Obsah (7)

§ 250j§ 250k§ 6§ 7§ 8§ 20§ 224

Najvyšší súd 5Sžf/51/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr

§ 250jods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/225/11804- 99539/2009/990722-r zo dňa

1. septembra
2. Týmto rozhodnutím žalovaný potvrdil platobný výmer Obce Výrava č. 0910202131 zo dňa
3. júna 2009, ktorým bola žalobkyni vyrubená daň z nehnuteľnosti na rok 2009 v sume 3.937,09 eura. 5Sžf/51/2010 2 Krajský súd posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 6 ods. 1, § 8 ods. 1, 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“), z ustanovenia § 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), ako aj z ustanovení Všeobecne záväzného nariadenia (ďalej len „VZN“) Obce Výrava č. 1/2009 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a dospel k záveru, že správca dane pri vydávaní platobného výmeru, ktorým vyrubil žalobkyni daň z nehnuteľnosti vychádzal z platného zákona a VZN Obce Výrava č. 1/2009, ktoré bolo prijaté v súlade s ustanovením § 6 zákona o obecnom zriadení.

názoru krajského súdu sa žalovaný dostatočne vyporiadal s námietkami žalobkyne, napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil a rozhodol v súlade so zákonom. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd

§ 250kods.

1 OSP tak, že žalobkyni náhradu trov konania nepriznal pre jej neúspech v konaní a žalovanému z dôvodu, že tento nemá nárok na ich náhradu zo zákona. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa žiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie zruší a vráti žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa uviedla, že Obec Výrava ako správca dane platobným výmerom č. 0910202131 zo dňa

1. júna 2009 vyrubila žalobkyni ako daňovníkovi daň z nehnuteľnosti na rok 2009 vo výške 3.625,81 eura. Išlo oproti roku 2008 o zvýšenie o 600 %. Takéto zvýšenie považuje žalobkyňa prinajmenšom v rozpore s dobrými mravmi, keďže ide o značný nepomer vo výške dane oproti roku
2. Uviedla, že v oblasti poľnohospodárstva a lesníctva dochádza k využitiu najväčších plôch pôdy a vysoké daňové zaťaženie je z toho dôvodu neúnosné a likvidačné. Poukazovala na to, že samosprávy nemajú pri vyrubovaní miestnych daní takmer žiadne horné limity, a preto existuje obava zo zneužitia možnosti a svojvoľného zvyšovania sadzby daní. Žiadala preto, aby súd v rámci svojej činnosti využil v prospech žalobkyne inštitút zmiernenia tvrdosti zákona, ktorým je moderačné právo súdu, a aby upravil neprimeranosť a prílišnú tvrdosť zákona, nakoľko zvýšenie dane o 600 % považuje za rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
3. decembra 2010 na odvolanie žalobkyne žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedol, že vo vzťahu k obsahu dôvodov odvolania ponecháva na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky posúdiť spôsobilosť týchto dôvodov byť odvolacími dôvodmi. Pre prípad, 5Sžf/51/2010 3 že sa Najvyšší súd Slovenskej republiky bude týmito dôvodmi odvolania zaoberať, poukazuje na to, že v tomto prípade žalovaný rozhodoval o vyrubení dane z nehnuteľnosti, teda rozhodoval vo veci verejno-právnej a nie vo veci občiansko-právnej, pracovnej, rodinnej alebo obchodno-právnej, respektíve vo veci uloženej sankcie, kde by

jeho názoru mohlo prichádzať do úvahy rozhodnutie v zmysle moderačného práva súdu.

názoru žalovaného je v tomto prípade aplikácia moderačného práva súdu principiálne vylúčená. Zákon o miestnych daniach ani zákon č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“), nevymedzujú kompetencie správcu dane, t. j. obcí a ani Ministerstvu financií Slovenskej republiky zohľadňovať akúsi tvrdosť zákona vo vzťahu k vyrubenej dani z nehnuteľnosti. Žalovaný uviedol, že napokon správca dane vyrubil daň z nehnuteľnosti v súlade s citovaným zákonom ako aj vlastným VZN č. 1/2009, keď aplikoval zvýšenú sadzbu dane (2,50 % zo základu dane) pre ornú pôdu a trvalé trávne porasty, čo je pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného rozhodujúce. Ak správca dane najnižšiu sadzbu dane (0,25 % zo základu dane) určenú v zákone o miestnych daniach, pri týchto druhoch pozemkov zvýšil vlastným všeobecne záväzným nariadením o 10-násobok, postupoval v súlade so zákonným limitom pre zvýšenie sadzby, ktorým je 20-násobok najnižšej ročnej sadzby určenej zákonom o miestnych daniach. Súčasne žalovaný poznamenal, že aj keby správca dane na rok 2009 bol zvýšil najnižšiu sadzbu dane do maximálneho limitu, t. j. o 20-násobok najnižšej ročnej sadzby, aj vtedy by postupoval v súlade s vyššie vedenými predpismi a vonkoncom by nebolo možné hovoriť o tvrdosti zákona. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/225/11804-99539/2009/990722-r zo dňa 03. septembra 2009, ktorým žalovaný potvrdil platobný výmer Obce Výrava č. 0910202131 zo dňa 15. júna 2009, ktorým bola žalobkyni vyrubená daň z nehnuteľnosti na rok 2009 v sume 3.937,09 eura. 5Sžf/51/2010 4 V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

§ 6ods.

1 písm. a/ a b/ zákona o miestnych daniach predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území Slovenskej republiky v tomto členení: a) orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, b) trvalé trávne porasty.

