1, ods. 2 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie obvineného R. K. s a o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 1. apríla 2010 sp. zn. 1 T 59/2007 bol obvinený R. K. uznaný za vinného z dvojnásobného prečinu podvodu
1, ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe, že 1/ dňa
2 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov, na výkon ktorého bol
2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
2 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trnava z 18. apríla 2007 sp. zn. 0 T 13/2007, ktorým bol obvinenému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Tr. por. súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Firma M. F. M. V., so sídlom X. V. č. X., IČO: X., škodu vo výške 160.616,- Sk.
1 Tr. por. súd odkázal poškodenú spoločnosť Q., a.s., so sídlom H. N. č. X., X. K., IČO: X. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal obvinený
1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a
3 Tr. por. sám vo veci rozhodol, pričom obvinenému uložil
2 Tr. zák. za použitia § 42 ods. 1, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov. Na výkon uloženého trestu zaradil obvineného
2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
2 Tr. zák. zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Trnava z
hlásenia ústavu na výkon trestu (č.l. 344) vykonal
1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. g/, písm. h/, písm. i/ Tr. por. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. a/, b/ namietal, že došlo k porušeniu ústavnej zásady dvojinštančnosti trestného konania v otázke trestu, pretože mu bol právoplatne uložený trest odňatia slobody Krajským súdom v Trnave, čo je v rozpore s článkom 2 ods. 1 dodatkového Protokolu č. 7 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len Dohovor), voči ktorému nemal možnosť odvolať sa a namietať trest odňatia slobody, čím rozhodoval o tejto otázke nepríslušný krajský súd v nezákonnom zložení sudcov, namiesto rozhodovania príslušným okresným súdom vecne a miestne príslušnom. Uvedeným postupom bol porušený aj čl. 14 ods. 5 Paktu o občianskych a politických právach (vyhl. Min. zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.). Dovolací dôvod
písm. b/ bol naplnený 4 5 Tdo 31/2013 aj tým, že okresný súd rozhodoval prostredníctvom toho istého sudcu po zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu v rozpore s ustanovením § 328 ods. 2 Tr. por., hoci mal ex offo pristúpiť k zmene zákonného sudcu v súlade s ustanovením § 328 ods. 2 Tr. por., čím bolo nezákonne zasiahnuté do jeho práva
1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústavy). V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. namietal, že prvostupňové i druhostupňové rozhodnutia neboli platne doručené neustanovenému obhajcovi, hoci v čase doručovania a vydania rozhodnutí išlo o prípad povinnej obhajoby. Neustanovenie obhajcu pre doručovanie rozhodnutí súdu v prípade povinnej obhajoby predstavuje protiústavný procesný postup, ide o zásah kolidujúci so základným právom na obhajobu (právnu pomoc) v zmysle čl. 4 ods. 2, ods. 3, čl. 50 ods. 3 Ústavy, čl. 6 ods. 3 písm. c/ Dohovoru, čl. 14 ods. 1, ods. 3 písm. a/, b/, d/ Paktu občianskych a politických práv, čl. 40 ods. 3 Listiny č. 23/1991 Zb. Naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. d/ Tr. por. videl v tom, že verejné zasadnutie o odvolaní bolo vykonané v jeho neprítomnosti a odvolací súd rozhodol o odvolaní, hoci svoju neúčasť ospravedlnil práceneschopnosťou a dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por. vôbec nezdôvodnil. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. h/ Tr. por. namietal porušenie princípov ukladania úhrnného a súhrnného trestu Okresným súdom Trnava v rozpore s ustanovením § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., kedy mu postupom a rozhodnutiami súdov boli neprípustným a neakceptovateľným spôsobom uložené paralelne samostatné tresty odňatia slobody, hoci takýto spôsob ukladania trestu v platnom práve neexistuje. Krajský súd v Trnave nezrušil právoplatný a vykonateľný trest odňatia slobody uložený rozsudkom okresného súdu v dĺžke 5 mesiacov a ani okresný súd nezrušil predchádzajúce tresty v hrubom rozpore so zákonom na jeho ujmu, čím mu bol fakticky uložený trest odňatia slobody 58 mesiacov, namiesto súhrnného trestu odňatia slobody 30 mesiacov za všetky skutky spáchané skôr, ako boli vydané a právoplatné rozhodnutia. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. namietal chybnú aplikáciu a interpretáciu relevantných namietaných ustanovení zákona, Ústavy a Dohovoru s negatívnymi dôsledkami, nesprávnosť výrokov o treste. 5 5 Tdo 31/2013 Záverom svojho dovolania navrhol, aby najvyšší súd vyslovil rozsudkom, že napadnutým rozsudkom krajského súdu ako aj rozsudkom okresného súdu bol porušený zákon v jeho neprospech, a to v ustanovení § 1, § 2 ods. 1 a nasl. Tr. por., § 41 ods. 1, § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., v čl. 17 ods. 1 Ústavy, čl. 5 ods. 1 písm. a/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd výrokmi o treste. Navrhol zrušiť napadnuté výroky o treste rozsudku Krajského súdu v Trnave z
por. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. 6 5 Tdo 31/2013 Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Právne fundovanú argumentáciu má zaistiť práve povinné zastúpenie obvineného obhajcom – advokátom. Zároveň je potrebné poukázať na ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por., v zmysle ktorého dôvody
odseku 1 (§ 371 Tr. por.) písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. V predmetnej veci bolo preukázané, že obvinený svoje odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa bližšie nezdôvodnil, namietal iba vinu v bode 1/ rozsudku a výšku uloženého trestu, ktorý považoval za príliš prísny. Dovolací súd pripomína, že obvinený v konaní na súde prvého stupňa nemal žiadne výhrady voči príslušnosti súdu ani voči konajúcej samosudkyni, a takéto pripomienky nevzniesol ani v dôvodoch svojho odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa, žiadne porušenie práva na obhajobu nevytýkal, námietky voči uloženému súhrnnému trestu nemal. Rovnako nemal výhrady voči spôsobu, akým boli jednotlivé dôkazy vykonané. Dovolaciemu súdu tak v akceptovaní dovolacích dôvodov
1 písm. a/, b/, c/, g/, h/, i/ Tr. por. bráni vyššie citované ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por. Napriek tomu považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že zo strany obvineného, pokiaľ ide o námietky v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. b/ Tr. por., ide o nesprávny výklad ustanovení Trestného poriadku a nepochopenie čl. 2 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru, ktorý hovorí o práve na odvolacie konanie v trestných veciach.
