názoru súdu vykazovalo niekoľko vád vo vzťahu k porušeniu zákona. Okrem vydania dvoch exekučných titulov (voči dlžníkovi aj ručiteľke s uložením povinnosti zaplatiť totožný colný dlh), súčasne žalobkyni ukladalo ako ručiteľke zaplatiť colný dlh v rozsahu presahujúcom sumu prevzatého ručenia vykonateľným rozhodnutím bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Za nedôvodné považoval aj návrhy žalovanej na doplnenie dokazovania ako nesúvisiace s predmetným konaním. Z dôvodu, že žalovaná v konaní o predbežnom prerokovaní nároku v zákonnej lehote nevyhovela, priznal žalobkyni aj úrok z omeškania (od 8. júla 2009). O trovách konania rozhodol
142 ods. 2 O.s.p. Krajský súd v P rešove na odvolanie žalovanej rozsudkom z
názoru odvolacieho súdu je irelevantné, či žalobkyňa získala finančné prostriedky na základe flexihypotéky tak, že refundovala kúpnu cenu, ktorú zaplatila za byt, keď v čase jej poskytnutia bola vlastníčkou bytu a kúpnu cenu zaplatila pred vybavením hypotéky, alebo, či by si zobrala bezúčelovú pôžičku na zaplatenie colného dlhu. Je pritom logické, že takúto pôžičku by bez ručenia nehnuteľnosťou získala len veľmi ťažko. Napokon žalovaná sama uznala, že pôžička bola poskytnutá za výhodných podmienok. Za dôvodnú vyhodnotil námietku žalovanej,
ktorej súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom, ide o nárok
3 O.s.p. O trovách odvolacieho konania nerozhodoval z dôvodu, že si ich žalobkyňa (v návrhom konaní) neuplatnila. Proti rozsudku krajského a okresného súdu (okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti) podal na podnet žalovanej mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol ich rozhodnutia v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť v rozsahu zrušenia Okresnému súdu P. na ďalšie konanie. Namietal, že súdy nižšieho stupňa predovšetkým nesprávne právne posúdili otázku rozsahu vzniknutej škody, teda otázku, čo je v danom prípade skutočná majetková škoda na strane žalobkyne vo vzťahu k údajnej škode spočívajúcej v úhrade poplatkov, úrokov a poistení flexihypotéky.
jeho názoru tieto položky nemôžu vo vzťahu k plneniu colného dlhu predstavovať žiadnu škodu, keďže ich vznik s postupom a rozhodnutím colného úradu nesúvisí. Súdy tiež nesprávne právne posúdili otázku príčinnej súvislosti medzi údajnou škodou a protiprávnym konaním a nakoľko otázka 5 7 MCdo 13/2012 príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou, konajúce súdy zaťažili svoje rozhodnutie aj tzv. inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tým sú dané dovolacie dôvody
1 písm. b/, c/ O.s.p. Rozviedol všeobecnú otázku príčinnej súvislosti, poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo 11/2010 a konštatoval, že v konaní pred súdmi nižších súdov v danej veci došlo k porušeniu ustanovení o dokazovaní, lebo súdy porušili pravidlá logického myslenia pri vyvodzovaní skutkových zistení z vykonaných dôkazov vo vzťahu k rozsahu škody žalobkyne a jej príčinnej súvislosti s rozhodnutím orgánu štátu. Uviedol, že v danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa uzavrela 25. januára 2007 zmluvu o poskytnutí euro flexihypotéky vo výške 28 571 € na kúpu bytu, teda žalobkyňa uzavrela predmetnú zmluvu pred tým, ako Colný úrad v P. vôbec vydal rozhodnutie, ktorým jej ako ručiteľke uložil povinnosť zaplatiť nedoplatok colného dlhu vo výške 1 228 018 Sk (40 762,73 €). To znamená, že dôvodom žalobkyne na podanie žiadosti o poskytnutie úveru nebolo rozhodnutie colného úradu o povinnosti zaplatiť colný dlh, pretože o tejto povinnosti ešte nemala vedomosť. Vychádzajúc z uvedeného sa za skutočnú majetkovú škodu žalobkyne nemôže považovať ňou vyčíslená suma spojená s flexihypotékou. Ak by colný úrad v mesiaci február 2007 takéto rozhodnutie nevydal, bola by žalobkyňa aj tak znášala všetky poplatky spojené s poskytnutím úveru bez ohľadu na postup a rozhodovanie orgánu štátu, teda žalobkyňa by bola povinná uhrádzať poplatky spojené s poskytnutím hypotekárneho úveru bez ohľadu na to, na aký účel ho použila, teda aj bez ohľadu na rozhodovanie správneho orgánu o nezákonnom uložení jej povinnosti uhradiť colný dlh. Žalobkyňa navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky
zamietol, pretože nie sú dané dôvody uvedené v dovolaní. Konštatovala, že tvrdenia o uzavretí flexihypotéky dňa
2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je dôvodné.
ustanovenia § 243e ods. 2 O.s.p. mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím namieta. 7 7 MCdo 13/2012
ods. 3 tohto ustanovenia generálny prokurátor Slovenskej republiky nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 242 ods. 2 O.s.p.). V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady konania uvedené v § 237 O.s.p. v mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor nenamietal a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Generálny prokurátor namietal, že súdy zaťažili svoje konania tzv. inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci tým, že porušili ustanovenia o dokazovaní pri vyvodzovaní skutkových zistení z vykonaných dôkazov vo vzťahu k rozsahu škody uplatnenej žalobkyňou a jej príčinnej súvislosti s rozhodnutím orgánu štátu. Preto vec aj nesprávne právne posúdili, čím je daný dovolací dôvod
1 písm. b/ a c/ O.s.p. Za tzv. inú vadu (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.) konania treba považovať porušenie ustanovení o dokazovaní spravidla v prípade, keď súd vôbec nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci aj napriek tomu, že boli tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy, porušenie ustanovení o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, nevykonanie dôkazu navrhnutého účastníkom konania na preukázanie rozhodujúcej skutočnosti, hoci súd následne dospel k záveru, že účastník neuniesol dôkazné bremeno, odklon odvolacieho súdu od skutkových záverov súdu prvého stupňa bez zopakovania dôkazov alebo doplnenia dokazovania, nesplnenie poučovacej povinnosti, zohľadnenie skutočností, ktoré z dokazovania nevyplynuli, opomenutie rozhodujúcich skutočností, ktoré vyšli najavo, ako aj porušenie pravidiel logického myslenia pri vyvodzovaní skutkových 8 7 MCdo 13/2012 zistení z vykonaných dôkazov. Po preskúmaní veci dovolací súd však dospel k záveru, že dovolací dôvod
1 písm. b/ O.s.p. nie je daný. Je nepochybné, že predmetom konania v danej veci bola náhrada škody spôsobená žalobkyni nezákonným rozhodnutím (Colného úradu v P. sp. zn. 8621/2006/20067-6235 zo 7. februára 2007 o povinnosti zaplatiť colný dlh)
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (v znení účinnom do 31.8.2007, ďalej len „zákon“). Náhrada škody uplatňovaná žalobkyňou pritom pozostávala z úroku za poskytnutý úver vo výške 1 703,45 €, ročného poistenia úveru vo výške 28,68 €, poplatku za poskytnutie úveru vo výške 343 €, poplatku za vedenie úverového účtu 36 € a z trov právneho zastúpenia v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, vo výške 1 218,85 €, t.j. spolu vo výške 3 517,45 €, z ktorej sumy jej bol súdom priznaný nárok titulom náhrady škody vo výške 3 329,98 €(vo zvyšku t.j. vo výške 187,47 € uplatnenej náhrady škody bol návrh zamietnutý, v ktorej časti, ako ani v časti zamietnutého nároku uplatňovaného titulom ušlého zisku rozhodnutie súdu napadnuté mimoriadnym dovolaním nebolo).
názoru generálneho prokurátora Slovenskej republiky súdy nerozhodli správne, keď priznali nárok uplatnený žalobkyňou titulom náhrady škody v uvedenej výške, pretože po skutkových zisteniach vyvodených z vykonaných dôkazov v rozpore s pravidlami logického myslenia nesprávne posúdili otázku vzniku a rozsahu škody a príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním (v danom prípade nezákonným rozhodnutím) a konkrétnou škodou, pri nespochybniteľnosti existencie nezákonného (zrušeného) rozhodnutia Colného úradu zo 7. februára 2007. V porovnaní so súdmi nižšieho stupňa
generálneho prokurátora z vykonaného dokazovania možno vyvodiť, že za skutočnú majetkovú škodu žalobkyne sa nemôže považovať ňou vyčíslená škoda spojená s flexihypotékou, lebo dôvodom podania žiadosti o jej poskytnutie nebolo rozhodnutie colného úradu o povinnosti uhradiť colný dlh, ale nadobudnutie nehnuteľnosti - kúpa bytu.
1 zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím (uplatňovanú žalobkyňou) b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, 9 7 MCdo 13/2012 c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.
ods. 2 tohto ustanovenia zodpovednosti
odseku 1 sa nemožno zbaviť.
1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom
a § 11.
1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo neuspokojenej časti na súde.
1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
1 zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
3 druhá veta zákona súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je osobitným prípadom zodpovednosti za škodu. Ústavným základom tejto zodpovednosti za škodu je čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky („Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom“). 10 7 MCdo 13/2012 Na vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím treba splniť určité predpoklady, ktorými sú v prvom rade nezákonné (protiprávne) rozhodnutie (t.j. rozhodnutie zrušené pre nezákonnosť na to oprávneným orgánom), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím. Z uvedeného vyplýva, že námietky generálneho prokurátora smerovali k záveru súdov o preukázaní vzniku škody a príčinnej súvislosti, ku ktorému
neho dospeli na základe nesprávnych skutkových zistení vyvodených z vykonaných dôkazov. Ich opodstatnenosť však
názoru dovolacieho súdu nemá oporu v skutkových zisteniach, ktoré z vykonaných dôkazov súdy nižšieho stupňa vyvodili a na základe ktorých dospeli aj k (správnemu) právnemu záveru o vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú žalobkyni nezákonným rozhodnutím colného úradu v priznanom rozsahu. Z hľadiska skutkového stavu bolo v preskúmavanej veci, na základe dokazovania vykonaného súdmi nižších stupňov, zistené, že Colný úrad v P. rozhodnutím z
čl. 3 za 2 právne úkony (1x právny úkon - 15 200 Sk a 2x režijný paušál á 176 Sk), ktorú žalobkyňa uhradila vo výške 20 000 Sk (príjmový pokladničný doklad č. 82/2008)
názoru dovolacieho súdu spôsobilý spochybniť z neho vyvodený právny záver súdmi nižšieho stupňa o splnení podmienok 12 7 MCdo 13/2012 vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú žalobkyni a spočívajúcu v nákladoch spojených s poskytnutím úveru v priznanom rozsahu nezákonným rozhodnutím
zákona. Týmto bolo jednoznačne preukázané, že rozhodnutie Colného úradu v P. zo
jeho názoru potrebné v novom konaní primerane upraviť“ sa dovolací súd nezaoberal jednak z dôvodu, že z neho nevyplýva navrhnutý spôsob a dôvod „primeranej úpravy“ a jednak z dôvodu, že žalovaná priznanie škody (jej výšky) pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia (§ 18 ods. 1 zákona) v podnete na podanie mimoriadne dovolanie (z 30. marca 2012) ani nenamietala. Pokiaľ generálny prokurátor uzavrel, že v danom prípade je škodou na strane žalobkyne iba ušlý zisk za obdobie, kedy colný úrad disponoval s jej finančnými prostriedkami do obdobia ich vrátenia, týmto sa dovolací súd tiež nezaoberal, pretože mimoriadne dovolanie v zamietajúcej časti napadnutého rozhodnutia (vrátane nároku uplatneného titulom ušlého zisku) podané nebolo. Z týchto dôvodov dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky zamietol
1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. Dovolací súd uložil žalovanej, ktorá podala podnet na mimoriadne dovolanie, povinnosť nahradiť trovy konania (§ 148a ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. a § 243i ods. 2 O.s.p.) žalobkyni za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu zo
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.