§ 7ods.

1 zákona o miestnych daniach základom dane z pozemkov

§ 6ods.

1 písm. a/ a b/ je hodnota pozemku bez porastov určená vynásobením výmery pozemkov v m² a hodnoty pôdy za 1 m² uvedenej v prílohe č. 1.

§ 8ods.

1 zákona o miestnych daniach ročná sadzba dane z pozemkov je 0,25 %.

§ 8ods.

2 zákona o miestnych daniach ročnú sadzbu dane z pozemkov

odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením

miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 01. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením

miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti určiť sadzby dane rôzne pre jednotlivé druhy pozemkov

§ 6ods.

1 alebo pre jednotlivé katastrálne územia. Takto určená ročná sadzba dane z pozemkov nesmie presiahnuť 20-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení. Ročná sadzba dane za pozemky funkčne spojené so stavbou jadrového zariadenia nesmie presiahnuť 100-násobok ročnej sadzby dane

odseku 1.

prílohy č. 1 k zákonu o miestnych daniach bola hodnota pôdy pre vyrubenie miestnej dane z nehnuteľností v Obci Výrava stanovená pri ornej pôde vo výške 0,2154 eura za m2 a pri trvalých trávnatých porastoch vo výške 0,0262 eura za m

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal z obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, že platobným výmerom Obce Výrava č. 0910202131 zo dňa
2. júna 2009 bola žalobkyni vyrubená daň z nehnuteľnosti na rok 5Sžf/51/2010 5 2009 za 345.200 m² ornej pôdy v sume 1.778,64 eura, za 2.820.100 m² trvalého trávneho porastu v sume 1.847,17 eura, za stavby na poľnohospodársku produkciu za 3.744 m² v sume 123,552 eura, za stavby na ostanú podnikateľskú a zárobkovú činnosť, skladovacie a administratívu za 299 m² v sume 107,939 eura a za ostatné stavby za 806 m² v sume 79,794 eura, spolu v sume 3.937,09 eura. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že výpočet dane z pozemkov a stavieb

§ 20

zákona o miestnych daniach bol na rok 2009 určený vo Všeobecne záväznom nariadení Obce Výrava č. 1/2009 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady tak, že sadzba pre ornú pôdu a pre trvalé trávne porasty je 2,50 % zo základu dane a pre zastavané plochy a nádvoria, stavebné pozemky a ostatné plochy okrem stavebných pozemkov je 0,25 % zo základu dane. Zákon o miestnych daniach v ustanovení § 2 ods. 1 určuje, ktoré miestne dane môže obec ukladať. Ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a/ ustanovuje, že miestnu daň za nehnuteľnosti ukladá obec. Obec Výrava

§ 6ods.

1 zákona o obecnom zriadení vydala Všeobecne záväzné nariadenie č. 1/2009 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktoré nadobudlo účinnosť dňom 01. januára 2009 a ktoré v čl. II v nadväznosti na § 5 zákona o miestnych daniach, podrobne upravilo miestnu daň za nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o určenie sadzby dane, táto je pre daňovníkov - fyzické a právnické osoby upravená rovnako. V ustanovení § 4 VZN č. 1/2009 Obce Výrava sa stanovuje pre daňovníkov

§ 8

zákona o miestnych daniach sadzba za ornú pôdu, a trvalé trávnaté porasty 2,50 % zo základu dane za m2 pôdy. Na tom základe treba konštatovať, že v danom prípade daňový orgán Obec Výrava postupovala v súlade so zákonom o miestnych daniach, keď sadzbu dane z pozemkov pre ornú pôdu a trvalé trávne porasty zvýšila o 10-násobok, pričom zákon umožňuje, aby obec pre daňovníkov dane z nehnuteľností zvýšila sadzbu dane až do výšky 20-násobku minimálnej sadzby dane. Zákon o miestnych daniach, ani VZN nedáva priamo vysvetlenie pre takúto alternatívu určenia miestnej dane. Z logiky veci však vyplýva, že takéto navýšenie dane má za cieľ, aby sa jednak naplnili rozpočtové zdroje obce a jednak, aby to viedlo vlastníkov a užívateľov nehnuteľností k ich efektívnemu využívaniu. Najvyšší súd z uvedených dôvodov nemohol prihliadnuť k námietkam žalobkyne o nedostatku zistenia skutočného stavu, o nesprávnom právnom posúdení a že ide o šikanózny výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, resp. prípadné zneužitie práva zo strany Obce Výrava. 5Sžf/51/2010 6 V tejto súvislosti najvyšší súd dáva do pozornosti, že žiaden zákon neumožňuje najvyššiemu súdu využiť moderačné oprávnenie a ani inštitút zmiernenia tvrdosti zákona pri určení výšky sadzby dane. Moderačné oprávnenie najvyššieho súdu vyplýva z ustanovenia § 250j ods. 5 OSP len pri náhrade škody, peňažnom plnení alebo pri peňažnej sankcii, ak správny orgán rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov alebo rozhodol o uložení sankcie (§ 250i ods. 2 OSP). Určenie sadzby dane a jej vyrubenie je však výlučne inštitútom práva verejného, kde moderačné oprávnenie a odstránenie tvrdosti zákona neprichádza do úvahy, resp. je vylúčené. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobkyne obsiahnuté v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej vec, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove ako vecne správny

§ 250ja ods.

3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol

§ 224ods.

1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a

§ 250kods.

1 OSP, nakoľko žalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha a ani mu v odvolacom konaní trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 14. júla 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: P. Slezáková