c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného Ing. P. Ď. o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 27. júna 2007, sp. zn. 4 T 2/2005, bol obvinený Ing. P. Ď. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu
1, ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 (ďalej len „Tr. zák.“) sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu
1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe ako konateľ spoločnosti C., s.r.o., so sídlom na H. ul. č. X. v Bratislave v období od
ustanovení zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty nemala spoločnosť C., s.r.o., nárok. Celkovo si uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za obdobie mesiacov apríl aţ september 1996 v sume 15.673.114 Sk, z tejto sumy D.U., B. vyplatil spolu 8.769.177 Sk ako vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiace apríl aţ august 1996 poukázaním platieb na účty spoločnosti C., s.r.o., na účet č. X. vedený v IRB., a.s.
4, § 35 ods. 2, § 39a ods. 3 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov so zaradením na jeho výkon do I. nápravnovýchovnej skupiny.
1, 50 ods. 1 Tr. zák. mu uloţil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 rokov. Zároveň zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z
1 zák. č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení účinnom do
1 písm. d/, e/ Tr. por. na podklade odvolania obvineného zrušil rozsudok krajského súdu v celom rozsahu a na základe § 259 ods. 3 Tr. por. uznal obvineného za vinného zo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu
1, 5 Tr. zák. sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu
1 Tr. zák. na vyššie uvedenom skutkovom základe, za čo mu
5, § 35 ods. 2, § 39a ods. 3 Tr. zák. uloţil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením na jeho výkon do I. nápravnovýchovnej skupiny.
1, § 54 ods. 3 Tr. zák. mu uloţil aj peňaţný trest vo výmere 1.000.000 Sk spolu s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere jeden rok pre prípad, ţe by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený. Zároveň mu
1, § 50 ods. 1 Tr. zák. uloţil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 rokov. Zrušil tieţ rozsudok Okresného súdu Bratislava I z
1 Tr. por. uloţil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej strane, D. Ú. B. Š. X., B., sumu 8.740.000 Sk. Rozsudok odvolacieho súdu bol obvinenému, rovnako ako aj jeho obhajcovi, Mgr. R.B., doručený
1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. e/, písm. g/, písm. i/ zák. č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok (ďalej len „Tr. por.“) v znení účinnom do
1 písm. e/ Tr. por. argumentuje tým, ţe „JUDr. P. Szabo mal byť vylúčený z prejednávania veci v odvolacom konaní, keďže nemohol nezaujato 4 2 TdoV 9/2012 posudzovať odvolacie námietky“. V tejto spojitosti poukázal na námietku zaujatosti voči všetkým členom senátu 4T Krajského súdu v Bratislave, o ktorej „nebolo rozhodnuté“. Porušenie práva na zákonného sudcu obvinený videl v tom, ţe kým „prvé odvolanie bolo pridelené senátu 5 To, ktorý vrátil spis ako predčasne predložený, po opätovnom predložení vo veci rozhodoval senát 4 To.“ Vytýka viacero porušení práva na obhajobu. V tomto smere uvádza, ţe „odvolací súd napriek oznámeniu dovolateľa o zvolení obhajcu verejné zasadnutie o odvolaní neodročil, čím de facto znemožnil, aby bol v konaní zastúpený iným než ustanoveným obhajcom“. Taktieţ „zo strany konajúcich súdov nebol riadne poučený o svojich právach, najmä o práve vznášať námietky zaujatosti, zvoliť obhajcu, podávať opravné prostriedky“. Porušenie práva na obhajobu dovolateľ vidí aj v postupe krajského súdu, ktorý „dvakrát rozhodol o oslobodení ustanoveného obhajcu od povinnosti obhajovať, čím porušil princíp ne bis in idem.“ Za zásadnú povaţuje skutočnosť, ţe „mu bolo odopreté právo vypovedať na hlavnom pojednávaní“. Namieta, ţe odvolací súd porušil zákaz reformatio in peius, keď „len na podklade odvolania obvineného posúdil skutok
prísnejšieho ustanovenia Trestného zákona“.
dovolateľa neboli splnené podmienky na uloţenie peňaţného trestu, pretoţe „dovolateľ konal ako štatutárny orgán spoločnosti C. spol. s r. o., ktorá získala a použila sporné finančné prostriedky na svoju podnikateľskú činnosť“. Dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. vidí v „nedostatočne zistenom skutkovom stave, v dôsledku čoho nebolo preukázané úmyselné zavinenie ani objektívna stránka trestného činu podvodu“. Výhrady uplatňuje aj ku spôsobeniu škody ako zákonného znaku skutkovej podstaty trestného činu podvodu, lebo „v konaní nebolo preukázané, komu vznikla škoda a kto je oprávnený uplatňovať si nárok na jej náhradu“. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. g/ Tr. por. uvádza nesplnenie podmienok na prečítanie zápisníc o výpovediach svedkov Ing. Š., Ing. V. a Ing. K. Odvolávajúc sa na porušenie základných zásad trestného konania
1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 11, ods. 13 Tr. por. a zásady „in dubio pro reo“ navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa a prikázal Krajskému súdu v Bratislave vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť. Prokurátor v zmysle § 376 Tr. por. sa nestotoţnil s námietkami dovolateľa. Zdôraznil, ţe otázkou primeranosti dĺţky konania sa zaoberal aj odvolací súd pri ukladaní trestu. K právu na zákonného sudcu uviedol, ţe spôsob prideľovania vecí vychádza z rozvrhu práce. Spochybnil tvrdenia o porušení práva na obhajobu. Za zvolenie obhajcu zodpovedá sám obvinený, ktorý mal v tomto smere dostatočný časový priestor. Neobstoja ani výhrady dovolateľa vo vzťahu k riadnemu poučeniu. Obvinený niekoľkokrát vyuţil právo vznášať 5 2 TdoV 9/2012 námietky zaujatosti, bol poučený o práve zvoliť si obhajcu, o práve podávať opravné prostriedky dokonca po vyhlásení konkrétnych rozhodnutí. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z
2 Tr. por. v znení účinnom do
por. v znení účinnom do 31. augusta 2011, pre ktorý by zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, ako sa toho domáha dovolateľ. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok v rámci trestného konania je spôsobilé privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, a preto 6 2 TdoV 9/2012 ho moţno aplikovať iba v prípadoch, ak je to odôvodnené závaţnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. Aj Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti plne akceptuje, ţe dovolací súd nie je uţ na základe samotného vymedzenia dovolacích dôvodov v § 371 Tr. por. predurčený k úplnému prieskumu rozhodnutí nižších súdov činných v rámci trestného konania. Dôvody dovolania sú, v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní, podstatne užšie. Obvinený uplatnil dovolací dôvod
1 písm. a/ Tr. por. Toto ustanovenie predpokladá rozhodnutie vo veci súdom, ktorý nebol vecne alebo miestne príslušný. V danom prípade sa to nestalo. Obţaloba bola podaná na krajský súd 24. februára 2005, t. j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 301/2005 Z. z.
4 Tr. por. účinného od 1. januára 2006 konanie v prvom stupni vykonáva príslušný krajský súd v zmysle doterajších predpisov, t. j.
Trestného poriadku účinného do 1. januára 2006 (ďalej len „Tr. por.“). Príslušnosť súdu sa posudzuje
ustanovení §16 - § 18 Tr. por.
1 veta druhá Tr. por. o trestnom čine podvodu, ktorým je spôsobená škoda veľkého rozsahu, koná v prvom stupni krajský súd ako vecne príslušný. V tomto smere neobstojí tvrdenie dovolateľa, ţe konajúce súdy sa nevysporiadali s námietkou vecnej príslušnosti Krajského súdu v Bratislave. V zmysle Trestného poriadku účinného do 1. januára 2006 bolo povinnosťou predsedu senátu, aby po podaní obţaloby túto preskúmal a
jej obsahu a obsahu spisu posúdil, či ju treba predbeţne prejednať na zasadnutí senátu alebo či môţe nariadiť o nej hlavné pojednávanie. Dôvody pre predbeţné prejednanie obţaloby sú pri tom taxatívne uvedené v § 186 Tr. por. Predseda senátu nezistil dôvod, pre ktorý by bolo potrebné obţalobu predbeţne prejednať a následne rozhodnúť
por., preto dal odpis obţaloby doručiť oprávneným osobám a v zmysle § 189 Tr. por. nariadil vo veci hlavné pojednávanie. Uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por. predpokladá rozhodnutie súdu v nezákonnom zloţení. Z ustálenej judikatúry dovolacieho súdu vyplýva, ţe nezákonne zloţeným dovolacím súdom je súd, ktorý je obsadený v rozpore s ustanoveniami určujúcimi zloţenie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Obsadenie súdu je v Trestnom poriadku a v zákone č. 757/2004 Z. z. vymedzené od samosudcu aţ po rozmanité rozhodovacie útvary (senáty) zloţené z troch a viacerých sudcov. Na toto kritérium nadväzuje zásada prideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce a spôsobom, ktorý určuje zákon. Obvinený namietal porušenie 7 2 TdoV 9/2012 práva na zákonného sudcu v konaní vedenom na Najvyššom súde tým, ţe 6. augusta 2007 bolo odvolanie pridelené senátu 5 To, ktorý ho prípisom z 13. augusta 2007 vrátil ako predčasne predloţené. Po vrátení veci mala byť vec znovu zapísaná senátu 5 To. Dovolací súd preskúmal argumenty dovolateľa a zistil, ţe ani tento dôvod dovolania nie je naplnený. Zohľadnil pri tom aj existujúcu judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej je zásada zákonného sudcu ústavnou zárukou pre kaţdého, ţe v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní
vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený výber súdov a sudcov „ad hoc“ (nález Ústavného súdu SR z
3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu na príslušnom súde a bol určený v súlade zo zákonom a rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie prejednávanej veci. Za zákonného sudcu treba povaţovať
viacerých právnych prameňov sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady pre výkon tejto funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení
rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Zo spisového materiálu je zrejmé, ţe odvolanie obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
jeho úpravy z
1 písm. b/ Tr. por. naplnený nebol. Dovolateľ vytýkal porušenie práva na obhajobu, konkrétne práva na zastúpenie zvoleným obhajcom a absenciu riadneho poučenia; porušenie práva oboznámiť sa s vyšetrovacím spisom a práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom; nevysporiadanie sa s podaním z
stavu konania pre neho potrebné. V zmysle judikatúry ESĽP by absencia poučenia o moţnosti podať opravný prostriedok mohla znamenať porušenie práva na prístup k súdu, v danom prípade však takýto stav nenastal. Vo všetkých troch dovolateľom namietaných rozhodnutiach (4To 2/2008, 4 Tost 35/2007, 4 Ndt 10/2008) bol obvinený riadne a správne poučený. V rozsudku 4To 2/2008 o tom, ţe proti nemu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok, a vo zvyšných dvoch o tom, ţe proti týmto uzneseniam nie je sťaţnosť prípustná. Ako neopodstatnené vyhodnotil dovolací súd aj námietky uvedené v časti I. písm. G dovolania. Vo vyšetrovacom spise sa nachádzajú zápisnice o úkonoch uskutočnených po začatí trestného stíhania, pričom obvinený rovnako ako aj jeho obhajca mal v zmysle § 166 Tr. por. moţnosť vyšetrovací spis preštudovať a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania. Z nepochopenia jednotlivých ustanovení o sťaţnosti a nariadení hlavného pojednávania a ich nesprávneho výkladu pramení aj námietka dovolateľa, ţe konajúce súdy sa nevysporiadali so sťaţnosťou proti rozhodnutiu o prijatí obţaloby a nariadení hlavného pojednávania. Sťaţnosť je totiţ riadnym opravným prostriedkom proti uzneseniu, pričom uznesenie súdu moţno sťaţnosťou napadnúť len v tých prípadoch, kde to zákon výslovne pripúšťa a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni (§ 141 ods.1, 2 Tr. por.). Nariadenie hlavného pojednávania je zase rozhodnutím organizačno-technickej povahy, ktorého výsledkom je predvolanie, resp. upovedomenie o termíne hlavného pojednávania. Rovnaký záver o nesprávnej interpretácii platí aj pokiaľ ide o namietané porušenie princípu zákazu rozhodnutia dvakrát v tej istej veci. Ústavná zásada zákazu ne bis in idem v čl. 50 ods. 5 Ústavy SR má svoje vyjadrenie v § 11 ods. 1 písm. e/, písm. f/, písm. h/ Tr. por.
nej nikoho nemoţno trestne stíhať za čin, za ktorý bol uţ právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obţaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom. 10 2 TdoV 9/2012 Porušením práva na obhajobu nie je ani to, ţe predsedníčka senátu neoslobodila ustanoveného obhajcu Mgr. B. od povinnosti obhajovať, pričom túto skutočnosť obvinenému oznámila v liste. Povinnosťou súdu je totiţ zaoberať sa návrhmi a ţiadosťami obvineného a nie povinnosť im vyhovieť.
dovolateľa mu bolo odopreté vypovedať, čo označil za hrubý zásah do práva na obhajobu. Zo zápisnice z hlavného pojednávania však jednoznačne vyplýva, ţe dovolateľ v postavení obţalovaného mal moţnosť sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kládli za vinu a k dôkazom o nich. V spojitosti s dovolacím dôvodom
1 písm. e/ Tr. por., ktorý zabezpečuje nestrannosť a nezaujatosť trestného konania ako celku, ako aj jednotlivých úkonov vykonávaných v rámci trestného konania, dovolateľ namietal, ţe JUDr. Szabo mal byť vylúčený z konania a rozhodovania o odvolaní, pretoţe sa zúčastnil na rozhodovaní o sťaţnosti proti uzneseniu o oprave rozsudku krajského súdu. K vylúčeniu sudcu priamo zo zákona dochádza v prípade, ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, vyšetrovateľ, policajný orgán, spoločenský zástupca, obhajca alebo splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného (§ 30 ods. 2 Tr. por.). Z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem toho vylúčený sudca, ktorý sa zúčastnil rozhodovania na súde niţšieho stupňa, a naopak (§ 30 ods. 3 Tr. por.). Ani jedna z týchto situácii v danom prípade nenastala. JUDr. Szabo sa zúčastnil na rozhodovaní na súde rovnakého stupňa, navyše vo veciach s iným predmetom rozhodovania. V súvislosti s týmto dovolacím dôvodom obvinený vytýkal, ţe o námietke zaujatosti, ktorú vzniesol proti všetkým členom senátu krajského súdu, nebolo dosiaľ rozhodnuté. Dovolací súd zdôrazňuje, ţe námietku zaujatosti obvinený vzniesol aţ po tom, čo senát krajského súdu vyhlásil rozsudok, t. j. po skončení veci na súde prvého stupňa. Je pri tom povinnosťou procesnej strany, aby vzniesla námietku zaujatosti bezodkladne, len čo sa dozvedela o dôvodoch na jej vznesenie (§ 30 ods. 4 Tr. por.), inak sa o nej nekoná (§ 31 ods. 7 Tr. por.). Obvinený sa o dôvodoch odročenia hlavného pojednávania dozvedel uţ 23. februára 2006, a námietku zaujatosti voči členom senátu krajského súdu vzniesol aţ 27. júna 2007, čiţe uvedenú povinnosť si nesplnil. Napriek tomu sa stala predmetom preskúmania odvolacieho súdu aj námietka o zaujatosti senátu krajského súdu, ktorú obvinený odôvodnil tým, ţe pri odročení hlavného pojednávania na neurčito do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 5T 104/04, vo veci konajúci senát vopred prejudikoval jeho vinu.
názoru odvolacieho súdu však námietky vznesené obvineným nespĺňali dôvody
por. V posudzovanom prípade obvinený nastolil otázku vylúčenia sudcov senátu, ktorý bol povolaný vo veci rozhodnúť, aţ po tom, čo tento senát vo veci 11 2 TdoV 9/2012 rozhodol, preto sa odvolací súd správne uvedenými námietkami zaoberal v rámci odvolacieho konania. Dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por. predpokladá, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Zákonným spôsobom získania dôkazu
2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 je splnenie formálnych (t. j. procesných) podmienok vyţadovaných Trestným poriadkom na vykonanie konkrétneho dôkazu za súčasného splnenia materiálnych (obsahových) podmienok. Obvinený namietal porušenie § 211 ods. 2 Tr. por. tým, ţe neboli splnené podmienky na prečítanie zápisníc o výpovediach svedkov Ing. Š., Ing. V. a Ing. K. Súd prvého stupňa postupoval v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Príčinou na postup
2 Tr. por. pri týchto svedkoch bol fakt, ţe sa od svojich skorších výpovedí odchýlili práve z dôvodu, ţe si pre odstup času na okolnosti, ktoré vypovedali v prípravnom konaní, nepamätali. Ako dovolací dôvod obvinený uplatnil aj § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
ktorého dovolanie moţno podať, ak je rozhodnutie zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V tejto súvislosti obvinený namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, nepreukázanie subjektívnej a objektívnej stránky trestného činu, neexistenciu škody, ako aj rozpor skutkovej vety s vykonaným dokazovaním. Pokiaľ ide o nepreukázanie úmyslu spáchať trestný čin, je potrebné poukázať na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2010, sp. zn. Tpj 39/2010 (porovnaj stanovisko č. 3/2011, Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, zošit 1/2011),
ktorého dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa. Dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. preto nemôţe napĺňať ani poukaz na to, ţe nebola v konaní preukázaná vykonaným dokazovaním subjektívna stránka trestného činu. Táto totiţ predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je moţné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t. j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu
V 9/2012 v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je moţné akokoľvek dopĺňať a meniť. Podstata správnej právnej kvalifikácie spočíva v tom, ţe skutok ustálený súdmi niţšieho stupňa je subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad, nesprávna subsumpcia, odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. Vychádzajúc z prezumpcie správnosti a úplnosti skutku v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdom druhého stupňa uvedený skutok napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu
1, 5 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006, sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu
1 Tr. zák. v znení účinnom do
1 písm. h/, ani porušenie zákazu reformatio in peius. V danej veci podmienky dovolania obvineného Ing. P. Ď. neboli prítomné, preto ho na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. musel dovolací súd odmietnuť. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 13 2 TdoV 9/2012 V Bratislave, 28. júna 2013 JUDr. Štefan H a r a b i n , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.