2, § 202 ods. 1 Tr. zák. účinného do
f/ Tr. por. dovolanie obvineného Ing. J. Z. s a o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Obvinený Ing. J. Z. podal prostredníctvom obhajcu dovolanie proti vyššie citovanému rozsudku Krajského súdu v Ţiline, ktorým bol menovaný obvinený spolu s ďalším obvineným Ing. M. Z., po zrušení rozsudku Okresného súdu Ţiline z 5. novembra 2010 sp. zn. 5 T 16/2003 uznaný za vinného zo spolupáchateľstva trestného činu výtrţníctva
2, § 202 ods. 1 Tr. zák. účinného do
1 Tr. zák. účinného do
1 písm. a/ a § 59 ods. 1 uvedeného Trestného zákona podmienečne odloţený na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka. Dovolanie obvinený opieral o ustanovenie § 371 ods. 1 písm. g/ a i/ Tr. por. Pokiaľ ho opieral o písm. g/ citovaného paragrafu, uviedol, ţe je potrebné doplniť znalecké dokazovanie za účelom zistenia mechanizmu zranenia poškodeného D., čo prvostupňový súd odmietol urobiť, hoci by sa tak zistilo, ţe zranenie poškodeného nemohlo byť spôsobené jeho konaním, alebo konaním jeho brata. Pokiaľ ide o písm. i/ odseku 1 § 371 Tr. por. z obsahu dovolania je zrejmé, ţe nesprávnosť právneho posúdenia skutku obvinený odvodzuje od toho, ţe ináč hodnotí dôkazy vykonané súdom a tvrdí, ţe ţalovaného skutku sa nedopustil. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry v Ţiline a uviedol v ňom, ţe dovolanie obvineného neobsahuje ani jeden z dôvodov dovolania uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por. a navrhol, aby dovolací súd
c/ Tr. por. dovolanie obvineného odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) v prvom rade zisťoval, či dovolanie obvineného Ing. J. Z. spĺňa všetky zákonné náleţitosti a konštatuje, ţe dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), ale súčasne aj to, ţe podané dovolanie 3 5 Tdo 40/2013 je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
f/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Zo spisového materiálu moţno zistiť, ţe uloţený trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu jedného roka bol obvinenému Ing. J. Z. odpustený na základe amnestie prezidenta Slovenskej republiky z
1 Tr. por. dovolanie moţno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
2 Tr. por. sú uvedené rozhodnutia, ktoré treba rozumieť, ak tento zákon neustanovuje inak, ako rozhodnutia
odseku 1, proti ktorým moţno podať dovolanie. Pod jeho písmenom a/ sa uvádza rozsudok a trestný rozkaz, bez bliţšej špecifikácie, aký rozsudok sa má na mysli. V nadväznosti na ostatné ustanovenia Trestného poriadku o dovolaní i tie, ktoré sa týkajú rozsudku, je zrejmé, ţe sa má na mysli tak odsudzujúci, ako aj oslobodzujúci rozsudok. Odsudzujúcim rozsudkom v zmysle § 163 aţ § 168 Tr. por. treba rozumieť taký, ktorý obsahuje výrok o vine páchateľa a ak nedošlo k upusteniu od potrestania, výrok o treste a prípadné ďalšie výroky o náhrade škody alebo o ochrannom opatrení. Odsudzujúcim rozsudkom treba rozumieť taký rozsudok, na základe ktorého existujú účinky, že sa na páchateľa hľadí ako na odsúdeného. Pokiaľ nastávajú, či uţ priamo na základe zákona alebo na základe rozhodnutia súdu, pri zahladení odsúdenia, alebo na základe rozhodnutia prezidenta republiky o amnestii právne dôsledky spojené s fikciou neodsúdenia, ţe sa v zmysle zákona hľadí na páchateľa, ako keby odsúdený nebol, potom treba do všetkých dôsledkov právne považovať za neexistujúce odsudzujúce rozhodnutie takej osoby, na ktorú sa hľadí, akoby odsúdená nebola. Predpokladom na podanie dovolania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, je existencia odsúdenia páchateľa. Pokiaľ platí fikcia jeho neodsúdenia, nemoţno ju chápať 5 5 Tdo 40/2013 podmienene tak, ţe pre určité