← Slovensko

o zaplatenie sumy 1 023,82 eur s prísl.

Najvyšší súd Slovenskej republiky 6 Cdo 282/2012 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. G., bývajúceho v L., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. Milanom Trnovským, advokátom v Liptovskom Mikuláši, ul. Ester Šimerovej Martinčekovej 4505/2, proti ţalovanej M. P., bývajúcej v L., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. Martinom Tomasom, advokátom v Poprade, Sokolovská 12, o zaplatenie 1.023,80 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 3 C 51/2011, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z

  1. júna 2012, sp.zn. 8 Co 1/2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Ţiline z
  2. júna 2012 sp.zn. 8 Co 1/2012 vo výroku, ktorým krajský súd rozsudok okresného súdu vo vyhovujúcej časti zrušil a konanie zastavil, z r u š u j e. Vo výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania uvedený rozsudok z r u š u j e a vec mu v tejto časti vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z
  3. novembra 2011 č.k. 3 C 51/2011-182 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 368,45 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od
  4. októbra 2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti (nárok na zaplatenie mzdy a nárok na náhradu za nevyčerpanú dovolenku v sume prevyšujúcej priznanú istinu) ţalobu zamietol. Uloţil ţalobcovi povinnosť zaplatiť ţalovanej trovy konania v sume 120,98 eur na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. K nároku ţalobcu na zaplatenie nevyplatenej mzdy za mesiac júl 2010 (383,17 eur) 2 6 Cdo 282/2012 a za pomernú časť mesiaca august 2010 (172,98 eur) uviedol, ţe ţalobca pre právneho predchodcu ţalovanej, na ktorú v zmysle § 30 ZP ako dedičku prešli práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov, fakticky a osobne prácu nevykonával. V konaní bolo totiţ preukázané, ţe ţalobca uzatvoril
  5. mája 2010 bez vedomia ţalovanej nový pracovnoprávny vzťah s iným zamestnávateľom, u ktorého vykonával totoţný druh práce. Ţalobu v tejto časti povaţoval za nedôvodnú, a preto ju zamietol. Pokiaľ sa ţalobca domáhal aj nároku na zaplatenie nevyčerpanej dovolenky v rozsahu 32 dní v sume 545,13 eur, uviedol, ţe ţalobca mal za rok 2010 nárok na pomernú časť dovolenky len za obdobie do
  6. mája 2010, čo predstavuje 10,5 dňa a nie 17 dní. Celkove teda ţalobca nevyčerpal dovolenku v rozsahu 25,5 dňa, čo predstavuje hrubý príjem v sume 434,40 eur. Po odpočítaní poistného (58,28 eur) a dane (7,4 eur) prináleţí ţalobcovi za nevyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume 368,45 eur, ktorú sumu ţalobcovi priznal. V časti prísudku nad túto sumu ţalobu aj v tejto časti zamietol. Priznanie úroku z omeškania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. Krajský súd v Ţiline rozsudkom z
  7. júna 2012, sp.zn. 8 Co 1/2012 na odvolanie ţalobcu proti tej časti rozsudku, ktorou jeho ţalobu vo zvyšnej časti zamietol, rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobcovi sumu 368,45 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od
  8. októbra 2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku zrušil a konanie zastavil a vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti ţalobu zamietol, potvrdil. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej trovy prvostupňového a odvolacieho konania v sume 500,88 eur k rukám právneho zástupcu ţalovanej do troch dní od právoplatnosti rozsudku. K prvému výroku uviedol, ţe ţalobca sa proti ţalovanej domáhal zaplatenia nevyplatenej mzdy za mesiac júl 2010 v sume 383,17 eur a za mesiac august v sume 640,65 eur. Z obsahu spisu nezistil, ţe by si ţalobca, ktorý je jedine oprávnený disponovať s predmetom konania, uplatnil ţalobou nárok na náhradu za nevyčerpanú dovolenku za rok 2009 a pomernú časť za rok
  9. Dospel k záveru, ţe okresný súd rozhodol o tomto nároku bez podania návrhu na začatie konania ţalobcom. Rozsudok okresného súdu vo vyhovujúcej časti v zmysle § 221 ods. 1 písm. e/ O.s.p. preto zrušil a konanie v tejto časti zastavil. K výroku, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu v jeho zamietajúcej časti uviedol, ţe aj podľa jeho názoru, keď si ţalobca uplatnil proti ţalovanej nárok na nevyplatenú 3 6 Cdo 282/2012 mzdu za mesiac júl 2010 a august 2010, rozhodujúce bolo zistenie, či ţalobca vykonával v uvedenom čase prácu pre ţalovanú. Záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého ţalobca túto skutočnosť nepreukázal, povaţoval za vecne správny. V tejto časti preto rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca, a to proti výroku, ktorým odvolací súd rozsudok okresného súdu vo vyhovujúcej časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil a proti výroku o trovách konania. Uviedol, ţe postupom odvolacieho súdu došlo v konaní k inej vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Trval na tom, ţe návrhom na začatie konania uplatnil nárok na náhradu mzdy za mesiace júl a august 2010 spolu s nárokom za nevyčerpanú dovolenku v celkovej sume 1.023,82 eur. Z listinných dôkazov – výplatných pások za mesiace júl 2010 a august 2010 ním predloţených spolu s návrhom na začatie konania vyplýva, ţe táto celková suma pozostávala z nevyplatenej mzdy za mesiac júl 2010 v sume 383,17 eur, za pomernú časť mesiaca august v sume 201,82 eur a z náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku v sume 545,13 eur (obe sumy sú uvedené ako hrubá mzda – poznámka najvyššieho súdu). Odvolací súd dospel preto k nesprávnemu záveru, ţe mu súd prvého stupňa priznal nárok bez toho, aby si ho v konaní riadne uplatnil. Navrhol preto rozhodnutie odvolacieho súdu v dovolaním napadnutých častiach zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe dovolanie ţalobcu v ním uvedenom rozsahu je neprípustné podľa § 238 ods. 5 O.s.p. Za správny povaţovala záver odvolacieho súdu, ţe zo strany ţalobcu nebol uplatnený nárok na náhradu za nevyčerpanú dovolenku. Navrhla preto dovolanie zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania, ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť. Z § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 4 6 Cdo 282/2012 Prípustnosť dovolania a súčasne aj jeho dôvodnosť zakladá tieţ procesná vada uvedená v § 237 O.s.p.; dovolací súd je v zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. povinný vţdy skúmať, či v konaní nedošlo k takejto vade konania. Medzi vady vymenované v § 237 O.s.p. patrí aj prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Vo všeobecnosti pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je napr. uznesenie o zastavení konania pre nedostatok procesnej podmienky, ak záver súdu o tejto otázke nie je správny a konanie v skutočnosti nedostatkom podmienky konania netrpí (porovnaj rozsudok uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 82, ročník 2002). O takýto prípad ide aj vtedy, ak odvolací súd zastaví konanie z dôvodu, ţe sa návrh na začatie konania nepodal, hoci podľa zákona bol potrebný, ak záver súdu o tejto otázke nie je správny. Dovolací súd dospel po preskúmaní veci k záveru, ţe konanie pred odvolacím súdom je takouto vadou postihnuté. Z návrhu na začatie konania vyplýva, ţe ţalobca sa proti ţalovanej domáhal peňaţného plnenia v celkovej sume 1.023,82 eur ako nevyplatenej mzdy za mesiac júl 2010 vo výške 383,17 eur a za pomernú časť mesiaca august 2010 vo výške 640,65 eur. Na preukázanie týchto skutočností označil ako dôkaz výplatné pásky za obdobie 7/2010 a 8/2010, ktoré dôkazy pripojil k návrhu na začatie konania. Z výplatnej pásky za obdobie 8/2010 bezpochyby vyplýva, ţe ţalobcom v návrhu označená suma 640,65 eur pozostáva z mesačnej mzdy za 12 dní v sume 201,82 eur brutto a z náhrady za nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 32 dní v sume 545,15 eur brutto. Z návrhu na začatie konania v spojení s týmto dôkazom bolo teda od začiatku konania zrejmé, ţe ţalobca spolu s nárokom na nevyplatenú mzdu, uplatňuje aj nárok na náhradu nevyčerpanej dovolenky tak, ako o tom správne rozhodol okresný súd. Napokon, ani samotná ţalovaná v konaní pred okresným súdom a ani pred odvolacím súdom nespochybňovala, ţe by si ţalobca tento nárok riadne neuplatnil. Odvolací súd dospel preto k nesprávnemu záveru, ţe ţalobca nepodal návrh, ktorým by sa domáhal zaplatenia náhrady za nevyčerpanú dovolenku, hoci takýto návrh bol potrebný a nesprávne 5 6 Cdo 282/2012 rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušil a konanie zastavil. Týmto rozhodnutím znemoţnil ţalobcovi realizovať jeho právo na súdnu ochranu, a teda odňal ţalobcovi moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Táto vada zakladá jednak prípustnosť dovolania a je tieţ dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí vţdy napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť. Uţ z tohto dôvodu preto najvyššiemu súdu neostalo iné, neţ rozsudok krajského súdu v dovolaním napadnutej časti zrušiť. Navyše, dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté aj tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu je totiţ v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. závislý od rozsahu, v akom sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia súdu prvého stupňa. Svojim odvolaním odvolateľ vymedzuje v súlade s dispozičnou zásadou rozsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu. Zasadne preto platí, ţe odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t.j. ţe má oprávnenie preskúmať vec len v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia súdu prvého stupňa. V posudzovanej veci si odvolací súd neuvedomil, ţe okresný súd ţalobe ţalobcu na náhradu za nevyčerpanú dovolenku vyhovel len čiastočne, do sumy 368,45 eur a v prísudku nad túto sumu ţalobu zamietol. Odvolanie proti rozsudku okresného súdu podal len ţalobca, ktorý sa ním domáhal prieskumu odvolacím súdom iba v tej časti rozsudku, ktorou bol jeho ţalobný návrh, včítane nároku na náhradu za nevyčerpanú dovolenku, zamietnutý. Jeho odvolanie malo preto iba v tejto časti rozsudku suspenzívny a devolutívny účinok. V časti, ktorou okresný súd ţalobe vyhovel a proti ktorej ţalovaná odvolanie nepodala, výrok jeho rozsudku zostal nedotknutý. Nadobudol preto samostatne právoplatnosť ešte predtým, neţ odvolací súd rozhodoval o odvolaní ţalobcu. Odvolací súd nemal teda na podklade odvolania ţalobcu oprávnenie podrobiť prieskumu vyhovujúcu časť rozsudku súdu prvého stupňa, ktorá nadobudla právoplatnosť uplynutím zákonnej lehoty na podanie odvolania, a to ani jeho postupu z hľadiska procesnoprávnych predpisov. Ak tak odvolací súd urobil, zaťaţil konanie tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 psím. b/ O.s.p.), na ktorú vadu je dovolací súd povinný prihliadnuť z úradnej moci. Vzhľadom na povahu vady, ktorou je odvolacie konanie postihnuté, postačuje na odstránenie ujmy vzniknutej ţalobcovi rozhodnutím odvolacieho súdu jeho rozhodnutie v dovolaním napadnutej časti zrušiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto v tejto časti rozsudok odvolacieho súdu zrušil bez toho, aby mu vec vrátil na ďalšie konanie. Súčasne 6 6 Cdo 282/2012 zrušil aj výrok o náhrade trov konania, ako výrok závislý na rozhodnutí vo veci samej a v tejto časti vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  10. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  11. októbra 2013 JUDr. Daniela Švecová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.