vypratanie nehnuteľnosti

Najvyšší súd 1Cdo 104/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne O. K., bývajúcej v M., zastúpenej JUDr. R. K., advokátom v B., proti žalovaným 1/ L. V., bývajúcemu v R., zastúpenému JUDr. Š. P., advokátom v H., 2/ P. V., bývajúcej v R., 3/ L. V., bývajúcej v R., 4/ L. V. bývajúcej v R., 5/ mal. B. V., bývajúcej v R. a zastúpenej opatrovníčkou M. D., zamestnankyňou Okresného súdu Humenné, o vypratanie nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 17 C 188/2006, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z

1. marca 2009, sp. zn. 3 Co 187/2008, 3 Co 46/ 2009, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a . Ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Humenné (súd prvého stupňa) rozsudkom z
2. júna 2008 č. k. 17 C 188/2006 - 165 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo
3. novembra 2008 č. k. 17 C 188/2006 - 186 uloţil ţalovaným 1/ aţ 5/ povinnosť vypratať nehnuteľnosť – rodinný dom vedený na Katastrálnom úrade v P., Správa katastra H. na LV č. X. okresu H., kat. úz. Z. R., obec R. pri H. parc. č. X. súp. č. X. a odovzdať nehnuteľnosť ţalobkyni do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku; ţalovaným uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobkyni trovy konania v celkovej výške 111 770 Sk k rukám právneho zástupcu ţalobkyne a uloţil im aj povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť trovy štátu v sume 4 704 Sk na účet súdu prvého stupňa. Krajský súd v Prešove (odvolací súd) o odvolaní ţalovaného 1/ proti rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom rozhodol rozsudkom z
4. marca 2009, sp. zn. 3 Co 187/2008, 3 Co 46/ 2009 tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s 1 Cdo 104/2009 2 dopĺňacím rozsudkom vo veci samej a vo výroku o trovách štátu potvrdil, avšak vo výroku o trovách konania rozsudok zmenil tak, ţe náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Zároveň rozhodol, ţe účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa a to len do výroku, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa o trovách konania tak, ţe ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v tejto časti zmenil a zaviazal ţalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobkyni trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 111 770 Sk v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu ţalobkyne; zároveň poţadovala, aby ţalovaným bola uloţená aj povinnosť zaplatiť jej trovy odvolacieho a dovolacieho konania. Uviedla, ţe danom prípade povaţuje dovolanie za prípustné, keďţe taxatívny výpočet procesného predpisu neurčuje, ţe dovolanie nie je prípustné proti rozsudku v časti náhrady trov konania. Ako dovolací dôvod uplatnila nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, namietajúc, ţe aplikácia ustanovenie § 150 O. s. p. nebola opodstatnená. Zdôraznila, ţe predmetnú ţalobu bola nútená podať len z dôvodu odmietavého postoja ţalovaných k jej opakovaným ţiadostiam o vyriešenie tohto sporu a ţe nemoţno jej klásť za vinu ani skutočnosť, ţe k podaniu ţaloby došlo podľa názoru odvolacieho súdu len pre protiprávne konanie jej synovca, ktorý ani nie je účastníkom konania, a ţe zaplatenie tzv. „kúpnej ceny“ ţalovanými synovcovi nemení nič na skutočnosti, ţe ţalovaní rodinný dom uţívali bez právneho titulu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Z dovolania vyplýva, ţe ţalobkyňa napáda rozsudok odvolacieho súdu len v časti týkajúcej sa trov konania. Názor dovolateľky na prípustnosť jej dovolania, ktorý odôvodňuje 1 Cdo 104/2009 3 tak, ţe z taxatívneho vymedzenia procesného predpisu nevyplýva, ţe dovolanie nie je prípustné proti rozsudku v časti náhrady trov konania, nie je správny. Dovolanie, ktoré smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania, smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia. Tento svoj charakter uznesenia nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do rozsudku pojaté (§ 167 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ teda ide o túto časť rozhodnutia odvolacieho súdu, prípustnosť dovolania treba posudzovať podľa § 239 O. s. p. (porovnaj k tomu ustálenú súdnu prax, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 283/2005, ako bolo uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 51/2006). Ustanovenia § 239 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. vymedzujú prípady, v ktorých je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, pričom však podľa § 239 ods. 3 O. s. p. ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o t r o v á c h konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Dovolanie žalobkyne smeruje teda proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, u ktorého je dovolanie uvedeným ustanovením expressis verbis (výslovne) vylúčené. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p., ktoré ukladá dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p., dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale komplexne sa zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p. V zmysle § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne 1 Cdo 104/2009 4 obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľka nenamietala, ţe by v danom konaní došlo k niektorej z týchto vád a existencia vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto nemoţno vyvodiť ani z tohto zákonného ustanovenia. Námietka dovolateľky, ţe rozsudok v napadnutom výroku, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, ţe náhradu trov konania účastníkom nepriznal, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) – chybnej aplikácii § 150 O. s. p., nezakladá prípustnosť dovolania. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) je síce prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nemôţe zaloţiť. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. I keby teda tvrdenia ţalobkyne boli opodstatnené (dovolací súd sa nimi z tohto hľadiska nezaoberal), ňou uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia (výroku), nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd pouţil na zistený skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O takýto prípad ale v tejto veci nejde. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu. Vzhľadom na uvedené obmedzilo sa dovolacie konanie iba na fázu zisťovania podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j. preskúmania vecnej správnosti napadnutého rozsudku (výroku o trovách konania), ktorú nesprávnosť dovolaním ţalobkyňa namieta. Keďţe prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené dôvody prípustnosti dovolania uvedené 1 Cdo 104/2009 5 v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutou časťou rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska jej vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im však nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloţenie tejto povinnosti a ţiadne trovy dovolacieho konania im nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
5. augusta 2010 JUDr. Jana B a j á n k o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta