Najvyšší súd 5Nds/3/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. O. D., bytom V., zastúpeného JUDr. J. S., advokátom so sídlom I., proti ţalovaným označeným ako: 1/ Obvodný úrad v Košiciach, Komenského 52, Košice, 2/ Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska 4, 6B, Bratislava, 3/ Slovenská republika - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska 4, 6B, Bratislava, o „určenie práva vstúpiť do štátnej sluţby dňom
- mája 2004 a náhradu funkčného platu a náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom“, vo veci na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/56/2011, takto r o z h od o l : Nesúhlas Krajského súdu v Košiciach s postúpením veci j e d ô v o d n ý . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) predloţil dňa
- mája 2011 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vec vedenú pod sp. zn. 6S/56/2011 z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci uznesením Okresného súdu Košice I z
- februára 2011, kde bola vec vedená pod sp. zn. 24C/144/2004 (§ 104a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej aj „OSP“/). Svoj nesúhlas krajský súd odôvodnil tým, ţe ţalobcom uplatnený, neurčite formulovaný nárok na náhradu škody (č. l. 1-2, 71-74) a ďalšie nároky v súvislosti s výberovým konaním jednoznačne podliehajú procesnému reţimu všeobecného súdnictva (§ 7 ods. 1 OSP). Zdôraznil, ţe vo veci nebolo vydané ţiadne rozhodnutie orgánu verejnej správy a neboli 2 5Nds/3/2011 naplnené ani podmienky pre postup podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 250t, § 250v OSP). Okresný súd Košice I uznesenie z
- februára 2011, č. k. 24C/144/2004-82 odôvodnil poukazom na § 103 OSP a následne § 246 ods. 1 OSP, § 246a ods. 1 OSP a § 250d ods. 2 OSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodovanie sporov o vecnej príslušnosti (§ 104a ods. 3 OSP) preskúmal spis vo veci predloţenej mu Krajským súdom v Košiciach a dospel k záveru, ţe postúpenie veci tomuto súdu nebolo namieste, respektíve bolo zaloţené na neúplnom posúdení predmetu sporu. Právomoc súdov v občianskoprávnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok v § 7, pričom v zmysle: - odseku 1 v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány, v zmysle - odseku 2 v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon (§ 7 ods. 3 OSP). Občiansky súdny poriadok tak v prvých dvoch ustanoveniach § 7 vymedzuje dva typy občianskoprávnych konaní, a to všeobecné občianskoprávne konanie, v ktorom sa prejednávajú veci uvedené v § 7 ods. 1 OSP, a veci patriace správnemu súdnictvu, t. j. veci podľa § 7 ods. 2 OSP, konanie v ktorom je upravené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Určujúcim pre reţim procesného postupu súdu je teda charakter vzťahu, ktorý je predmetom konania. 3 5Nds/3/2011 V predmetnej veci sú účastníkmi konania fyzická osoba na strane ţalobcu a orgány verejnej správy (Obvodný úrad v Košiciach a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR) na strane ţalovaných. Ţalobou došlou okresnému súdu
- júla 2004 sa ţalobca domáhal určenia, ţe má právo na základe dosiahnutých výsledkov vo výberovom konaní VK 2004/25/800 vstúpiť do stálej štátnej sluţby ako odborný radca – vo funkcii vedúceho ţivnostenského podnikania na Obvodnom úrade Košice - okolie, odbor ţivnostenského podnikania, a ţe toto jeho právo bolo porušené nesprávnym a diskriminačným úradným postupom ţalovaných 1/ a 2/, a uloţenia povinnosti ţalovanému 3/ zaplatiť náhradu škody za nesprávny úradný postup ţalovaných 1/ a 2/ v sume funkčného platu v danej funkcii od
- mája 2004 aţ do doby, kedy mu bude umoţnené riadne vykonávať túto funkciu. Ţalobný návrh b) na výzvu súdu z
- novembra 2005 (č. l. 34) následne špecifikoval tak, ţe doplnil sumu poţadovaného funkčného platu 21.550 Sk mesačne (celkovú škoda k
- novembru 2005 vyčíslil na 398.675 Sk) a dátum nástupu do stálej štátnej sluţby v tejto funkcii od
- mája
- Kaţdé podanie, ktoré je adresované súdu, musí spĺňať kritériá správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti. Základnou poţiadavkou na formu a obsah podania je, aby podanie malo náleţitosti predpísané zákonom, ak zákon takéto náleţitosti upravuje a vyţaduje. Príkladom sú náleţitosti ţaloby, návrhu na vydanie predbeţného opatrenia, odvolania. Ak podanie nemá predpísané osobitné náleţitosti, potom sa jeho správnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť posudzuje podľa konkrétnych okolností veci, ktorej sa podanie týka a v súlade s minimálnym štandardom náleţitostí kaţdého podania tak, ako sú uvedené v § 42 ods.
- Pri týchto podaniach sa skúma predovšetkým ich úplnosť a zrozumiteľnosť ako vlastností písomného prejavu zameraného na určitý účel v súdnom konaní. Z vyššie uvedeného ţalobného petitu nie je jednoznačne zrejmé, či cieľom ţaloby bolo vydanie rozsudku podľa § 80 písm. c/ (určovací rozsudok) a § 80 písm. b/ OSP (náhrada škody), alebo či sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu správneho orgánu v zmysle § 244 a nasl. OSP. Túto nejasnosť je povinný odstrániť ten súd, na ktorý ţaloba napadla, v tomto prípade Okresný súd Košice I. Podľa § 43 ods. 1 OSP sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôţe byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. 4 5Nds/3/2011 Poučovacia povinnosť súdu v občianskom súdnom konaní je formou právnej pomoci v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poučenie sa poskytuje účastníkom (ich zástupcom, ak nie sú advokátmi) vrátane vedľajších účastníkov (§ 93 ods. 4 OSP). Ustanovenie § 43 OSP zakotvuje osobitnú poučovaciu povinnosť súdu, a to výzvu účastníkovi, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôţe byť kratšia ako desať dní formou uznesenia spolu s uvedením, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Poučenie o návrhu na rozhodnutie vo veci samej by mal vychádzať z toho, ţe petit musí vyjadrovať to, akého práva sa navrhovateľ domáha voči odporcovi a aká povinnosť odporcu zodpovedá tomuto právu navrhovateľa. Poučenie o oprave alebo doplnení podania, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, sa v zásade rozlišuje podľa toho, či ide o - upresnenie základného programu konania, ktorý je vyjadrený v ţalobnej ţiadosti, v návrhu na rozhodnutie odvolacieho alebo dovolacieho súdu alebo v inom návrhu na začatie konania podľa Občianskeho súdneho poriadku (konanie o obnove, správne súdnictvo, iný typ verejného súdnictva, atď.), - opravu alebo doplnenie údajov o účastníkoch konania, - splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti alebo - opravu a doplnenie inej náleţitosti predpísanej zákonom. Výzva k odstráneniu vád podania musí obsahovať aj údaje o tom, v čom je podanie nesprávne či neúplné, a poučenie, ako má byť opravené nebo doplnené. Súd splní poučovaciu povinnosť uloţenú mu v § 43 ods. 1 OSP iba v prípade, ţe účastníka konkrétne poučí, ako je treba opravu vykonať. Účastníkovi treba dať také poučenie, aké zodpovedá jeho úrovni. V prejednávanej veci je upresnenie ţalobného návrhu rozhodujúce tieţ z hľadiska reţimu konania. Len na základe jednoznačného zistenia, čoho sa žalobca vo veci domáha možno určiť režim konania (všeobecné občianskoprávne konanie alebo konanie v správnom súdnictve) a následne aj vecnej príslušnosti (§ 9 ods. 1 OSP, § 246 OSP). 5 5Nds/3/2011 Je preto namieste nesúhlas Krajského súdu v Košiciach s postúpením veci Okresným súdom Košice I., pretože okresný súd vydal uznesenie podľa § 104a ods. 2 OSP predčasne a bez toho, aby záver o nedostatku svojej vecnej príslušnosti mohol jednoznačne vyvodiť zo žaloby žalobcu, respektíve z výsledkov dovtedajšieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky tieţ poukazuje na nedostatočné odôvodnenie uznesenia o postúpení veci Krajskému súdu v Košiciach. Hoci proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa opravný prostriedok, odôvodnenie by malo stále spĺňať poţiadavku jasnosti a zrozumiteľnosti a malo by účastníkovi konania poskytnúť dostatočný podklad pre porozumenie postupu súdu vo veci. S ohľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe nesúhlas krajského súdu je dôvodný a vec v tomto okamihu konania patrí do vecnej príslušnosti okresného súdu, na ktorý napadla. Tento, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, je pre ďalšie konania v prvom rade povinný vyzvať ţalobcu podľa § 43 OSP a zistiť nad akúkoľvek pochybnosť, čoho sa domáha tak, aby bolo moţné urobiť jednoznačný záver o tom, či ide o vec všeobecného súdnictva, alebo o vec správneho súdnictva. Len na základe tohto poznatku je moţné určiť vecnú príslušnosť súdov. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
- mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- mája 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková