1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, 5Sţo/237/2010 2 ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republike (ďalej aj ,,MV SR“), č. p.: SLV-902/PK-2008 zo dňa
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky. O náhrade trov konania rozhodol
1 OSP tak, ţe v konaní neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe sa stotoţnil s právnym názorom ţalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu,
ktorého z ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a/, g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z. z., v tom čase platnom znení, jednoznačne vyplývajú základné povinnosti ţalobcu ako policajta.
krajského súdu nedôsledným vykonávaním zákonom poţadovaných povinností došlo k ich porušeniu, čo bolo dôvodom prepustenia ţalobcu zo sluţobného pomeru. Okolnosti samotného naplnenia skutkovej podstaty konania ţalobcu, ktoré bolo kvalifikované ako v príkrom rozpore s obsahom sluţobnej prísahy a sluţobnými povinnosťami policajta, boli aj
krajského súdu jednoznačne preukázané. Takto potom krajský súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie i postup správneho orgánu bol z pohľadu ţalobných dôvodov v súlade so zákonom, a preto ţalobu zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho zmeny v podobe, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ţalobe v celom rozsahu vyhovel, dôvodiac tým, ţe rozhodnutie krajského súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a krajský súd vec nesprávne právne posúdil, čím došlo k nevykonaniu ďalších navrhovaných dôkazov. Tvrdí, ţe nie je dôkaz o tom, ţe sa ako účastník dopravnej nehody, v čase sluţobného voľna, bezdôvodne odmietol podrobiť orientačnej dychovej skúške na zistenie alkoholu v krvi. Taktieţ tvrdí, ţe bezdôvodne neodmietol ani lekárske vyšetrenie a odber krvi.
ţalobcu správne orgány a následne krajský súd mali vykonať výsluchy svedkov jeho kolegov, ktoré ako dôkaz v ţalobe navrhol – pánov K., R., K., tieţ výsluch lekára MUDr. G. a MUDr. Š., prípadne mali vykonať konfrontácie medzi ţalobcom a MUDr. Š. 5Sţo/237/2010 3 a konfrontácie medzi svedkami svedčiacimi v jeho prospech a svedkami svedčiacimi v jeho neprospech. Ţalobca ďalej uvádza, ţe sa nestotoţňuje s hodnotením dôkazov krajským súdom z nasledovných dôvodov. Bolo preukázané, ţe pri dopravnej nehode utrpel otras mozgu. Ţalovaný a ani krajský súd ţiadnym dôkazom, najmä znaleckým posudkom, nevyvrátil jeho tvrdenie, ţe práve kvôli otrasu mozgu sa pri dokumentovaní dopravnej nehody správal iracionálne. Mal „pud sebazáchovy“ ísť domov a ľahnúť si, bolo mu zle, na zvracanie. Uţ pri pomyslení na vsunutie náustka prístroja na zistenie alkoholu v dychu do jeho úst vyvolávalo v ňom pocit zvracania. Preto ho policajti predviedli na lekárske vyšetrenie, ku ktorému však nedošlo. Po vojdení do ordinácie sa lekár ţalobcu spoza stola hneď, ako prvé spýtal, či súhlasí s odberom krvi, ale ţalobca odber krvi odmietol uţ pri vstupe do ordinácie. Uviedol, ţe aj bez otrasu mozgu mu je pri odbere krvi zle, odpadáva, a tak nebol v stave absolvovať odber krvi, lebo by odpadol a chcel ísť domov a ľahnúť si. Lekár ho preto vôbec nevyšetril a jeho odmietnutie bral ako celok – na odber i lekárske vyšetrenie, a preto sa zdrţal v jeho ordinácii