Najvyšší súd Slovenskej republiky 5 Cdo 181/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Mgr. Ing. J. S., bývajúceho v L., proti odporcom 1/ Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie 13, 2/ Slovenskej republike - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o náhradu škody, náhradu primeraného zadosťučinenia, a zaplatenie nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 15 C 96/2008, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 20.decembra 2012 sp.zn. 3 Co 561/2012, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
- decembra 2012 sp.zn. 3 Co 561/2012 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I z
- septembra 2012 č.k. 15 C 96/2008- 275 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava I uznesením
- septembra 2012 uloţil navrhovateľovi povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania vo výške 13 941,45 €, ktorý je povinný uhradiť na účet súdu do 60 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe keďţe u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a predmetom konania je suma 278 828,18 € ( 112 859,32 € + 165 969,59 €), t.j. prevyšujúca 400 násobok sumy ţivotného minima (aktuálna výška ţivotného minima na dospelého je 194,58 €), súd na návrh odporcu 1/ a na základe ustanovenia § 141a O.s.p. uloţil povinnosť navrhovateľovi zloţiť preddavok na trovy konania vo výške 13 941,45 €. Odporcov 1/, 2/ súd k povinnosti zloţiť preddavok na trovy konania nezaviazal z dôvodov, ţe povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania nemoţno uloţiť účastníkovi konania, ktorého majetkové pomery 2 5 Cdo 181/2013 ako dlţníka nemoţno usporiadať podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 141a ods. 1 veta tretia O.s.p.). Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa uznesením z
- decembra 2012 sp.zn. 3 Co 561/2012 odvolanie navrhovateľa s poukazom na ustanovenie § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol, keďţe navrhovateľ napadol odvolaním rozhodnutie, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 202 ods. 3 písm. q/ O.s.p.). Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie, v ktorom namietal, ţe v konaní mu postupom súdov bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). K odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo tým, ţe súd prvého stupňa mu nedoručil ako účastníkovi konania návrh odporcu 1/ na zloţenie preddavku na trovy konania, v dôsledku čoho nemal moţnosť na predmetný návrh plnohodnotne reagovať a ani sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu 1/ obsiahnutých v tomto návrhu. Namietal tieţ, ţe okresný súd pri ústavne nekonformnom a aţ príliš formalistickom, zjavne nespravodlivom rozhodovaní o návrhu odporcu 1/ na zloţenie preddavku na trovy konania hrubo nerešpektoval princíp proporcionality, hoci bol na to povinný prihliadnuť ex offo, ktorý vyţaduje, aby zásahy do majetkových práv účastníka konania boli minimalizované na najniţšiu moţnú rozumnú mieru, ktorou by vţdy mala byť odhadnutá výška budúceho priznaného nároku v rámci náhrady trov konania; nesmie byť teda len mechanickým určením do 5 % z predmetu konania tak, ako to urobil okresný súd (I. ÚS 112/2012). Túto procesnú vadu neodstránil ani odvolací súd. Uvedeným postupom došlo k porušeniu základného práva navrhovateľa na súdnu a inú právnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd). Oba súdy konali v rozpore so zásadou „ iura novit curia“, ktorá neznamená len to, ţe súd pozná právo, ale aj to, ţe si je zároveň vedomý účinkov, ktoré právo v podobe, v ktorej ho súd aplikuje, vyvoláva vo vzťahu k procesnoprávnemu alebo hmotnoprávnemu postaveniu nositeľa práva na súdnu ochranu svojich práv (I. ÚS 59/00). Z týchto dôvodov ţiadal zrušiť rozhodnutia súdov oboch niţších stupňov a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava I. Odporcovia 1/, 2/ sa písomne k dovolaniu nevyjadrili. 3 5 Cdo 181/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ako je však výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Navrhovateľom je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí jeho odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, a preto dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale 4 5 Cdo 181/2013 sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd sa osobitne zameral na posúdenie, či konanie nie je zaťaţené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv v občianskom súdnom konaní. Z obsahu dovolania vyplýva, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom malo podľa názoru dovolateľa dôjsť tým, ţe mu nebol doručený návrh odporcu 1/ z
