. c/ Tr. por. vyžaduje, aby bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Nie je ním len všeobecné právo obvineného zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním počas úkonov vykonávaných orgánom činných v trestnom konaní (§ 34 Tr. por.) a súdu, ktoré právo obvinenej bolo v celom konaní zachované (obvinená mala zvoleného obhajcu na plnú moc), ale aj právo na navrhovanie dôkazov priamo obvineným - § 34 ods. 1 Tr. por., alebo prostredníctvom obhajcu - § 44 ods. 2 Tr. por. Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva aj v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť, alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 208 Tr. por. vo vzťahu k ukončeniu prípravného konania a § 274 ods. 1 Tr. por. vo vzťahu 7 2 Tdo 27/2013 ku skončeniu dokazovania na hlavnom pojednávaní súdu). Nemožno však úspešne podať dovolanie z dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. na podklade toho, že sa návrhu na vykonanie dokazovania nevyhovelo. V trestnej veci obvinenej A. S. bolo niekoľko medzníkov pre uplatnenie práva navrhovania dôkazov. Obvinená a jej obhajca toto právo neuplatnili pri oboznámení s výsledkami vyšetrovania (č. l. 1206 spisu), pri výzve súdu na uplatnenie vykonania dôkazov pred predbežným prejednaním obžaloby (1207 spisu), na podnet súdu pred skončením dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa 24. novembra 2011 (č.l. 1356 spisu), ani v písomne odôvodnenom odvolaní (č.l. 1402 – 1404, 1425-1427 spisu) a na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu (č.l. 1423 – 1424 spisu). Návrhy na doplnenie dokazovania výsluchmi svedkov v konaní súdu prvého stupňa, z predbežného prejednania obžaloby a hlavného pojednávania boli súdom akceptované a navrhnutí svedkovia boli vypočutí. Súdy tak postupovali v súlade s Trestným poriadkom a nemožno preto akceptovať dovolateľkou vytýkané porušenie jej práva na obhajobu v súdnom a aj v prípravnom konaní. Dovolateľka pod dovolací dôvod § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zaradila jej hodnotenie dôkazov a výtku prvostupňovému a odvolaciemu súdu, že sa s dôkazmi a ich rôznorodosťou, najmä vo vzťahu k znaleckým posudkom, nesprávne vysporiadali a nezisťovali, či peniaze v spoločnosti A. chýbali. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že za porušenie práva na obhajobu
1 písm. c/ Tr. por. nemožno považovať obsah a rozsah (naviac počas dokazovania obhajobou nenamietaný) vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinností
10 Tr. por., resp. práva
11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu urobený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. (orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán) o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c/ Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktorá vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, a nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. 8 2 Tdo 27/2013 Druhým dovolacím dôvodom uplatneným obvinenou je ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., to znamená, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu hodnotí aj skutočnosť, či skutok, z ktorého bola obvinená uznaná za vinnú, bol v tzv. skutkovej vete rozsudku (súdu prvého stupňa) vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušných trestných činov. Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní, ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť, bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona. Len opačný prípad – nesprávna subsumpcia – odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať. Dovolateľkou uplatnené argumenty odôvodňujúce nesprávnosť právneho posúdenia žalovaných skutkov odvodené od vlastného hodnotenia v konaní vykonaných dôkazov, bez zohľadnenia skutkových zistení a skutkových záverov súdov v pôvodnom konaní spolu s poukazom na nepresvedčivosť obsahu dôkazov a tendenčnosť nositeľov dôkazov (výpovedí svedkov), predstavujú len namietanie skutkových zistení, ktoré sú v dovolacom konaní neprípustné. Skutkové zistenia a v tomto smere aj hodnotenia vykonaného dokazovania súdov prvého a druhého stupňa sú pre dovolací súd záväzné a tento nemôže na nich nič meniť. Nemožno sa preto úspešne v dovolacom konaní domáhať revidovania vyhodnotenia dôkazov ohľadom výberu finančných prostriedkov obvinenou z bánk, prehodnotenia dôkazov o nepoužití vybraných finančných prostriedkov obvinenou z účtov poškodenej spoločnosti z bánk v prospech tejto spoločnosti, či iného pohľadu obvinenej na hodnotenie záverov znaleckých posudkov oproti vyhodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov uvedenými a vyhodnotenými v ich rozhodnutiach odlišne s predstavou obvinenej. Z rozsudku súdu prvého stupňa a ustálených skutkov, ktoré zamietnutím odvolania odvolacím súdom ostali 9 2 Tdo 27/2013 nezmenené, vyplýva výber finančných prostriedkov v tam uvedených sumách obvinenou A. S. z účtov poškodenej spoločnosti A., s.r.o. B., ich nepoužitie v prospech tejto spoločnosti a prisvojenie si ich a tým spôsobenia značnej škody v bode I. a značnej škody v bodoch II.1, II. 2, II. 3 výrokovej časti (skutkových vetách) rozsudku súdu prvého stupňa, čo zodpovedá znakom skutkových podstát pokračovacieho trestného činu sprenevery
1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. (účinného do 31. decembra 2005) v bode I. a pokračovacieho zločinu sprenevery
1, ods. 3 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. (účinného od
1 písm. i/ Tr. por. je teda evidentne snaha dosiahnuť, aby dovolací súd prehodnotil vykonané dôkazy a na základe ich iného hodnotenia dospel k odlišným skutkovým záverom, než urobili prvostupňový a odvolací súd. Dovolateľka v podanom dovolaní namietala aj nezákonnosť výroku rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade škody, na základe ktorého jej bolo
1 Tr. por. 10 2 Tdo 27/2013 uložené nahradiť poškodenému škodu, pre existenciu zákonnej prekážky, ktorou je, ako exekučný titul, notárska zápisnica zo dňa 30. októbra 2006 o uznaní dlhu a jej vykonateľnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že
2 písm. c/ zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) „
tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.“ Notárska zápisnica z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.