Obsah (7)

§ 238§ 214§ 115a§ 213§ 212§ 241§ 243b

1 Cdo 87/2011 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a členov senátu JUDr. Milana Deáka a JUDr. Jan

§-u 663 a nasl. OZ, keďže ide o nájomnú zmluvu týkajúcu sa nájmu nehnuteľností ako celku a to bez ohľadu na to, či sa v týchto nehnuteľnostiach nachádzajú aj nebytové priestory (poukázal v tejto súvislosti na rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 271/2004). Skonštatoval, že nájomný pomer sa skončí uplynutím doby , na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak, keďže bol uzavretý na dobu určitú 15 rokov (§-u 676 ods. 1 OZ). Výslovne uviedol, že uvedené ustanovenie pripúšťa výnimku zo zásady, že nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal pre prípad, že sa prenajímateľ dohodne s nájomcom inak. Toto ustanovenie teda pripúšťa zmluvnú voľnosť medzi účastníkmi ohľadom skončenia nájmu uzatvoreného na dobu určitú a účastníci si môžu dohodnúť podmienky , za ktorých sa nájomný pomer môže skončiť aj pred uplynutím doby nájmu. Takýmito podmienkami v spornej nájomnej zmluve boli podmienky dohodnuté v čl. III. bod 3.2.,

ktorého prenajímateľ môže zmluvu písomne vypovedať, ak nájomca užíva predmet nájmu v rozpore so zmluvou , z dôvodu uvedeného v bode 5.

1. tejto zmluvy , alebo ak nezaplatil do 30 dní splatné nájomné , hoci bol nájomca písomne upozornený. V čl. V. bod 5.
2. si účastníci dohodli, že nájomca si zabezpečí na svoje náklady dodávku elektrickej energie, tepla, vody, plynu, teplej úžitkovej vody do prenajatých nehnuteľností, odvod kanalizačného odpadu, ďalej si zabezpečí odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu vyprodukovaného nájomcom pri prevádzkovaní nemocnice, dezinsekciu a deratizáciu prenajatých priestorov, taktiež si zabezpečí odvoz a likvidáciu biologického odpadu a ostatné služby vymienené zmenou príslušnej legislatívy. Za tým účelom bol povinný uzatvoriť zmluvný vzťah s príslušnými dodávateľmi, ak to prikazuje príslušný právny predpis, k čomu mu prenajímateľ udelil svoj súhlas. Porušenie týchto ustanovení sa považuje za hrubé porušenie zmluvy a môže to byť zo strany prenajímateľa dôvodom k vypovedaniu zmluvy. V bode 5.
3. uviedli, že nájomca si služby spojené s nájmom uvedené v čl. V. bod 5.
4. zabezpečí na vlastné náklady a ťarchu, pričom úhrady za poskytnuté služby bude vykonávať priamo dodávateľom jednotlivých služieb na základe odberateľských faktúr vystavených na nájomcu. Z citovaných ustanovení nájomnej zmluvy súd vyvodil, že odporca ako prenajímateľ mohol zmluvu písomne vypovedať, ak nájomca užíval predmet nájmu v rozpore so zmluvou z dôvodu uvedeného v bode 5.
5. tejto zmluvy a odporca toto svoje právo využil tým, že listom zo dňa
6. novembra 2009 dal navrhovateľovi výpoveď z 1 Cdo 87/2011 3 nájomnej zmluvy a túto odôvodnil porušením bodu 5.
7. zmluvy, nakoľko navrhovateľ nezabezpečil na vlastné náklady dodávku tepla do prenajatých priestorov , keďže neuhradil dodávateľovi tepla zmluvne dohodnutú cenu za dodávku tepla napriek upozorneniu dodávateľa, že nezačne vykurovaciu sezónu a teda nájomca nezabezpečil na vlastné náklady dodávku tepla, čím došlo z jeho strany k porušeniu zmluvy. K obnoveniu dodávky tepla došlo až na základe intervencie odporcu a ako vyplýva z ďalších predložených dokladov, tak odporca schválil poskytnutie finančnej výpomoci vo výške 760 000 eur dodávateľovi tepla za účelom zabezpečenia vykurovacej sezóny.

názoru súdu výpoveď povinnosťou navrhovateľa bolo nielen uzavrieť zmluvný vzťah s dodávateľom tepla, ale na svoje náklady dodávku tepla aj zabezpečiť a keďže navrhovateľ v priebehu rokov 2008 a 2009 riadne neplatil za dodávky tepla, tak týmto svojim konaním zapríčinil, že dodávky tepla musel zabezpečiť odporca, a preto bol daný výpovedný dôvod a výpoveď, ktorá je predmetom tohto sporu je platná. Súd zároveň zamietol návrh o určenie, že nájomný vzťah na základe nájomnej zmluvy zo dňa 18.apríla 2005 v znení neskorších dodatkov trvá, pretože pokiaľ bola daná navrhovateľovi riadna výpoveď z nájomnej zmluvy, tak nájomný pomer medzi účastníkmi uplynutím výpovednej doby zanikol a tento už nemôže trvať. Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z

1. apríla 2011, sp. zn. 8Co 221/2010 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určil, že výpoveď odporcu z nájomnej zmluvy zo dňa
2. apríla 2005 v znení neskorších dodatkov daná navrhovateľovi listom zo dňa
3. novembra 2009 je neplatná a že nájomný vzťah na základe tejto nájomnej zmluvy trvá. V časti výroku o náhrade trov konania účastníkov napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa a výrok o určení poplatkovej povinnosti navrhovateľa zrušil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pre vecné posúdenie uplatňovaného nároku navrhovateľa bolo potrebné sa vysporiadať s tým, či vôbec sa mohli účastníci v nájomnej zmluve platne (s ohľadom na ustanovenie § 676 ods. 1 OZ) dojednať aj na skončení nájomného vzťahu výpoveďou zo strany prenajímateľa z dôvodu ( okrem neplatenia nájomného ) porušenia dojednaných podmienok, ktoré boli špecifikované tak, že „nájomca užíva predmet nájmu v rozpore so zmluvou, z dôvodu uvedeného v bode 5.
4. tejto zmluvy" a následne tiež posúdenie toho, či na strane (konania) navrhovateľa nastala uvedená dojednaná skutočnosť, pre ktorú obdržal predmetnú výpoveď nájmu, teda, že nezabezpečil na svoje náklady dodávky tepla. Pre posúdenie druhej otázky bolo pritom potrebné sa vysporiadať s 1 Cdo 87/2011 4 tým, čo treba považovať za zabezpečenie dodávok tepla na svoje náklady. Odvolací súd dospel k záveru , že možnosť účastníkov dojednať si skončenie nájomnej zmluvy dojednanej na dobu určitú výpoveďou bola síce zákonom prípustná a platná, avšak podaná výpoveď odporcu zo dňa 3.novembra 2009 (len na základe ktorej mal nájomný vzťah účastníkov zaniknúť) je neplatná z dôvodu nenaplnenia dojednaného výpovedného dôvodu (v článku III. bod 3.
5. písm. a/ nájomnej zmluvy), keďže navrhovateľ (nájomca) neporušil povinnosti ustanovenia článku V. bod 5.
6. a dodávku tepla zmluvne (právne) zabezpečenú s dodávateľom tepla mal a faktické nedodávanie služieb pre prípadné neuhradenie faktúr dodávateľom jednotlivých služieb nebolo jednak ako výpovedný dôvod (hrubého porušenia zmluvy) dojednané a v čase dania výpovede (zo dňa 3.novembra 2009) odporcu ani preukázané, keď prejavená vôľa zmluvných strán pri dojednávaní nájomnej zmluvy (potvrdená i následným konaním oboch účastníkov od počiatku nájmu) ohľadom dôvodov pre danie výpovede bola len pre dva prípady porušenia dojednania (zmluvy) - pre nezaplatenie splatného nájomného do 30 dní ani po písomnom upozornení a pre nezabezpečenie si dodávok služieb na svoje náklady len a práve neuzatvorením priamych (vo svojom mene) zmluvných vzťahov (zmlúv) s príslušnými dodávateľmi, ak to (pre ne -ich dodávku) prikazuje príslušný právny predpis. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že určuje, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta, pričom odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania, alebo aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania v sume 55,49 € za jeden úkon právneho zastúpenia. Prípustnosť dovolania odôvodnil v poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1 O.s.p., keďže odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej. V samotných dôvodoch dovolania uviedol, že napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu tak hmotnoprávnych ako aj procesnoprávnych noriem. Namietal, že odvolací súd mal v súlade s ustanovením §213 ods. 3 O.s.p. dokazovanie v potrebnom rozsahu sám opakovať. Poukázal na to, že odvolací súd v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že „rozsah a existencia výluky v dodávke tepla do jednotlivých nehnuteľností tvoriacich predmet nájmu v čase výpovede odporcu z nájmu nebol skúmaný a preukázaný ... ". Dovolateľ v tejto súvislosti mal za to, že rozsah výluky v prvostupňovom konaní preukázaný bol, pričom odvolací súd celkom zjavne ignoroval dôkazy predložené v prvostupňovom konaní, a to menovite zápisnicu zo štátneho 1 Cdo 87/2011 5 zdravotného dozoru zo dňa
7. októbra 2009 a taktiež list od dodávateľa tepla - spoločnosti E. zo dňa
8. októbra
9. Ak bolo napriek tomu vo veci potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, mal odvolací súd vo veci nariadiť pojednávanie. Ďalej namietal, že rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, pretože rozhodnutie o platnosti resp. neplatnosti výpovede z nájmu v prípade zariadenia poskytujúceho zdravotnú starostlivosť v regióne okresu Topoľčany, t.j. v spádovej oblasti s viac ako 70 000 obyvateľmi, je vecou verejného záujmu. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd ignoroval dôkazy vykonané v prvostupňovom konaní podporujúce argumentáciu odporcu, vyslovil názor , že je daný aj dovolací dôvod v zmysle § 241 ods.
10. písm. b/ O.s.p., tzn. konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napokon namietal, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil , keď rozhodol, že výpovedné dôvody v zmysle článku III. bod 3.
11. písm. a/ v spojitosti s bodom 5.
12. nájomnej zmluvy naplnené neboli a výpoveď nájomnej zmluvy je neplatná, čím bol naplnený dovolací dôvod v zmysle § 241 ods.
13. písm. c/ O.s.p.. Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu odporcu uviedol, že

