1 zák. o správe daní len moţnosť konanie prerušiť, pričom jeho postup vţdy závisí od okolností konkrétneho prípadu. Krajský súd ďalej uviedol, ţe správca dane nepochybil, ak v danom prípade konanie neprerušil, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, ţe Okresný súd Bratislava V právoplatne rozhodol o tom, ţe uznanie dlhu zo dňa 10.1.2001 je neplatným právnym úkonom, pričom tento právny úkon úzko súvisí s ďalším právnym úkonom uznania dlhu obsiahnutého v notárskej zápisnici č. N 130/2001, NZ 116/2001 zo dňa 29.5.
názoru krajského súdu je neplatný aj právny úkon – zmluva o prevzatí dlhu zo dňa 14.2.2001, v zmysle ktorej dlh prevzalo ako nový dlţník Z. v SR od dlţníka S. v SR, ako jediného spoločníka spoločnosti S., s.r.o., keďţe táto obchodná spoločnosť bola uţ zaniknutým právnym subjektom. Vzhľadom k tomu, ţe spoločnosť T., s.r.o. sa nestala vlastníkom predmetnej pohľadávky, ţalobca prijaté sluţby sprostredkovateľskej a poradenskej činnosti nepouţil a nepouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ, čím nebola splnená podmienka § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zákon o DPH“). Ţalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom V., s.r.o. za sprostredkovateľské a poradenské sluţby pri odkúpení pohľadávky od spoločnosti T., s.r.o., keďţe táto spoločnosť nebola vlastníkom predmetnej pohľadávky, a teda nemohla ţalobcovi postupovať jej časť. Krajský súd taktieţ uviedol, ţe nepovaţoval za potrebné dokazovanie doplniť vypočutím správcu konkurznej podstaty, oboznámením sa s obsahom spisu konkurzného súdu na ozrejmenie otázky uplatnenej pohľadávky v konkurznom konaní, či pohľadávka bola zistená, v lehote popretá, na preukázanie tvrdenia ţalobcu, ţe závery daňových orgánov o tom, ţe spoločnosť T., s.r.o. nie je vlastníkom predmetnej pohľadávky nie je správny. Tieto skutočnosti boli dostatočne ozrejmené, sporný bol právny záver vyplývajúci zo zistených skutkových okolností. Pri uplatňovaní daňových predpisov sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Rozhodujúcim je posúdenie ekonomického charakteru jednotlivých plnení identifikovaných ako zdaniteľné plnenie, ktoré sú obsahom právneho úkonu a súvisia s kauzou právneho úkonu (bezprostredným hospodárskym cieľom, pre ktorý záväzok vznikol). Z daňového hľadiska je kauza významnejšia ako samotný typ právneho úkonu a rozhodujúcim je zistenie, či došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Ţalobca v konaní nepreukázal presvedčivo kauzu právneho úkonu, ktorý je titulom na uskutočnenie zdaniteľného plnenia, nepreukázal aký hospodársky cieľ sledovalo údajne poskytnuté plnenie – sprostredkovateľské a poradenské sluţby v obchodnej transakcii. Naopak, poskytnuté plnenie vykazuje známky zdanlivého a fiktívneho obchodu uzavretého medzi zainteresovanými obchodnými subjektmi personálne prepojenými Ing. I. K. Poskytovateľ poradenských a sprostredkovateľských sluţieb, V., s.r.o. v čase uzavretia obchodnej zmluvy a údajného poskytnutia plnenia na základe tejto zmluvy, nemal v zmysle zápisov 4 8Sžf/33/2010 v obchodnom registri oprávneného zástupcu konať za túto obchodnú spoločnosť, pričom následne zanikla. Krajský súd tieţ poukázal, ţe rovnaké poradenské sluţby poskytla táto obchodná spoločnosť ţalobcovi (ako aj iným právnickým osobám) ohľadom kúpy časti z tej istej pohľadávky od spoločnosti T., s.r.o., pričom ţalobca uţ na základe predchádzajúcej poradenskej sluţby mal a mohol získané poznanie z tejto poradenskej činnosti v obchodnom prípade prebiehajúcom za rovnakých podmienok vyuţiť. Opätovné poradenské sluţby ohľadom toho istého obchodného prípadu o kúpe ďalšej časti tej istej pohľadávky vzbudzujú pochybnosti o potrebe prijať tie isté poradenské sluţby a zaplatiť za ne odplatu fakturovanú faktúrami, z ktorých ţalobca uplatnil odpočítanie dane. Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote ţalobca odvolanie domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne prerušenia konania
