určenie vlastníctva

Najvyšší súd Slovenskej republiky 8 Cdo 3/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ J. I., bytom R., 2/ Ľ. I., bytom R., obaja zastúpení JUDr. M. K., advokátom so sídlom v N., proti žalovanej E. H., bytom R., zastúpená JUDr. E. B., advokátom so sídlom v N., o určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 13 C 89/2012, o dovolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z

1. júna 2013 sp. zn. 8 Co 203/2013, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Nové Zámky uznesením zo dňa
2. mája 2013 č.k. 13 C 89/2012-112 nepripustil zmenu žalobného návrhu žalobcov 1/ a 2/, ktoré urobili podaním zo dňa
3. mája
4. Rozhodol tak z dôvodu, že podanie žalobcov 1/ a 2/ zo dňa
5. apríla 2013 je zmätočné, petit navrhovaného rozhodnutia je nedostatočný. Rozsudok vydaný na základe takéhoto petitu by bol v budúcnosti nevykonateľný. Poukázal tiež na to, že žalobcovia neodstránili nedostatky pôvodného žalobného návrhu, ako aj nie je možné prikázať niečo inej osobe ako účastníkovi konania, čo žalobcovia v zmeňujúcom návrhu žiadali. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací odvolanie žalobcov uznesením zo dňa
6. júna 2013 sp. zn. 8 Co 203/2013 odmietol s poukazom na § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, že odvolanie smerovalo voči uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné podľa § 202 ods. 3 písm. f/ O.s.p., na čom nič nezmenilo ani nesprávne poučenie súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení. Proti tomuto uzneseniu prostredníctvom právneho zástupcu podali žalobcovia 1/ a 2/ dovolanie. Žiadal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a dokazovanie. Namietali, že postupom súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázali na to, že odvolací súd odmietol odvolanie proti uzneseniu súdu 2 8 Cdo 3/2013 prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa odmietol zmenu návrhu. Súd prvého stupňa pochybil aj v tom, že nesprávne poučil žalobcov o tom, že sa proti tomuto uzneseniu môžu odvolať do pätnástich dní od doručenia. Odvolací súd odmietol odvolanie s tým, že voči uzneseniu, proti ktorému smeruje odvolanie nie je odvolanie prípustné. Ďalej uviedol, že vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia preskúmať nemohol. V zmysle uvedeného odvolací súd v podstate schválil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý zamietol zmenu pôvodného návrhu. Súd mal celú vec posudzovať v nadväznosti na jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, a to tak, aby v konečnom dôsledku mohlo byť spravodlivo rozhodnuté o právach občanov pri ochrane ich majetku. Občiansky súdny poriadok v § 43 jednoznačne prikazuje súdu, že ak zistí chyby v podaní, má vyzvať podávajúceho na ich odstránenie, ale má aj povinnosť vysvetliť ako si ich opravu predstavuje. V žiadnom prípade však nesmie návrh na doplnenie návrhu a jeho opravu zrušiť s tým, že nezabezpečí jeho opravu, lebo to je nutné považovať za odňatie ústavného práva občana konať pred súdom. Keďže sa súd prvého stupňa zmýlil a nesprávne poučil žalobcov o možnosti podať odvolanie voči uzneseniu, kde Občiansky súdny poriadok nepripúšťa odvolanie, môže sa toto pochybenie vysvetliť aj tak, že súd prvého stupňa súhlasí s tým, aby sa s meritom veci zaoberal odvolací súd, a to len v takom rozsahu, že uznesenie súdu prvého stupňa vráti späť a zaviaže súd prvého stupňa k ďalšiemu konaniu v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaná vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom právneho zástupcu navrhla dovolanie žalobcov podľa § 243a ods. 3 O.s.p. a § 243b ods. 1 O.s.p. zamietnuť. Zároveň sa domáhala trov právneho zastupovania v rozsahu dvoch právnych úkonov (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie - vyjadrenie) spolu vo výške 162,92 Eur. Poukázala na § 239 O.s.p., kde je exaktne uvedené, v akých prípadoch je prípustné dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, v ktorom ustanovení nie je uvedený prípad, kde odvolanie pre nedostatok právomocí rozhodnúť v danom prípade odvolací súd odmietol. Dovolací dôvod uplatnený dovolateľmi v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. nebol konkrétne vyložený. Dovolatelia sa v podaní zaoberajú pochybením súdu prvého stupňa, ktorá spočíva v tom, že súd prvého stupňa mal povinnosť dovolateľom vysvetliť ako si opravu predstavuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 3 8 Cdo 3/2013 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobcovia napádajú uznesenie odvolacieho súdu v plnom rozsahu. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanovení § 239 O.s.p. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V § 239 ods. 3 O.s.p. je výslovne uvedené, že ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Dovolatelia v prejednávanej veci napadli dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní 4 8 Cdo 3/2013 postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Existencia žiadnej z označených vád však dovolacím súdom nebola zistená. Pokiaľ dovolatelia namietali, že postupom odvolacieho súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom, treba uviesť, že právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ podal proti prvostupňovému uzneseniu o nepripustení zmeny žalobného návrhu, odvolanie, v ktorom sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil pre jeho nesprávnosť. Podľa § 202 ods. 3 písm. f/ O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu. Žalobca môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Ide o úkony, ktoré majú podstatný vplyv na celý priebeh konania, preto podliehajú kontrole súdu, ktorý skúma, či neodporujú zákonu alebo záujmu spoločnosti, zmenu návrhu posudzuje súd aj z hľadiska procesnej ekonómie. Je potrebné konštatovať, že dovolateľom súdy neodňali možnosť konať pred súdom. Žalobca 1/ je osoba znalá práva. Po právoplatnosti uznesenia o nepripustení zmeny návrhu súd pokračuje v konaní o pôvodnom návrh. Táto skutočnosť však nevylučuje dispozičné oprávnenie žalobcov podľa § 95 O.s.p., ktoré mu umožňuje disponovať (nakladať) s konaním alebo jeho predmetom. Možno teda uzavrieť, že v danom prípade prípustnosť dovolania z ustanovenia § 239 O.s.p. nevyplýva a že v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). V dovolacom konaní žalovanej ako procesne úspešnej účastníčke vzniklo právo na náhradu trov konania proti dovolateľom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. 5 8 Cdo 3/2013 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). O trovách dovolacieho konania dovolací súd nerozhodol z dôvodu, že v danom prípade nešlo o rozhodnutie vo veci samej. O trovách konania dovolacieho konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
7. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
8. novembra 2013 JUDr. Ľubor Š e b o, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková