← Slovensko

určenie vlastníctva

1 Cdo 62/2011 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Milana Deáka a sudkýň JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Viery Petríkovej, v právnej veci ţalobcu Ing. J. S., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. P. F., advokátom v B., proti ţalovaným 1/ S., so sídlom v Ţ., zastúpenej JUDr. M. K., advokátom v B., 2/ Slovenskej republike - L., so sídlom v Ţ., o určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 20C 183/1992, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z

  1. augusta 2010 sp. zn. 16Co 73/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobcu z a m i e t a . Ţalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Banská Bystrica (súd prvého stupňa) rozsudkom z
  2. januára 2010 č. k. 20C 183/1992-917 ţalobu z
  3. marca 1992, spresnenú podaním ţalobcu z
  4. augusta 1994, o vydanie veci z titulu uplatneného reštitučného nároku voči ţalovanej 1/, a to o vydanie nehnuteľnosti vedenej v katastri obce S. na evidenčnom liste č. X ako KN X - zastavaná plocha o výmere 779 m2 a nehnuteľnosti na nej postavenej - budovy s popisným číslom X (hydrocentrála) v uţívaní ţalovanej 1/ a o vydanie bezdôvodného obohatenia a úţitkov z neho od
  5. januára 1990 v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, v celom rozsahu zamietol. Konanie o ţalobe z
  6. marca 1992, spresnenej podaním ţalobcu z
  7. marca 1994, o vydanie 1 Cdo 62/2011 2 veci z titulu uplatneného reštitučného nároku voči ţalovanej 2/, a to o vydanie nehnuteľnosti vedenej v katastri obce S. na liste vlastníctva č. X, evidenčnom liste č. X KN X - rybník o výmere 9 060 m2 vo vlastníctve a uţívaní ţalovanej 2/ a o vydanie bezdôvodného obohatenia a úţitkov z neho od
  8. januára 1990 v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, v celom rozsahu zastavil. Určil, ţe ţalobca je ideálnym podielovým spluvlastníkom vo výške 26/36-ín k týmto nehnuteľnostiam: k parcele č. C KN X - vodné plochy o výmere 3 600 m2, vytvorenej geometrickým plánom č. 14419475-009, vyhotoveným
  9. marca 2008 Ing. J. P., autorizačne overeným
  10. marca 2008, úradne overeným
  11. apríla 2008 Správou katastra Banská Bystrica pod číslom X ako diel číslo 6 odčlenením od parcely č. KN X - vodné plochy o výmere 9 060 m2, vedenej v C registri KN pre LV č. 457 kat. úz. S., k parcele č. C KN X - vodné plochy o výmere 1 814 m2, vytvorenej geometrickým plánom č. 14419475-009, vyhotoveným
  12. marca 2008 Ing. J. P., autorizačne overeným
  13. marca 2008, úradne overeným
  14. apríla 2008 Správou katastra Banská Bystrica pod číslom X ako diel číslo 7 odčlenením od parcely č. KN X - vodné plochy o výmere 9 060 m2, vedenej v C registri KN pre LV č. X kat. úz. S., k parcele č. C KN X - vodné plochy o výmere 368 m2, vytvorenej geometrickým plánom č. 14419475-009, vyhotoveným
  15. marca 2008 Ing. J. P., autorizačne overeným
  16. marca 2008, úradne overeným
  17. apríla 2008 Správou katastra Banská Bystrica pod číslom X ako diel číslo 8 odčlenením od parcely č. KN X - vodné plochy o výmere 9 060 m2, vedenej v C registri KN pre LV č. X kat. úz. S., k parcele č. C KN X - zastavané plochy o výmere 779 m2, vytvorenej geometrickým plánom č. 14419475-009, vyhotoveným
  18. marca 2008 Ing. J. P., autorizačne overeným
  19. marca 2008, úradne overeným
  20. apríla 2008 Správou katastra Banská Bystrica pod číslom X ako diel číslo 49 z parcely č. KN X - zastavané plochy o výmere 779 m2, vedenej v E registri KN pre LV č. X kat. úz. S., k vodnej elektrárni súp. číslo 440 s vnútorným a vonkajším príslušenstvom tvoreným predovšetkým rozvodmi tlakovej vody, tromi turbínami, prevodnými rozvodmi ku generátorom, tromi elektrickými generátormi, jedným spätným generátorom na tlakovú vodu, rozvodmi a zariadeniami na výrobu, úpravu a rozvod elektrického prúdu, derivačným kanálom, vodnou zdrţou, česlicami, stavidlami, ako je táto vedená v LV č. X, kat. úz. S., a postavená na parc. č. C KN X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 779 m2, vytvorená geometrickým plánom č. 14419475-009, vyhotoveným
  21. marca 2008 Ing. J. P., autorizačne 1 Cdo 62/2011 3 overeným
  22. marca 2008, úradne overeným
  23. apríla 2008 Správou katastra Banská Bystrica pod číslom X ako diel číslo 49 z parcely č. KN X - zastavané plochy o výmere 779 m2, vedenej v E registri KN pre LV č. X kat. úz. S.. O trovách konania účastníkov rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov konania nemá na ich náhradu právo, a zároveň vyslovil, ţe účastníkom konania povinnosť zaplatiť trovy štátu, ktoré štátu vznikli v súvislosti s týmto konaním ako trovy znalečného a iné trovy, neukladá. V spojitosti s výrokom o zamietnutí ţaloby z titulu reštitučného nároku voči ţalovanej 1/ súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalobca splnil podmienky oprávnenej osoby stanovené § 3 zákona č. 87/1991 Zb. a preukázal nárok na vydanie predmetných nehnuteľností v zmysle § 2 ods. 3 tohto zákona, pretoţe sa preukázalo, ţe jeho právnym predchodcom bola odňatá moţnosť nakladať so svojim vlastníctvom bez toho, aby im bola poskytnutá príslušná náhrada a ich majetok bol fakticky okupovaný. Keďţe v konaní nebolo preukázané, ţe k protiprávnej okupácii došlo v rozhodnom období (od
  24. februára 1948 do
  25. januára 1990), súd dospel k záveru, ţe zákon č. 87/1991 Zb. sa na tento prípad nevzťahuje. Konanie o ţalobe, ktorou si ţalobca uplatnil reštitučný nárok voči ţalovanej 2/, súd zastavil z dôvodu jej späťvzatia (§ 96 ods. 1, 2 O.s.p.). I napriek tomu, ţe ţalobca sa domáhal od ţalovaných vydania predmetných nehnuteľností na základe reštitučného nároku, mal za daný naliehavý právny záujem ţalobcu na určovacej ţalobe a to z dôvodu, ţe podľa súdu ţalované 1/ a 2/ v priebehu konania mimosúdnym postupom vytvorili situáciu hodnú osobitného zreteľa, nakoľko dosiahli zápis vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Vo vzťahu k výroku rozsudku, ktorým bolo určené, ţe ţalobca je ideálnym podielovým spoluvlastníkom vo výške 26/36-ín predmetných nehnuteľností, súd uviedol, ţe z dedičských spisov mal za preukázané tvrdenie ţalobcu, ţe je právnym nástupcom po svojom otcovi J. S, ktorý v čase smrti vlastnil podiel 5/18-in k predmetným nehnuteľnostiam. Dokladom č. 4770/1932 z draţby a dokladom o vklade vlastníckeho práva, ku ktorému došlo
  26. augusta 1932, povaţoval za preukázané, ţe právne predchodkyne otca ţalobcu draţbou v roku 1932 nadobudli ideálne spoluvlastnícke podiely k pozemnokniţnej parcele č. X zapísanej v pozemnokniţnej zápisnici č. 758 pre k. ú. S., a to A. S. v 3/36-inách E. K. v 5/36-inách a ku parcele č. X zapísanej v pozemnokniţnej zápisnici č. 829 pre k. ú. S. v podiele 5/18-in. Ďalej súd uviedol, ţe vlastnícke právo právnych predchodkýň ţalobcu bolo zapísané do pozemkovej knihy s tým, ţe na predmetných nehnuteľnostiach boli postavené stavby, ktorých spoluvlastníčkami sa z tohto titulu stali a ţe v budovách a s vodným dielom hospodárili určitú dobu, pretoţe boli účastinárky účastinnej spoločnosti, ktorá mala v prenájme vodné dielo, ktorého boli tieţ spoluvlastníčkami, teda ich 1 Cdo 62/2011 4 právo vzniklo na základe skoršieho práva, neţ bolo právo zaloţené zákonom č. 141/1950 Zb. Dodal, ţe aţ počnúc
  27. januárom 1951 boli v zmysle § 568 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. zrušené všetky ustanovenia o veciach upravených týmto zákonom, počítajúc tu aj obyčajové právo, či uţ vyplýva zo súdnych rozhodnutí alebo iných prameňov. Krajský súd v Banskej Bystrici (odvolací súd) na odvolanie ţalovaných 1/ a 2/ rozsudkom z
  28. augusta 2010 sp. zn. 16Co 73/2010 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení podielového spoluvlastníctva ţalobcu zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov prvostupňového konania zmenil tak, ţe uloţil ţalobcovi povinnosť zaplatiť ţalovanej 1/ náhradu trov prvostupňového konania 232,72 € k rukám jej právneho zástupcu do troch dní. Ţalobcovi uloţil i povinnosť zaplatiť ţalovanej 1/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 125,40 € k rukám jej právneho zástupcu do troch dní. Ţalovanej 2/ náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd k veci samej uviedol, ţe nehnuteľnosť zapísaná v PKN vl. č. 829 bola prejednaná v dedičskom konaní po A. S. v 5/18- inách, ktorý podiel zdedil otec ţalobcu a po jeho smrti ţalobca. Ţalobcovi preto svedčí vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti v podiele 5/18-in. Pokiaľ však ide o nehnuteľnosť zapísanú vo vl. č. 758, odvolací súd zistil, ţe táto nebola predmetom dedičského konania ani po A. S., ani po E. K., u ktorej ani nebolo zisťované, či je právnou predchodkyňou ţalobcu. Odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobca neosvedčil existenciu naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Pokiaľ totiţ dedičstvo po právnych predchodkyniach ţalobcu nebolo prejednané (alebo bolo prejednané len čiastočne), mal sa ţalobca domáhať určenia, ţe predmetné nehnuteľnosti, resp. podiely z nich titulom či uţ zápisu v pozemkovokniţnej zápisnici alebo draţby, či iného titulu, patria do dedičstva po nich. Podľa názoru odvolacieho súdu sa ţalobca nemôţe domáhať určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam len na základe toho titulu, ţe je ich právnym nástupcom. Z uvedeného dôvodu nebol správne zisťovaný ani okruh účastníkov konania, ktorými mali byť všetci dedičia po A. S. a E. K.. Odvolací súd naviac doplnil, ţe po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, ţe v prospech právnych predchodcov ţalobcu v skutočnosti svedčia len zápisy v pozemkovokniţných zápisniciach č. 758 a 829, kde veľkosť spoluvlastníckeho podielu právnych predchodkýň nie je 26/36-ín, ale len 10/36-ín pre parcelu č. X a 5/18-ín pre parcelu č. X. Všetky ostatné pozemky (ktoré sú zároveň aj predmetom sporu) sú zapísané v jednej pozemkovokniţnej zápisnici č. 1485, pričom ako jediný vlastník všetkých pozemkov je od roku 1926 zapísaný štát, Správa ministerstva dopravy a verejných prác, rezort verejných prác. 1 Cdo 62/2011 5 Odvolací súd zdôraznil, ţe hydrocentrála bola vo vlastníctve Československého štátu, a tvrdenie ţalobcu, ţe pozemkovokniţné parc. č. X a X sa nachádzajú pod vodnou hladinou, resp. v časti, kde sa nachádza vodná nádrţ, označil za nepravdivé, pretoţe tieto sa nachádzajú aţ za hrádzou a sú súčasťou terajšej parc. č. KN X. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., majúc za to, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedol, ţe jeho právne predchodkyne A. S. a E. K. boli podielovými spoluvlastníčkami predmetných nehnuteľností v podiele 26/36-ín. Argumentoval rozborom skutkového stavu a namietal, ţe nie je skutkovo správne priraďovať existenciu budovy vodnej elektrárne (hydrocentrály) k akejkoľvek nehnuteľnosti evidovanej v pozemnokniţnej vloţke pred rokom 1943, pretoţe tam uvádzané údaje o nadstavbách výstavbou skutkovo zanikli. Tvrdil, ţe súd nemôţe mechanicky z údajov uvedených v pozemnokniţných vloţkách v čase do existencie zjednocovacej intabulačnej listiny (obecné svedectvo) vyvodzovať lokalizáciu ktorejkoľvek časti predmetu sporu. Poukazoval na to, ţe odvolací súd vo svojom rozhodnutí neodôvodnil, akým právne relevantným spôsobom došlo k zániku vlastníckeho práva k predmetu sporu, ktorý nadobudli jeho právne predchodkyne. Zdôrazňoval, ţe jeho právnym predchodkyniam nebolo vlastnícke právo odňaté, trvalo aţ do ich smrti, kedy v dôsledku ich smrti nadobudol vlastníctvo. Z hľadiska vedenia sporu nebolo podľa dovolateľa podstatné, či ţalobcom bol on, alebo viac ţalobcov (dedičov), a súd by nemal prejudikovať prípadné správanie sa iných subjektov; v takomto postupe súdu videl zásah do svojho vlastníckeho práva. Ţalované 1/ a 2/ navrhli dovolanie ţalobcu zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné. 1 Cdo 62/2011 6 V prejednávanej veci dovolateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Prípustnosť dovolania v takomto prípade vyplýva z ust. § 238 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Ţiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a ani nevyšla najavo v dovolacom konaní. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Ani takáto vada však dovolacím súdom v konaní zistená nebola. Z obsahu dovolania treba vyvodiť, ţe ţalobca videl túto vadu (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) v tom, ţe odvolací súd z vykonaných dôkazov vyvodil nesprávne skutkové zistenia. 1 Cdo 62/2011 7 Dovolací súd povaţuje za nutné zdôrazniť, ţe dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno úspešne napadnúť (len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, aj to však nie v kaţdom prípade, ale iba ak podanie dovolania výslovne pripúšťa zákon. Dovolanie je procesný prostriedok, ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú moţnosť, aby v prípadoch, v ktorých to zákon výslovne umoţňuje, spochybnil opodstatneným uplatnením dovolacieho dôvodu správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu a dosiahol nápravu prípadných vád alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia. Dovolanie ale nie je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním – ani pokiaľ je procesne prípustné – úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov niţších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zvýrazniť) prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá moţnosť vykonávať dokazovanie. Z tohto dôvodu sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi niţších stupňov, ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za týmto účelom môţe vykonávať dokazovanie (§ 213 O.s.p.). Nesúhlas dovolateľa s vyhodnotením dôkazov súdom nie je spôsobilým dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. (porovnaj R 42/1993 a tieţ ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad rozsudok z
  29. septembra 2008 sp. zn. 5 Cdo 258/2007). Neprípustnosť takého dôvodu je daná charakterom dovolacieho konania, v ktorom, ako uţ bolo uvedené vyššie, sa dôkazy zásadne nevykonávajú (§ 243a ods. 2 O.s.p.), a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby prehodnocoval dôkazy vykonané súdmi niţších stupňov. Nutnou podmienkou tohto dôvodu je, ţe iná vada mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a vedúce k zamietnutiu ţaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na ţalobcom poţadovanom určení 1 Cdo 62/2011 8 (ktorému sa osobitne venuje ďalšia časť textu tohto odôvodnenia) odvolací súd riadne zistil a v tomto smere mu nemoţno nič vytýkať. Podľa tvrdenia ţalobcu rozsudok odvolacieho súdu v časti, v ktorej zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalobu zamietol, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, čo predstavuje dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania, ktoré je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením veci, je preskúmať, či odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil správny predpis a či ho správne interpretoval. Predmetom súdneho posudzovania v takom prípade môţu byť len právne otázky, na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (porovnaj § 243a ods. 2 druhú vetu O.s.p.). Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manţelstva, o určení, či tu manţelstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Návrhmi podľa § 80 písm. c/ O.s.p. nie sú návrhy, ktorými sa síce ţiada určenie právneho vzťahu alebo práva, avšak u ktorých existencia naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení vyplýva priamo z právneho predpisu. Právo (právny vzťah), existenciu alebo neexistenciu ktorého určovací výrok vyslovuje, je týmto výrokom vţdy určované len vo vzťahu k prítomnosti. Ako uvádza judikatúra (porovnaj napr. dôvody v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  31. 1985 sp. zn. 2 Cz 18/85, z
  33. 1993 sp. zn. 1 Cdo 76/93, z
  35. 1997 sp. zn. 2 Cdo 135/96), rozsudkom nemoţno zásadne určiť existenciu (prípadne neexistenciu) právneho vzťahu alebo práva za dobu minulú. Výrok 1 Cdo 62/2011 9 rozsudku aj v konaní o určovacej ţalobe musí zodpovedať právnemu vzťahu, resp. právu v prítomnom čase, t. j. v čase vyhlásenia rozsudku (podľa § 154 ods. 1 O.s.p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). Pre rozsudok súdu teda nemôţe byť rozhodujúci stav, ktorý tu uţ nie je (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  37. 2002 sp. zn. 2 Cdo 76/02). Iné je, ţe ustanovenie § 154 ods. 1 O.s.p. nedotýka sa hmotnoprávnych predpisov, ktoré vznik, zmenu alebo zánik práv či povinnosti viaţu na určitý okamih. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej ţaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na poţadovanom právnom určení. Rozumie sa tým právny záujem ţalobcu, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku. Právny záujem musí byť podľa poţiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre ţalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na ţiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku ţalobe meritórne vyhovieť. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (porovnaj § 154 ods. 1, § 211 ods. 2 O.s.p.). So zreteľom na povahu návrhu (ţaloby) na určenie práva aj v minulosti sa starostlivo dbalo, aby nedošlo k jeho zneuţitiu a prísne a presne sa selektovala jeho prípustnosť. Dokonca mnohé z minulých právnych viet zo súdnych rozhodnutí treba povaţovať aj pri súčasnej úprave za zhodné s terajšou judikatúrou; len príkladom: „K tomu, či tu je právny záujem na určení, sa prihliada z úradnej povinnosti“ (porovnaj Váţný č. 9311/1929), „Na nedostatok predpokladu určovacej ţaloby musí súd prihliadať v ktoromkoľvek stave konania“ (Úr. zb. č. 2774). Oba niţšie súdy, t. j. odvolací súd aj súd prvého stupňa skúmali otázku existencie naliehavého právneho záujmu ţalobcu na poţadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. a to s rozdielnym záverom. 1 Cdo 62/2011 10 Zákonodarca v citovanom ustanovení ako predpoklad uplatnenia tohto určovacieho ţalobného návrhu stanovil, ţe na tomto určení musí byť naliehavý právny záujem. Súd v kaţdom štádiu konania musí mať za doloţenú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez skúmania vecnej stránky návrhu) musí ţalobný návrh zamietnuť (ako neprípustný). Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t. j. z úradnej povinnosti, platí to ako pre súd prvého stupňa, tak aj pre súd odvolací. Odvolací súd svoje zmeňujúce rozhodnutie vo veci určenia (spolu)vlastníctva ţalobcu zaloţil na závere, ţe ţalobcovi na takto poţadovanom určení nesvedčí naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.), pretoţe pokiaľ dedičstvo po jeho právnych predchodcoch nebolo prejednané (alebo bolo prejednané len čiastočne), mal sa ţalobca domáhať určenia, ţe predmetné nehnuteľnosti, resp. podiely z nich patria do dedičstva po jeho právnych predchodcoch. Podľa názoru odvolacieho súdu sa teda ţalobca nemohol domáhať určenia svojho (spolu)vlastníctva k nehnuteľnostiam (len) na základe tvrdenia, ţe je právnym nástupcom po svojich právnych predchodcoch (dedičom), t.j. z titulu dedenia. Dovolací súd sa stotoţňuje s uvedeným právnym posúdením odvolacieho súdu v otázke, či jestvuje naliehavý právny záujem ţalobcu na poţadovanom určení (spolu)vlastníctva ţalobcu. Kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Zmyslom tohto základného práva na súdnu ochranu je zaručiť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť. Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája (§ 2 ods. 1 Obč. zák.). Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Obč. zák.). 1 Cdo 62/2011 11 Najvyšší súd Slovenskej republiky s odkazom na svoju doterajšiu rozsiahlu rozhodovaciu prax (porovnaj napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: z
  38. decembra 2008 sp. zn. 3 Cdo 44/2008, z
  39. júna 2008 sp. zn. 5 Cdo 147/2007, z
  40. januára 2008 sp. zn. 1 Cdo 43/2007, z
  41. júla 2007 sp. zn. 3 Cdo 25/2007) zdôrazňuje správnosť záveru odvolacieho súdu o potrebe určovacieho návrhu (ţaloby), ţe konkrétna vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi. Práve takýmto návrhom (ţalobou) v sporovom konaní sa uvedeného určenia má totiţ domáhať ten, kto je dedičom poručiteľa (resp. do úvahy prichádzajúcim dedičom) voči inej osobe, ktorá poručiteľovým dedičom nie je. Ţaloba na určenie, ţe určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nepredstavuje tzv. inú ţalobu, ktorá v ustanovení § 80 O.s.p. nie je spomenutá, ale ide o ţalobu podľa § 80 písm. c/ O.s.p., ktorá sleduje ochranu vlastníckeho práva. Rozhodovanie súdu v spore o určenie, ţe určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nenahrádza konanie o dedičstve podľa § 175a a nasl. O.s.p. Samotné prejednanie dedičstva po poručiteľovi v dedičskom konaní, ktoré je svojou podstatou nesporovým konaním, nemôţe odstrániť spornosť vlastníctva k tomu istému predmetu medzi ţalobcom na jednej strane a ţalovanými (neúčastníkmi takéhoto nesporového konania) na strane druhej; rozhodnutie vydané v dedičskom konaní zaväzuje iba účastníkov tohto konania – tu sa potvrdzuje nadobudnutie dedičstva. Za okolnosti, ţe ţalobca svoj nárok vyvodzuje výlučne z titulu dedenia (tvrdenia o svojom dedičskom práve), úprave zakotvenej v § 80 písm. c/ O.s.p. zodpovedá ţaloba o určenie, ţe určité veci patria do dedičstva po konkrétnom poručiteľovi; keďţe takéto určenie ţalobca nepoţadoval, ale sa domáhal určenia svojho vlastníckeho práva, správne odvolací súd jeho ţalobu zamietol. K podaným záverom okrem uţ spomenutej judikatúry moţno ešte dať do pozornosti aj odbornú právnickú literatúru, napr.: Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a kolektiv, Občanský zákoník I. Komentář, C. H. Beck, Praha 2009,
  42. vydanie, str. 703-
  43. Dovolací súd po preskúmaní veci takto ustálil, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na správnom právnom závere o nedostatku naliehavého právneho záujmu, ktorý u podanej ţaloby o určenie vyţaduje § 80 písm. c/ O.s.p. Posúdenie odvolacieho súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu ţalobcu na poţadovanom určení je v súlade s názorom dovolacieho súdu, podľa ktorého aj v predmetnom sporovom konaní súd musel rešpektovať, ţe takýto záujem nemôţe byť daný tam, kde ţalobca nepoţaduje, aby súd rozhodol o tom, či predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelých právnych predchodcoch ţalobcu (teda či v /do/ okamihu ich smrti predstavovali ich vlastníctvo), ale poţaduje určenie 1 Cdo 62/2011 12 vlastníctva samotného ţalobcu, ktorý svoje vlastníctvo vyvodzuje len z toho, ţe je dedičom po svojich predkoch, ţe mu patrí dedičské právo. Pokiaľ súd zamieta návrh (ţalobu) na určenie podľa § 80 písm. c/ O.s.p. pre chýbajúci naliehavý právny záujem na tomto určení, nemal by uţ (nadväzne) takýto návrh (ţalobu) preskúmavať aj po vecnej stránke. Odvolací súd teda celkom chybne v dôvodoch svojho rozhodnutia upriamil pozornosť ešte aj na to, prečo by návrhu (ţalobe) nebolo moţné vyhovieť pri jej vecnom prieskume. Tým, ţe však ustálil nedostatok naliehavého právneho záujmu ţalobcu na poţadovanom určení, jeho „úvahy navyše“, t.j. k vecnej stránke stratili, resp. nemali akékoľvek opodstatnenie. Dovolací súd sa týmto „ďalším“ posudzovaním (rozborom) odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal; vychádzal z toho, ţe na správnosti dôvodu zamietnutia ţaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu táto „rozšírená“ (ďalšia) argumentácia nič nemení (superfluum non nocet). Na základe podaných dôvodov moţno potom uzavrieť, ţe ţalobca napadol dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe v konaní neboli zistené vady uvedené v § 237 O.s.p. a konanie nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ako nedôvodné zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. V dovolacom konaní úspešným ţalovaným nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, keďţe nepodali návrh na uloţenie tejto povinnosti ţalobcovi. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  44. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  45. októbra 2012 JUDr. Milan D e á k, v. r. predseda senátu Za správnosť: Hrčková Marta

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.