1 písm. c/ zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „O. s. p.“). Ţalobca uviedol, ţe spoločnosť T., s.r.o. je vlastníkom predmetnej pohľadávky, ktorú skutočnosť potvrdzuje notárska zápisnica č. N 130/2001, NZ 116/2001 zo dňa 29.5.2001. Daňové orgány ani súd nemôţu tvrdiť opak, pokiaľ o tom nebude právoplatne rozhodnuté, keďţe notárska zápisnica je verejnou listinou. Verejná listina potvrdzuje, ţe ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, aţ do doby, kým nie je preukázaný opak, ako aj pravdivosť toho, čo je v listine osvedčené alebo potvrdené, skúma sa len jej pravosť, t.j. či pochádza od orgánu, ktorý ju vydal. Pokiaľ ide o jej pravdivosť, povaţuje sa automaticky za pravdivú, pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím súdu preukázaný opak. Poukázal, ţe neexistuje ţiadne právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré by notársku zápisnicu č. N 130/2001, NZ 116/2001 zo dňa 29.5.2001 vyhlasovalo za neplatnú, teda táto listina je stále platná a povaţuje sa za pravdivú čo do jej obsahu. Rovnako je tieţ vykonateľným exekučným titulom a má rovnakú právnu silu ako právoplatné súdne rozhodnutie. Ţalobca uviedol, ţe je nemysliteľné, aby súd, ktorý nerozhoduje o platnosti notárskej zápisnice ako právneho úkonu, prijal nezákonnú domnienku ţalovaného o neplatnosti tohto úkonu a na tomto nepodloţenom tvrdení vydal iné súdne rozhodnutie. Zo strany krajského súdu šlo o účelové konanie s cieľom rozhodnúť v neprospech ţalobcu. Z toho dôvodu súd ani nevykonal ďalšie dôkazy (výsluch navrhovaného svedka, obsah spisu konkurzného súdu). Súd uviedol, ţe T., s.r.o. nie je vlastníkom pohľadávky len na základe tvrdenia ţalovaného, ktoré je jeho vlastnou právnou úvahou a nerešpektoval to, ţe existuje verejná listina s právnou silou právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorá jednoznačne preukazuje, ţe spoločnosť T., s.r.o. vlastníkom predmetnej 5 8Sžf/33/2010 pohľadávky je. Súd by pri poţadovanom doplnení dokazovania zistil, ţe predmetná pohľadávka bola riadne uplatnená v konkurznom konaní, v zákonom stanovenej lehote na popretie pohľadávok popretá nebola, a preto sa v zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní povaţuje za zo zákona zistenú pohľadávku. Krajský súd v napadnutom rozsudku nerešpektoval skutočný a aktuálny právny stav veci, ale vychádzal z vlastnej úvahy o tom, ako dopadne ešte nerozhodnuté konanie prebiehajúce na inom súde, preto je rozsudok nezákonný a predčasný. Ţalobca ďalej navrhol prerušenie konania a obrátenie sa na Súdny dvor Európskej únie, nakoľko napadnutý rozsudok je v rozpore so Smernicou Rady č. 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, a to najmä s jej článkom 167 a nasl. (predtým čl. 17 Šiestej smernice). Vnútroštátne daňové orgány nie sú oprávnené zadrţiavať resp. neuznať nárok na odpočet DPH z titulu, ţe prijatím sprostredkovateľskej činnosti ţalobcom, ktorá v zmysle uvedenej smernice podlieha reţimu DPH, mu nevznikol nárok na odpočítanie dane z tejto prijatej sluţby, z dôvodu, ţe niekoľko rokov po poskytnutí sluţby bol predmet sluţby spochybňovaný. V čase poskytnutia sprostredkovateľskej sluţby predmet sluţby preukázateľne existoval a existuje aj doposiaľ. Svojvoľná úvaha súdu o vlastníctve postupovaného predmetu sprostredkovateľskej sluţby nemôţe mať ţiadny vplyv na poskytnutie sprostredkovateľskej sluţby. Táto bola ţalobcovi dodaná, predmet sprostredkovateľskej sluţby bol ţalobcovi postúpený a neskorší vývoj vo veci nemoţno spájať s dodanou sprostredkovateľkou sluţbou. K podanému odvolaniu za písomným podaním zo dňa 7.7.2010 vyjadril ţalovaný tak, ţe ţalobca zotrval na námietkach, s ktorými sa ţalovaný uţ vysporiadal v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí a vo vyjadrení k ţalobe. Preto uviedol, ţe sa stotoţňuje so závermi krajského súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O. s. p., s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 4. augusta 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). 6 8Sžf/33/2010 Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR č. I/221/16778-19091/2009/990447-r zo dňa 4.2.2009 a č. I/221/16778- -19093/2009/990447-r zo dňa 4.2.2009, ktorými ţalovaný potvrdil horeoznačené rozhodnutia správcu dane, ktorými správca dane nepriznal ţalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie zdaňovacie obdobie I. a II. štvrťrok 2007 a určil mu vlastnú daňovú povinnosť z dôvodu nesplnenia podmienky ust. § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. a posúdenie, či tieto rozhodnutia neboli vydané v rozpore s ust. § 25a zákona o správe daní a teda či neboli vydané predčasne. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O. s. p.).
1 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane môţe konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbeţnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.
2 zákona o správe daní správca dane môţe konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôleţitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbeţnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môţe správca dane túto lehotu primerane predĺţiť, najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbeţnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.
4 zákona o správe daní správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekáţky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
1 zákona o správe daní ak sa v daňovom konaní vyskytne otázka, o ktorej uţ právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný. Inak si môţe správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať príslušnému orgánu podnet na začatie konania. 7 8Sžf/33/2010 Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení ako aj z obsahu administratívneho i súdneho spisu moţno sa stotoţniť s právnym názorom ţalovaného i krajského súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, ţe zo strany ţalovaného ani zo strany správcu dane nedošlo k porušeniu procesných ustanovení, keď ţalovaný ani správca dane nevyhoveli ţiadosti ţalobcu o prerušenie konania z dôvodu, ţe spoločnosť T., s.r.o., podala na Ústavnom súde Slovenskej republiky sťaţnosť pre porušenie jej práv ako vedľajšieho účastníka v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V č. k. 11C/184/04.
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zhodne s názorom krajského súdu podanie sťaţnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky nie je riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom v rámci správneho súdnictva a nemá odkladný účinok ohľadom vyššie označeného právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava V, a preto konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky nezakladá dôvod na prerušenie konania v zmysle § 25a zákona o správe daní.
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 25a zákona o správe daní, môţe správca dane konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbeţnej otázke. V danom prípade takáto situácia nenastala. Za predbeţnú otázku v danom prípade moţno povaţovať posúdenie platnosti právneho úkonu uznania dlhu zo dňa 10.1.2001 S. v SR voči spoločnosti T., s.r.o., vo výške 40 000 000 Sk. Vzhľadom k tomu, ţe o tejto predbeţnej otázke uţ bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 11C/184/04 zo dňa 16.10.2006 tak, ţe súd rozhodol, ţe vyššie označený právny úkon uznania dlhu je neplatný od počiatku, bol správca dane týmto rozhodnutím súdu v zmysle § 26 zákona o správe daní viazaný. Taktieţ nedošlo zo strany ţalovaného ani správcu dane k porušeniu procesných ustanovení, ak daňové orgány neprerušili daňové konanie z dôvodu vyriešenia otázky zastupovania spoločnosti V., s.r.o., pretoţe táto otázka je v danom prípade právne bezvýznamná. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, ţe napadnuté rozhodnutia ţalovaného nie sú vydané predčasne a ani v rozpore s ustanovením § 25a a § 26 zákona o správe daní.
1 zákona č. 222/2004 Z. z. (v znení rozhodnom pre posúdenie danej veci) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť. 8 8Sžf/33/2010
2 zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň:
2 aţ 4, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
Zákon č. 222/2004 Z. z. v ustanovení § 49 ods. 2 písm. a/ viaţe nárok platiteľa na odpočet dane z tovarov alebo sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ, ak daň bola voči nemu uplatnená iným platiteľom. Vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty
ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie spočíva v tom, ţe platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri tých zdaniteľných plneniach, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov alebo sluţieb. Daňový doklad deklaruje, ţe došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému nárok na odpočet dane. Daňový doklad odzrkadľuje všetky skutočnosti súvisiace s týmto zdaniteľným plnením, a preto nemoţno ho iba stotoţňovať s faktúrou zaloţenou na pochybnej resp. spornej zmluve. Daňový doklad spôsobilý k odpočtu musí obsahovať predpísané náleţitosti a musí ho vydať platiteľ, a to konkrétna fyzická alebo právnická osoba, ktorá spĺňa atribúty platiteľa dane z pridanej hodnoty. Vychádzajúc zo zhora uvedeného vrátane citovaných zákonných ustanovení, ako aj z obsahu administratívneho i súdneho spisu moţno sa stotoţniť s právnym názorom daňových orgánov i krajského súdu uvedeným v odôvodnení napadnutých rozhodnutí ţalovaného aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, ţe zo strany ţalobcu nedošlo k preukázaniu splnenia podmienky odpočtu dane
ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutia. 9 8Sžf/33/2010
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zhodne s názorom krajského súdu ako aj ţalovaného, spoločnosť T., s.r.o. nebola vlastníkom pohľadávky v nominálnej hodnote 37 437 866 Sk prihlásenej konkurznou prihláškou č. 3K 246/01 podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 25.1.2002 voči Z. v SR, ktoré prevzalo dlh od S. v SR zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.2.2001, keďţe právny úkon uznanie dlhu zo dňa 10.1.2001 S. v SR voči spoločnosti T., s.r.o. je
vyššie označeného rozsudku Okresného súdu Bratislava V neplatný od samého začiatku. Vzhľadom k tomu ţe spoločnosť T., s.r.o. sa nestala vlastníkom pohľadávky prihlásenej do konkurzu, ţalobca napriek predloţeným daňovým dokladom (faktúram č. X., interné číslo D. zo dňa 31.3.2007 a č. X., interné číslo D. zo dňa 15.4.2007 za sprostredkovateľské a poradenské sluţby poskytnuté pri obchodnom prípade “H. M.“) prijaté sluţby sprostredkovateľskej a poradenskej činnosti nepouţil a nepouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ, čím nebola splnená podmienka § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. Okrem toho v preskúmavaných veciach nebolo moţné ponechať bez povšimnutia, ţe ţaloba ţalobcu neobsahuje ţiadne skutočnosti, z ktorých by bolo moţné vyvodiť nezákonnosť rozhodnutí ţalovaného. Ţalobca v súdnom konaní v zákonnej lehote na podanie ţaloby neuviedol nijaké skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa nebol podrobne vyporiadal ţalovaný vo svojich rozhodnutiach. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, ţe v preskúmavanej veci daňové orgány skutkový stav veci zistili v dostatočnom rozsahu a zo svojich zistení vyvodili správny právny záver. Odvolací súd v konaní ţalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých správnych rozhodnutí (§ 250j ods. 3 O. s. p.), v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutia správneho orgánu alebo jeho postup nie sú v súlade so zákonom. Odvolací súd zistil, ţe dôvody uvádzané ţalobcom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náleţite aj odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu stotoţnil. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. 10 8Sžf/33/2010 O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O. s. p. a § 142 ods.1 O. s. p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave 4. augusta 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.