1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ţalobu a ţalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, 2 5Sžo/143/2010 ţe napadnutým rozhodnutím ţalovaného bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. R – 13/2009-5334 z 20. januára 2009, vo veci prepustenia zo sluţobného pomeru ţalobcu a odvolanie bolo zamietnuté s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej sluţbe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej len „zákon č. 200/1998 Z.z.“). Poukázal na to, ţe ţalobca bol prepustený zo sluţobného pomeru
1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z., z dôvodu, ţe 29. októbra 2008 na stanovisku č. 1 na hranici medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou po vykonanej colnej kontrole cestujúcej nevydal rozhodnutie o zaistení, zhabaní, prepadnutí alebo úschove tovaru, o ktorom bolo pri colnej kontrole zistené, ţe sa na územie Slovenskej republiky dováţa v rozpore s colnými predpismi. Ţalobca nepostupoval
ustanovenia § 72 a nasl. zákona č. 199/2004 Z.z., tovar nezaevidoval do príslušnej evidencie vedenej na pobočke colného úradu, čím umoţnil, aby tento tovar unikol spod colného dohľadu. Obdobná situácia nastala aj
OSP a oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, ktorého súčasťou bol aj DVD záznam z
rozkazu MF SR č. 384 15/2007-1001 zo 6. júla 2007 bola
čl. 4 písm. p/ citovaného rozkazu delegovaná právomoc nadriadených vo veciach sluţobného pomeru v štátnej sluţbe colníkov colného úradu, v danom prípade na riaditeľa Colného úradu v Čiernej nad Tisou. Z uvedeného dôvodu, rozhodnutie č. R – 13/2009-5334 z
ustanovenia § 44 ods. 3 písm. h) zákona č. 200/1998 Z.z. colník je povinný dodrţiavať sluţobnú disciplínu, medzi ktorú patrí aj riadne zaevidovať tovar, prechádzajúci cez hranicu daného štátu. V tomto prípade došlo k prepusteniu tovaru cez hranicu Slovenskej republiky bez toho, aby bol zaevidovaný v prvotnej evidencii
pokynu VPCÚ Čierna nad Tisou, čo ţalobca nepopieral. V sluţobnej miestnosti colníka sa nekompetentným osobám posúval tovar, bez jeho riadneho zaevidovania v prvotnej evidencii, ktorý by inak patril pod colný dohľad. Z uvedeného dôvodu krajský súd uzavrel, ţe došlo k protiprávnemu konaniu ţalobcu a bola splnená podmienka pre pouţitie § 183 ods. 1 písm.
ustanovenia § 250k ods. 1 prvá veta OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) rozhodnutie ţalovaného Colného riaditeľstva SR z
riaditeľa Colného úradu v Michalovciach, slúţia výpisky riaditeľa colného úradu zo zvukového a obrazového záznamu, ktorý mu sprístupnil vyšetrovateľ ešte predtým, ako boli
osobitného právneho predpisu „sprocesnené“ takţe nemôţu byť v ţiadnom prípade pouţité ako dôkaz ani v tomto konaní, navyše mu neboli predloţené, takţe mu bolo odopreté aj jeho najzákladnejšie právo účastníka konania, vyjadriť sa k tomuto dôkazu. Takýmto konaním riaditeľa Colného úradu v Michalovciach, došlo k hrubému porušeniu ustanovenia § 220, § 221 ods. 1, ods. 2, ako aj § 227 ods. 1, ods. 2 ods. 3, ods. 4 zákona č. 200/1998 Z.z.. Namietal tieţ, ţe v rozhodnutiach správnych orgánov chýba deň, kedy sa o skutku nadriadený dozvedel. Tvrdil, ţe mu bolo upreté právo byť prítomný na prejednávaní veci osobne alebo v zastúpení zvoleného právneho zástupcu a doteraz nebol vyrozumený o druhostupňovom konaní a nebolo mu doručené druhostupňové rozhodnutie. 5 5Sžo/143/2010 Z námietok uvedených v ţalobe sa súd zaoberal len námietkou o nezákonnosti získaných a predkladaných dôkazoch – DVD záznamoch, ako aj skutočnosťou, ţe s nimi ţalobca ako účastník konania nebol oboznámený. Najpresvedčivejším dôkazom nesprávneho zistenia skutkového stavu veci a nesprávneho vyhodnotenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu zo strany krajského súdu je konštatovanie v odôvodnení napadnutého rozsudku,
ktorého dôkazy (nahrávky) boli zabezpečené v súlade so zákonom, a to
ustanovenia § 227 zákona č. 200/1998 Z.z.. Paradoxom však ostáva, ako mohol nadriadený takýto dôkaz, nahrávku, zaobstarať, keď táto v čase jeho zadováţenia nadriadeným bola utajovanou skutočnosťou. Okrem toho bol a je v cudzom jazyku a nikto predmetnú nahrávku do dnešného dňa nepretlmočil do štátneho jazyka. Ostáva preto nepochopiteľné, ako sa s takýmto nezákonným dôkazom mohol bez toho, aby porušil zákon, oboznámiť aj krajský súd a tento dôkaz dokonca bral ako základ pre svoje rozhodnutie, ktorým ţalobu zamietol. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. Zdôraznil, ţe ţalobca svojim konaním zvlášť hrubo porušil sluţobnú prísahu a sluţobnú povinnosť, a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, pretoţe sa nezdrţal konania, ktoré by mohlo narušiť váţnosť colnej správy v očiach verejnosti alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Je nezlučiteľné so záujmami štátnej sluţby, aby v sluţobnom pomere zotrval colník, ktorý nie je čestný a disciplinovaný, ktorý nedodrţiava povinnosti uloţené mu zákonom a neriadi sa právnymi predpismi a rozkazmi nadriadeného. Konanie ţalobcu bolo nevyvrátiteľne preukázané viacerými dôkazmi, najmä však pouţitými informačno-technickými prostriedkami a ich vyuţitie bolo realizované zákonným spôsobom na základe rozhodnutia sudcu Špeciálneho súdu v Pezinku. O výsledkoch pouţitia informačno-technických prostriedkov a konaní ţalobcu sa presvedčil osobne riaditeľ Colného úradu Michalovce, keď mu vyšetrovateľ sekcie kontroly a inšpekčnej sluţby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sprístupnil zvukový a obrazový záznam z výkonu štátnej sluţby na stanovisku č. l na hranici medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou, o čom riaditeľ Colného úradu Michalovce spísal úradný záznam, ktorý je dôkazným prostriedkom. 6 5Sžo/143/2010 Predmetný zvukový a obrazový záznam jednoznačne preukazuje konanie ţalobcu opísané vo výroku rozhodnutia správneho orgánu. Námietku ţalobcu, ţe v čase konania vo veci prepustenia zo sluţobného pomeru mu nebolo umoţnené sa k dôkazným prostriedkom vyjadriť povaţoval ţalovaný za zavádzajúcu a nepravdivú a dodal, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie vydal 5. mája 2009. Ešte 15. januára 2009 bola daná ţalobcovi moţnosť vyjadriť sa k uzneseniu vyšetrovateľa ministerstva vnútra (ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008 z 8. decembra 2008), v ktorom boli uvedené skutky, ktorých sa mal dopustiť v dňoch 29. októbra 2008, 2. novembra 2008 a 6. novembra 2008. Do zápisnice však uviedol, ţe sa vyjadrovať nebude. V rámci odvolacieho konania mu bola 22. apríla 2009 v Michalovciach daná moţnosť, a rovnako jeho právnemu zástupcovi, oboznámiť sa s dôkazným materiálom získaným počas konania vrátane zvukového a obrazového záznamu preukazujúceho konanie ţalobcu. Súčasne bol oboznámený o moţnosti vyjadriť sa k úradnému spisu (dôkazovému materiálu), urobiť si z neho poznámky, výpisky, a tieţ bol oboznámený o moţnosti navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Na svoju obranu ani v tomto prípade neuviedol dôkazy, ktorými by preukázal, ţe skutok sa nestal. Ţalovaný ďalej upozornil, ţe sankciu za porušenie sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti nie je moţné stotoţňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďţe porušenie sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. V prípade ţalobcu nebola riešená otázka, či spáchal, alebo nespáchal trestný čin, pretoţe konanie vo veci prepustenia colníka
1 písm. d) zákona č. 200/1998 Z.z. prebieha nezávisle od trestného konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené. 7 5Sžo/143/2010 V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 OSP). V prejednávanej veci bolo úlohou súdu preskúmať na základe ţaloby zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu – Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 19118/2009-1214 z 5. mája 2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a potvrdené rozhodnutie riaditeľa Colného úradu v Michalovciach č. R–13/2009-5334 z 20. januára 2009. Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasť tvorí aj administratívny spis ţalovaného najvyšší súd zistil, ţe rozhodnutím z 20. januára 2009 č.: R-13/2009-5334 riaditeľ Colného úradu v Michalovciach prepustil
1 písm.