len krátko. Vôbec sa s lekárom k sebe nepriblíţili, lekár nemal vôbec ţiadnu moţnosť z jeho dychu cítiť akýkoľvek pach, nie to ešte pach alkoholu, lebo on pred jazdou alkohol nepoţil. Lekár počas celej doby, čo bol ţalobca v jeho ordinácii, sedel za svojím stolom a ţalobca bol oproti tomuto stolu. Poznamenal, ţe policajti, ktorí ho tam predviedli ani do ordinácie lekára nevošli, bol tam sám, moţno tam bola zdravotná sestra. Napriek tomu ţalovaný vyjadrenie MUDr. Š. povaţuje za dostatočné na preukázanie jeho ovplyvnenia alkoholom v čase dopravnej nehody. Na druhý deň ţalobca nešiel hneď na ošetrenie (čo mu tieţ vyčítal ţalovaný a aj krajský súd), pretoţe hneď po príchode do práce sa mal hlásiť u nadriadených a dostal pokyn zdrţiavať sa na pracovisku, ţe bude písať vyjadrenie a potrebné záznamy, čo aj skutočne robil. Uvádza ţe sa cítil lepšie, a tak zváţil, ţe jeho prítomnosť na pracovisku má prednosť pred lekárskym ošetrením. Bol (a stále je) presvedčený, ţe vo svojom vyjadrení situáciu nadriadeným dostatočne vysvetlil, a tým disciplinárne konanie, ak vôbec začalo, skončí. Mýlil sa, teraz vie, ţe nemal zotrvať na pracovisku, ale mal ísť k lekárovi ihneď, a byť náleţite po otrase mozgu liečený, hospitalizovaný. Aţ na ďalší deň ho kolegovia vyššie uvedení svedkovia, prinútili ísť na ošetrenie, lebo na pracovisku opakovane zvracal. Túto jeho snahu, byť nadriadenému k dispozícii na základe jeho pokynu a nie liečiť sa teraz, ţalovaný a krajský súd vyhodnotili ako akúsi účelovú obranu. 5Sţo/237/2010 4 Dôkaz pachu v dychu a tvrdeniu MUDr. Š., ţe v pachu ţalobcu cítil pach alkoholu, ako aj vyjadrenia policajtov z ODI Bratislava ako dôkaz krajne nepriamy, o tom, ţe ţalobca zvlášť hrubým spôsobom porušil sluţobnú prísahu
ţalobcu neobstojí. Tvrdí, ţe ako lekár tak ani policajti nie sú špeciálne na takúto „diagnostiku bez vyšetrenia“ školení a ani nie sú súdni znalci. Majú určité odborné skúsenosti vo svojej profesii, ale nie odborné skúsenosti na určovanie pachov ako dôkazov. Bez ďalších iných, najmä priamych dôkazov, nemôţu tieto „odborné vyjadrenia“ odôvodniť ich tvrdenia, ţe ţalobca alkohol poţil, resp., ţe sa bezdôvodne odmietol podrobiť náleţitým zisťovaniam alkoholu v krvi. Krajský súd vlastne vyjadrenie MUDr. Š. pri svojom rozhodovaní vyhodnotil ako odbornú analýzu pachovej stopy. Pachová stopa, ako podstatný dôkaz, nie je uznávaná
ustálenej súdnej praxe ani v trestných veciach. Analýzu pachových stôp pritom vykonávajú odborne vyškolení príslušníci PZ so sluţobnými psami vycvičenými na analýzu tzv. pachových konzerv – odorologická expertíza, z ktorej je spracovaný znalecký posudok. Preto ţalobca kladie otázku: je MUDr. Š. atestovaný na odorologickú expertízu? Je vylúčené, ţe sa nemýli, ak tvrdí bez vyšetrenia pacienta, ţe z jeho dychu cítil pach alkoholu? Nemohol cítiť pach liekov (ak skutočne nejaký pach zacítil), ktoré ţalobca poţil, prípadne acetónu (cukor) a podobne? Stotoţniť pach
ţalobcu vedia len niektoré psy a len niekedy. Ţalobca uviedol, ţe krajský súd jeho argumenty neuznal a vyjadrenie MUDr. Š. povýšil nad odorologickú expertízu. Ţalobca tvrdí, ţe sluţobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom neporušil, preto je toho názoru, ţe predmetné rozhodnutia zasiahli do jeho práv.
ţalobcu rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu boli vydané bez dostatočne zisteného skutočného stavu veci predčasne, a preto v rozpore so zákonom. Dokazovanie je určitý proces skladajúci sa z niekoľko po sebe idúcich etáp – vyhľadanie dôkazov, previerka dôkazov, vykonanie dôkazov a hodnotenie dôkazov. Tvrdí, ţe ţalovaný nevyhľadal všetky dôkazy tak, aby zistil skutočný stav veci, niektoré dôkazy vykonané jeho nadriadeným nepreveril, resp. tieto hodnotil tendečne. Správne konanie je zásadne ovládané zásadou materiálnej pravdy. Rozhodnutie správneho orgánu preto musí vychádzať zo spoľahlivo zisťovaného skutočného, nie skutkového stavu veci, teda správny orgán je povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci, a za tým účelom si obstarať potrebné podklady, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Skutočným stavom je stav poznania reality, ktorá tu bola, ako to vyplýva z vykonaných dôkazov ku dňu vydania rozhodnutia. Je potrebné, aby kaţdý skutok bol vyšetrený tak, aby rozhodnutie zodpovedalo skutočne tomu, čo sa stalo – aby bolo pravdivé. V tomto procese musí byť zistené všetko, 5Sţo/237/2010 5 čo je nevyhnutné k rozhodnutiu, objektívne preverené a hodnotené. Ak tomu tak nie je, skutočný stav nie je postačujúci pre rozhodnutie vo veci, lebo v rozpore so zákonom neboli v danej veci zistené všetky právne významné skutočnosti. Povinnosť zistiť skutočný stav veci vyplýva aj z vyšetrovacej zásady správneho orgánu, ktorou sa konanie správnych orgánov zásadne riadi. Nedostatočné zistenie skutočného stavu má v tomto prípade za následok nesprávnu aplikáciu, alebo interpretáciu právnej normy, ako aj nesprávneho hodnotenia dôkazov. Ţalobca ďalej uviedol, ţe prvostupňový orgán, ani ţalovaný sa vôbec nezaoberali námietkami, ktoré on uplatnil vo svojich vyjadreniach. Tieţ namietal, ţe napadnuté rozhodnutie bolo vydané bez presne a úplne zisteného skutočného stavu veci, bolo vydané len na základe úvah ţalovaného, bez riadne vykonaného dokazovania a je odôvodnené len na základe nejasných dôkazov, a preto je nezákonné. Na základe z hora uvedených skutočností ţalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S/77/2009-57 zo dňa 03. septembra 2010 zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného z 05. marca 2009, č. k. SLV-902/PK-2008 a prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz MV SR č. 543 zo dňa 12. novembra 2008 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, ţe v prípade úspechu si bude uplatňovať náhradu trov konania. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní ţalobcu a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu z jeho vecne a právne správnych dôvodov potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. 5Sţo/237/2010 6 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Predpokladom vzniku sluţobného pomeru policajta je zloţenie sluţobnej prísahy, v ktorej je subsumovaný sľub čestnosti, statočnosti, disciplinovanosti, ako aj ochrany bezpečnosti a verejného poriadku (§ 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.). Sluţobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, sluţobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených (§ 47 zákona č. 73/1998 Z. z.).
3 písm. g/, h/ a n/ zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný:
1 aţ 4 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci, a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu 5Sţo/237/2010 7 svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy
vlastnej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Náleţitosti rozhodnutia sú upravené v ustanovení § 241 ods. 1 aţ 4 zákona č. 73/1998 Z. z.. Najvyšší súd z administratívneho spisu zistil, ţe napadnutým rozhodnutím ţalovaný zamietol rozklad ţalobcu a súčasne potvrdil personálny rozkaz MV SR č. 543, zo dňa 12. novembra 2008, ktorým bol ţalobca
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru z dôvodu, ţe po dopravnej nehode sa ţalobca bezdôvodne odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie alkoholu v krvi prístrojom a taktieţ odberu vyšetrenia krvi v FNsP, na Mickiewiczovej ulici v Bratislave, lekárom pohotovostnej sluţby na centrálnom príjme MUDr. Š., čím zvlášť hrubým spôsobom porušil sluţobnú prísahu. Úlohou najvyššieho súdu v konaní bolo posúdiť, či správny orgán postupoval v súlade so zákonom, a či konaním ţalobcu boli naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z., z hľadiska závaţnosti moţného negatívneho vplyvu v sluţobnom pomere.
c/ zákona č. 73/1998 Z. z. (účinnom do 31. decembra 2008) sa sluţobný pomer končí aj prepustením. Podmienkami prepustenia zo sluţobného pomeru
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. sú jednak: 1/ porušenie sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, a jednak 2/ jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, ţe obe tieto podmienky boli splnené, pričom k takémuto záveru dospel na základe výsledkov dokazovania v administratívnom konaní, bolo potrebné s takýmto názorom krajského súdu súhlasiť. 5Sţo/237/2010 8 K námietke ţalobcu, ţe krajský súd a ani ţalovaný nevykonali výsluchy svedkov navrhnutých ţalobcom a prípadnej konfrontácie medzi svedkami svedčiacimi v jeho prospech a svedkami svedčiacimi v jeho neprospech, najvyšší súd chce ţalobcu upozorniť, ţe rozhodujúca pre prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru bola tá skutočnosť, ţe sa ţalobca bezdôvodne odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie alkoholu v krvi prístrojom a taktieţ odberu vyšetrenia krvi v FNsP na Mickewiczovej ulici v Bratislave, po dopravnej nehode, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil sluţobnú prísahu. Menovaní svedkovia neboli prítomní na mieste dopravnej nehody, a tak nemohli podať vierohodné výpovede k danej udalosti. Taktieţ treba uviesť, ţe sa nezakladá na pravde vyjadrenie ţalobcu, ţe bolo preukázané, ţe pri dopravnej nehode utrpel otras mozgu, s poukazom na administratívny spis. K dôkazu pachu v dychu, ktorý takto popisuje ţalobca vo svojom odvolaní s poukazom na kriminalistickú odorológiu, najvyšší súd uvádza, ţe táto metóda sa uplatňuje pri vyhľadávaní pachových stôp na miestach, ktorých sa osoba, spravidla páchateľ trestnej činnosti, mohla alebo musela dotknúť. Za zdroj pachových stôp človeka sa
kriminalistickej odorológie povaţuje ľudský pot (v špeciálnych prípadoch aj ľudský dych). Pachová stopa je uznávaná v trestných veciach ako nepriamy dôkaz. Aj
názoru najvyššieho súdu na uvedené konanie ţalobcu sa nie je moţné odvolávať na uvedenú metódu, ale na ustanovenie § 5 ods. 4 zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneuţívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb (ďalej len ,,zákon č. 216/1996 Z. z.“) tak, ako to uvádza ţalovaný vo svojom vyjadrení k ţalobe.
uvedeného ustanovenia zákon č. 219/1996 Z. z. vyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi. Ak sa osoba odmietne podrobiť takému vyšetreniu, moţno na poţiadanie vykonať lekárske vyšetrenie odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Ak osoba odmieta takéto lekárske vyšetrenie, stupeň opitosti určí lekár
medicínskych klinických príznakov. Z vyššie uvedeného najvyšší súd danú námietku povaţuje za irelevantnú. Sluţobná prísaha nie je prísľubom limitovaným na čas výkonu sluţby. Poţadované vlastnosti (čestnosť, statočnosť, disciplína a pripravenosť vynaloţiť svoje sily na ochranu 5Sţo/237/2010 9 verejného poriadku a majetku občanov) sú základnými predpokladmi k výkonu sluţby v Policajnom zbore. Príslušník, ktorý tieto vlastnosti nemá a mimo sluţby sa prejavuje v rozpore s nimi, hrubo poškodzuje dôveryhodnosť Policajného zboru. Treba tieţ poukázať v zhode so ţalovaným, ţe
bodu I. rozkazu ţalovaného č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ časti a/ ods. 11 bolo všetkým policajtom, a to bez ohľadu na tú skutočnosť, či boli vodičmi motorového vozidla, alebo iba spolujazdcami, prípadne chodcami alebo cyklistami uloţené nemariť objektívne prešetrenie dopravnej nehody, ktorej boli účastníkmi, najmä odchodom z miesta nehody pred príchodom policajtov prešetrujúcich nehodu s výnimkou nevyhnutných prípadov (poskytnutie pomoci zraneným osobám, nevyhnutnosť vlastného ošetrenia v zdravotníckom zariadení a pod.), alebo bezdôvodným odmietnutím povinnosti podrobiť sa vyšetreniu na zistenie poţitia alkoholu, alebo omamnej a psychotropnej látky. S touto povinnosťou bol ţalobca oboznámený. V zmysle rozkazu č. 63/2003 bodu 3b v časti I. sa policajt nemôţe zbaviť zodpovednosti za svoje protiprávne konanie tým, ţe ako spoľahlivo zistený vodič motorového vozidla sa odmietne podrobiť dychovej skúške. Aktívne konanie policajta, alebo jeho vedomá pasivita, ktorá smeruje k zmareniu objektívneho prešetrenia dopravnej nehody, príslušný nadriadený dostatočne opodstatnene povaţoval za zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy v zmysle § 192 ods. 1 písm. e/ zákona. Taktieţ nariadenia Ministra vnútra SR č. 18 zo dňa 12. marca 2008 zakladá dôvod na prepustenie príslušníka PZ zo sluţobného pomeru, kde v čl. 1 ods. 1 písm. c/ je uvedené, ţe policajt poruší sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, najmä keď vedie motorové vozidlo v čase osobného voľna pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok alebo odmietne dychovú skúšku v súvislostí s vedením motorového vozidla. Najvyšší súd si nemohol nevšimnúť, ţe ţalobca si zamieňa disciplinárne konanie s konaním personálnym. Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe uvedené konania sú samostatným 5Sţo/237/2010 10 konaním na sebe nezávislým (pozri k tomu bliţšie napr. rozsudok Vrchného súdu v Prahe, č. j. 6A/142/99-26). Najvyšší súd z predloţeného spisového materiálu si nemohol nevšimnúť, ţe ţalobca viac krát uvádza skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde a sú vytvárané zo strany ţalobcu, ako účelové, ktorými sa snaţí zbaviť svojej zodpovednosti za protiprávne konanie. K námietke predloţenia a hodnotenia dôkazov najvyšší súd uvádza, ţe hodnotenie dôkazov patrí do pôsobnosti správnych orgánov. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov posudzujú, či správne orgány hodnotili dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.. Najvyšší súd dospel k záveru, ţe správny orgán pri hodnotení dôkazov vo veci ţalobcu postupoval
tzv. zásady voľného hodnotenia dôkazov. V odôvodnení rozhodnutia ţalovaný správny orgán uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol (§ 241 ods. 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z.). K ostatným námietkam ţalobcu uvedených v odvolacom návrhu sa najvyšší súd plne stotoţňuje s právnym názorom krajského súdu vysloveným v rozhodnutí, č. k. 2S/328/07-75 (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), povaţujúc námietky ţalobcu vo vzťahu k preskúmavanej veci za právne irelevantné.
názoru najvyššieho súdu boli v danom prípade naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. (účinnom do 31. decembra 2008), pretoţe ţalobca ním zvlášť hrubým spôsobom porušil sluţobnú prísahu a sluţobné povinnosti tak, ţe jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Záverom najvyšší súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe zákon č. 73/1998 Z. z. poskytol vybraným skupinám štátnych zamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným 5Sţo/237/2010 11 príslušníkom lepšie sociálne zabezpečenie a vyššie spoločenské postavenie, neţ má väčšina pracovníkov a zamestnancov, ktorých pracovný reţim upravuje zákonník práce. Preto najvyšší súd povaţuje za prirodzené, ţe na druhej strane kladie zákon vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon sluţby, ktorých porušenie, nekompromisne sankcionuje. To v konečnom dôsledku znamená, ţe zákon vyţaduje striktné dodrţiavanie svojich ustanovení, prísnejších neţ iné zákony (Zákonník práce) vo vzťahu k plneniu sluţobných povinností. Najvyšší súd na tomto mieste dáva tieţ do pozornosti, ţe sluţobný pomer policajta vznikajúci mocenským aktom sluţobného funkcionára (rozhodnutím o prijatí) je svojou povahou právnym pomerom štátnozamestnaneckým – verejnoprávnym a po celú dobu svojho priebehu sa výrazne odlišuje od pracovného pomeru, ktorý je naopak pomerom súkromnoprávnym a účastníci ktorého majú rovné postavenie. Sluţobný pomer sa od pracovnoprávneho pomeru výrazne odlišuje aj spôsobmi svojho skončenia – sluţobný pomer policajta sa tieţ končí mocenským aktom – rozhodnutím o prepustení policajta zo sluţobného pomeru zo zákonom stanovených dôvodov. Najvyšší súd tieţ posúdiac formálne a obsahové náleţitosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj ţalovaného, zhodne s názorom krajského súdu nevzhliadol ich nezákonnosť; tieto aj
názoru najvyššieho súdu sú náleţite a podrobne odôvodené. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené povaţoval námietky ţalobcu smerujúce proti rozsudku prvostupňového súdu za nedôvodné, také ktoré nemôţu ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto
3 vety druhej OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP s poukazom na dôvody napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi nepriznal ich náhradu, pretoţe nebol v tomto konaní úspešný a ţalovanému z dôvodu, ţe
zákona na ich náhradu nemá zákonný nárok. 5Sţo/237/2010 12 Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01 .mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 14. júla 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.