prípady v trestnom konaní (ale i mimo neho) platí a pre niektoré nie. Skutočnosť, ţe sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený (zákonná fikcia neodsúdenia), ktorá môţe nastať v zmysle § 92 ods. 5 Tr. por. aj ak to nariadi prezident Slovenskej republiky formou amnestie, znamená, okrem iných dôsledkov spojených s bezúhonnosťou určitej osoby, ţe vo výpise z registra trestov sa jej zahladené odsúdenie uţ neuvádza. V oblasti trestno-právnej zanikajú nepriaznivé následky spojené s odsúdením páchateľa. Treba vychádzať z toho, ţe neexistuje odsúdenie, ktoré by bolo dôvodom priťaţujúcej okolnosti alebo recidívy trestnej činnosti. Zahladením odsúdenia s fikciou neodsúdenia môţe taká osoba preukazovať stav svojej bezúhonnosti. Nie je uţ povinná pri rôznych príleţitostiach, napr. pri prijímaní do zamestnania, pri ţiadostiach o niektoré povolenia, oprávnenia a pod. uvádzať odsúdenie, ktoré bolo zahladené. Platí to aj obrátene zo strany iných subjektov vo vzťahu k tejto osobe. Odpadnutie prekáţky odsúdenia teda môţe viesť k vzniku alebo k obnoveniu takých právnych vzťahov, ktoré občan nemohol nadobudnúť alebo sa ich nemohol doţadovať, pokým existovala prekáţka odsúdenia páchateľa. Keďţe v dôsledku toho, ţe odsúdenie bolo zahladené, môţu vznikať nové právne vzťahy, ktoré by inak nemohli nastať, ak by neexistovala podmienka bezúhonnosti, potom by bolo váţnym zásahom do stability právnych vzťahov, ak by na základe dovolania niektorej z dvoch hlavných strán v trestnom konaní alebo dovolania ministra spravodlivosti bolo moţné zvrátiť nový právny stav vznikajúci po zahladení odsúdenia spojeného s fikciou neodsúdenia. Výrazne by sa v takom prípade nepriaznivo vo vzťahu k osobe, u ktorej bolo odsúdenie zahladené, prejavilo podanie dovolania prokurátorom, alebo ďalším oprávneným subjektom, v neprospech takejto osoby. Nebolo by ţiaduce, aby v takom prípade, keď uţ je odsúdenie zahladené a na obvineného sa hľadí, akoby nebol odsúdený, aby generálny prokurátor, eventuálne minister spravodlivosti, mohol podávať tento mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného, smerujúci k zhoršeniu jeho postavenia a umoţniť tak otvorenie takého trestno-právneho vzťahu, ktorý uţ bol ukončený a zvrátiť tak priaznivé dôsledky pre páchateľa spočívajúce v tom, ţe sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. 6 5 Tdo 40/2013 Dobrodenie, ktoré dáva zákonodarca v podobe bezúhonnosti, na základe fikcie neodsúdenia osoby, u ktorej bolo odsúdenie zahladené, by strácalo svoj zmysel. Rovnosť strán v konaní a záujem na stabilite právnych vzťahov však predpokladá aj opak, ţe ani na základe dovolania obvineného nie je moţné právoplatné a uţ aj vykonané a zahladené odsúdenie, resp. ak bol odpustený trest na základe amnestie prezidenta republiky s dôsledkami fikcie neodsúdenia, meniť. Preto ak nastal zo zákona (alebo na základe rozhodnutia súdu), resp. na základe amnestie stav zahladenia odsúdenia, ktorý má znamenať, ţe neexistuje odsúdenie, ktorým sa uloţila sankcia, jeho dôsledkom musí byť i to, ţe ţiaden zo subjektov oprávnených na podanie dovolania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, uţ ho nemôţe podať. V predmetnom prípade, vychádzajúc z danej zákonnej fikcie neodsúdenia obvineného Ing. J. Z., povaţuje Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie za neprípustné, lebo nesmeruje proti existujúcemu odsudzujúcemu rozhodnutiu, proti ktorému by ho bolo moţné podať v zmysle § 368 ods. 1 a 2 Tr. por. Preto dovolanie obvineného Ing. J. Z., ako neprípustné,
f/ Tr. por. odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 31. júla 2013 JUDr. Milan K a r a b í n, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.