372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozhodnutia len „zák. č. 372/1990 Zb.“). Uvedeného priestupku sa mala pani B. dopustiť tým konaním, ţe prekročila maximálnu povolenú rýchlosť 40 km/hod. o 18 km/hod., čím porušila ustanovenie § 3 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej na účely tohto uznesenia len „zák. č. 315/1996 Z.z.“). Proti tomuto rozhodnutiu (bloku) podala Okresná prokuratúra Senica dňa 28.08.2008 u ţalovaného protest prokurátora pod č. k. Pd 81/08-4 (č. l. 11), v ktorom s odkazom na § 58 ods. 3, § 86 písm.
1 písm. f) a § 4 zák. č. 564/1991 Zb. v znení platnom v čase spáchania priestupku (11.09.2007) obecná polícia ukladá a vyberá v blokovom konaní pokuty za priestupky ustanovené osobitným predpisom a tiež za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z úpravy cestnej premávky vykonanej dopravnými značkami alebo dopravnými zariadeniami, objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje zákon. Napadnuté rozhodnutie vydané v blokovom konaní je preto
Okresnej prokuratúry v Senici nezákonné. II. Nevyhovenie protestu prokurátora žalovaným 3 1Sžd/6/2011 Ţalovaný uvedenému protestu prokurátora nevyhovel prípisom č. j. 179/2008 z 24.09.2008. Svoje nevyhovujúce stanovisko odôvodnil tým, ţe nakoľko na objasnenie skutočnosti, či vozidlo prekročilo povolenú rýchlosť, bol pouţitý merač rýchlosti certifikovaného typu, tak bol priestupok voči cestnej premávke spoľahlivo zistený. Ďalej
ţalovaného boli všetky 3 zákonné podmienky, ktoré pre takéto konanie vyţaduje ustanovenie § 84 ods. l zák. č. 372/1990 Zb., boli naplnené v čase ukladania predmetnej pokuty; na tomto mieste ţalovaný zdôraznil aj to, ţe pokutu uloţil poriadkový útvar, ktorý je k tomuto zmocnený priamo zákonom. Rovnako ţalovaný odmietol tvrdenie Okresnej prokuratúry v Senici, ţe príslušník obecnej polície je oprávnený z technických prostriedkov pouţiť len technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla. Takýmto výkladom ustanovení zák. č. 372/1990 Zb.
ţalovaného dochádza k zásahu do vecí územnej samosprávy.
ţalovaného naopak zo zákona o obecnej polícii vyplýva, ţe môţe pouţívať aj iné technickým prostriedky (hoci ich tak zákonný text neoznačuje), a to najmä pulty centrálnej ochrany. S odkazom na ustanovenie § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej na účely tohto uznesenia len „zák. č. 153/2001 Z.z.“) ţalovaný dospel k záveru, ţe nie je moţné predloţiť protest v prípade nevyhovenia protestu Okresnému dopravnému inšpektorátu v Senici, nakoľko tento nie je nadriadeným ani dozerajúcim orgánom určeným osobitným predpisom, a to ani vo vzťahu k Mestskej polícii Senica, ani k samotnému Mestu Senica.
1 písm.
dikcie ktorého, rozhodnutie vydané orgánom na to nepríslušným trpí váţnou procesnou vadou, pre ktorú je ho potrebné povaţovať za nulitné (ničotné). Z uvedeného dôvodu nemôţe Okresný dopravný inšpektorát v Senici OR PZ v Senici predmetnému protestu vyhovieť. III. Konanie na krajskom súde Ţalobou z 30.07.2009 podanou v zmysle § 35 ods. 1 písm. b) v spojení § 250b ods. 5 O.s.p. sa ţalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia – bloku na pokutu nezaplatenú na mieste. Krajský súd v Trnave ako prvostupňový súdny orgán uznesením zo 04. novembra 2010 č. k. 14S/87/2009-66 súdne konanie zastavil. Vo svojom uznesení najmä zdôraznil, ţe ţaloba je podaná predčasne. S odkazom na ustanovenie § 27 a 28 zák. č. 153/2001 Z.z. a § 250b ods. 5 O.s.p. vyslovil záver, ţe podaniu ţaloby prokurátora musí predchádzať 5 1Sžd/6/2011 právoplatné rozhodnutie o proteste prokurátora proti preskúmavanému rozhodnutiu správneho orgánu. V danom prípade však
krajského súdu ţalovaný svoj tvrdenie o právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora odvíja od nesprávneho právneho názoru týkajúceho sa neexistencie dozerajúceho orgánu. Preto malo byť v kompetencii orgánov prokuratúry, aby postupovali alebo cestou upozornenia prokurátora, prípadne aj cestou návrhu na konanie proti nečinnosti verejnej správy. Súčasne krajský súd poukázal na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sţo 282/2009, z ktorého jednoznačne vyplýva, ţe sa stotoţňuje s právnym názorom prokuratúry v tom, ţe vo vzťahu k priestupkom
1 zákona o priestupkoch ide pri konaní vo veci priestupkov o prenesený výkon štátnej správy na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spadajúci do pôsobnosti štátu. Dozerajúcim orgánom mestskej či obecnej polície vo veci ukladania a vyberania pokút v blokovom konaní za priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je Okresné riaditeľstvo Policajného zboru – Okresný dopravný inšpektorát. IV. Odvolanie žalobkyne/stanoviská Vo včas podanom odvolaní z 22.11.2010 (č. l. 72) ţalobkyňa vyslovila nesúhlas s názorom krajského súdu, ţe podaniu ţaloby prokurátora musí predchádzať právoplatné rozhodnutie o proteste prokurátora.
ţalobkyne zákon č. 153/2001 Z.z. o predpokladá dve alternatívy, na základe ktorých sa konanie o proteste prokurátora dostáva pred dozerajúci orgán, tzn. alebo predloţenie protestu prokurátora alebo podanie protestu prokurátora dozerajúcemu orgánu. Preto, ak dozerajúci orgán nerozhodne o proteste prokurátora v zákonnej lehote, má sa za to, ţe protestu nevyhovel. Potom uvedená právna domnienka má
ţalobkyne tie isté účinky ako nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora. 6 1Sžd/6/2011 Na základe uvedeného ţalobkyňa navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Trnave a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V spise krajského súdu sa stanovisko ţalovaného k odvolaniu nenachádza. V. Právne názory Najvyššieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania
2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k názoru, ţe odvolanie je dôvodné. Preto napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil
1 písm. f) v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Ţalobkyňa prostredníctvom svojho odvolania nastolila viacero zásadných otázok, s väčšinou ktorých sa bude musieť vysporiadať súd rozhodujúci vo veci samej. Prvou otázkou je, či sa prokuratúra musí odvolať za situácie, keď jej protestu prvostupňový správny orgán nevyhovel. Na tomto mieste Najvyšší súd zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte (článok 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom ustanovenia § 250ja ods. 7 O.s.p.
7 O.s.p. platí, že ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie. 7 1Sžd/6/2011 Na základe hore citovaného ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky odkazuje na svoj rozsudok zo dňa 08. júna 2011 sp. zn. 8Sţr 1/2011 zverejnený v plnom rozsahu na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky http://nssr.blox.sk/blox/cms/portal/sk/rozhodnutia. Najvyšší súd v prejednávanej veci konštatuje obdobnosť právnej problematiky vo veci rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 8Sţr 1/2011 najmä v tom, ţe proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu o povolení vkladu podal prokurátor krajskej prokuratúry protest, ktorému niţší správny orgán nevyhovel. Na preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia následne prokurátor podal ţalobu v súlade s ust. § 35 ods.1 písm. b) O.s.p. Proti tomu protestoval účastník správneho konania námietkou absencie moţnosti súdu zaoberať sa podanou ţalobou. Najmä vyslovil pochybnosti o splnení zákonnej podmienky vyčerpania všetkých opravných prostriedkov, nakoľko prokurátor nevyuţil moţnosť podať proti rozhodnutiu o nevyhovení jeho protestu odvolanie, hoci bol o moţnosti podania opravného prostriedku správnym orgánom riadne poučený. Text odôvodnenia hore uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sţr 1/2011 sa ďalej v príslušnom rozsahu uvádza. „Odvolací súd sa predovšetkým zaoberal námietkou, že súd nemal žalobu vecne prejednať, pretože bola podaná bez toho, aby prokurátor vyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. Odvolateľ konkrétne namietal, že prokurátor nevyužil možnosť podal odvolanie proti rozhodnutiu ............ o nevyhovení protestu prokurátora proti rozhodnutiu Správy katastra ......, hoci toto rozhodnutie obsahovalo aj poučenie o možnosti podať proti nemu odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Úrad geodézie, kartografie a katastra SR cestou Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici. Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že táto skutočnosť nebránila meritórnemu prejednaniu žaloby, pretože
c) zákona o prokuratúre, proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu odvolať alebo podať rozklad iba účastníci konania, pričom prokurátor v tomto konaní postavenie účastníka konania nemá, a preto nemôže podať ani odvolanie. Pre podanú žalobu prokurátora je preto relevantné iba ustanovenie § 250 ods. 5 OSP,
ktorého prokurátor môže podať žalobu do dvoch 8 1Sžd/6/2011 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu, čo bolo v prejednávanej veci splnené.“ Na základe hore citovaného právneho názoru nemohol Najvyšší súd v prejednávanej veci súhlasiť so záverom krajského súdu, ţe „že žaloba je podaná predčasne....“, naopak prisvedčil právnemu názoru ţalobkyne, ţe za situácie, kedy orgán verejnej správy v zákonnej lehote protestu prokurátora nevyhovel, sa orgány prokuratúry stávajú aktívne legitimované na postup
1 písm. b) O.s.p. Preto Najvyšší súd zmenil zastavujúce uznesenie krajského súdu. Navyše musí Najvyšší súd konštatovať, ţe zastavenie súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, ktorý toto prvostupňové rozhodnutie implicitne označil za právoplatné, nakoľko protest prokurátora nie je
neho moţné predloţiť na rozhodnutie Okresnému dopravnému inšpektorátu v Senici, pretoţe tento nie je nadriadeným ani dozerajúcim orgánom určeným osobitným predpisom, za situácie, kedy uvedený protest váţnym spôsobom signalizuje pochybnosti o oprávnenosti správneho orgánu protestom napadnuté rozhodnutie vôbec vydať (znaky o nekompetentnom správnom orgáne môţu viesť aţ k záveru o paakte/nulitnom akte), tak takýto postup je v rozpore s článkom 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Určitým aplikačným problémom sa v prejednávanej veci môţe javiť tá skutočnosť, ţe prokuratúra pri podávaní ţaloby
1 O.s.p. nevystupuje na ochranu svojich práv dotknutých rozhodnutím napadnutým protestom. Nakoľko však základnou náplňou pôsobnosti prokuratúry je (viď § 3 ods. 2 veta prvá zák. č. 153/2001 Z.z.) vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie, potom aj orgány prokuratúry nepriamo (actio popularis) spadajú pod okruh subjektov vymedzený v čl. 46 ods. 2 ústavy. Ak by súd konajúci v správnom súdnictve za tejto situácie pripustil 9 1Sžd/6/2011 zastavenie súdneho prieskumu, odňal by tým prokuratúre jej pôsobnosť konať v konkrétnej veci hore uvedeným spôsobom. V tomto vidí Najvyšší súd naplnenie zrušovacieho dôvodu uvedeného v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Navyše prieskum zákonnosti uloţenia pokuty v blokovom konaní, ktoré je predmetom protestu prokurátora, je
Najvyššieho súdu nutné chápať v zmysle úlohy prokuratúry a účelu správneho trestania ako zásah do vlastníctva majetku, tzn. s prihliadnutím na článok 20 ústavy ako zásah do mnoţiny základných práv a slobôd. Práve ústavnú formuláciu „rozhodnutia týkajúce sa“ (čl. 46 ods. 2) nie je potom moţné reštriktívne vykladať ako rozhodnutia, ktoré sú zákonným spôsobom za právoplatné označené, ale
mienky Najvyššieho súdu sa vzťahuje aj na také rozhodnutia, ktorých právoplatnosť správny orgán vyslovil alebo ich tak označil, hoci neskôr sa preukáţe, ţe na ich právoplatnosť nie sú zákonné podmienky splnené. K takýmto rozhodnutiam je moţné napríklad priradiť rozhodnutie vydané v blokovom konaní. Najvyšší súd k tomuto záveru uvádza, ţe do skupiny rozhodnutí, u ktorých podmienky pre platnosť, a s tým spojenú právoplatnosť, nenastanú nikdy, patria
odbornej literatúry (napríklad Hendrych, D. a kol.: Správní právo; Machajová, J. a kol.: Všeobecné správne právo) predovšetkým nulitné akty vrchnostenskej správy nazývané tieţ paakty. Medzi typické znaky, ktoré by mali vyvolávať pochybnosti o nulite inak formálne vydaného aktu, patria najmä absencia právneho titulu, najzávaţnejšie vady príslušnosti a nedostatok právomoci konajúceho správneho orgánu, resp. úradnej osoby. Preto bude úlohou krajského súdu, pokiaľ tomu nebudú brániť iné procesné prekáţky, sa zaoberať meritom ţaloby, tzn. či sú v prejednávanej veci splnené zákonné predpoklady na uloţenie pokuty v zmysle argumentov obsiahnutých v ţalobe, resp. či ide o nulitný akt v dôsledku namietaného nedostatku pôsobnosti správneho orgánu konajúceho v predmetnej veci. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobkyne a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovanom rozhodnutí 10 1Sžd/6/2011 sp. zn. 8Sţr 1/2011, resp. sp. zn. 1Sţr 2/2011, pri ktorom Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodne krajský súd postupom
3 v spojitosti s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. v novom rozhodnutí o veci. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave 23. augusta 2011 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.