1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave
por. odvolania obžalovaných J. M., M.. M. a Doc. RNDr. F. O., CSc. s a z a m i e t a j ú. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 17. júla 2012 sp. zn. PK – 2 T 18/2009 boli obžalovaní J. M. a M. M.. uznaní za vinných z prečinu podplácania spolupáchateľstvom
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a obžalovaný Doc. RNDr. F. O., CSc. zo zločinu prijímania úplatku
1, ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe, že J. M. prostredníctvom M.. M. na bližšie nezistenom mieste Východoslovenského regiónu v období od 10.12.2007 do 12.03.2008 prisľúbil obžalovanému RNDr. F. O. finančný úplatok vo výške 340.000,-Sk (11.285,32 €) za to, že ako poslanec Mestského zastupiteľstva mesta Košice zvolený ako nezávislý kandidát na spoločnej kandidátke politických strán Smer, Slobodné fórum, HZDS-ĽS a SNS bude sám hlasovať, a zabezpečí aj ďalšie poslanecké hlasy svojho poslaneckého klubu potrebné na schválenie dvoch poslaneckých návrhov týkajúcich sa v prvom návrhu schválenia prevodu 2 5 To 11/2012 vlastníctva nebytového priestoru nachádzajúceho sa v rodinnom dome na ul. H. č. X. v K., súpisné číslo 107, k. ú. S. M., č. parcely 829/1, na prízemí so vstupom z H. ulice s výmerou 130,16 m2, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach domu a alikvotnej časti pozemkov o veľkosti 3.165/10.000 prislúchajúceho k nebytovému priestoru pre nájomcu nebytového priestoru podnikateľský subjekt J. M., S., za cenu 3.620.000,-Sk (120.161,98 €) a v druhom návrhu odpredaja bytov č. 1 a č. 2 v rodinnom dome H. X. – O. X., K., súpisné číslo 107 na parcele č. 829/1 k.ú. S. M., v rozsahu byt č. 1 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti 3.337/10.000 pre J. M. a A. M. za kúpnu cenu 870.000,-Sk (28.878,71 €) a byt č. 2, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti 3.498/10.000 pre Mgr. J. U. za kúpnu cenu 1.000.000,-Sk (33.199,92 €), obžalovaný Doc. RNDr. F. O., CSc. v presne nezistenom čase v období od 10.12.2007 do 12.03.2008 na bližšie nezistenom mieste Východoslovenského regiónu ako poslanec Mestského zastupiteľstva mesta Košice zvolený ako nezávislý kandidát na spoločnej kandidátke politických strán Smer, Slobodné fórum, HZDS-ĽS a SNS, si dal sľúbiť od obžalovaného J. M. prostredníctvom obžalovaného M.. M. finančnú hotovosť vo výške 340.000,-Sk (11.285,32 €) za to, že na rokovaniach Mestského zastupiteľstva v Košiciach pri schvaľovaní dvoch samostatných návrhov týkajúcich sa v prvom návrhu schválenia prevodu vlastníctva nebytového priestoru nachádzajúceho sa v rodinnom dome na ul. H. č. X. v K., súpisné číslo 107 k.ú. S. M. č. parcely 829/1, na prízemí so vstupom z H. ulice s výmerou 130,16 m2, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach domu a alikvotnej časti pozemkov o veľkosti 3.165/10.000 prislúchajúceho k nebytovému priestoru pre nájomcu nebytového priestoru podnikateľský subjekt J. M., S., za cenu 3.620.000,-Sk (120.161,98 €) a v druhom návrhu odpredaja bytov č. 1 a č. 2 v rodinnom dome H. X. - O. X., K., súpisné číslo 107 na parcele č. 829/1 k. ú. S. M., v rozsahu byt č. 1 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti 3.337/10.000 pre J. M. a A. M. za kúpnu cenu 870.000,-Sk (28.878,71 €) a byt č. 2, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti 3.498/10.000 pre Mgr. J. U. za kúpnu cenu 1.000.000,-Sk (33.199,92 €) bude ako poslanec mestského zastupiteľstva 3 5 To 11/2012 hlasovať za ich schválenie a taktiež aj za to, že zabezpečí ďalšie poslanecké hlasy svojho poslaneckého klubu, pričom dňa 11.03.2008 na XIII. rokovaní Mestského zastupiteľstva mesta Košice hlasoval za tieto návrhy. Za to boli obžalovaní J. M. a M. M.. odsúdení
2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky u každého z nich, pričom výkon uloženého trestu bol obžalovaným
1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu, a to obžalovanému J. M. v trvaní 3 (troch) rokov a obžalovanému M. M. v trvaní 2 (dvoch) rokov. Obžalovaný Doc. RNDr. F. O. bol odsúdený
2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 2,3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému aj peňažný trest vo výške 3.000 €.
2 Tr. zák. rozhodol, že vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil
3 Tr. zák. obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
1, ods. 2 Tr. zák. súd uložil tomuto obžalovanému aj trest zákazu činnosti spojenej s výkonom právomoci verejného činiteľa na dobu 5 (päť) rokov. Naproti tomu špecializovaný trestný súd tým istým rozsudkom obžalovaného Ing. P. C. oslobodil
a/ Tr. por. spod obžaloby pre skutok po právnej stránke posúdený ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa
4 5 To 11/2012 § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ s poukazom na § 140 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa
4 Tr. por. späťvzatie odvolania na vedomie a rozsudok vo vzťahu k obžalovanému Ing. P. C. nadobudol právoplatnosť. Obžalovaný J. M. úvodom svojho odvolania (č. l. 1194-1196/zv. 10) poukazoval na predchádzajúce zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 To 15/2010 z 2. júna 2011, kde súdu prvého stupňa najvyšší súd vytýkal, že na H. pojednávaní nepostupoval v súlade s ustanovením § 270 ods. 2 Tr. por. pri vykonávaní dôkazu získaného pomocou informačno- technických prostriedkov. Príslušná policajná zložka síce dodala súdu Správu o odpočúvaní a zázname telekomunikačnej činnosti, ktorá však
neho neobsahuje predpísané náležitosti. Napriek námietkam obhajoby súd prvého stupňa oboznámil túto správu a vykonal dôkaz prehratím zvukových záznamov a návrhy na doplnenie dokazovania zamietol. Poukázal taktiež na námietky spoluobžalovaného C., ktorý na H. pojednávaní poskytol súdu podrobný rozbor odpočutých hovorov a poukazoval na závažné nezrovnalosti. Vzhľadom k tomu má závažné podozrenie, že so získanými odposluchmi sa mohlo nejakým spôsobom manipulovať, čo v konečnom dôsledku spochybňuje ich vierohodnosť a dôkaznú váhu. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a jeho spod obžaloby oslobodiť. Záverom svojho dovolania z opatrnosti doplnil odvolanie o ďalšie dve námietky, voči právnej kvalifikácii skutku ako aj proti uloženému trestu.
neho súd prvého stupňa správne hodnotil skutok v predchádzajúcom rozsudku, kde ho uznal za vinného iba v zmysle § 333 ods. 1 Tr. zák. Súd prvého stupňa sprísnil právnu kvalifikáciu, keďže bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Právny názor odvolacieho súdu jeho nezväzuje, a preto 6 5 To 11/2012 naďalej trvá na tom, že v prípade uznania viny bolo treba správne použiť právnu kvalifikáciu
odseku 1 § 333 Tr. zák. Okrem toho namietal, že predchádzajúcim rozsudkom mu bol uložený peňažný trest, pričom prokurátor v jeho prípade podal odvolanie iba do právnej kvalifikácie a nie do trestu. Napadnutým rozsudkom mu bol uložený prísnejší trest, čím došlo k porušeniu zákona. Preto považuje odvolanie za dôvodné. Obžalovaný M. M.. v dôvodoch svojho odvolania (č. l. 1297-1298/zv. 10) taktiež namietal zákonnosť postupu súdu prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov prehratím zvukových záznamov, pretože sprievodná správa nemala predpísané náležitosti. Pre jej nedostatky súd nemal vykonať tento dôkaz a odvolávať sa naň v dôvodoch odsudzujúceho rozsudku. Na uvedený dôkaz
neho nie je možné prihliadať a nakoľko obžaloba neprodukovala žiadny iný dôkaz, mal ho súd spod obžaloby oslobodiť. Okrem toho vytýkal súdu prvého stupňa, že sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s námietkami obhajoby, preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a domáhal sa oslobodenia
a/ Tr. por. Obžalovaný Doc. RNDr. F. O., CSc. v dôvodoch svojho odvolania (č. l. 1287-1295) uviedol, že napadnutý rozsudok vykazuje tie isté nedostatky ako predtým zrušený rozsudok súdu prvého stupňa. Prvostupňový súd si nesprávne vyložil právny názor odvolacieho súdu a na H. pojednávaní ignoroval návrhy na doplnenie dokazovania. Taktiež namietal predmetnú správu príslušných policajných orgánov, ktorá neobsahovala potrebné náležitosti, preto nebolo možné
jeho názoru vykonať dôkaz prehratím záznamov. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Toš 6/2009 a sp. zn. 5 To 10/2010 vo veci obž. RNDr. P. B. a spol. Poukazoval na konkrétne záznamy hovorov spoluobžalovaného M., ku ktorým dal vlastný výklad a hodnotenie.
jeho názoru výsledky vykonaného dokazovania z H. pojednávania jednoznačne potvrdzujú jeho nevinu, preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a domáhal sa oslobodenia
a/ Tr. por. Obžalovaní J. M., M. M.. a Doc. RNDr. F. O., CSc. sa verejného zasadnutia opakovane nezúčastnili, hoci o termíne verejného zasadnutia boli 7 5 To 11/2012 riadne a včas vyrozumení. Podaním došlým
a/ Tr. por. spod obžaloby oslobodiť. Prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za zákonný vo všetkých jeho výrokoch, a preto navrhol odvolanie obžalovaných
por. ako nedôvodné zamietnuť.
1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie
1 alebo nezruší rozsudok
3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku špecializovaného trestného súdu podali procesné strany k tomu oprávnené, proti výrokom, voči ktorým odvolanie podať mohli, pričom tak urobili v lehote ustanovenej zákonom. 8 5 To 11/2012 V prvom rade je potrebné uviesť, že najvyšší súd v predmetnej veci už raz rozhodol na základe odvolania obžalovaných a prokurátora uznesením z 2. júna 2011 sp. zn. 5 To 15/2010, ktorým
1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 16. apríla 2010 a vec
1 Tr. por. vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V zmysle tohto zrušujúceho rozhodnutia bolo potrebné zo strany súdu prvého stupňa zabezpečiť od príslušnej zložky policajných orgánov správu o tom, akým spôsobom a kým boli zvukové záznamy telekomunikačnej prevádzky vyhotovené a získané, ako aj doložiť do spisu všetky zvukové záznamy a následne na H. pojednávaní vykonať dôkaz ich prehratím na príslušnom technickom zariadení, prípadne vykonať i ďalšie dôkazy nevyhnutne potrebné pre jeho meritórne rozhodnutie.