- januára 2012 (č.l. 244 spisu) na zloţenie preddavku na trovy konania podľa ustanovenia § 141a O.s.p. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. 5 5 Cdo 181/2013 Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z
- augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z
- novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z
- apríla 2007). Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv. Z obsahu spisu vyplýva, ţe návrh na zloţenie preddavku na trovy konania podaný odporcom 1/ (č.l. 244 spisu) bol osobne podaný na súde prvého stupňa dňa
- januára
- Výzvou zo
- januára 2012 (č.l. 245 spisu) bolo navrhovateľovi doručené tlačivo na dokladovanie pomerov účastníka konania poţadujúceho priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov s tým, aby v lehote 10 dní predloţil súdu vyplnené tlačivo dokladujúce jeho majetkové pomery; pričom zo spisu nevyplýva, ţe by súčasťou tejto výzvy bol aj návrh na zloţenie preddavku na trovy konania. K návrhu odporcu 1/ na zloţenie preddavku na trovy konania sa vyjadril navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 28.februára 2012, avšak zo zápisnice o pojednávaní (č.l. 270 spisu) nie je zrejmé, ţe navrhovateľ bol s obsahom tohto návrhu oboznámený, resp. ţe by mu bol doručený. Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba povaţovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred 6 5 Cdo 181/2013 súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Keďţe v danej veci návrh odporcu 1/ na zloţenie preddavku na trovy konania nebol doručený navrhovateľovi treba konštatovať, ţe v tejto súvislosti nebolo moţné súdne konanie povaţovať za spravodlivé. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na rozhodnutie ESĽP zo dňa
- apríla 2010 v prípade Hudáková proti Slovenskej republike, v ktorom bolo poukázané na to, ţe princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania, vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná moţnosť predniesť svoju záleţitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície vis – á - vis proti jej protistrane (pozri, napríklad, Nideröst-Huber proti Švajčiarsku,
- februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Okrem tejto poţiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príleţitosť nielen predloţiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predloţené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24; a Milatová, citované vyššie, ods. 59). Právo na spravodlivé súdne konanie však nie je absolútne a jeho rozsah sa môţe meniť v závislosti od špecifických okolností predmetného prípadu (pozri Asnar proti Francúzsku (č. 2), č. 12316/04, ods. 26,
- október 2007; a Vokoun proti Českej republike, č. 20728/05, ods. 26,
- júl 2008). Pri riešení otázky, či dovolateľom namietaný nesprávny procesný postup súdov niţších stupňov mal za následok odňatie moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), vzal dovolací súd na zreteľ, ţe navrhovateľ nemal moţnosť vopred v primeranom čase sa oboznámiť s návrhom odporcu 1/ na zloţenie preddavku na trovy konania podľa ustanovenia § 141a O.s.p. Z obsahu spisu nevyplýva, aby súdy doručili navrhovateľovi návrh na zloţenie preddavku na trovy konania podaný odporcom 1/ alebo, aby k tvrdeniam nastoleným v návrhu sa mal moţnosť navrhovateľ vyjadriť v primeranej lehote. Z hľadiska sledovaných cieľov spravodlivého súdneho konania zabezpečujúceho právo účastníkov na rovnosť zbraní a kontradiktórne súdne konanie, je v predmetnom prípade procesným deficitom (a to aj podľa procesnej úpravy v Slovenskej republike – viď § 79 ods. 4 O.s.p.) taký postup súdu, ak sa návrh nedoručí druhému účastíkovi konania a neposkytne sa mu moţnosť oboznámiť sa 7 5 Cdo 181/2013 s obsahom návrhu protistrany a nie je mu ani umoţnené na tento reagovať v tom smere, aby mal moţnosť ovplyvniť konečné rozhodnutie súdu o jeho právach a povinnostiach. Preto dovolací súd dospel k záveru, ţe došlo k porušeniu základného práva dovolateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 335/06), v dôsledku čoho bola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Procesná vada podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť povaţované za správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a taktieţ uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.). Vzhľadom na dôvod zrušenia sa nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní. O trovách dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodoval, pretoţe nejde o konečné rozhodnutie a súd prvého stupňa rozhodne o nich aţ v konečnom rozhodnutí vo veci. . Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- augusta 2013 JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová 8 5 Cdo 181/2013