f/ O.s.p. Poukázal na to, ţe platobný rozkaz vydal súdny úradník, a preto mal byť zachovaný postup podľa § 374 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak sudca odvolaniu proti rozhodnutiu súdneho úradníka nevyhovie, predloţí vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. V danom prípade preto sudca, ak nemienil odvolaniu vyhovieť, bol povinný vec predloţiť na rozhodnutie odvolaciemu súdu, čo však neurobil. Nesúhlasil s názorom, ţe rozhodnutie okresného súdu o odvolaní proti výroku platobného rozkazu o trovách konania, je rozhodnutím opravného súdu a nie je moţné ho napádať odvolaním ako prvostupňové rozhodnutie. Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobcu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 3 3 Cdo 175/2013 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolanie ţalobcu smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné (§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p.). Prípustnosť jeho opravného prostriedku by prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Procesné vady konania uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ O.s.p. ţalobca v dovolaní nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Dovolateľ tvrdí, ţe v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. Odvolaciemu súdu vytýka, ţe jeho odvolanie odmietol ako neprípustné napriek tomu, ţe pre takýto postup neboli dané zákonné dôvody. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať
f/ O.s.p. treba rozumieť procesne nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţňuje realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv 4 3 Cdo 175/2013 a právom chránených záujmov. Judikatúra za prípad odňatia moţnosti pred súdom označuje aj postup súdu, ktorý sa z určitého procesného dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď R 23/1994). Podľa § 174 ods. 2 O.s.p. opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz. Citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo všeobecných ustanovení upravujúcich funkčnú príslušnosť. Odvolanie proti výroku platobného rozkazu o trovách konania nemá devolutívny účinok odvolania, ktorý v iných prípadoch znamená, ţe príslušnosť rozhodnúť o odvolaní prechádza na funkčne vyšší súd. Súd, ktorý vydal platobný rozkaz, je súdom prvého stupňa, ale ak rozhoduje o odvolaní proti výroku platobného rozkazu o trovách konania, má postavenie vyššieho opravného súdu (viď aj R 13/1998, R 102/2001, II. ÚS 811/00, ako i Števček / Ficová a kolektív, Občiansky súdny poriadok, Komentár, Nakladatelství C. H. Beck, Praha, 2009 str. 453). Proti rozhodnutiu opravného súdu o odvolaní proti výroku platobného rozkazu o trovách konania nie je
3 písm. m/ O.s.p. odvolanie prípustné. Ako vyplýva z obsahu spisu okresný súd platobným rozkazom vydaným súdnym úradníkom uloţil ţalovanej zaplatiť ţalobcovi ţalovanú sumu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. O odvolaní ţalobcu proti výroku o trovách konania rozhodol ten istý okresný súd, ktorý vydal platobný rozkaz, a uznesením platobný rozkaz vo výroku o trovách konania potvrdil. Keďţe o odvolaní proti výroku platobného rozkazu o trovách konania rozhodol súd, ktorý bol na to
2 O.s.p. funkčne oprávnený, jeho rozhodnutie je podľa platnej procesnoprávnej úpravy rozhodnutím opravného súdu a proti jeho rozhodnutiu je podanie odvolania vylúčené ustanovením § 202 ods. 3 písm. m/ O.s.p. Preto ak za tohto stavu veci Krajský súd v Trenčíne odvolanie ţalobcu podané proti uzneseniu okresného súdu, ktorý rozhodoval o odvolaní proti výroku platobného rozkazu o trovách konania, odmietol
1 písm. c/ O.s.p. ako neprípustné, jeho postup bol správny. Odmietnutím odvolania v procesnej situácii, v ktorej boli pre to dané zákonné predpoklady
1 písm. a/ O.s.p., nebola ţalobcovi odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p). Pokiaľ ţalobca v dovolaní namieta, ţe v danej veci nebol dodrţaný postup podľa § 374 ods. 4 O.s.p. a poukazuje na právne závery zaujaté v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 44/2011, jeho námietky nemohol zohľadniť ani dovolací súd, a to z totoţných dôvodov ako krajský súd uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia; dovolací súd na tieto dôvody v podrobnostiach odkazuje. V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. októbra 2013 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.