tohto článku každý, koho súd uzná za vinného z trestného činu, má právo dať preskúmať výrok o vine alebo treste súdom vyššieho stupňa. Výkon tohto práva, vrátane dôvodov, pre ktoré sa môže vykonať, ustanovuje zákon. V posudzovanej veci bol obvinený uznaný za vinného z trestných činov rozsudkom súdu prvého stupňa, proti ktorému dal obvinený odvolanie, o ktorom v zmysle § 315 Tr. por. rozhodol príslušný krajský súd. Z toho vyplýva, že k žiadnemu porušeniu Trestného poriadku 7 5 Tdo 31/2013 ani porušeniu práv deklarovaných v Dohovore a citovanom dodatkovom Protokole nedošlo. Mimo tohto dovolacieho dôvodu sú aj námietky obvineného, ktorými poukazoval na ustanovenie § 328 ods. 2 Tr. por. Práve v zmysle tohto ustanovenia bola po zrušení pôvodného rozsudku súdu prvého stupňa povinná vo veci konať zákonná samosudkyňa. Opodstatnené nie sú ani námietky obvineného súvisiace s právom na obhajobu (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.). Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu, obvinený v čase rozhodovania súdu prvého stupňa i rozhodovania odvolacieho súdu bol na slobode, preto nešlo o prípad povinnej obhajoby a samotný obvinený si obhajcu na plnú moc nezvolil. Obvinený v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. h/ Tr. por. namietal porušenie princípov ukladania úhrnného a súhrnného trestu
1, ods. 2 Tr. zák. V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že v rámci tohto dovolacieho dôvodu možno namietať uloženie trestu mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo uloženie takého trestu, ktorý zákon za prerokúvaný trestný čin nepripúšťa. V prerokúvanej veci bol obvinenému uložený trest odňatia slobody v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Okrem toho dovolací súd pripomína, že porušenie zákona pri uplatňovaní ustanovenia o úhrnnom a súhrnnom treste (§ 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.) možno uplatňovať iba v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. – na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V danom prípade však k porušeniu ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zák. nedošlo. Zo strany obvineného ide znovu o nesprávny výklad tohto ustanovenia. Z ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zák. vyplýva, že ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
zásad na uloženie úhrnného trestu. Platí zásada, že pri ukladaní súhrnného trestu sa má postupovať ako pri ukladaní úhrnného trestu, to znamená, že páchateľ dostane súhrnný trest za všetky trestné činy. V danom prípade bol postup súdov nižšieho stupňa pri ukladaní súhrnného trestu správny. Námietky obvineného, že súhrnný trest mal byť ukladaný aj za skutok, pre ktorý bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0 T 38/2007, sú neopodstatnené. Je vylúčené, aby bol ukladaný súhrnný trest, pretože skutok spáchal 8 5 Tdo 31/2013 5. októbra 2007, t.j. až po vyhlásení prvého trestného rozkazu sp. zn. 0 T 13//2007, ktorý trestný rozkaz obvinený prevzal 18. apríla 2007. Obvinený R. K. uplatnil aj dovolací dôvod
1 písm. d/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Uvedený dovolací dôvod videl v tom, že odvolací súd rozhodol o jeho odvolaní na verejnom zasadnutí bez jeho prítomnosti, hoci svoju neúčasť ospravedlnil. Zo spisu vyplýva, že verejné zasadnutie sa uskutočnilo
1 písm. d/ Tr. por. nespĺňajú.
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. 9 5 Tdo 31/2013 V prerokúvanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného R. K. odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 20. júna 2013 JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.