← Slovensko

o zaplatenie 10 189,87 Eur s príslušenstvom

Najvyšší súd 3 Obo 77/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: G. s. r. o. Roţňava, P. F., K., zast. advokátom JUDr. A. M., C. proti ţalovanému: A. – S., a. s., B., o zaplatenie 10 189,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa

  2. 2010, č. k. 2Cb/1/2010-16, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
  4. 2010, č. k. 2Cb/1/2010-16 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie . O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zo dňa
  6. 2010, č. k. 2Cb/1/2010-16 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 10 189,87 Eur s 20% úrokom z omeškania od
  8. 1994 do zaplatenia a nahradiť trovy konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 1 681,58 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, ţe ţalobca ţiadal, aby súd uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť mu 360 700,20 Sk a nahradiť trovy konania. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa
  10. 2004, č. k. 11Cb/1273/1999-185 2 3 Obo 77/2010 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
  12. 2005, sp. zn. 1Obo/183/2004 bolo ţalovanému uloţené zaplatiť ţalobcovi 53 720 Sk a vo zvyšnej časti bol nárok vylúčený na samostatné konanie. Ţalobca svoj nárok odôvodnil tým, ţe mu vznikla škoda, na ktorú sa vzťahuje poistenie na základe poistnej zmluvy uzavretej so ţalovaným. Ţalovaný navrhol ţalobu zamietnuť, pretoţe poţadovaný nárok na poistné plnenie nie je ničím preukázaný. Prvostupňový súd ďalej uviedol, ţe predmetom sporu je ţalobcom uplatnené právo na poistné plnenie na základe poistnej zmluvy č. 037-490 036/17 v znení jej príloh, ktorú účastníci uzatvorili dňa
  14. 1993, ktorej predmetom poistenia bola hydina. V konaní bolo nesporne preukázané, ţe poistná udalosť – úhyn kurčiat vznikla
  15. 10.,
  17. a
  19. 1993 a táto poistná udalosť bola riadne a včas poisťovni nahlásená. Ku vzniku poistnej udalosti došlo v čase po vzniku poistnej zmluvy preto podľa ust. § 791 ods. 1 OZ poisťovňa má povinnosť plniť a práva poisteného na plnenie vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy. Zo ţiadnych doteraz predloţených písomností nemoţno vyvodiť záver, ţe k chorobe kurčiat, ktorá bola dôvodom ich úhynu by bolo došlo u iného subjektu, neţ je poistený ţalobca a teda ide o poistnú udalosť, ktorá je krytá poistnou zmluvou. Teda základ nároku je nepochybný. Pokiaľ ide o výšku, táto bola vyčíslená na sumu 360 700,20 Sk, pričom z tejto sumy uţ bola priznaná suma 53 720 Sk a teda zostáva nezaplatených 306 980,02 Sk, čo predstavuje 10 189,87 Eur. Ţalovaný ţiadnym spôsobom nepreukázal, ţe by táto výška zodpovedala skutočnosti. Z uvedených dôvodov prvostupňový súd ţaloba na túto sumu vyhovel a priznal aj úroky z omeškania vo výške 20 % od
  21. 1994 do zaplatenia. K námietke premlčania vznesenej ţalovaným uviedol, ţe ku škode došlo v októbri 1993 a ţaloba bola podaná
  23. 1995, teda pred uplynutím premlčacej lehoty. Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, ţe rozsudkom súdu prvého stupňa mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom a zároveň ţe rozsudok súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok súdu prvého stupňa nespĺňa náleţitosti v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O. s. p. pre jeho nepreskúmateľnosť. Ţalovaný v priebehu konania poukazoval na rozpor na strane ţalobcu, ktorý v podanom návrhu ţiadal poistné plnenie za 16629 kusov uhynutých kurčiat v sume 360 799,20 Sk pričom neskôr uvádzal počet 30000 kusov kurčiat. Ţalovaný taktieţ namietal, ţe pri výpočte poţadovanej náhrady poistného plnenia, je potrebné zohľadniť 3 3 Obo 77/2010 skutočnosť, ţe v zmysle čl. 7 písm c) zmluvných dojednaní, predmetnej poistnej zmluvy si ţalobca voči ţalovanému nesplnil 8 dňovú oznamovaciu povinnosť poistnej udalosti, čo má za následok zníţenie poistného plnenia aţ o 60%. Rovnako je potrebné vziať do úvahy, ţe v zmysle čl. 6 zmluvných dojednaní k uzatvorenej poistnej zmluve ak vzniklo poistnej organizácii právo na plnenie z poistnej udalosti, je poisťovňa povinná vyplatiť 90% zo sumy určenej podľa čl. 4 ( čo znamená, ţe zmluva bola dojednaná s 10% spoluúčasťou poisteného na plnení z poistnej udalosti ). Súd sa vo svojom rozhodnutí týmito argumentmi ţalovaného nezaoberal a bez ďalšieho zdôvodnenia sa obmedzil len na konštatovaní, ţe o výške škody svedčí vyčíslenie na č. l. 151-
  24. Nie je moţné zistiť akými úvahami a akými zákonnými ustanoveniami sa riadil prvostupňový súd pri posúdení a rozhodnutí o tom, ţe ţalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 20%, a to odo dňa
  26. 1994, t. j. ako posúdil dobu kedy sa ţalovaný dostal do omeškania ako aj výšku úroku z omeškania a akými úvahami a zákonnými ustanoveniami sa riadil pri posúdení a rozhodnutí o vznesenej námietke premlčania. Ţalobca si uplatnil svoj nárok dňa
  28. 1995, avšak s textu jeho podania je zrejmé, ţe sa domáhal len zaplatenia sumy 360 799,20 Sk, pričom príslušenstvo istiny bolo do konania vnesené aţ následne a preto sa ţalovaný domnieva, ţe lehota na uplatnenie nároku v čase od
  30. 1994 nemohla byť zachovaná. K tomu aby poistnému vzniklo právo na úrok z omeškania, sa musí poistné plnenie stať splatným. Ak je však sporný základ plnenia poistiteľa, ako tomu bola aj v tejto veci, nie je moţné ani začať vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu poistného plnenia poisťovateľa a preto ţalovaný nemôţe byť v omeškaní s plnením. Vzhľadom k tomu, ţe ustanovenie § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ani všeobecné poistné podmienky neustanovujú kedy je moţné povaţovať vyšetrenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť za ukončené, je potrebné takéto ukončenie povaţovať za skončené len čo bol so súhlasom poistiteľa alebo s jeho dodatočným schválením dohodnutý s poisteným rozsah plnenia alebo dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím súdu. Keďţe v danej veci by sa jednalo o prípad skončenia na zistenie povinnosti plniť aţ na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ţalovaný sa nemôţe do omeškania dostať ešte pred uplynutím lehoty stanovenej súdom na plnenie. Ţalobca sa k odvolaniu vyjadril tak, ţe navrhol rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. K námietke ţalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia s dôvodu nezaoberania sa argumentmi ţalovaného uviedol, ţalovaný ani po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho – rozsudkom 1 Obo 183/2004 zo dňa
  32. 2005, nenavrhol ţiadne dokazovanie, ale naopak zotrval 4 3 Obo 77/2010 na svojom predchádzajúcom stanovisku. Poukázal na správnosť právneho posúdenia veci s ktorého vychádza napadnuté uznesenie. Uviedol, ţe v konaní bolo nesporne preukázané, ţe porná udalosť vznikla dňa
  33. 10,
  34. 10 a
  36. 1993 a bola poisťovni včas a riadne nahlásená. K rozporu v počte uhynutých kusov, ţalobca uviedol, ţe od začiatku si uplatňoval škodu za úhyn 16 629 kusov vo výške 360 799,20 Sk. V priebehu súdneho konania na tomto vyčíslení zotrval. K úhynu síce došlo vo väčšom počte ale pre ţalovaného ako poisťovňu boli hlásené a vykázané len jedince s jednoznačným nálezom v počte 16 629 kusov. Ţalobca si uplatňuje škodu pri zohľadnení jeho 10% spoluúčasti. Ţalovaný ţiadnym spôsobom správnosť vyčíslenia nespochybňoval a nepreukázal, ţe by táto výška škody, tak ako bola vyčíslená nezodpovedala skutočnosti. Zároveň nenavrhol, v tomto smere ţiadne dokazovanie. Ţalovaný od začiatku argumentoval tým, ţe ţalobcovi nevzniklo právo na poistné plnenie. K námietke nároku ţalobcu na úrok z omeškania vo výške 20% od
  38. 1994 ţalobca uvádza, ţe keďţe istina bola uplatnená riadne a včas a teda premlčaná nie je nemôţe byť premlčaný ani úrok z omeškania. Ţalobca poukázal na č. l. 4 ods. 1 a č. l 6 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých ţalovaný bol povinný plniť ku dňu
  40. 1993 kedy ţalovanému bol doručený veterinárny záznam o vyšetrení poistnej udalosti, čo ţalovaný nespochybnil. Výška poistného plnenia bola daná dohodou o cenne medzi ţalovaným a ţalobcom, tak ako to vyplýva z poistnej zmluvy, ktorú spracoval ţalovaný. Poistné teda bolo splatné pričom ţalobca predloţil vyčíslenie škody v súlade s poistnou zmluvou a zmluvnými dojednaniami s tým, ţe vo vyčíslení zohľadnil 10% spoluúčasť. Ţalobca si však uplatnil úrok z omeškania aţ od
  42. 1994, teda prvým dňom mesiaca po doručení rozhodnutia ţalovaného o odmietnutí plniť ţalobcovi, z dôvodu, ţe sa nejedná o poistnú udalosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“ ) prejednal odvolanie ţalobcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p., a po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj konania, ktorému mu predchádzalo dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Ţalovaný podal odvolanie z dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. 5 3 Obo 77/2010 Za odňatie moţnosti konať pred súdom sa povaţuje taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej judikatúry o postup odnímajúci účastníkovi moţnosť konať pred súdom ide tieţ v prípade, ţe sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada s argumentáciou účastníka. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému rozhodnutiu. Základným právom na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR a článku 36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Toto vyjadruje aj znenie § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého súd v odôvodnení rozhodnutia stručne a jasne vyloţí, ktoré skutočnosti má za preukázané, a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré pouţil. Z tohto jednoznačne vyplýva, ţe ust. § 157 O. s. p. určuje obsahové náleţitosti rozsudku, ich správnosť a úplnosť. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu /čl. 46 ods.1 Ústavy SR/. Súd teda pri odôvodňovaní rozsudku musí postupovať spôsobom záväzne určeným v § 157 ods. 2 O. s. p. a ak daným spôsobom nepostupuje, dochádza k nepreskúmateľnosti rozsudku. Pokiaľ súd v odôvodnení neuvedie, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, nemôţe odvolací súd posúdiť vecnú správnosť rozhodnutia. Napadnutý rozsudok prvostupňového súdu nespĺňa náleţitosti vo vyššie uvedených ustanoveniach. Vyjadruje to aj znenie ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstiţne vyloţí, ktoré skutočnosti 6 3 Obo 77/2010 má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré pouţil. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie musí byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doloţiť správnosť rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozsudku by malo účastníkom konania dovoľovať posúdiť, ako súd v ich veci vyloţil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci samej. Súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré stručne a jasne objasní skutkový stav a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ( IV. ÚS 115/03 ). V prejednávanej veci ţalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa namietal nedostatky v odôvodnení a to predovšetkým absenciu vyjadrenia sa k námietkam ţalovaného k rozporom vo vyčíslení počtu kurčiat ţalobcom, nesplneniu 8 dňovej oznamovacej povinnosti ţalobcom, či bola alebo nebola zohľadnená 10% spoluúčasť ţalovaného a posúdenie námietky premlčania úrokov z omeškania. Napriek námietkam vzneseným ţalovaným, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza prakticky len z tvrdení ţalobcu, s ktorým sa súd prvého stupňa stotoţnil, bez toho, aby zaujal stanovisko, resp. sa zaoberal argumentmi ţalovaného, smerujúcimi k podstate veci. Týmto postupom prvostupňového súdu došlo k porušeniu základného práva odvolateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. čl.46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 157 ods. 2 O. s. p. a tým aj k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. 7 3 Obo 77/2010 Vzhľadom na vyššie uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru, ţe nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani zmenu napadnutého rozsudku a preto napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p. ) P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  43. mája 2011 Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.