Najvyšší súd 3 MObdo 2/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobkyne: Ing. Arch. A. M., autorizovaný architekt S., reg. č. X., P., zast. advok

§ 224ods.

1 O. s. p. K námietke ohľadne označenia žalobkyne v záhlaví rozhodnutia uviedol, že nie je pochýb o tom, kto je žalobkyňa, a teda ide len o vadu, ktorú odvolací súd odstránil v rozhodnutí odvolacieho súdu. Na základe podnetu žalobkyne Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal v zákonnej lehote mimoriadne dovolanie podaním doručeným súdu

2. 2010 a navrhol obidva rozsudky, rozsudok Okresného súdu Bratislava III. aj Krajského súdu v Bratislave zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. uviedol, že rozhodnutím odvolacieho súdu bol porušený zákon, nakoľko odvolací súd jeho postupom odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Citoval článok 48 ods. 2 Ústavy, § 372p ods. 1 O. s. p., § 213 ods. 2 O. s. p. a ako nezlučiteľné so zásadou na spravodlivý proces označil fakt, že odvolací súd rozhodol rovnako ako prvostupňový súd na základe nečakaných prekvapivých právnych záverov bez toho, aby účastníkov na túto vec upozornil, a teda účastníkovi odňal možnosť konať pred súdom. Odvolací súd účastníkov konania o predpokladanej zmene právnej kvalifikácie nepoučil, neumožnil účastníkom sa vyjadriť sa k možnej aplikácii ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a teda neobdržal zákonom predpísaný postup podľa ustanovenia § 213 ods. 2 O. s. p. Generálny prokurátor Slovenskej republiky konštatoval, že tým, že odvolací súd žalobkyni takýmto postupom odňal právo na vyjadrenie zakotvené ustanovením § 213 ods. 2 O. s. p. zaťažil konanie vadou podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. Podľa Generálneho prokurátora Slovenskej republiky zo zdôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé prečo odvolací súd pristúpil k aplikácii 5 3 MObdo 2/2010 ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Namietal, že odvolací súd neuviedol konkrétnu právnu normu s poukazom na konkrétne zákonné právne ustanovenie, s ktorým ustanovením zákona je zmluva v rozpore. Vyjadrenie, že zmluva je v rozpore s Obchodným zákonníkom, Generálny prokurátor Slovenskej republiky označil za nepreskúmateľné. Z uvedeného dôvodu označil pozíciu generálneho prokurátora za sťaženú, keďže nie je možné uviesť odvolacie dôvody tak, aby sa argumentáciou vyvrátilo, že zmluva je v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením. Podľa dovolateľa rozpor zmluvy so zákonom by bol daný iba za predpokladu, že v čase uzavretia zmluvy by existovala taká právna norma, ktorá by žalobkyni zakazovala vykonať dohodnuté plnenie. Zároveň uviedol, že ak by takáto norma nadobudla účinnosť až po uzavretí zmluvy nemala by vplyv na platnosť zmluvy, ale by spôsobila iba následky dodatočnej nemožnosti plnenia. Podľa generálneho prokurátora v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi bolo objektívne možné vykonať plnenie, o čom svedčí skutočnosť, že inžinierske činnosti boli žalobkyňou skutočne vykonané a neexistovala právna norma, ktorá by žalobkyni zakazovala plnenie. Za všeobecne platné označil, že zmluva nie je v rozpore so zákonom ak zmluvné strany dohodnú, že dlžník má plnenie poskytnúť v prospech tretej osoby. V danom prípade sa žalobkyňa a žalovaný dohodli, že žalobkyňa vykoná inžinierske činnosti na zmenu stavby nehnuteľnosti vo vlastníctve tretej osoby A.A. pretože žalovaný mal záujem kúpiť obchodné podiely tejto spoločnosti a fakt, že i keď žalovaný a žalobkyňa neboli vlastníkmi nehnuteľnosti nepovažoval za taký, na základe ktorého by išlo o zmluvu uzavretú v rozpore so zákonom. Podľa Generálneho prokurátora Slovenskej republiky sú splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e ods. 1 O. s. p. s § 243f ods. 1 písm. a/, c/ O. s. p., pričom podanie mimoriadneho dovolania zo strany generálneho prokurátora si vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky / § 10a ods. 3 O. s. p. / prejednal mimoriadne dovolanie podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. ako podané v lehote podľa ustanovenia § 243g O. s. p.

§ 243iods.

2 O. s. p., ako podané na základe podnetu žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave ako súdu odvolacieho, ktorým došlo k odňatiu jej možnosti konať pred súdom a zároveň, že súd nesprávne právne vec posúdil. Z predložených dokladov je zrejmé, že Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa

2. 2007, č. k. 18 Cb 18/2001-614 aj Krajský súd v Bratislave zo dňa
4. 2009, č. k. 6 Cob 117/2007-664 rozhodli totožne a návrh žalobkyne na zaplatenie sumy 3 800 000 Sk s príslušenstvom titulom odplaty, na základe Mandátnej zmluvy č. X.1 zo dňa 6 3 MObdo 2/2010
6. 2000 a prílohy č. 3 k mandátnej zmluve zamietli. Zo zápisnice z pojednávania na odvolacom súde / list 659 / je zrejmé, že sa uskutočnilo za účasti obidvoch účastníkov konania a že žalobkyňa žiadala súd, aby sa vysporiadal s otázkou, či môže súd vyhlásiť zmluvu za neuzavretú, len na základe spochybňovania predmetu zmluvy účastníkom konania, ktorú otázku v prípade potvrdzujúceho rozhodnutia označila za dôvod požadovanej prípustnosti dovolania. Žalovaný sa k tejto otázke vyjadril iba v zmysle, že považuje predmet zmluvy za neúplný, nejasný, že je fyzickou osobou a že bol uvedený do omylu, a že z činnosti žalobkyne nemal žiaden majetkový prospech. Žiadne iné skutočnosti v odvolacom konaní neboli odvolacím súdom prejednávané, a ani účastníci sa k žiadnej otázke konajúceho súdu nevyjadrovali. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6 Cob 117/2007-664 z
8. 2009 je zrejmé, že odvolací súd nárok žalobkyne posudzoval na základe inej právnej skutočnosti ako súd prvostupňový a bez ohľadu na to, aby sa účastníci konania k právnemu dôvodu, pre ktorý nárok žalobkyne odvolací súd zamietol mohli vyjadriť. V prvostupňovom konaní prvostupňový súd nárok žalobkyne zamietol z dôvodu, že mandátne zmluva, na základe ktorej si žalobkyňa jej nárok uplatnila kvalifikoval ako zmluvu neuzavretú. V intenciách dôvodov, pre ktorý prvostupňový súd mandátnu zmluvu považoval za neuzavretú sa účastníci konania v odvolacom konaní s dôvodmi, pre ktorý prvostupňový súd dospel k takémuto právnemu záveru mohli vyjadriť. Vyjadriť sa nemohli k právnemu záveru vyslovenom v rozhodnutí odvolacieho súdu, že mandátna zmluva je v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, pretože žalobkyňa a ani žalovaný nie súd vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorej sa mali vykonané práce žalobkyňou týkať. Najvyšší súd Slovenskej republiky / § 10a ods. 3 O. s. p. / sa stotožnil s vysloveným právnym názorom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že takýmto postupom odvolací súd odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, keď na základe nečakaných prekvapivých právnych záverov rozhodol, čím porušil práva účastníkov konania na spravodlivý proces. Takýto právny záver vyplýva aj z ustanovenia § 213 ods. 2 O. s. p., z ktorého je zrejmé, že ak odvolací súd je toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré by pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. V danom prípade odvolací súd nepostupoval v intenciách citovaného ustanovenia a účastníkov konania k použitiu ustanovenia, na základe ktorého nárok žalobkyne zamietol, nevyzval. Najvyšší súd Slovenskej republiky / § 10a ods. 3 O. s. p. / na základe uvedeného dospel k záveru, že takýmto postupom odvolací súd dotknutej žalobkyni odňal možnosť 7 3 MObdo 2/2010 konať pred súdom, čím porušil ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. Žalobkyni boli popreté jej práva na spravodlivý proces zakotvené Ústavou Slovenskej republiky článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Postupom súdu došlo k porušeniu procesnej záruky účastníka konania uplatnenia zásady dvojinštančnosti konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky / § 10a ods. 3 O. s. p. / z uvedeného dôvodu rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil podľa ustanovenia § 243b ods. 2 O. s. p.

§ 243iods.

2 O. s. p., s tým, že odvolací súd v ďalšom konaní musí vec prejednať tak, aby jeho postupom nedošlo k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom. S otázkou posúdenia správnosti rozhodnutí obidvoch súdov, či rozhodli vec v súlade so zákonom sa odvolací súd nezaoberal z hore vyššieho uvedeného dôvodu ako aj z dôvodu, že je pravdou, že z obsahu odvolacieho rozhodnutia nie je zrejmé, prečo odvolací súd pristúpil k aplikácii ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, čím aj pozícia Generálneho prokurátora Slovenskej republiky pri odôvodnení mimoriadneho dovolania je sťažená, ako sám generálny prokurátor v jeho mimoriadnom dovolaní uviedol. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací sa so správnosťou napadnutého prvostupňového rozhodnutia v intenciách odvolania žalobkyne nezaoberal, ale iba konštatoval, že predmetná mandátna zmluva nie je neuzavretá. Najvyšší súd Slovenskej republiky / § 10a ods. 3 O. s. p. / z uvedeného dôvodu zrušil iba rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok. V Bratislave 28. apríla 2011 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková