2 písm. c/ zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „O. s. p.“). Zároveň zaviazal ţalovaného k náhrade trov konania vo výške 270,43 €, pričom nepriznal uplatnenú náhradu za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 587 €, z dôvodu, ţe súd znalecké dokazovanie nenariaďoval. V odôvodnení krajský súd, poukazujúc na predloţený znalecký posudok, uviedol, ţe v danom prípade existujú dva rozdielne závery na porušenie povinností ţalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a to medzi odborníkmi zo strany zamestnancov ţalovaného (prvostupňového aj druhostupňového orgánu) a závermi súdneho znalca MUDr. S. Z obsahu spisu ako aj vyjadrení účastníkov vyplynulo, ţe správne orgány poţiadali pred vydaním rozhodnutia o odborné stanoviská konzultantov – odborníkov z oblasti zdravotníctvo a farmakológia, z ktorých niektoré (bez identifikácie konkrétnej osoby konzultanta) pouţili v dôvodoch rozhodnutí. Krajský súd poukázal na to, ţe aj medzi závermi konzultantov existovali rozpory, keď dvaja zo štyroch konzultantov pribratých do konania prvostupňovým správnym orgánom (prof. MUDr. J. J. CSc., Doc. MUDr. M. K. PhD.) konštatovali, ţe nedošlo k porušeniu zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, sluţbách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o zdravotnej starostlivosti“) s tým, ţe postup poskytovateľov špecializovanej ORL starostlivosti bol štandardný a správny a zároveň, ţe nemoţno ani potvrdiť non lege artis postup a závaţné pochybenie MUDr. K. Krajský súd uviedol, ţe existujú dva diametrálne odlišné závery (názory) na porušenie povinností pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Existujúce rozdiely v záveroch je moţné povaţovať za rozpory v dôkazoch, ktoré neboli v konaní správnymi orgánmi presvedčivo odstránené. Pre účely objektívneho zistenia skutkového stavu a odstránenia rozporov medzi tvrdeniami ţalobcu a ţalovaného bude potrebné v ďalšom konaní nariadiť znalecké dokazovanie súdnym znalcom alebo príslušným ústavom. Pokiaľ sa správnemu orgánu nepodarí ani po vykonanom dokazovaní odstrániť rozpory vo veci, bude musieť ţalovaný v zmysle § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Správny poriadok“) zdôvodniť v čom boli rozpory, aké kroky vykonal na ich odstránenie a z akých dôvodov rozpory nebolo moţné 3 8Szd/1/2010 odstrániť. Musí tieţ jednoznačne uviesť a zdôvodniť, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal, prečo iné dôkazy odmietol, ako aj uviesť dôvody odmietnutia. V prípade uloţenia pokuty bude potrebné jej výšku riadne odôvodniť. Ďalej krajský súd vytkol, ţe ţalobca nebol riadne oboznámený v konaní pred vydaním prvostupňového rozhodnutia s písomnými dokladmi, najmä s odbornými stanoviskami konzultantov, ani v protokole o vykonanom dohľade nie je uvedené, aké odborné stanoviská a podklady boli pouţité; upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 24.11.2008 neobsahovalo zoznam podkladov, z ktorých sa vychádzalo. Ţalovaný oboznámil ţalobcu z vlastnej iniciatívy iba so stanoviskom prof. MUDr. M. K. DrSc. zo dňa 2.7.2009, keď vyzval ţalobcu, aby sa prišiel oboznámiť so všetkými podkladmi potrebnými na vydanie rozhodnutia, preto ţalobca nebol riadne oboznámený s písomnými podkladmi zistenými počas výkonu dohľadu. Proti predmetnému rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote dňa 23.4.2010 odvolanie domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe odvolací súd ţalobu zamietne a zaviaţe ţalobcu k náhrade trov konania. Uviedol, ţe nesúhlasí s tvrdením súdnej znalkyne, ţe diagnóza stanovená detským ortopédom bola stanovená správne. Diagnóza bola stanovená ako tranzitórna coxitída (prechodný zápal bedrového kĺbu). U sedemmesačného dieťaťa s bakteriálnou infekciou je malá pravdepodobnosť, ţe zápal bedrového kĺbu bude prechodný, skôr je predpoklad baktériovej infekcie, o čom svedčili aj vysoké zápalové parametre. RTG snímok zo dňa 8.4.2007, hodnotený MUDr. K. dňa 10.4.2007 je popísaný ako chorobný v zmysle distenzie – roztiahnutia. Dňa 13.4.2007 (3 dni po prvom vyšetrení, 5 dní po prijatí do nemocnice) ortopedička potvrdila na sonografii roztiahnutie kĺbneho puzdra – ešte 2 cm (správne malo byť 2 mm), sedimentácia červených krviniek (FW) mala stúpajúci trend, teploty pretrvávali a zlepšenie hybnosti nebolo významné, bolo potrebné diagnózu a konzervatívny postup prehodnotiť, zváţiť riešenie na vyššom pracovisku. Ţalovaný nesúhlasil s tým, ţe pred 16.4.2007 neboli prítomné klinické príznaky zápalového stavu a poukázal na skutočnosť, ţe počas celej doby hospitalizácie malo dieťa výstupy teploty, prvé dni nad 39°C, potom do 38°C, teplotná krivka mala septický charakter (teplota stúpa nad 38°C, 39°C a znova v krátkom čase klesá aj pod 37°C, graficky sa znázorňuje ako pílka). Antibiotická liečba (podávaná pre zápal stredného ucha) loţisko prebiehajúceho zápalu bedrového kĺbu ohraničila, no tento bez uvoľnenia hnisu a iba orientačnej antibiotickej liečbe prebiehal ďalej. Dieťa malo vymenené antibiotikum Amoksiklav za Unasyn, ktorý má podobné spektrum 4 8Szd/1/2010 účinnosti, nepokrýva však primárne rezistentné kmene Pseudomonas. Navyše, od 13.4.2007 bolo antibiotikum Unasyn podávané perorálne (ústami). Gentamycin, pridaný do liečby 13.4.2007 za situácie bez drenáţe hnisavého loţiska v bedrovom kĺbe mal malú nádej na úspech, lebo málo preniká do dutín, kostí a opúzdrených kĺbov, tam je potrebná kombinácia s iným antipseudomonádovým antibiotikom. Ţalovaný taktieţ namietal stanovisko súdnej znalkyne ohľadne neúspešnej punkcie bedrového kĺbu, keď uviedol, ţe pacient mal hnisavý zápal bedrového kĺbu uţ vo Zvolene, čo dokazoval aj nález hnisavého exsudátu (výpotku) pri vykonanej punkcii bedrového kĺbu v D. v B. dňa 16.4.2007, cca 2 hod. po prijatí, získaný hnisavý exsudát bol odoslaný na kultiváciu, ktorá bola pozitívna na Pseudomonas aeruginoza, čo dokazuje, ţe infekcia bola prítomná v kĺbe v čase prvej punkcie, tesne po preklade dieťaťa zo Z. Ďalej ţalovaný uviedol, ţe po piatich dňoch od stanovenia diagnózy prechodného zápalu bedrového kĺbu malo nastať zlepšovanie nálezu na noţičke, čo sa týka hybnosti a bolestivosti. Dokumentácia dokazuje, ţe pri prijatí malo dieťa ľavú noţičku vo flexii – ohnutú v kĺbe, hýbalo ňou minimálne, na dotyk bola bolestivá. Dňa 10.4.2007 (dieťa 4. deň uţívalo antibiotiká) ortopedička napísala, ţe vľavo bola hybnosť bedrového kĺbu slabšia, v ľavej slabine pacient bolestivo reaguje. Dňa 11.4.2007 lekár – pediater skonštatoval, ţe pohyby noţičkou sú redukované, dňa 12.4.2007 bol zápis, ţe mierne pokýva ľavou noţičkou, drţí si ju v úľavovej polohe. Dňa 13.4.2007 dieťa uţívalo uţ siedmy deň antibiotiká, uši boli v poriadku, zápalová aktivita vystúpila a ortopedička konštatovala, ţe začína hýbať nôţkou, pričom sonograficky zistila roztiahnutie kĺbneho puzdra ešte 2 mm. V zázname z dennej sluţby sestier bolo uvedené, ţe noţičku si ešte šetril, ortopedický nález vrátane sonografie a laboratórnych vyšetrení nevykazujú zlepšenie, preto treba konštatovať, ţe posúdenie ochorenia zo strany lekárov bolo nedostatočné a tvrdenie, ţe stav sa nezhoršoval nie je ospravedlnením nekonania lekárov. Skutočnosť, ţe stav sa nezlepšoval, mala lekárov vyburcovať k ostraţitosti a venovaniu zvýšenej pozornosti maloletému dieťaťu a spresneniu diagnózy. Ţalovaný zdôraznil, ţe poskytovateľ nesprávne vyhodnotil stav pacienta 13.4.2007 v kontexte s laboratórnymi nálezmi, ktoré pri vyhojenom zápale ucha svedčili pre prebiehajúci hnisavý proces v bedrovom kĺbe a pacient mal byť preloţený na pracovisko vyššieho typu, u pacienta nedošlo k zlepšeniu zdravotného stavu, ktoré sa očakávalo po nasadenej liečbe, čo malo byť skúseným lekárom dostatočným signálom na to, aby v diagnostike pokračovali iným smerom a oveľa rýchlejšie. Stúpnutie sedimentácie červených krviniek, opakovane zisťovaný vysoký počet krvných doštičiek, počínajúce známky 5 8Szd/1/2010 málokrvnosti v krvnom obraze a teplotná krivka septického charakteru pri upravenom ušnom náleze dňa 13.4.2007 spolu s pretrvávajúcim roztiahnutím bedrového kĺbu ako ju zaznamenala ortopedička, malo viesť k prehodnoteniu diagnózy a prekladu pacienta uţ 13.4.2007; prehodnocovací proces prebiehal pomaly a zle. Prebiehajúci septický stav u dieťaťa dokazovala krivka telesnej teploty, stúpajúci trend zápalových parametrov (vysoká sedimentácia, vysoký počet krvných doštičiek) aj pri úspešne sa hojacom zápale stredného ucha. Stúpajúce hodnoty krvných doštičiek si vyţadovali doplnenie vyšetrení o D – dimér a hemokoagulačné parametre (parametre vypovedajúce o zráţanlivosti krvi). Liečba pri takomto stave si vyţadovala nasadenie antioxidantov (látky vychytávajúce voľné radikály) a posilnenie obranyschopnosti organizmu. Ohľadne vedenia zdravotnej dokumentácie ţalovaný uviedol, ţe poskytovateľovi nevyčítal jej nesprávne vedenie, ale konštatoval, ţe chýba jednoznačné dokladovanie poskytnutej farmakoterapie ambulantne, pred prijatím na hospitalizáciu. Ţalovaný namietal, ţe krajský súd neskúmal z akej oblasti medicíny vyslovili odborní konzultanti úradu svoje závery. MUDr. J. je prednostkou D. v B. a posudzovala poskytnutie zdravotnej starostlivosti v oblasti ORL, kde pochybenie v tejto oblasti ţalobcovi vytýkané nebolo. MUDr. K. je prednostom D. v B. a posudzoval poskytnutie zdravotnej starostlivosti MUDr. K., pričom
jeho záverov postupovala lege artis. Za liečbu pacienta boli zodpovední pediatrickí lekári, ortopéd a chirurg mali postavenie konziliárneho lekára, ktorý je
zákona poradným orgánom. Ţalovaný preukázal pochybenie pediatrických zamestnancov odbornými posudkami konzultantov v odbore pediatria, a to Doc. MUDr. Č., MUDr. Š. a Doc. MUDr. F., preto mal za to, ţe dostatočne jasne preukázal odbornými posudkami nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Ďalej ţalovaný namietal tvrdenia, ţe celý priebeh ochorenia by sa mal rozdeliť na tri fázy; prvotnú chybu v liečbe spravil ţalobca a ďalší poskytovateľ liečil dôsledky pochybenia ţalobcu. Ţalovaný tieţ uviedol, ţe pokiaľ by sa realizoval rozsudok krajského súdu, v ktorom sa ukladá vypracovanie znaleckého posudku súdnym znalcom, v praxi môţe nastať patová situácia, pretoţe ţalobca môţe opätovne dať vyhotoviť ďalší znalecký posudok s moţným opačným medicínskym záverom s takýto postup sa môţe opakovať donekonečna, pričom poukazoval na skutočnosť, ţe v prvostupňovom konaní navrhoval súdu vypracovanie tzv. kontrolného znaleckého posudku, ktorý by bol pre obidve strany záväzný a krajský súd takúto moţnosť neakceptoval. 6 8Szd/1/2010 Ţalovaný zdôraznil, ţe za liečbu pacienta boli zodpovední pediatri, ktorí spolupracovali s konziliárnymi lekármi (chirurgom a ortopédom). Zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, pretoţe ţalobca hodnotil zdravotný stav pacienta ako prechodný zápal bedrového kĺbu, nezváţil moţnosť, ţe ide o prejavy hnisavého zápalu v rámci septického stavu. Ţalobca pri jasných klinických príznakoch ako bolestivosť, obmedzenie hybnosti dolnej končatiny, septické teploty, vysoké hodnoty zápalových ukazovateľov, chybne zhodnotil závaţnosť stavu maloletého pacienta. Zápal bedrového kĺbu hodnotil ako prechodný, ani 5 dní po prijatí do nemocnice, keď klinický stav nebol zlepšený, nedošlo k prehodnoteniu diagnostického postupu. Zo strany ţalobcu nebolo vykonané u pacienta vyšetrenie USG bedrového kĺbu resp. odoslanie na pracovisko, kde by to bolo moţné zabezpečiť, pretoţe rtg. snímkou noţičky chirurg len vylúčil traumatické zmeny. Oneskoreným prehodnotením zdravotného stavu došlo k neskoršiemu prekladu na vyššie pracovisko, a tým aj k oneskoreniu adekvátnej liečby. To v konečnom dôsledku viedlo k takým zmenám na pohybovom aparáte, ţe bol nutný závaţný operačný zákrok na vyvíjajúcom sa detskom organizme na špecializovanom pracovisku v zahraničí. Trvalým následkom bude narušenie dynamiky chôdze dieťaťa v dôsledku skrátenia dolnej končatiny po prekonanom zápale stehennej kosti a bedrového kĺbu. Operačným zákrokom bola potvrdená deformácie krčku stehennej kosti s deformáciou hlavice kĺbu, následne bude nutná dlhodobá rehabilitácia. Ďalej ţalovaný uviedol, ţe uloţená pokuta bola primeraná porušeniu povinností pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a bola dostatočne odôvodnená jednak v rozhodnutí druhostupňového ako aj prvostupňového správneho orgánu. Ţalovaný povaţoval za neodôvodnený záver súdu ohľadne neoboznámenia ţalobcu s obsahom spisu správneho orgánu. Uviedol, ţe závery výkonu dohľadu sú súčasťou správneho konania, ale samotný výkon dohľadu nie je správnym konaním, správny orgán nemôţe ovplyvniť uvedenie údajov v protokole vo vykonanom dohľade, preto záver krajského súdu, ţe v protokole neboli uvedení konzultanti, povaţoval ţalovaný na neopodstatnený. Pokiaľ krajský súd konštatoval, ţe ţalobca bol oboznámený len s odborným posudkom prof. MUDr. K., DrSc. ţalovaný uviedol, ţe ţalobca mal moţnosť kedykoľvek sa oboznámiť so spisom správneho orgánu, pričom túto moţnosť na prvom stupni nevyuţil a správny orgán ho výslovne k právnemu úkonu nevyzval. Túto tzv. chybu konvalidoval druhostupňový správny orgán a listom zo dňa 13.7.2009 oznámil ţalobcovi, ţe má k dispozícii všetky podklady potrebné pre vydanie rozhodnutia, ţalobca sa telefonicky informoval o nových dôkazoch v tomto konaní, pričom odvolací orgán mu oznámil, ţe okrem 7 8Szd/1/2010 odborných posudkov, ktoré uţ boli na prvom stupni, zaobstaral odborný posudok prof. MUDr. K. DrSc., ktorý posudok bol ţalobcovi zaslaný. Ţalobca zároveň poţiadal o predĺţenie lehoty na nahliadnutie do spisu správneho konania. Nahliadnutia sa zúčastnila zástupkyňa ţalobcu, MUDr. S., ktorá zároveň priniesla aj vyjadrenie k odbornému stanovisku prof. MUDr. K. DrSc. v zápisnici o nahliadnutí do spisu zo dňa 30.7.2009 bolo uvedené, ţe zástupkyni ţalobcu boli dané fotokópie všetkých odborných posudkov konzultantov úradu pouţitých v tomto správnom konaní, pričom je v zápisnici uvedené aj to, ţe zástupca ţalobcu po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou vyhlásil, ţe ţiadne ďalšie poţiadavky nevznáša. Záverom ţalovaný opätovne zdôraznil ţe pokuta bola ţalobcovi uloţená za to, ţe chybným zhodnotením závaţnosti zdravotného stavu maloletého pacienta došlo k jeho oneskorenému liečeniu, ţalobca hodnotil zdravotný stav ako prechodný zápal bedrového kĺbu, nezváţil moţnosť, ţe ide o prejavy hnisavého zápalu bedrového kĺbu v rámci septického stavu pri jasných klinických príznakoch ako bolestivosť, obmedzenie hybnosti dolnej končatiny, septické teploty, vysoké hodnoty zápalových ukazovateľov. Zo strany zdravotníckych pracovníkov ţalobcu nebola realizovaná dostatočne