2 písm. c / zákona č. 200/1998 Z.z.. Na odvolanie ţalobcu ţalovaný rozhodnutím z 5. mája 2009 č. 19118/2019-1214 ako odvolací správny orgán rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce potvrdil a v odôvodnení rozhodnutia sa nestotoţnil s námietkou ţalobcu, ţe skutkový stav bol zistený nezákonným spôsobom. Keďţe rozhodnutie bolo vydané na základe objektívne zisteného skutkového stavu veci, v odvolacom konaní neboli zistené dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Ţalobca počas konania pred správnymi orgánmi, krajským súdom, ako aj v odvolaní namietal príslušnosť prvostupňového správneho orgánu, nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktoré bolo zaloţené aj na nezákonne získaných dôkazoch, nesprávne právne posúdenie veci a ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred správnymi orgánmi. Príslušnosť správneho orgánu vo veci konať je podmienkou konania. Uvedenú právnu otázku krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia správne posúdil. Pre úplnosť však najvyšší súd uvádza, ţe
200/1998 Z.z. je na konanie v prvom stupni vo veciach sluţobného pomeru príslušný minister a v prípadoch uvedených v tomto zákone nadriadený. Od
čl. 4 písm. p) prílohy uvedeného rozkazu riaditeľ colného úradu prepúšťa zo sluţobného pomeru colníkov vo svojej ustanovenej pôsobnosti
Ţalobca bol v sluţobnom pomere s Colným úradom 9 5Sžo/143/2010 v Michalovciach, preto riaditeľ tohto úradu bol príslušný prepustiť ţalobcu zo sluţobného pomeru
200/1998 Z.z.. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca bol
200/1998 Z.z. tento zákon upravuje štátnu sluţbu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej sluţby.
1, ods. 2 uvedeného zákona oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
2 uvedeného zákona účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy.
1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 uvedeného zákona za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a ohliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy
vlastnej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V zmysle vyššie citovaných ustanovení správny orgán rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závaţné pochybnosti. Je teda povinný robiť záver o skutkovom a následne aj právnom stave veci len na základe skutočností, ktoré vyplývajú zo skutočností preukázaných v konaní. Odôvodnenie jednotlivých výrokov jeho rozhodnutia teda musí vyplývať z obsahu spisu 11 5Sžo/143/2010 (podania účastníkov, vykonané dokazovanie a pod.).
ustálenej judikatúry súdov pod odňatím moţnosti konať pred správnym orgánom a súdom (§ 221 ods. 1, písm. f/ OSP) treba rozumieť taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Pokiaľ teda správny orgán rozhodol bez oboznámenia ţalobcu či jeho zástupcu so zadováţenými dôkazmi, bez vykonania dôkazov, ktoré tvorili podklad rozhodnutia, nemoţno jeho rozhodnutie povaţovať za také, ktoré zodpovedá obsahu spisu a vychádza z riadne zisteného skutkového stavu veci a uvedeným postupom bola ţalobcovi tieţ odňatá moţnosť konať pred správnym orgánom. Nakoľko nesprávny procesný postup ţalovaného spočívajúci v tom, ţe nevykonal dôkazy k návrhu na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru a neumoţnil mu v tomto smere sa obhajovať, je takou vadou konania, ktorá mala za následok nezákonné rozhodnutie vo veci (v rozpore s § 222 ods. 1, ods. 2. § 226 ods. 2 a § 227 ods. 1 aţ ods. 4 zákona č. 200/1998 Z.z.) a súčasne sa ţalobcovi týmto postupom odňala moţnosť konať pred správnym orgánom a súdom, musel Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmeniť (§ 250ja ods. 3 prvá veta OSP) tak, ţe zrušil rozhodnutie ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný po odstránení vyššie vytknutých pochybení opäť vec meritórne v medziach odvolania ţalobcu prejedná a o nej rozhodne. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţalobcovi náhradu týchto trov nepriznal, nakoľko, hoci si túto v odvolaní uplatnil, v zákonom stanovenej lehote ju nevyčíslil (§ 151 ods. 2 OSP), pričom ţalobca je od platenia súdneho poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) a okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú. Nakoľko ţalobca zaplatil za ţalobu súdny poplatok vo výške 99,50 eura v kolkoch (č. l. 1) bude úlohou prvostupňového súdu rozhodnúť o jeho vrátení (§ 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch). 12 5Sžo/143/2010 Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 19. mája 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.