2 O.s.p., pretože ani jeden z účastníkov nemal v konaní plný úspech. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oboch účastníkov konania rozsudkom z 10. júna 2010 sp. zn. 16 Co 115/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V plnom rozsahu sa stotožnil 3 7 Cdo 75/2013 s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach poukázal (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Námietky odporcu týkajúce sa záveru súdu prvého stupňa, že kritizované, navrhovateľom vykonané zabezpečenie osobného motorového vozidla povinnej (S.) papučou bolo v súlade so zákonom, vyhodnotil za nedôvodné. Poukázal na to, že vozidlo nebolo vecou, ktorá nepodlieha exekúcii a spôsob, ktorý exekútor zvolil pri zabezpečení vozidla bol v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku. Námietku odporcu týkajúcu sa komunikácie účastníkov po uverejnení sporných reportáží považoval z hľadiska posúdenia zásahu odporcu do osobnostných práv navrhovateľa za irelevantné. Stotožnil sa aj so záverom prvostupňového súdu o dôvodnosti priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch a o primeranosti jej výšky. Odvolanie navrhovateľa do výroku o trovách konania vyhodnotil za nedôvodné, pretože súd prvého stupňa správne rozhodol
2 O.s.p. Konštatoval, že nesprávna formulácia výroku o trovách nemala vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. Uviedol, že navrhovateľ v návrhu označil za odporcu (2/) aj S., voči ktorej zobral návrh späť (uznesením z
2 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici (v poradí druhým rozhodnutím o trovách konania) na odvolanie navrhovateľa uznesením z 25. októbra 2012 sp. zn. 16 Co 305/2012 uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
1 písm. h/ O.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal pritom na nerešpektovanie právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom Slovenskej republiky a aj na nesprávnu formuláciu výroku o trovách konania, nezodpovedajúcu aplikácii ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. prvostupňovým súdom. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie odporca. Navrhol uznesenie odvolacieho súdu ako aj uznesenie prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie okresnému súdu. Namietal odňatie mu možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) spočívajúce v porušení predpisov o doručovaní. To tým, že prvostupňové rozhodnutie ako aj odvolanie navrhovateľa voči tomuto rozhodnutiu nebolo právnemu zástupcovi riadne doručené, zaslané na nesprávnu adresu Advokátskej kancelárie na R., kde je zriadený P.O.BOX, ktorého obsah je zriedkavo kontrolovaný. Na tejto adrese právny zástupca sídlil do 22. septembra 2009 a zo všetkých písomností zasielaných súdu odo dňa zmeny sídla vyplýva súčasná adresa sídla na D.. Účinky fikcie doručenia v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p. možno spájať len pri tých zásielkach, na ktorých je uvádzaná riadna adresa prijímateľa,
jeho zápisu v príslušnej evidencii, čo v uvedenom konaní dodržané nebolo. Teda ak nebola písomnosť doručená správne,
predpisov upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky. Ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia, nemôže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť. Len riadne a právnym predpisom vyhovujúce doručenie súdneho rozhodnutia má ten dôsledok, že odvolacia lehota začne plynúť osobe, ktorej je doručované. Nedoručenie 5 7 Cdo 75/2013 vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Navrhovateľ sa k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 242a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie odporcu je prípustné. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
výslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1, 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Nakoľko dovolaním odporcu je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí, ktoré je taxatívne vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutie, kde dovolanie nie je prípustné, 6 7 Cdo 75/2013 je nepochybné, že prípustnosť dovolania navrhovateľa z ustanovenia § 239 O.s.p. nemožno vyvodiť. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania odporcu smerujúceho proti uzneseniu
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania odporcu Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne skúmal, či postupom súdov nedošlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom (§ 237 písm. O.s.p.). Odporca namietal odňatie mu možnosti konať pred súdom postupom súdov nižšieho stupňa (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že uznesenie prvostupňového súdu a odvolanie navrhovateľa proti nemu bolo doručované jeho právnemu zástupcovi na nesprávnu adresu, nekorešpondujúcu s adresou uvedenou v obchodnom registri. Preto takéto doručovanie nemohlo mať následky tzv. fikcie doručenia. Dôsledkom takejto procesnej vady je vecná nesprávnosť rozhodnutí súdov nižšieho stupňa. Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. 7 7 Cdo 75/2013 Prípustnosť dovolania
f/ O.s.p. nie je daná už tým, že dovolateľ tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté touto vadou, ale len vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t.j. že nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa (resp. nebola odstránená) v rozhodnutí (v postupe) odvolacieho súdu. Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca odporcu - Advokátska kancelária B. má od
ktorého ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. Z uvedených skutočností je zrejmé, že doručovanie prvostupňového uznesenia ako aj odvolania navrhovateľa realizované na nesprávnu adresu zástupcu odporcu t.j. na adresu R., namiesto správnej adresy uvedenej v obchodnom registri a súdu známej z obsahu spisu, t.j. adresy D. nemôže mať za následok ich doručenie v súlade s citovaným ustanovením § 48 ods. 2 O.s.p. Z toho vyplýva, že zástupcovi odporcu nebolo uznesenie prvostupňového súdu ako ani odvolanie navrhovateľa doručené, ktorý nedostatok odvolací súd neodstránil.
2 uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť.
1 O.s.p. ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. 1 druhej vete, doručí súd prvého stupňa bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom konania, 8 7 Cdo 75/2013 a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili. Postup súdu prvého stupňa tým, že uznesenie, ktorým rozhodol o trovách konania, a odvolanie navrhovateľa proti nemu doručoval na adresu sídla zástupcu odporcu neuvedenú v obchodnom registri (od 23. septembra 2009), z ktorého dôvodu ich nemožno považovať za doručené, ako aj postupom odvolacieho súdu, ktorý porušenie povinnosti vyplývajúcej z citovaných ustanovení neodstránil, malo za následok odňatie možnosti odporcovi konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ak totiž odvolací súd rozhodol o odvolaní bez toho, aby bolo tak uznesenie prvostupňového súdu (proti ktorému bolo podané odvolanie) ako aj odvolanie doručené protistrane v konaní (v danej veci odporcovi), porušil jej základné právo na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a slobôd (pozri napr. III. ÚS 199/08). Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že konania a rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu sú zaťažené vadou konania
f/ O.s.p. Preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ale aj rovnakou vadou postihnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa (o trovách konania) zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný. V Bratislave 8. novembra 2013 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.