aktívna a intenzívna liečba maloletého pacienta, čím došlo k poškodeniu pacienta s celoţivotnými následkami. K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 31.5.2010 vyjadril ţalobca tak, ţe napadnutý rozsudok ţiadal potvrdiť a zaviazať ţalovaného k náhrade trov prvostupňového a druhostupňového konania. Uviedol, ţe ţalovaný nesprávne pochopil odôvodnenie rozsudku, keďţe krajský súd si neosvojil ani nemohol osvojiť stanovisko ţiadneho z lekárov, nakoľko jeho úlohou bolo právne posúdenie veci nie medicínske. Ţalobca uviedol, ţe súdna znalkyňa MUDr. Z. S. na jeho ţiadosť vypracovala posudok v predchádzajúcom prípade jediný raz, a preto sa nestotoţnil s názorom ţalovaného, ţe v akomkoľvek súdnom spore, kde bol predloţený posudok tejto znalkyne, bol jej názor odlišný od stanoviska konzultantov ţalovaného. Ţalobca poukázal, ţe súdny znalec je zo zákona nezávislou a nestrannou osobou a pracuje pod sankciou trestnoprávnej alebo disciplinárnej zodpovednosti. Ţalobca poukázal na rozsudok tunajšieho súd sp. zn. 5Szd/3/2009 zo dňa 3.11.2009,
ktorého vyššiu dôveryhodnosť skutkového zistenia znalcom spôsobujú minimálne tie podmienky, ţe pri ich výkone činnosti zaväzuje rešpektovať určité odborné postupy pod sankciou trestnoprávnej alebo disciplinárnej zodpovednosti. 8 8Szd/1/2010 Ďalej ţalobca uviedol, ţe v danom prípade vypracovanie znaleckého posudku bolo zákonnou povinnosťou ţalovaného, nakoľko sa jednalo o vysoko odbornú problematiku a stanoviská účastníkov správneho konania boli diametrálne odlišné, pričom stanovisko ţalovaného a jeho konzultanta v správnom konaní bolo na rovnakej odbornej úrovni ako stanoviská špecialistov – lekárov ţalobcu. V takejto situácii skutkový stav nebol a nemohol byť v správnom konaní spoľahlivo objektívne zistený a odstrániť rozpory v tvrdeniach účastníkov resp. objektívne posúdenie predmetného prípadu mohol priniesť jedine znalecký posudok, ktorý mal ţalovaný dať vypracovať, keďţe dôkazná povinnosť bola na ţalovanom. Ţalobca poukázal, ţe aj
konzultanta ţalovaného MUDr. K., bolo poskytnutie zdravotnej starostlivosti MUDr. K. správne. Celý medicínsky problém bol problémom ortopedickým, keďţe
ţalovaného došlo k nesprávnemu posúdeniu koxitídy pacienta resp. ţe tento mal byť posúdený ako purulentná koxitída a nie tranzitórna. Ţalobca uviedol, ţe ak špecialista ortopéd – MUDr. K. postupovala pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti správne, a teda správne určila diagnózu ako tranzitórnu koxitídu, ako potom mohol pediater, ktorý nie je špecialista na ortopédiu dospieť k inému záveru a posúdiť koxitídu ako puruletnú. Ak by bolo úlohou pediatrov meniť správne závery špecialistu, potom nie je dôvod existencie špecialistov v určitých odboroch. Ďalej ţalobca uviedol, ţe ak traja konzultanti ţalovaného tvrdia, ţe pediatri ţalobcu nepostupovali správne, ale ďalší konzultant tvrdí, ţe ortopéd (od ktorého sa odvíjal a musel odvíjať postup pediatrov) postupoval správne, vyplýva, ţe bude potrebné odstrániť rozpory v záveroch samotných konzultantov. Ţalobca poukázal, ţe je potrebné si uvedomiť, ţe hospitalizácia maloletého v zariadení ţalobcu trvala cca týţdeň (od 8.4.2007 do 15.4.2007), pokým následky boli známe oveľa neskôr, a to aţ po následnej cca mesačnej hospitalizácii v inom zariadení v B. resp. po liečbe pacienta v zahraničí. Ţalobca upozornil, ţe nie je moţné mu uloţiť pokutu v súvislosti s trvalými následkami pacienta, ktoré neexistovali v čase hospitalizácie pacienta u ţalobcu bez dokonalého preskúmania, či k týmto nedošlo práve v priebehu hospitalizácie v B. alebo v zahraničí, bez takéhoto zistenia nemoţno uloţiť pokutu i za trvalé následky. V celom konaní neexistuje ţiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval, ţe existuje akákoľvek súvislosť medzi týţdňovým postupom ţalobcu a následnými trvalými následkami pacienta. Priebeh hospitalizácie pacienta nemoţno rozdeliť na tri fázy, ale musí sa postupovať komplexne. Ţalobca ďalej uviedol, ţe z prepúšťacej správy pacienta jasne vyplýva, ţe prvá punkcia pacienta v B. nebola úspešná, pričom ţalovaný si bez akéhokoľvek zdôvodnenia či bliţšieho dokazovania osvojil záver, ţe táto informácia je len chybou v prepise a prvá punkcia 9 8Szd/1/2010 bola úspešná. Ţalobca okamţite po zhoršení stavu pacienta odoslal na vyššie pracovisko, pacient bol odoslaný 16.4.2007, pričom ţalovaný tvrdil, ţe mal byť odoslaný dňa 13.4.2007, pričom tento dátum nepodloţil ţiadnym dôkazom preukazujúcim, ţe by sa skorším prekladom niečo v zdravotnom stave pacienta zmenilo resp. nepreukázal, ţe by preklad dňa 16.4.2007 bol neskorý. Ţalovaný nepreukázal ani nezdôvodnil, v čom vidí oneskorenosť prekladu, resp. akú úlohu zohrávajú 3 dní v celkovom ochorení pacienta a tomto prípade a z čoho, z akého právneho predpisu vyplýva tvrdená oneskorenosť postupu, z postoja ţalovaného jasne vyplýva snaha za kaţdú cenu uloţiť pokutu, dokázať pochybenie ţalobcu a nie snaha nájsť objektívnu pravdu. Ţalobca uviedol, ţe ţalovaný porušil zákon aj z dôvodu, ţe pri určovaní výšky pokuty prihliadol o. i. aj na ním tvrdené „opakované porušenie zákona pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti“. § 50 ods. 2 zák. č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, stanovuje povinnosť správneho orgánu, ktorou je prihliadnuť na závaţnosť zistených nedostatkov a na ich následky, pričom sa jedná o taxatívny výpočet, ktorý správny orgán nemôţe rozšíriť a teda nemôţe prihliadnuť na ďalšiu skutočnosť, ktorou v tomto prípade bolo tvrdené „opätovné porušenie zákona“ ţalobcom v úplne inom absolútne nesúvisiacom prípade resp. prípadoch. Ţalovaný v rozhodnutiach pojem „opakované porušenie“ nešpecifikoval, nie je moţné zistiť, aké porušenia mal ţalovaný na mysli, jedná sa o vágny, zavádzajúci a nepreskúmateľný termín. Záverom ţalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 5Szd/2/2009 zo dňa 21.7.2009 a sp. zn. 5Szd/3/2009 zo dňa 3.11.2009. Proti predmetnému rozsudku krajského súdu podal vlastný odvolací návrh smerujúci proti výroku o náhrade trov konania taktieţ ţalobca domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 587 € (cenu za vypracovanie znaleckého posudku) a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 270,43 €. Uviedol, ţe vo veci mal plný úspech a zároveň mu vznikli trovy konania, konkrétne hotové výdavky resp. trovy dôkazov, pretoţe v konaní predloţil listinný dôkaz – znalecký posudok MUDr. Z. S. č. 16/09 zo dňa 24.9.2009, ktorý potreboval na účelné uplatňovanie svojich práv a za ktorý preukázateľne zaplatil sumu 587 €. Účelnosť týchto trov potvrdzuje i skutočnosť, ţe najmä o tento znalecký posudok oprel súd svoje rozhodnutie vo veci samej, pričom v tejto súvislosti ţalobca poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 5Szd/3/2009 zo dňa 30.11.2009. 10 8Szd/1/2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O. s. p., s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.7.2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom preskúmania je rozhodnutie ţalovaného č. ZS 603/00022/2008/R zo dňa 4.8.2009, ktorým zamietol rozklad ţalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané úradom, pobočka Banská Bystrica o uloţení pokuty č. ZS 603/00022/2008 zo dňa 15.1.2009. V napadnutom rozhodnutí ţalovaný vo výrokovej časti uviedol, ţe „účastník konania porušil § 4 ods. 3 zák. o zdravotnej starostlivosti tým, ţe pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti maloletému pacientovi M. B. nevykonal všetky zdravotné výkony na zabezpečenie včasnej a účinnej liečby. Zdravotný stav pacienta hodnotil ako tranzitórnu coxitídu (prechodný zápal bedrového kĺbu). Nezváţil moţnosť, ţe ide o prejavy purulentnej coxitídy (hnisavého zápalu bedrového kĺbu) v rámci septického stavu. Nevykonal USG vyšetrenie bedrového kĺbu resp. nezabezpečil jeho vykonanie na vyššom pracovisku, ako bezpečného vyšetrenia z hľadiska radiačnej záťaţe. Úrad zistil, ţe účastník konania pri jasných klinických príznakoch ako bolestivosť, obmedzenie hybnosti dolnej končatiny, septické teploty, vysoké hodnoty zápalových ukazovateľov, chybne zhodnotil závaţnosť stavu maloletého pacienta. Coxitídu hodnotil ako tranzitórnu a to aj 5 dní po prijatí do nemocnice, keď klinický stav pacienta nebol zlepšený, zo strany účastníka konania nedošlo k prehodnoteniu diagnostického postupu. Pochybenie v poskytnutej zdravotnej starostlivosti je evidentné aj z nedostatočnej zdravotnej dokumentácie. Chýba jednoznačné dokladovanie poskytnutej farmakoterapie. Oneskoreným prehodnotením zdravotného stavu došlo k neskoršiemu prekladu na vyššie pracovisko a tým k oneskoreniu adekvátnej liečby. To v konečnom dôsledku viedlo k takým zmenám na pohybovom aparáte, ţe bol nutný závaţný operačný zákrok na vyvíjajúcom sa detskom organizme na špecializovanom pracovisku v zahraničí. Trvalým následkom bude narušenie dynamiky chôdze dieťaťa v dôsledku skrátenia dolnej končatiny po prekonanom zápale stehennej kosti a bedrového 11 8Szd/1/2010 kĺbu. Operačným zákrokom bola potvrdená deformácia krčka stehennej kosti s deformáciou hlavice kĺbu. Následne bude potrebná dlhodobá rehabilitácia. Antibiotická liečba nebola adekvátna septickému stavu s coxitídou. Dňa 13.4.2007 t.j. 5 dní po prijatí na detské oddelenie účastníka konania, klinický obraz pacienta nebol významne zlepšený, zápalová aktivita stúpla, sonografický nález potvrdil distenziu (roztiahnutie) kĺbového puzdra. Aj napriek tomu nedošlo k prehodnoteniu diagnostického postupu, čo by viedlo k následnému skoršiemu prekladu na vyššie pracovisko. Antibiotikum, ktoré bolo maloletému M. B. nasadené na pohotovosti perorálne, nebolo zmenené, účastník zmenil iba formu liekov – liečba bola podávaná intravenózne. Účastník konania mal maloletého M. B. odoslať na vyššie pracovisko uţ v čase, keď zistil, ţe sa jeho zdravotný stav nemení“. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. ZS 603/00022/2008 zo dňa 15.1.2009 uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 4647,10 € za porušenie § 4 ods. 3 zák. o zdravotnej starostlivosti, pretoţe „nesprávnym zhodnotením závaţnosti zdravotného stavu došlo k oneskorenému riešeniu, čo pri diagnóze hematogénnej osteomyelitídy femuru so sekundárnou coxitídou viedlo k trvalým následkom – narušeniu vývoja kĺbu stehnovej kosti pacienta“.
1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
2 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
3 zák. o zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších 12 8Szd/1/2010 predpisov, na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov), ak tento zákon neustanovuje inak.
1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností.
2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
3 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať kaţdou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a pouţiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vţdy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťaţovania účastníkov konania a iných osôb.
4 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 13 8Szd/1/2010
1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
1 Správneho poriadku, na dokazovanie moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
2 Správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, ţe správne orgány oboch stupňov v predmetnej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci nezistili skutkový stav správne, a preto ich rozhodnutie treba povaţovať za predčasné. Súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ ţalobe vyhovel a preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie
2 písm. c/ O. s. p., preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu a aby 14 8Szd/1/2010 nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v svojom odôvodnení iba obmedzil na právne vyhodnotenie námietky ţalovaného týkajúcej sa vyhodnotenia skutkového stavu. Ţalovaný v odvolaní polemizoval so závermi vyplývajúcimi zo znaleckého posudku predloţeného ţalobcom v súdnom konaní (dostatočne popísanými v v rozsudku súdu prvého stupňa), uvádzajúc dôvody, pre ktoré s uvedenými závermi nesúhlasí a poukazujúc na to, ţe v akomkoľvek doterajšom súdnom spore bol medicínsky názor znalkyne MUDr. S. odlišný od stanoviska správneho orgánu resp. od odborných posudkov konzultantov úradu. Odvolací súd túto námietku nepovaţoval sa dôvodnú, keďţe z vyššie citovaných ustanovení vyplýva pre správny orgán povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci, správny orgán nemôţe závery vyplývajúce z predloţeného dôkazu (znaleckého posudku) spochybňovať subjektívnymi hodnoteniami, ale len na základe ním vykonaného dokazovania. Ako uţ správne uviedol krajský súd, samotné rozpory v predloţených dôkazoch svedčia o tom, ţe ţalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, a preto napadnuté rozhodnutie, ako aj správne rozhodnutie prvého stupňa, boli vydané predčasne. Skutočnosť, ţe správne orgány nevenovali v danej veci dostatočnú pozornosť zisteniu skutočného stavu veci a v danej veci si nezadováţili dostatok skutkových podkladov, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazovali, ţe ţalobca sa dopustil skutku, ktorým mal porušiť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zák. o zdravotnej starostlivosti, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku, predloţeného ţalobcom súčasne spolu so ţalobou Pokiaľ ţalovaný poukazoval, ţe krajský súd mal dať vypracovať kontrolný znalecký posudok, odvolací súd uvádza, ţe ak správny orgán rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods. 2 O. s. p.), avšak nemôţe sa však jednať o podstatné doplnenie dokazovania, keďţe nedostatočne zistený skutkový stav je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia ako nezákonného
2 písm. c/ O. s. p., keďţe patrí správnemu orgánu zistiť skutkový stav v rozsahu dostatočnom pre vydanie rozhodnutia, súd v rámci konania o správnej ţalobe nemôţe naprávať vady spôsobujúce nezákonnosť správneho rozhodnutia. 15 8Szd/1/2010 Štruktúra Ústavy Slovenskej republiky (
2 písm. c/ O. s. p. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu k odvolaniu ţalovaného rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p., keď ţalovanému ich náhradu nepriznal, keďţe v takomto konaní mu nárok na náhradu trov neprináleţí. Odvolací súd posudzoval v tomto konaní taktieţ odvolanie podané ţalobcom týkajúce sa výroku o náhrade trov konania, pričom dospel k záveru, ţe je dôvodné. Z obsahu priloţených spisov odvolací súd zistil, ţe ţalobca uţ v administratívnom konaní ţiadal doplniť dokazovanie súdnym znalcom, na ktorý návrh ţalovaný v odvolacom správnom konaní neprihliadol a ţalobca znalecký posudok, ktorý si dal vypracovať na podporu svojich tvrdení na vlastné náklady, predloţil krajskému súdu spolu so správnou ţalobou. Znalecký posudok v danom prípade bol jedným z podkladov pre záver súdu, ţe správne orgány v danej veci nezistili skutkový stav spoľahlivo. Ţalobcovi ako účastníkovi 16 8Szd/1/2010 preskúmavacieho konania vyplatením znaleckej odmeny za vypracovanie tohto posudku vznikli náklady potrebné na bránenie práva proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov oboch stupňov. Z uvedených dôvodov pokiaľ ţalobca bol v preskúmavacom konaní úspešný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania v zmysle § 250k ods. 1 O. s. p., mal právo, aby mu boli priznané všetky trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti ţalovanému (§ 246c ods. 1 v spojení s § 137 a s § 142 ods. 1 O. s. p.), preto odvolací súd zmenil časť rozsudku krajského súdu tak, ţe ţalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 932,67 €. Trovy súdneho konania pozostávajú z trov prvostupňového konania vo výške 270,43 € (špecifikovaných v rozsudku súdu prvého stupňa) náhrady hotových výdavkov za znalecký posudok vo výške 587 € a trov odvolacieho konania vo výške 75,24 € pozostávajúcich z 1 úkonu právnej pomoci (podanie odvolania proti výroku o trovách zo dňa 23.4.2010) v sume 55,49 €, reţijného paušálu v sume 7,21 € a 20 % DPH v sume 12,54 €, pričom pri určení výšky náhrady odvolací súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov a vyčíslenia predloţeného právnym zástupcom ţalobcu. Ţalovaný náhradu trov konania predstavujúcich odmenu za zastupovanie vo výške 345,67 € uhradí na bankový účet právneho zástupcu ţalobcu č. X. vedený v T., a.s., pobočka Z. a náhradu hotových výdavkov vo výške 587 € na bankový účet ţalobcu č. X., vedený vo V., a.s. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. V Bratislave 28. júla 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.