jeho názoru sa odvolací súd vyporiadal so všetkými relevantnými dôkazmi, o ktoré oprel svoje skutkové zistenia a nie je daný ani ďalší dôvod dovolania, a to nesprávne právne posúdenie veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. l O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. l O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. l O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné.

ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním je možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolaním je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, preto je dovolanie prípustné

§ 238ods.1 O.s.p.

V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami 1 Cdo 87/2011 6 uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len

toho, ako ich dovolateľ označil, ale

obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z najzávažnejších procesných vád, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 O.s.p.

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ v dovolaní procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania, preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolateľ namietal, že konanie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., pretože postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Tvrdil, že mu bola odňatá možnosť tým, že odvolací súd nenariadil na prejednanie odvolania pojednávanie, aj keď si to vyžadoval dôležitý verejný záujem. Bol totiž toho názoru, že rozhodnutie o platnosti resp. neplatnosti výpovede z nájmu v prípade zariadenia poskytujúceho zdravotnú starostlivosť v regióne okresu Topoľčany, t.j. v spádovej oblasti s viac ako 70.000 obyvateľmi, je vecou verejného záujmu . Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f O.s.p.) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je významná z hľadiska tohto ustanovenia ide vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými 1 Cdo 87/2011 7 právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

§ 214ods.

1 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z., ktorý bol platný a účinný v čase rozhodovania odvolacieho súdu, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol

§ 115a

bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

§ 214ods.

2 O.s.p. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Z vyššie citovaných ustanovení § 214 ods.1 a 2 O.s.p. vyplýva, že (len) v prípadoch uvedených v § 214 ods.1 O.s.p. je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, v ostatných prípadoch však môže rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. O tom, či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie § 214 ods. 1 O.s.p., bude nariadené odvolacie pojednávanie, rozhoduje odvolací súd. Obligatórne okrem iného musí byť nariadené pojednávanie ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Dôležitý verejný záujem zákon používa len ako pojem bez bližšieho naplnenia jeho obsahu; ide o pojem právny, ktorý nie je pojmom legálne definovaným, pretože vyjadruje okamžitosť stavu záujmov a ich vzájomnú hierarchiu. Z toho vyplýva, že verejný záujem je časovo a miestne premenný stav, a preto sa musí posudzovať len v konkrétnej situácii, v konkrétnom mieste a čase. Je preto vecou súdu posúdiť, či vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu ide v danej veci o dôležitý verejný záujem, alebo nie. Pojem verejného záujmu je právne vymedziteľný ak daná právna vec sa netýka iba účastníkov konania, ale vzťahuje sa na širší okruh subjektov (rozhodnutie môže mať dopad aj na fyzické alebo právnické osoby, ktoré nie sú účastníkmi súdneho konania). V preskúmavanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie sa týka platnosti nájomnej zmluvy medzi dvoma subjektmi súkromnoprávneho vzťahu, teda či bude mať v nájme predmetné priestory navrhovateľ alebo nie. Týmto rozhodnutím sa neriešila otázka existencie zdravotníckeho zariadenia v danom regióne. Rozhodovanie o jeho existencii nebolo predmetom konania a ani by nepatrilo do právomoci súdu v občianskom súdnom konaní. 1 Cdo 87/2011 8 Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že o čase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu boli účastníci riadne upovedomení spôsobom, ktorý určuje zákon (§ 156 ods. 3 O.s.p.) – viď č.l. 297 spisu. Postupom odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti dovolateľa konať pred súdom. Neopodstatnená je preto jeho námietka, že namietaným postupom odvolacieho súdu došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Dovolateľ namietal, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa bez rešpektovania zásad stanovených v ustanovení § 213 O.s.p. Dovolateľ tvrdil, že odvolací súd v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že „rozsah a existencia výluky v dodávke tepla do jednotlivých nehnuteľností tvoriacich predmet nájmu v čase výpovede odporcu z nájmu nebol skúmaný a preukázaný ... "., napriek tomu, že rozsah výluky v prvostupňovom konaní preukázaný bol. Dovolací súd sa preto zameral na posúdenie pravdivosti tvrdenia dovolateľa, že odvolací súd vychádzal pri svojom rozhodnutí z iného skutkového stavu, než aký zistil súd prvého stupňa, pričom si pre svoje závery nazadovážil dostatek rovnocenných skutkových podkladov.

§ 213ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu) odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

odseku 3, ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám. V zmysle § 213 ods. 4 O.s.p. odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník 1 Cdo 87/2011 9 navrhol, alebo za podmienok ustanovených v § 205a.

odseku 5 odvolací súd môže doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ktoré nenavrhli účastníci konania, za podmienok uvedených v § 120 ods. 1 tretej vete alebo pri zisťovaní vád konania

§ 212ods.

3. V danom prípade však rozsah výluky nebol pre rozhodnutie odvolacieho súdu relevantný. Odvolací súd výluku ani jej rozsah nepovažoval za výpovedný dôvod, ktorého existenciu by pri skúmaní platnosti výpovede z nájmu skúmal. Pre odvolací súd bola rozhodujúca existencia dojednaného výpovedného dôvodu v čl. III. bod 3.2 nájomnej zmluvy, a to neexistencia zabezpečenia dodávky tepla zmluvou (čl.V bod 1). Existencia týchto zmlúv nebola medzi účastníkmi sporná od začiatku konania. Odvolací súd svoje zmeňujúce rozhodnutie založil na skutkových zisteniach súdu prvého stupňa, a preto nebolo potrebné v odvolacom konaní vykonať žiadne dokazovanie. Procesné vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. z týchto dôvodov dovolateľ namieta nedôvodne. Dovolateľ v dovolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktoré ho viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcom výroku určení neplatnosti výpovede z nájmu a trvaní nájomného vzťahu, treba považovať za správne. Odvolací súd posúdil daný právny vzťah

ustanovení §§ 676 a nasl Občianskeho zákonníka. Správne dospel k záveru, že nájomný vzťah medzi účastníkmi založený nájomnou zmluvou uzavretou na dobu určitú je možné ukončiť v danom prípade výpoveďou, ktorá však 1 Cdo 87/2011 10 musí byť platná. Keďže v danom prípade nedošlo k naplnenie dohodnutého výpovedného dôvodu , a to nezabezpečenie dodávky tepla na zmluvnom základe, správne výpoveď odporcu z 18.4.2005 považoval za neplatnú. Správne nepriznal právnu relevanciu faktickému nedodávaniu služieb pre spor medzi navrhovateľom a dodávateľom služieb ohľadom úhrady jednotlivých faktúr, pretože takýto výpovedný dôvod nebol medzi účastníkmi nájomnej zmluvy dohodnutý. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že právne posúdenie veci odvolacím súdom je vecne správne. S jeho závermi, ktoré nevybočili z medzí hľadísk stanovených zákonom, a ktoré sú aj v súlade s pravidlami logického usudzovania, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje na jeho správne dôvody, vedúce k zmene rozsudku prvého stupňa. Z uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod

§ 241ods.

2 písm. c/ O.s.p. nebol daný a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu

§ 243bods.

1 O.s.p. zamietol. V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. októbra 2012 JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť: Marta Hrčková