názoru najvyššieho súdu špecializovaný trestný súd po vrátení veci v novom konaní vykonal všetky navrhované dôkazy v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Súd prvého stupňa postupoval v súlade s Trestným poriadkom, keď nevyhovel požiadavke obhajoby na doplnenie dokazovania, keďže doposiaľ získané a vykonané dôkazy predstavovali dostatočný podklad pre jeho meritórne rozhodnutie. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil v rozsahu vyžadovanom ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. Spôsobu, ktorým súd prvého stupňa hodnotil vykonané dôkazy, nemožno
najvyššieho súdu nič vyčítať. Výhrady obžalovaných voči nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia nie sú dôvodné. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z jeho odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaných. Ani najvyšší súd nemá žiadnych pochybností o tom, že skutky, pre ktoré boli obžalovaní uznaní za vinných, sa stali v rozsahu, ako bolo ustálené súdom prvého stupňa. Obžalovaných aj
názoru najvyššieho súdu jednoznačne usvedčujú najmä zvukové záznamy z odpočúvania ich telefonických rozhovorov, ktoré bolo potrebné posudzovať aj v kontexte s obsahom ostatných dôkazov vykonaných v priebehu dokazovania na H. pojednávaní. V podstate možno uviesť, že z vykonaného dokazovania vyplýva neodškriepiteľná skutočnosť, že k prevodu vlastníctva na obžalovaného J. M. a J. U., a to dvoch bytov a jedného nebytového priestoru, nehnuteľností vo vlastníctve mesta Košice, došlo na podklade hlasovania v mestskom 9 5 To 11/2012 zastupiteľstve, ktorého členom ako poslanec bol aj obžalovaný Doc. RNDr. F. O., CSc. Zvukové záznamy telefonických hovorov medzi zúčastnenými, ktoré boli na H. pojednávaní prehraté na technickom zariadení, bez akýchkoľvek pochybností svedčia o tom, že v rámci hlasovania bola zistená korupcia, pričom výsledkom takto ovplyvneného hlasovania bol prevod vlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. V tejto súvislosti aj odvolací súd dáva do pozornosti SMS, ktorú odoslal obžalovaný Doc. RNDr. O. spoluobžalovanému M. po hlasovaní v mestskom zastupiteľstve dňa
názoru odvolacieho súdu tieto správy obsahovali všetky potrebné náležitosti k tomu, aby sa na základe nich dali verifikovať záznamy o odpočúvaní telekomunikačnej prevádzky s tým, že boli získané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že správa bola získaná až po niekoľkých rokoch a bola podpísaná riaditeľom odboru ešte neznamená, že je pre trestné konanie nepoužiteľná. Treba si uvedomiť, že odpočúvanie vedú príslušníci odboru osobitného určenia. Je nemysliteľné, aby toto odpočúvanie riadil jeden a ten istý príslušník. Je samozrejmé, že pri týchto úkonoch sa museli striedať. Medzitým mohlo dôjsť k tomu, že konkrétny príslušník z tohto odboru odišiel, čo by malo za následok pri výklade, ktorý zaujali obžalovaní, zmarenie celého úkonu. Je preto namieste, ak spomínanú správu podpísal zodpovedný pracovník tohto osobitného odboru. Napokon treba uviesť, že súčasťou spisového materiálu (č. l. 167–178/zv. 4) sú aj protokoly o oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania, ktorých sa zúčastnili obžalovaní aj ich obhajcovia, avšak žiadne výhrady voči predmetným záznamom nemali a vôbec sa nedožadovali nejakej správy. Ako už bolo vyššie uvedené, súd prvého stupňa vykonal na H. pojednávaní dokazovanie prehratím zvukových záznamov z uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky medzi obžalovanými a svedkov Ing. J. M., M. Č. a Mgr. J. U. získaných na základe príkazu 11 5 To 11/2012 príslušného sudcu za obdobie od 9. decembra 2007 do 21. marca 2008 s výnimkou záznamov zo dňa 12. decembra 2007. Všetky príkazy boli vydané na základe návrhov prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry a nachádzajú sa v utajovanej prílohe trestného spisu. Jedná sa o nasledovné príkazy: - na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky telefónnej stanice linky spoločnosti E. – V.O.S. K. č. X., ktorú používal M. M.., bol vydaný
1, 2, 3 Tr. por. príkaz sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica dňa
1, 2 Tr. por. pre prečin podplácania
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., zločin prijímania úplatku
1, 2 Tr. zák. a prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a/ Tr. zák. (č. l. 27-28/zv. 1). Vo vzťahu k vyššie uvedeným príkazom príslušného sudcu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že tieto boli odôvodnené v rozsahu zodpovedajúcom povahe veci a štádiu konania. V tomto smere si treba uvedomiť, že v ranom štádiu konania sa pracuje väčšinou s operatívnymi informáciami, ktorých bližšia konkretizácia by mohla spôsobiť zmarenie výkonu týchto úkonov. Pre záver, že príkazy príslušného sudcu boli dôvodné, svedčí napokon skutočnosť, že vo veci aj na základe takto získaných dôkazov bolo následne týmto osobám vznesené obvinenie z trestnej činnosti a v konečnom dôsledku bola podaná obžaloba, ktorá bola predmetom tohto konania, pričom uvedený procesný postup a jeho dôvodnosť bolo možné preskúmať v rámci tohto konania. V súvislosti so záznamami telekomunikačnej činnosti odvolací súd pripomína, že súd prvého stupňa na H. pojednávaní v dňoch
názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť aj právnej kvalifikácii ustáleného skutkového stavu. Závery súdu, že obžalovaní J. M. a M. M.. svojím konaním naplnili všetky znaky skutkovej podstaty prečinu podplácania spolupáchateľstvom
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a obžalovaný Doc. RNDr. F. O., CSc. svojím konaním znaky skutkovej podstaty zločinu prijímania úplatku
1, ods. 2 Tr. zák., sú presvedčivé a najvyšší súd si jeho závery plne osvojil. Napokon táto právna kvalifikácia vychádza z predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorou bol súd prvého stupňa viazaný. Skutočnosť, že obžalovaný Doc. RNDr. F. O., CSc. bol v postavení verejného činiteľa, je zrejmá vzhľadom na ustanovenie § 128 ods. 1 Tr. zák. Uvedené ustanovenie upravuje, koho možno pre účely trestného konania považovať za verejného činiteľa. Okrem iných osôb za verejného činiteľa v zmysle tohto ustanovenia treba považovať aj poslanca orgánu územnej samosprávy. V posudzovanej veci obžalovaný Doc. RNDr. F. O., CSc., ako to odvolací súd konštatoval už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, vystupoval ako občanmi v komunálnych voľbách riadne zvolený poslanec mestského zastupiteľstva. Ide o kolektívny orgán, ktorý má v rámci výkonu samosprávy svoje nezastupiteľné miesto. Jeho úlohou okrem iných povinností je aj schvaľovanie návrhov na prevod prebytočného majetku mesta Košice na fyzické osoby. Bez takéhoto súhlasu kolektívneho orgánu nie je možné prevádzať majetok mesta. Pri schvaľovaní návrhov na odpredaj majetku sú poslanci povinní obhajovať záujmy mesta a jeho obyvateľov, teda dbať o to, aby odpredaj majetku bol výhodný pre mesto. V prerokúvanej veci obžalovaný J. M. už raz neuspel so svojou žiadosťou o prevod majetku, a práve preto sa po dohode so spoluobžalovaným M. M. obrátili na obžalovaného Doc. RNDr. F. O., CSc. ako poslanca mestského zastupiteľstva, ktorý mal zabezpečiť v mestskom zastupiteľstve schválenie prevodu nehnuteľností. Za „úspešné hlasovanie“ tohto kolektívneho orgánu mal sľúbený úplatok vo výške 20.000,- Sk za každý jeden získaný hlas. Treba si uvedomiť, že nie každý občan môže rozhodovať o majetku územnej samosprávy. Obžalovaný dostal v komunálnych 15 5 To 11/2012 voľbách dôveru od spoluobčanov, aby v tomto kolektívnom orgáne zastupoval ich oprávnené záujmy, teda dbať aj na zveľaďovanie majetku mesta. Obžalovaný si nechal sľúbiť úplatok práve za toto hlasovanie, teda činu sa dopustil v postavení verejného činiteľa. Nie je rozhodujúce, že prevzatie úplatku obžalovaným nebolo jednoznačne preukázané, pretože uvedený trestný čin je dokonaný už tým, že si páchateľ dá sľúbiť úplatok. Vzhľadom k tomu odvolací súd považoval námietky zo strany obžalovaných za neopodstatnené. Čo sa týka trestov, odvolací súd sa nestotožnil s obhajobnou argumentáciou obžalovaného J. M., že pôvodný rozsudok súdu prvého stupňa bol zo strany prokurátora napadnutý len vo vzťahu k výroku o vine, a preto mal súd prvého stupňa porušiť zákon v ich neprospech. Nesporné je, že prokurátor podal odvolanie proti pôvodnému rozsudku do viny v ich neprospech. Tým, že napadol výrok o vine, bol automaticky napadnutý aj výrok o treste. Predsa ak je sporná otázka viny, je otázka trestu absolútne bezpredmetná, resp. je predčasné riešiť otázku trestu. Najskôr bolo potrebné vyriešiť, či obžalovaní svojím konaním naplnili znaky základnej skutkovej podstaty alebo znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty. Až následne sa možno zaoberať otázkou trestnosti a uloženia trestu. Zo strany obžalovaného ide o nesprávny výklad zákonných ustanovení. Pri takomto výklade obžalovaného by mohlo dôjsť k absurdným rozhodnutiam, napr. ak je obžalovaný trestne stíhaný pre zločin vraždy a súd prvého stupňa jeho konanie kvalifikuje iba ako prečin ublíženia na zdraví a uloží mu podmienečný trest odňatia slobody, prokurátor podá odvolanie do viny, pričom trvá na pôvodnej právnej kvalifikácii. Vo svojom odvolaní sa k trestu nevyjadruje, pretože predpokladá ukladanie trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby.
výkladu obžalovaného by súd v novom konaní síce uznal vinu
obžaloby, avšak trest by mohol ukladať iba v pôvodnej výmere alebo dokonca miernejší. Preto je uvedená odvolacia námietka obžalovaného absolútne neprijateľná. Vychádzajúc z kritérií pre ukladanie trestu obsiahnutých v ustanovení § 34 Tr. zák. dospel odvolací súd k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov uložený obžalovanému Doc. RNDr. F. O., CSc., bol uložený v súlade s týmito kritériami. Zákonu zodpovedá aj zaradenie obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože doposiaľ viedol bezúhonný život. Zákonu zodpovedá aj uloženie peňažného trestu, pretože sa trestnou činnosťou chcel obohatiť a rovnako správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ tomuto obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti spojenej s výkonom právomoci verejného činiteľa. 16 5 To 11/2012 Iná situácia je v prípade obžalovaných J. M. a M.. M., kde
názoru odvolacieho súdu došlo zo strany súdu prvého stupňa k pochybeniu. Porovnaním trestu, ktorý bol uložený obžalovanému Doc. RNDr. F. O., CSc. a trestov uložených ostatným dvom obžalovaným, sa javia tieto tresty neprimerane mierne. Hlavne je to markantné u obžalovaného J. M., ktorý bol spiritus rector (tzv. vodiaci duch – duchovný vodca) tohto protiprávneho konania, pričom mal z toho majetkový prospech a v podstate sa najvýznamnejšou mierou podieľal na tom, že došlo k spáchaniu predmetnej trestnej činnosti. Rovnako aktívny bol aj obžalovaný M. M.. Vzhľadom na mieru ich zavinenia potom
názoru odvolacieho súdu obaja obžalovaní vyšli z celého prípadu s miernymi trestami. Samotná skutočnosť, že obžalovaní viedli doposiaľ bezúhonný život a súdne trestaní neboli, nemohla byť dôvodom pre uloženie takého mierneho trestu. Uvedené pochybenie však odvolací súd viazaný a zároveň limitovaný § 317 Tr. por. nemohol napraviť pre nedostatok odvolania špeciálneho prokurátora, ktorý nepodal v ich prípade odvolanie do výmery trestu. Za daného stavu sú odvolania oboch obžalovaných v tomto smere absolútne neprijateľné. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolania obžalovaných J. M., M.. M. a Doc. RNDr. F. O., CSc.
por. ako nedôvodné zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 25. apríla 2013 JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. P. Szabo Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.