o určenie pravosti pohľadávky

Najvyšší súd 4 Obo 11/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Aleny Priecelovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Katarína Pramukovej, právnej veci ţalobcu: S. N. – T., a. s., R., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. J. O., so sídlom M., proti ţalovanému: JUDr. A. H. R., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Z. S., akciová spoločnosť, v konkurze, so sídlom R., IČO:X., zastúpenému advokátkou JUDr. I. H. - Š., so sídlom G., o určenie pravosti pohľadávky, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Cb/435/2000-151 zo dňa

1. októbra 2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Cb/435/2000-151 zo dňa
2. októbra 2009 p o t v r d z u j e . Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, ţe pohľadávka ţalobcu vo výške 96.113,84 eur je oprávnená ako pohľadávka IV. triedy. Konanie v časti o zaplatenie 32 116,51 eur zastavil a ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 503,35 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca sa ţalobou domáhal, aby súd určil, ţe pohľadávka ţalobcu je v celkovej výške 3 863 067,50 Sk (128.230,35 eur) za podmienky, ţe súdny spor medzi ţalobcom a ţalovaným o vydanie hnuteľných vecí vedený na Okresnom 4 Obo 11/2010 2 súde Bratislava II. sp. zn. 24Cb/280/99 skončí tak, ţe súd nevyhovie ţalobe, je potom vo výške 2 007 515,80 Sk (66 637,32 eur) pohľadávkou IV .triedy a je v súlade s právom. Ţalobca na pojednávaní
4. 2009 vzal ţalobu v časti o zaplatenie 967.542,10 Sk (32.116,51 eur) späť, preto súd po súhlase ţalovaného konanie v tejto časti zastavil v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 O. s. p. Z nesporných tvrdení účastníkov konania a predloţených dôkazov prvostupňový súd dospel k záveru, ţe ţalobcovi ako veriteľovi vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru vo výške 2 662 344,90 Sk, úrokov z omeškania vo výške 125 676,10 Sk a zmluvnej pokuty vo výške 107 504,40 Sk, spolu 2 895 525,40 Sk (96 113,84 eur). Ţalobca dodal ţalovanému ako kupujúcemu potravinársky tovar a ţalobcovi vzniklo v súlade so zmluvou právo na zaplatenie kúpnej ceny tovaru vrátane nevrátených obalov v sume 2 686 992,50 Sk, ktorá sa v dôsledku započítania pohľadávky úpadcu z titulu nekvalitne dodaného tovaru zníţila o 24 647,60 Sk. V priebehu konania ţalobca akceptoval námietku ţalovaného, týkajúcu sa zmluvnej pokuty vo výške 967 542,10 Sk, čo predstavuje 32 116,51 eur. V tejto časti vzal ţalobu späť, z čoho vyplýva, ţe nie je sporným ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo zvyšnej časti 1 07l 504,40 Sk, pretoţe zmluvné strany sa v rámcovej zmluve dohodli na zaplatení zmluvnej pokuty vo výške 0,05% denne z dlţnej sumy za kaţdý deň omeškania. Zmluvné strany si nedohodli výšku úrokov z omeškania pre prípad omeškania kupujúceho so zaplatením kúpnej ceny, a preto ţalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania a vo výške 21%, ktorý zodpovedá úrokom, ktoré poţadovali banky za poskytované úvery v čase uzavretia kúpnej zmluvy (§ 369 ods. 1 a § 502 ods. 1 OBZ). Spolu úroky z omeškania predstavujú 125 676,10 Sk. Ţalobca ako konkurzný veriteľ dôvodne prihlásil do konkurzu uvedenú pohľadávku, a preto súd ţalobe vyhovel. Súd sa nestotoţnil s dôvodmi popretia pohľadávky ţalovaným, pretoţe ţalobca v prihláške uviedol jednoznačne výšku pohľadávky, jej právny dôvod a triedu, ktoré sa pre účely uspokojenia v konkurze poţadujú. Skutočnosť, ţe ţalobca poukázal na prebiehajúce konanie o nároku správkyne konkurznej podstaty proti ţalobcovi o vydanie veci, nemá podľa názoru súdu vplyv na skutočnosť, ţe pohľadávka ţalobcu je dôvodná. Ţalovaný nenamietal zánik záväzku úpadcu zaplatiť kúpnu cenu iným spôsobom, naopak tvrdil, ţe ţalobca ak odobral tovar, prípadne iné hnuteľné veci úpadcovi, konal tak 4 Obo 11/2010 3 v rozpore so zákonom. Z týchto dôvodov súd neprerušil konanie do právoplatného skončenia právnej veci vedenej o návrhu ţalovaného proti ţalobcovi o vydanie veci na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 24Cb/280/
5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s .p. a úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania v celkovej sume 503,35 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 3 000,00 Sk (99,58 eur) a trov právneho zastúpenia advokátom vo výške 403,77 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie v zákonom stanovenej odvolacej lehote podľa ustanovenia § 204 ods. 1 O. s. p. V odvolaní uviedol, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. Ţalovaný, na pojednávaní dňa
7. 2009, uznal pohľadávku ţalobcu vo výške 96 113,84 eur. Vzhľadom na skutočnosť, ţe súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 11C140/2001, v ktorom ţalovaný namieta neoprávnenosť uspokojenia časti pohľadávky ţalobcu vo výške 61 593,03 eur a z toho dôvodu sa domáha zaplatenia sumy 128.680,42 eur, nie je do dnešného dňa skončené, domáha sa ţalobca naďalej priznania svojej pohľadávky podmienečne, teda s tým, ţe jej výška závisí od splnenia podmienky, ktorou je úspech ţalobcu v súdnom konaní vedenom na okresnom súde Bratislava II., pod sp. zn. 11C140/
8. Tvrdí, ţe súd mal v tejto veci rozhodnúť tak, ţe ţalobe vyhovie v celom rozsahu a uznáva pohľadávku v navrhovanej podmienečnej výške 96 113,84 eur, a v prípade úspechu ţalobcu v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 11C140/2001 ju súd uznáva vo výške 34 520,80 eur ako pohľadávku štvrtej triedy. Uvádza, ţe predmetná pohľadávka ţalobcu voči úpadcovi je určiteľná, avšak jej výška je do dnešného dňa v dôsledku trvania vyššie uvedeného sporu neistá. Domnieva sa, ţe pokiaľ súd v rozsudku určil pohľadávku ţalobcu ako pohľadávku v konkrétnej výške bez uvedenia podmienky je jeho právny záver nesprávny. Keďţe v čase podania prihlášky ţalobcovej pohľadávky do konkurzného konania nebola jej výška určená, vzhľadom na trvanie podmienky jej určenia (ktorou je súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 11C/140/2001), mohol ţalobca špecifikovať jej výšku len 4 Obo 11/2010 4 s pomocou definovania podmienky. Z prihlášky ţalobcovej pohľadávky pritom jednoznačne vyplýva, ţe i keď je tu pohľadávka, čo do výšky vyjadrená dvoma sumami, je nepochybné, ţe tieto sumy sa vzťahujú na ten istý právny dôvod vzniku a aj na jednotný identický skutkový stav. Obáva sa procesne neriešiteľnou situáciou, keď by časť tejto pohľadávky bola neodôvodnená (vzhľadom na jej zánik), avšak ţiaden z inak oprávnených subjektov by ju uţ v konkurznom konaní nemohol popierať. Z uvedeného vyplýva, ţe pri existencii daného skutkového a právneho stavu veci mohol ţalobca riadne uplatniť svoju pohľadávku len s pouţitím podmienky, pričom táto mohla byť formulovaná práve len spôsobom uvedeným najskôr v prihláške ţalobcovej pohľadávky a následne aj v samotnej ţalobe. Táto podmienka je splniteľná. Pokiaľ prvostupňový súd dospel k iným právnym záverom, vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia . Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 220 O. s. p. napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe určí, ţe pohľadávka ţalobcu je v celkovej výške 96 113,84 eur a za podmienky, ţe súdny spor o zaplatenie 128 680,42 eur vedený na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 11C140/2001 skončí tak, ţe súd nevyhovie ţalobe, je vo výške 34 520,80 eur, je pohľadávkou štvrtej triedy a je v súlade s právom. Súd ďalej priznal ţalobcovi trovy prvostupňového konania v celkovej výške 503,35 eur, z toho náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 403,77 eur. Má za to, ţe predmet sporu je jednoznačne určený, a preto súd mal pri určení výšky náhrady trov právneho zastúpenia postupovať podľa ust. § 13 ods. 1 vyhlášky č. 240/1990 Zb. a podľa ust. § 10 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Súd v rozpore s ust. § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. nepriznal ţalobcovi náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné sluţby a miestne prepravné zvýšenú o príslušnú daň z pridanej hodnoty. Preto sa domnieva, ţe napadnutý rozsudok v tejto časti je nesprávny, a preto ţiada, aby odvolací súd výrok rozsudku v časti o priznaní náhrady trov prvostupňového konania ţalobcovi zmenil tak, ţe ţalobcovi prizná trovy vo výške 1 731,66 eur. Navrhol tieţ, aby odvolací súd uloţil ţalovanému povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania. 4 Obo 11/2010 5 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. ) po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Plne sa stotoţnil so zisteným skutkovým stavom a odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdom prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Predmetom sporu je ţalobcom uplatnený nárok podľa § 23 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zmien a doplnkov ( ZKV).Ţalobca ako konkurzný veriteľ si uplatnil konkurznou prihláškou zo dňa
10. 1999 svoju pohľadávku voči úpadcovi, ktorú vyčíslil vo výške 3 863 067,50 Sk. V súlade s ust. § 20 ods. 1 ZKV ţalobca uviedol skutočnosti, na ktorých zakladá jej opodstatnenosť t. j. jednalo sa o zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar úpadcovi ako kupujúcemu v uvedenom rozsahu - 2 662 344,90 Sk, zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie dohodnutých zmluvných podmienok - oneskorené zaplatenie kúpnej ceny vo výške 1 075 046,50 Sk a úrok z omeškania za omeškanie so splnením peňaţného záväzku – v sume 125 676,10 Sk. V prípade, ţe správca konkurznej podstaty poprel pohľadávku, konkurzný veriteľ sa môţe domáhať na súde, ktorý vyhlásil konkurz svojho práva v lehote určenej súdom a v ţalobe sa môţe dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške, alebo na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku môţe uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške (§ 23 ods. 2 ZKV). V priebehu konania ţalobca akceptoval námietku ţalovaného ohľadne nedôvodnosti zmluvnej pokuty vo výške 32 116,51 eur a v tejto časti zobral návrh späť a súd v tejto časti konanie zastavil s poukazom na ust. § 96 ods. 1 O. s. p. Správca konkurznej podstaty na pojednávaní konanom dňa
12. 2009 nerozporoval uplatnený nárok ţalobcu v časti 96 113,84 eur, a pohľadávku povaţoval za oprávnenú v tejto výške so zaradením do IV. triedy. Námietka ţalobcu, ţe sa jedná o podmienenú pohľadávku nemá právne opodstatnenie. Ak veriteľ uplatní podmienenú pohľadávku je povinný zmysle § 20 ods. 2 ZKV uviesť podmienku rozväzovaciu alebo odkladaciu , od ktorej závisia účinky právneho úkonu. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 OZ). Podľa § 36 OZ podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. 4 Obo 11/2010 6 Do splnenia tejto podmienky nie je isté, či platný právny úkon bude alebo nebude účinný. Podmienka rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré uţ nastali, pominú, t.j. táto právna skutočnosť spôsobuje, ţe účinky právneho úkonu, ktoré uţ nastali, zaniknú. Ţalobca podmieňuje opodstatnenosť výšky prihlásenej pohľadávky na výsledku súdneho sporu, ktorý je vedený medzi účastníkmi konania na Okresnom súde Bratislava II. o vydanie veci alebo o zaplatenie 4 262 459,90 Sk, t.j. na úspechu alebo neúspechu ţalobného návrhu, ktorý podal ţalovaný. Tak ako ţalobca formuloval podmienku vo svojom ţalobnom petite, by znamenalo spochybnenie právnych dôvodov uvedených v prihláške a zodpovedajúcej skutočnosti, ţe mu vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny a zaplatenie majetkových sankcií v rozsahu uvedenom v prihláške, po čiastočnom späťvzatí ţalobného návrhu a jednalo by sa o nevykonateľné súdne rozhodnutie. V spornom prípade sa jedná o nejasnú podmienku, na ktorú nie je moţné prihliadať a nespĺňa charakter zákonných podmienok v zmysle § 36 OZ. Ţalobcom uplatnené právo v zmysle § 23 ods. 2 ZKV bolo priznané v celom rozsahu – pohľadávka bola určená súdom ako oprávnená, čo do pravosti, výšky a poradia v súlade s prihláškou t. z., ţe ţalobca mal vo veci plný úspech, a preto jeho odvolanie, týkajúce sa zmeny napadnutého rozsudku vo veci samej, nie je dôvodné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie ako vecne správne v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Taktieţ námietka ohľadne priznanej výšky trov konania nie je dôvodná. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade s ustanovením § 137 O. s. p. a výška jednotlivých právnych úkonov bola vypočítaná podľa tarifnej sadzby platnej v čase poskytnutia právnej pomoci advokátom a súd správne aplikoval príslušné ustanovenia vyhlášky č. 240/1990 Zb. a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Predmetom konania nie je peňaţné plnenie, ale určenie pravosti a poradia pohľadávky – určovací spor s neoceniteľnou hodnotou veci, ako to správne konštatoval súd prvého stupňa (str. 6 rozsudku) a aj súdny poplatok bol zaplatený paušálne stanovenou čiastkou výške 3 000,-- Sk (99,58 eur). 4 Obo 11/2010 7 O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p., tak, ţe nakoľko úspešnému ţalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli, neboli priznané. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
13. marca 2011 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová