← Slovensko

dovolanie

Obsah (6)§ 138§ 141§ 41§ 35§ 42§ 36

Najvyšší súd 1 TdoV 9/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Haralda Stiffela a sudcov JUDr. P. Krajčoviča, JUDr. Vilia

§ 138písm.

  1. b)Tr. zák. a § 141 písm.
  2. a)Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe v presne nezistený deň koncom mesiaca január 2005 prišiel do podniku F. – P.v S. M. Š. spoločne s P. H., ako aj s ďalšími doposiaľ neustálenými osobami, za majiteľkou S. H., nar.X., pričom M. Š., ako vodca zločineckej skupiny, oznámil majiteľke podniku, ţe mu bude pravidelne odvádzať z trţby finančnú hotovosť vo výške 5 000 Sk (165,97 eur) za tzv. ochranu a P. H. uviedol, ţe to môţe byť pre ňu aj horšie, s čím však S. H. nesúhlasila, a preto v mesiaci august 2005 ju opätovne so súhlasom M. Š. navštívili P. H., Z. K. spoločne s P. Š., ktorí sa jej začali vyhráţať, ţe v prípade neplatenia, môţu prísť do jej podniku „maďari alebo bratislaváci“, ktorí budú robiť výtrţnosti, môţu podpáliť podnik, a preto S. H., zo strachu, pravidelne mesačne aţ do mesiaca september 2006, vyplácala sumu vo výške 2 000 Sk (66,39 eur) priamo do rúk P. H., ktorý chodil túto sumu vyberať spoločne s P. Š., pričom túto sumu si delili s vedomím M. Š. P. H. a P. Š. na polovicu, v bode č. 7/ obvinení M. Š. a P. H. z obzvlášť závaţného zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. d), ods. 5 písm.
  3. c)Tr. zák.

§ 138písm.

  1. a)Tr. zák. a § 141 písm.
  2. a)Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe v presne nezistenom období v priebehu mesiacov február aţ apríl 2006 zločinecká skupina na príkaz M. Š. nútila poškodeného O. P., nar. X., aby za to, ţe kazí ceny mäsa v S. a T. regióne, zároveň platil aj za poskytovanie tzv. ochrany, pričom na prvom stretnutí s poškodeným O. P., ktoré sprostredkoval Z. K., prostredníctvom Z. U. sa zúčastnili v meste H., P. H., Z. K. a Z. U., kde P. H. oznámil poškodenému O. P., ţe kazí ceny mäsa, a preto musí platiť za tzv. ochranu, čo poškodený odmietol a následne P. H. po dohode s M. Š. sa 7 1 TdoV 9/2012 opakovane stretol cez sprostredkovanie Z. U., ktorý poškodenému telefonicky oznámil „ţe uţ to horí“, s poškodeným O. P. v mieste jeho bydliska v meste Š. – S., na P. ulici č. X., pričom na stretnutí sa zúčastnili aj Z. U. s nezistenými osobami, kde P. H. poţadoval od poškodeného O. P. platiť sumu 100 000 Sk (3 319,39 eur) mesačne za tzv. ochranu, ale poškodený O. P. odmietol platiť a ochranu tieţ, na čo P. H. oznámil postoj poškodeného O. P. M. Š. a následne O. P. navštívili neznáme osoby rómskeho pôvodu, ţe ich posiela M., a ţe ho majú na starosti, a keď aj týchto odmietol, tak v nočných hodinách presne neustálení členovia zločineckej skupiny v mesiaci marec 2006 prehodili cez oplotenie jeho rodinného domu, v ktorom sa nachádza aj sídlo jeho firmy, tri zápalné fľaše s obsahom neznámej horľavej látky, ktoré sa po dopade na zem vznietili, čo spôsobilo vyhorenie stánku PNS, nachádzajúcom sa na uvedenom pozemku v hodnote 70 000 Sk (2 323,57 eur) a v priebehu mesiaca apríl 2006 opäť prehodili cez uvedené oplotenie dve zápalné fľaše, ktoré spôsobili poškodenie osobného motorového vozidla zn. BMW X3, so spôsobenou škodou cca 10 000 Sk (331,94 eur), v dôsledku čoho získal O. P. dôvodnú obavu o ţivot a zdravie seba a svojej rodiny, ako aj obavu o spôsobenie ďalších materiálnych škôd na svojom majetku, v bode č. 8/ obvinení M. Š., P. H. a P. Š. z obzvlášť závaţného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm.
  3. c)Tr. zák.

§ 141písm.

  1. a)Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe dňa 28. apríla 2006 na príkaz M. Š., ako vodcu zločineckej skupiny, prišli do spoločnosti H., s.r.o. S., v priemyselnom parku A. S., za P. L., P. H. a P. Š., ktorí sa mu začali vulgárne vyhráţať, ţe keď nechce mať problémy, musí sa vyrovnať s M. Š. za svoje dvojročné podnikanie, lebo inak ho môţu dobiť, pričom P. L., ako konateľ spoločnosti H., s.r.o. S., v dôsledku reálnej obavy o svoj ţivot a zdravie v tejto oblasti ukončil podnikanie, v bode č. 9/ obvinení M. Š. a P. H. z obzvlášť závaţného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm.
  2. c)Tr. zák.

§ 141písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe 8 1 Tdo

V 9/2012 v polovici mesiaca august v roku 2006 v katastri obce S., na vodnej ploche O., R. Z. na príkaz M. Š., ktorý mu sprostredkovali neznáme osoby a potvrdil P. H., prišiel za Ing. J. H., nar. X., ktorý na uvedenej vodnej ploche jazdil na vodnom skútri a tomuto oznámil, ţe za vozenie na vodnej ploche je potrebné platiť sumu vo výške 1 000 Sk (33,19 eur) za deň alebo paušálny poplatok 10 000 Sk (331,94 eur) za sezónu, pričom takto vybraté peniaze mali byť pre vodcu zločineckej skupiny M. Š., čo Ing. J. H. odmietol, následne na to R. Z. odišiel a vrátil sa v sprievode P. H., ako aj ďalších piatich doposiaľ presne neustálených osôb, ktorí ho obkolesili s tým, ţe P. H. sa mu vyhráţal, ţe ak nemieni rešpektovať príkazy M. Š. ohľadom platenia za vozenie sa na vodnej ploche O., má okamţite vodný skúter vytiahnuť z vody, čo Ing. J. H. z obavy fyzického útoku aj moţného poškodenia vodného skútra rešpektoval a telefonoval otcovi JUDr. J. H., ktorý následne komunikoval s P. H. a R. Z. pri bufete, ktorý prevádzkoval R. Z. pri vodnej ploche O. a títo JUDr. J. H. po hádke povedali, ţe si to má riešiť s M. Š., v bode č. 11/ obvinený Ľ. Č. z pokusu obzvlášť závaţného zločinu vydierania podľa § 20 Tr. zák. a § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., obvinení M. Š. a P. H. z obzvlášť závaţného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b) Tr. zák.

§ 141písm.

a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe dňa

  1. septembra 2006 v čase o 12.30 hod. R. Z. doviezol osobným motorovým vozidlom zn. AUDI A6, ev. č. X., P. P., nar. X., na zrušené benzínové čerpadlo, spol. Benzinol na ul. M. R. Š., v Š. – S., okres S., kde od P. P. Ľ. Č. spoločne s ďalšími najmenej 10 doposiaľ nezistenými osobami poţadovali aj za pouţitia fyzického násilia vyplatenie sumy vo výške 1 000 000 Sk (33 193,92 eur) do bliţšie neurčeného termínu, ako pokuty za krádeţ a zničenie osobného motorového vozidla zn. BMW, čiernej farby, typu 528, ev. číslo X., ktorého uţívateľom bol Ľ. Č., ktoré mal v minulosti údajne odcudziť a následne podpáliť P. P., a to takým spôsobom, ţe minimálne dvakrát neznáma osoba udrela P. P. dlaňou do tváre so slovami „aby si vedel, ţe to myslíme váţne“, na základe konania týchto osôb mal P. P. dôvodnú obavu o svoj ţivot a zdravie, o čom sa ihneď dozvedel P. H., ktorý sa s M. Š. 9 1 TdoV 9/2012 dohodol, ţe o tie peniaze P. P. oberú, pričom ho oklamali, ţe mu pokutu udelila silná bratislavská skupina tzv. P., o čom ho aj prostredníctvom R. Z. a neskôr M. M. utvrdzovali s tým, ţe R. Z. mu aj povedal, ţe M. Š. uţ vybavil zníţenie pokuty na 550 000 Sk (18 256,66 eur) a 100 000 Sk (3 319,39 eur) bude odmena pre skupinu M. Š. za vybavenie zníţenia pokuty, pričom sumu 650 000 Sk (21 576,05 eur) mal P. P. vyplatiť skupine M. Š. na vopred dohovorenom mieste v dvoch splátkach po 300 000 Sk (9 958,18 eur) a 350 000 Sk (11 617,87 eur), a tak dňa
  2. októbra 2006 v čase o 10.45 hod. na parkovisku, pri reštaurácii Sunny v S., M. M. na pokyn vedúceho zločineckej skupiny M. Š. prevzal od P. P. sumu 300 000 Sk (9 958,18 eur) a potom na základe telefonických pokynov od vedúceho zločineckej skupiny M. Š., mal P. H. prevziať túto sumu od M. M. o 11.55 hod. pred barom D. na H. ul. v S., avšak k prevzatiu peňazí nedošlo. Špecializovaný trestný súd v Pezinku za tieto trestné činy uloţil obvinenému M. Š. podľa § 189 ods. 4 Tr. zák.

§ 41ods.

2 Tr. zák., § 36 písm.

  1. j)Tr. zák. a § 37 písm.
  2. h)Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 3 písm.
  3. b)Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráţenia. Obvinenému J. F. uloţil podľa § 296 Tr. zák.

§ 41ods.

2 Tr. zák. a § 36 písm.

  1. j)Tr. zák. a § 37 písm.
  2. h)Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a 2 (dva) mesiace, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm.
  3. a)Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráţenia. Podľa § 60 ods. 1 písm.
  4. b)Tr. zák. mu súd uloţil aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks drevená baseballová palica. Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stal štát. Obvinenému J. H. uloţil podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006

§ 35ods.

2, ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 7 (sedem) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm.

  1. a)Tr. zák. účinného 1. januára 2006 zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 súd zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu S. z 21. januára 2008, sp. zn. 1T/222/07-213, ktorým mu bol podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., § 36 10 1 TdoV 9/2012 písm.
  2. l)Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. uloţený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia, ktorý nadobudol právoplatnosť 21. januára 2008 a vyhlásený bol 21. januára 2008, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Podľa § 55 ods. 1 písm.
  3. b)Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 mu súd uloţil aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks čierny obušok. Podľa § 55 ods. 6 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 sa vlastníkom prepadnutej veci stal štát. Ďalej obvinenému Ľ. Č. uloţil podľa § 189 ods. 3 Tr. zák.

§ 42ods.

1 Tr. zák.,

§ 41ods.

2 Tr. zák., § 36 písm.

  1. j)Tr. zák. a § 37 písm.
  2. h)Tr. zák. súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 3 písm.
  3. b)Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráţenia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd súčasne zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu S. z 15. apríla 2008, sp. zn. 1T/232/05-73, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 6. novembra 2008, sp. zn. 6 To/51/2008, ktorým mu bol podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., uloţený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov, ktorý nadobudol právoplatnosť 6. novembra 2008 a vyhlásený bol 15. apríla 2008, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol uloţený i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 1 (jeden) rok. Zároveň rozhodol prvostupňový súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. o povinnosti obvinených M. Š., P. H., P. Š. a Z. K. spoločne a nerozdielne nahradiť škodu poškodenej S. H., nar. X. v M., bydlisko S. – S., R. č. X., vo výške 863,04 eur (slovom osemstošesťdesiattri eur a štyri eurocenty). Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. boli obvinení M. Š., R. C. a J. F. zaviazaní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu poškodenému Ing. K. K., nar. X. v H., bydlisko S., Z. D. č..X., vo výške 13 277,57 eur (slovom trinásťtisícdvestosedemdesiatsedem eur a päťdesiatsedem eurocentov). 11 1 TdoV 9/2012 Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení A. J., nar. X., bydlisko S., Š. č. X., Ing. M. J., nar. X., bydlisko S., Š. č. X., P. J., nar. X., bydlisko S., Š. č. X., R. M., nar. X. v K., bydlisko K. č. X., okr. K. a P. L., nar. X. v S. Ľ., bydlisko P., P.M. č. X., odkázaní so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Ďalej naproti tomu obvinení H. S., R. H., M. D., M. CH. a Ľ. Č. boli podľa § 285 písm.
  4. c)Tr. por. oslobodení spod skutku č. 1 obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 13. júna 2008, sp. zn. VII/2 Gv 295/06, pre skutok kvalifikovaný ako zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., pretoţe nebolo dokázané, ţe skutok spáchali títo obvinení, a ktorého sa mali dopustiť tak, ţe: v presne nezistenom období v roku 2001 v meste S., okres S., M. Š. s doposiaľ nezistenými osobami postupne vytváral a štrukturálne formoval zločineckú skupinu, ktorá na území t. a b. kraja pôsobila aţ do 29. septembra 2007 s cieľom páchania zločinov tak, aby tým získali finančný a majetkový prospech najmä spôsobom vydierania, hrubého nátlaku, podvodmi, vyhráţkami a ujmou na zdraví, pričom rozsah činnosti, plánovanie síl a prostriedkov určoval M. Š., ktorý jednotlivými úlohami poveroval priamych podriadených členov zločineckej skupiny Z. K., M. Č., P. H., R. J., F. A., P. Š., ktorí upresňovali postupy pre konkrétne akcie a vyberali na realizovanie jednotlivých akcií ďalších členov zločineckej skupiny, ktorými boli R. Z., H. S., J. Z., R. H., J. F., J. H., M. J., R. CH., M. D., Z. U., M. M., Ľ. Č. a M. C., pričom úzko spolupracoval aj s mjr. Bc. P. CH., ktorý ako príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky v tom čase zaradený na OO PZ J. poskytoval M. Š. informácie o pripravovaných a vykonávaných policajných akciách v sluţobnom obvode OR PZ S., pri akciách kaţdý člen zločineckej skupiny plnil určenú úlohu, pričom na niektoré akcie Z. K., M. Č. a P. H. zostavovali tzv. „výjazdové skupiny rozbíjačov“, z členov zločineckej skupiny, ktorými boli R. Z., H. S., J. Z., R. H., J. H., M. J., R. CH. a M. D., za účelom zastrašovania podnikateľov, a to aj za pouţitia násilia s cieľom donútiť ich k pravidelnému odvádzaniu finančných prostriedkov M. Š., ktorý jednotlivých členov zločineckej skupiny za ich činnosť finančne odmeňoval. 12 1 TdoV 9/2012 Ďalej naproti tomu boli obvinení M. Š., F. A., Z. K. a J. F. podľa § 285 písm.
  5. a)Tr. por. oslobodení spod skutku č. 7/ obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 13. júna 2008, sp. zn. VII/2 Gv 295/06, pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, pretoţe nebolo dokázané, ţe sa tento skutok stal, a ktorého sa mali dopustiť tak, ţe: v presne nezistenom období v mesiaci september v roku 2004 po tom, čo poškodený J. Č., nar. X., pre svoje podnikateľské účely v S. poţiadal vedúceho zločineckej skupiny M. Š. o zapoţičanie finančnej hotovosti vo výške 400 000 Sk, ktoré mu po spísaní notárskej zápisnice o uznaní dlhu vo výške 700 000 Sk v hotovosti, vyplatil F. A., ako priamy podriadený člen zločineckej skupiny, s dobou splatnosti do šiestich mesiacov a potom mu M. Š. postupne prostredníctvom svojich členov zločineckej skupiny od mesiaca október 2004 aţ do mesiaca september 2005 odoberal bez platenia z jeho auto poţičovne s obchodným názvom „AUTO Z“ v obci D. č. X. osobné motorové vozidlá pre účely jeho zločineckej skupiny, v dôsledku čoho ho dostal do platobnej neschopnosti splácať dlh, a preto zo strachu z moţného fyzického útoku mu bez platenia vydal, a to v mesiaci október 2004, os. motorové vozidlo zn. Seat Ibiza, čiernej metalízy, EČ: X., rok výroby 2004, objem 1,2, VIN: X., ktoré na príkaz M. Š. bez zaplatenia odobral Z. K., v mesiaci december 2004, os. motorové vozidlo Škoda Fabia, EČ: X., rok výroby 2004, objem 1,2, VIN: X., bez zaplatenia odobral J. F., v mesiaci august 2005, os. motorové vozidlo Seat Altea, rok výroby 2004, VIN: X., bez zaplatenia odobral R. J., v mesiaci september 2005, dve os. motorové vozidla, a to Seat Ibiza, EČ: X., červenej farby, objem 1,4 cm, bez zaplatenia odobrali J. F. a Z. K. a osobné motorové vozidlo zn. WV Golf, EČ: X., rok výroby 2004, objem 1,4 cm, VIN: X., ktoré bez platenia odobral Z. K. a takýmto spôsobom sa dostal do platobnej neschopnosti splácať dlh, čo malo za následok, ţe F. A. na príkaz M. Š. podal návrh na začatie exekučného konania proti poškodenému J. Č. Ďalej naproti tomu boli obvinení M. Š., H. S. a R. Z. podľa § 285 písm.
  6. c)Tr. por. oslobodení spod skutkov č. 1/ a 2/ obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 23. marca 2009, sp. zn. VII/2 Gv 232/08, pre skutky kvalifikované ako obzvlášť závaţný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. 13 1 TdoV 9/2012 a), ods. 4 písm.
  7. c)Tr. zák., pretoţe nebolo dokázané, ţe tieto skutky spáchali obvinení, a ktorých sa mali dopustiť tak, ţe: 1/ v presne nezistený deň v mesiaci február 2006 M. Š., ako vodca zločineckej skupiny, prikázal svojim členom zločineckej skupiny, a to H. S., prezývaného „P.“ a R. Z., aby vykonávali útoky so zápalnými fľašami na rodinný dom v obci H. č. X. v okrese S., ktorého majiteľom je podnikateľ J. J., nar. X., pričom týmto spôsobom ho mali zastrašovať dovtedy, pokiaľ sám nepoţiada o poskytovanie tzv. „ochrany“ za pravidelnú mesačnú platbu, ktorá by bola odvádzaná M. Š., a to takým spôsobom, ţe v mesiacoch február, apríl a august 2006 v nočných hodinách prišli k rodinnému domu podnikateľa J. J., kde H. S. za účasti R. Z. v mesiaci február 2006 prehodil zápalnú fľašu cez oplotenie rodinného domu, v dôsledku čoho začala horieť vchodová brána, pričom podobný útok zorganizovali aj v mesiaci apríl a august 2006 s tým, ţe po odhodení zápalnej fľaše s obsahom horľavej látky, ktorá sa po dopade na zem vznietila, dvakrát vystrelili doposiaľ nezistenou dlhou strelnou zbraňou do nainštalovanej bezpečnostnej priemyselnej kamery umiestnenej pod strechou rodinného domu v blízkosti okna vedúceho do spálne, v ktorej v tom čase spali členovia rodiny J. J., v dôsledku čoho ţil J. J. aj so svojou rodinou v neustálom strachu z ich moţného ohrozenia ţivota alebo zdravia, 2/ v presne nezistený deň v mesiaci február 2006 M. Š., ako vodca zločineckej skupiny, prikázal svojim členom zločineckej skupiny, a to H. S. prezývaného „P.“ a R. Z., aby vykonávali útoky so zápalnými fľašami na objekt súkromnej firmy s názvom H. R. A., so sídlom v obci R., okres S., ktorej majiteľom je H. R., nar. X. a týmto konaním ho mali zastrašovať dovtedy, pokiaľ sám nepoţiada o poskytovanie tzv. „ochrany“ za pravidelnú mesačnú platbu, ktorá by bola odvádzaná M. Š., a to takým spôsobom, ţe H. S., za účasti R. Z. v mesiaci február 2006 prehodil zápalnú fľašu s obsahom horľavej látky cez oplotenie súkromnej firmy, ktorá po dopade na odstavený kamión začala horieť, ktorú v čas uhasil sluţbu konajúci vrátnik, pričom podobný útok zrealizovali aj v presne nezistený deň v mesiaci apríl v roku 2006 s tým, ţe po odhodení zápalnej fľaše s obsahom horľavej látky, smerujúcou na odstavený kamión, ktorá sa však po dopade nevznietila, boli vyrušení sluţbukonajúcim vrátnikom, následne na to s doposiaľ nezistenou dlhou strelnou zbraňou dvakrát vystrelili ponad vrátnika a z miesta ušli na osobnom motorovom vozidle striebornej farby zn. Ford Siera na neznáme miesto, v dôsledku čoho získal H. R. dôvodnú obavu o ţivot a zdravie seba, 14 1 TdoV 9/2012 ako aj svojich zamestnancov a obavu o spôsobenie materiálnej škody na majetku firmy, čo by ohrozilo existenciu jeho ďalšieho podnikania. Rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku nadobudol právoplatnosť 11. februára 2011, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom sp. zn. 1 To 23/2010, rozhodol tak, ţe vo výroku I. podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo výrokoch o uloţených trestoch a spôsobe ich výkonu u obvinených M. Š., P. Š., M. M. a Ľ. Č. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd uloţil obvinenému M. Š. podľa § 189 ods. 4 Tr. zák.

§ 41ods.

2 Tr. zák. a § 36 písm.

  1. j)Tr. zák. a § 37 písm.
  2. h)Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) rokov, na výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 3 písm.
  3. b)Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráţenia. Obvinenému Ľ. Č. na základe § 322 ods. 3 Tr. por. uloţil podľa § 189 ods. 3 Tr. zák.

§ 36písm.

  1. j)Tr. zák. a § 37 písm.
  2. h)Tr. zák.,

§ 42ods.

1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov, na výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 3 písm.

  1. b)Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráţenia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. mu súčasne zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu S. z 15. apríla 2008, sp. zn. 1 T 232/05-73, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 6. novembra 2008, sp. zn. 6 To 51/2008, ktorým mu bol podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. uloţený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov, ktorý nadobudol právoplatnosť 6. novembra 2008 a vyhlásený bol 15. apríla 2008, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obvinenému ukladá aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 1 (jeden) rok. Odvolací súd vo výroku II. podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo vzťahu k obvineným 15 1 TdoV 9/2012 M. Š. a J. F., ako aj odvolania obvinených J. F., J. H., M. J., Z. U., Bc. P. CH. a odvolateľky Ing. Mgr. M. CH. zamietol. Odpis rozsudku odvolacieho súdu bol obvinenému M. Š. a jeho obhajcom JUDr. R. T. a Mgr. R. T., PhD., doručený 19. septembra 2011 (č. l. 9509, zv. XXXII), obvinenému J. F. (č.l. 9535, zv. XXXII) a jeho obhajcom JUDr. Ľ. Š. a JUDr. R. T. 19. septembra 2011, obvinenému J. H. 20. septembra 2011 (čl. 9541, zv. XXXII) a jeho obhjacom JUDr. P. S. 20. septembra 2011 a Mgr. P. H. 19. septembra 2011 a obvinenému Ľ. Č. 21. októbra 2011 (9528, zv. XXXII) a jeho obhajcom JUDr. P. S. 20. septembra 2011 a JUDr. L. H. a Mgr. P. H. 19. septembra 2011. Špecializovaný trestný súd v Pezinku predloţil 30. mája 2012 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie, ktoré podal obvinený M. Š., prostredníctvom obhajcu 27. februára 2012 a dovolanie, ktoré podali obvinení J. F. a J. H., prostredníctvom obhajcu 5. apríla 2012 na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. februára 2011, sp. zn. 1 To 23/2010. Proti citovanému rozsudku podal dovolanie na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku prostredníctvom obhajcu, aj obvinený Ľ. Č. 6. októbra 2011, ktoré špecializovaný trestný súd predloţil dovolaciemu súdu 13. júla 2012. Domáhali sa nimi, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v ich neprospech u obvinených M. Š., J. F. a J. H. z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm.
  2. d)písm. g), písm.
  3. i)Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 a u obvineného Ľ. Č. z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm.
  4. i)Tr. por. účinného do 31. augusta 2011. Dovolací súd uznesením podľa § 21 ods. 3 Tr. por. spojil v trestnej veci M. Š. a spol. na spoločné prejednanie a rozhodnutie veci dovolanie obvineného M. Š. vedené pod sp. zn. 1 Tdo V 9/2012, dovolanie obvinených J. F. a J. H. vedené pod sp. zn. 1 Tdo V 11/2012, a dovolanie obvineného Ľ. Č. vedené pod sp. zn. 1 Tdo V 14/2012, pod sp. zn. 1 Tdo V 9/2012. Obvinený M. Š. odôvodnil dovolanie nasledovne: Porušenie práva na rozhodnutie o vine a treste nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, vidí obvinený v nadväznosti na citovanú judikatúru Európskeho súdu 16 1 TdoV 9/2012 pre ľudské práva a zákonov č. 291/2009 Z. z., 757/2004 Z. z., 385/2000 Z. z., 185/2002 Z. z., ako aj nálezu Ústavného súdu sp. zn. PL ÚS/17/2008, ako aj čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“). a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Podľa názoru obvineného rozhodovanie súdu v jeho trestnej veci zárukám vyplývajúcim z práva na rozhodnutie nezávislým súdom nevyhovelo, keď časť hlavného pojednávania bola vykonaná bývalým špeciálnym súdom, ktorý nespĺňal poţiadavky nezávislého súdu, v dôsledku čoho rozsudkom z 23. júna 2010 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu z 11. februára 2011 boli porušené jeho práva vyplývajúce z čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Rovnako boli narušené garancie sudcovskej nezávislosti sudcov bývalého Špeciálneho súdu, ktoré spočívali okrem iného v tom, ţe ohľadne sudcov pôsobiacich na bývalom špeciálnom súde existoval špecifický právny reţim pre ich výber a výkon ich funkcie, podmienený dohľadom bezpečnostného orgánu výkonnej moci a s tým spojené nedostatočné právne garancie pred zasahovaním do výkonu ich právomoci. Vzhľadom na absenciu atribútu nezávislosti špeciálneho súdu, tento nemohol vykonávať svoju právomoc, a preto podľa § 91 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov, trestnú vec M. Š. a spol., mal prejednávať Krajský súd v Banskej Bystrici. Dovolateľ upozorňuje aj na tú skutočnosť, ţe opatrením v jeho trestnej veci z 18. júna 2008, č. 9 Spr 385/2007, bol za náhradného sudcu určený JUDr. J. B., ktorý rozhodoval na neverejnom zasadnutí o dôvodoch trvania väzby 25. júna 2008, namiesto vtedy dovolenkujúcej sudkyni, JUDr. R. S. Vzhľadom na znenie § 246 ods. 2 Tr. por. sa sudkyňa JUDr. R. S. uţ ďalšieho konania a rozhodovania v predmetnej trestnej veci nemala zúčastňovať. Právo obvineného na rozhodnutie o vine a treste nezávislým súdom zriadeným zákonom vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru bolo porušené aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 1 To 23/2010, a to tým spôsobom, ţe odvolanie M. Š. z 1. júla 2010, ktoré podal prostredníctvom obhajcu priamo na odvolacom súde, mal o ňom vecne a miestne príslušný orgán rozhodnúť, avšak Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozpore s ustanovením § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. 17 1 TdoV 9/2012 z. o súdoch a rozvrhom práce nepridelil toto odvolanie náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom konkrétnemu senátu, ale odvolanie odstúpil na Špecializovaný trestný súd a senátu 1 To bola vec pridelená aţ 28. septembra 2010. Z týchto dôvodov podľa názoru obvineného v jeho trestnej veci rozhodoval nepríslušný súd a senáty v nezákonnom zloţení. Pokiaľ ide o porušenie práva na obhajobu, v dovolaní obvinený cituje ustanovenia čl. 46, 48 ods. 2, 50 ods. 3, 154c ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1, ods.. 3 Dohovoru, § 2 ods. 1, ods. ods. 7, ods. 9 Tr. por., § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. por. a v súvislosti s právami obsiahnutými v týchto článkoch vzhliada ich porušenie v súdom pouţitom inštitúte náhradného obhajcu. Opatrením predsedu senátu špecializovaného trestného súdu zo dňa 1. decembra 2008, obvinenému M. Š., ako aj ďalším obvineným, bol ustanovený náhradný obhajca, JUDr. R. T. Dovolateľ svoje výhrady a nedôveru náhradnému obhajcovi vyslovil uţ v úvode hlavného pojednávania, okrem iného aj pre neplnenie si jeho povinností, spočívajúcich predovšetkým v nenaštudovaní spisu a v nevykonaní porady s klientom, v dôsledku čoho bol JUDr. M. R. oslobodený od povinnosti ho obhajovať. V priebehu hlavného pojednávania sa opakovane domáhal, aby hlavné pojednávanie bolo vykonávané aj za prítomnosti ním zvoleného obhajcu, JUDr. Ľ. Š., ku ktorému mal v tom čase plnú dôveru. Z ustanovenia čl. 6 ods. 3 písm.
  5. c)Dohovoru, ktoré má v zmysle čl. 154c ods. 1 Ústavy prednosť pred Trestným poriadkom a naň nadväzujúcej judikatúry, je zrejmé, ţe mu nemoţno nanútiť iného obhajcu, pokiaľ má obhajcu zvoleného, ktorého si platí. Z toho dôvodu povaţuje hlavné pojednávanie v dňoch, keď nebol prítomní ani jeden zo zvolených obhajcov, teda 18. novembra 2008 do 11.40 hod., 25. februára 2009, 4.-6. marca 2009, 13. marca 2009, 6. apríla 2009, 9. septembra 2009 od 9.21 hod., 10. septembra 2009, 21.-22. septembra 2009, 15. októbra 2009 do 13.05 hod., 12. apríla 2010, 25. mája 2010 a 26. júna 2010 za nezákonné a ţiada zopakovať vykonanie všetkých dôkazov, ktoré boli v týchto dňoch vykonané, aby mohol realizovať svoje právo obhajovať sa pomocou zvoleného obhajcu a klásť vyslúchaným osobám otázky. Obvinený na hlavnom pojednávaní 19. marca 2010 avizoval vyslovenie nedôvery, čo špecializovaný trestný súd nechal bez povšimnutia. Dňa 25. mája 2010 preto výslovne ţiadal o ustanovenie iného náhradného obhajcu. O výkone práv a povinností JUDr. T. svedčí aj ten 18 1 TdoV 9/2012 fakt, ţe opakovane nemal na svedkov ţiadne otázky, a ak mal, tak nedostatočné z hľadiska kvality aj kvantity. V rozpore s jeho výslovným pokynom na príkaz predsedu senátu predniesol na hlavnom pojednávaní 26. mája 2010 záverečnú reč. Následne obvinený na str. 7 aţ 8 svojho dovolania sumarizuje svoje výhrady k výkonu práv a povinností náhradného obhajcu, JUDr. R. T., ako napr., ţe ho nenavštevoval vo väzbe, nevykonával porady s klientom, neriadil sa jeho pokynmi, nepripravoval sa na hlavné pojednávanie, nesledoval riadne priebeh hlavného pojednávania a pod. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo podľa jeho názoru zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu a zároveň, nakoľko nemal efektívnu moţnosť klásť prostredníctvom obhajcu otázky osobám vyslúchaným na hlavnom pojednávaní, rozhodnutia súdov oboch stupňov sú zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Porušenie práva byť oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia vidí v tom, ţe v rozsudku bola zmenená právna kvalifikácia oproti obţalobe v skutkoch č. 6/, 7/, 11/ bez toho, aby bol súdom na túto zmenu upozornený a umoţnil mu vzhľadom na zmenu právnej kvalifikácie pripraviť si obhajobu a navrhnúť vykonanie dôkazov (str. 18 dovolania). Navyše, skutky č. 6/ a č. 7/ rozsudku boli kvalifikované prísnejšie. Podľa názoru dovolateľa bolo povinnosťou oboch súdov v zmysle čl. 154c ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. a), písm.
  6. b)Dohovoru, ho informovať o povahe a dôvodoch obvinenia pri kaţdej zmene právnej kvalifikácie. V dôsledku uvedeného bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu. Ďalej na naplnenie tohto dovolacieho dôvodu obvinený poukazuje aj v tom smere, ţe právne závery rozhodnutí súdov oboch stupňov sú v extrémnom rozpore s vykonanými dôkazmi a skutkovými zisteniami z nich vyplývajúcimi, resp. z nich v ţiadnej moţnej interpretácii odôvodnení súdnych rozhodnutí nevyplývajú, a preto sú arbitrárne a nepreskúmateľné (str. 20 dovolania). Porušenie práva na verejné prejednanie veci vzhliadol v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 17 Tr. por., § 249 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 10 ods. 11 Tr. por., ako aj ustanovenia § 250 ods. 2 Tr. por. v tom, ţe hlavné pojednávanie 16. októbra 2009 bolo vykonané na návrh obvineného Z. s vylúčením verejnosti, hoci k tomu neboli splnené zákonné podmienky. 19 1 TdoV 9/2012 Okrem toho súd porušil aj jeho ďalšie právo, keď ho pred rozhodnutím o vylúčení verejnosti predseda senátu nevypočul a nepoučil o jeho práve na prítomnosť dvoch dôverníkov v zmysle § 250 ods. 2 Tr. por. Uznesením súdu o vylúčení verejnosti bolo porušené jeho právo na verejné prejednanie veci podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Vzhľadom k tomu, ţe Najvyšší súd ako súd odvolací sa k uvedeným námietkam nevyjadril, podľa názoru obvineného bolo porušené aj jeho právo na zákonné a preskúmateľné rozhodnutie vyplývajúce z čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Ďalej obvinený uvádza, ţe hlavné pojednávanie 9-10. septembra 2009 a 21. septem- bra 2009 bolo vykonané v rozpore s ustanovením § 252 ods. 3 Tr. por., keď obvinený výslovne nepoţiadal o konanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, ţe či uţ zvolený obhajca alebo náhradný obhajca poţiadali o konanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, nakoľko výkon tohto oprávnenia je viazaný výlučne na osobu obvineného. Okrem toho bolo porušené aj ustanovenie § 252 ods. 2 Tr. por., nakoľko účel trestného konania nebolo moţné dosiahnuť vykonaním hlavného pojednávania v neprítomnosti obvineného. Rovnako aj 30. júna 2009 neboli splnené podmienky na konanie hlavného pojednávania z dôvodu jeho neprítomnosti, na ktorom boli prezentované návrhy na doplnenie dokazovania a bol vypočutý obvinený Z., ktorému nemohol klásť otázky, pričom sa nemohol vyjadriť ani k návrhom na doplnenie dokazovania. Navyše v tejto súvislosti dodáva, ţe 11. novembra 2008 neboli splnené podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obvineného Ľ. Č., keďţe súhlas s konaním v neprítomnosti podľa jeho názoru nie je moţné dať telefonicky a rovnako aj 25-26. mája 2010, keď listom z 3. mája 2010 obvinený R. CH. vzal svoj súhlas s konaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti späť. Z týchto dôvodov povaţuje konanie hlavného pojednávania v uvedených dňoch za nezákonné, z čoho vyplýva, ţe bolo porušené jeho právo na obhajobu, rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obvinených, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Obvinený namieta, ţe v jeho trestnej veci sa ani jeden svedok na hlavnom pojednávaní 20 1 TdoV 9/2012 výslovne nevyjadril, či právo odoprieť vypovedať podľa § 130 ods. 2 Tr. por. vyuţíva. Zo zápisníc z týchto pojednávaní, ako aj zo samotných zvukových záznamov vyplýva, ţe hoci boli všetci svedkovia poučení v zmysle § 130 ods. 2 Tr. por., chýba ich vyjadrenie, či toto právo vyuţívajú alebo nie. Vzhľadom k uvedenému sú všetky výpovede procesne nepouţiteľné, čo znamená ţe rozhodnutia oboch súdov boli zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli získané zákonným spôsobom. V tejto časti dovolateľ poukazuje aj na zápisnice z prípravného konania, ktoré vôbec neobsahovali označenie skutkov, ktorých sa má výpoveď týkať, označenie obvinených, niektoré neobsahovali mená všetkých obvinených a rovnako neobsahovali riadne poučenie svedkov (ako napr. výpoveď Z. J., M. Č., M. D., S. M. atď.- str. 16-17 dovolania) Nezákonný bol aj spôsob výsluchu R. M., rod. J. z 24. februára 2010, pretoţe malo byť postupované podľa čl. 9 Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach. Z prvostupňového rozsudku nie je zrejmé, z akých dôvodov nebolo umoţnené, aby tento svedok bol dočasne odovzdaný na účely jeho výsluchu slovenským justičným orgánom, navyše výsluchu tohto svedka na Krajskom súde v Plzni sa podľa názoru dovolateľa mal zúčastniť náhradný sudca, keď ustanovenie § 246 ods. 3 Tr. por. bolo aplikovateľné per analogiam. Na naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm.
  7. i)Tr. por. dovolateľ poukazuje aj v tom smere, ţe na skutok popisujúci zaloţenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny nenadväzujú ţiadne konkrétne skutky, zakladajúce konkrétne trestné činy s cieľom dosiahnuť zisk, pričom v zmysle ustanovenia § 89 ods. 27 Tr. zák. účinného do 31. augusta 2002 sa zločineckou skupinou rozumie dlhší čas trvajúce zoskupenie najmenej troch osôb na účely páchania trestnej činnosti s cieľom dosiahnuť zisk, resp. na účel priameho, či nepriameho získania finančnej výhody alebo inej materiálnej výhody. V tejto súvislosti uvádza, ţe zo všeobecných konštatovaní v odôvodnení prvostupňového rozsudku, vychádzajúcich zo všeobecných výpovedí spolupracujúcich svedkov alebo obvinených, ţe údajná zločinecká skupina mala zisk z tzv. výpalného, nepostačuje, keď v skutkovej vete nebol konkretizovaný ţiadny taký trestný čin. Neboli zadováţené ani ţiadne dôkazy, od koho konkrétne, od ktorých podnikov či fyzických osôb mala získavať údajná zločinecká skupina finančné prostriedky ako zisk trestnou činnosťou, keď ani ţiaden konkrétny poškodený neuviedol, ţe by bol vydieraný alebo platil tzv. výpalné. 21 1 TdoV 9/2012 Prvý konkrétny skutok, ktorého spáchanie sa pripisuje údajnej zločineckej skupine, sa mal stať aţ v mesiaci december 2003, kedy však uţ Tr. zák. účinný od 1. septembra 2002 do 31. júla 2004 v ustanovení § 89 ods. 27 vyţadoval zoskupenie najmenej troch osôb na účely páchania obzvlášť závaţnej trestnej činnosti alebo taxatívne uvedených trestných činov. Ţiaden zo skutkov v bodoch č. 3/ aţ 5/ prvostupňového rozsudku, ktoré mali byť spáchané v období od decembra 2003 do júla 2004, nebol kvalifikovaný ako obzvlášť závaţný trestný čin alebo taxatívne uvedený trestný čin v ustanovení § 89 ods. 27 Tr. zák. účinného od 1. septembra 2002 do 31. júla 2004. Z tohto dôvodu k spáchaniu trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 nemohlo dôjsť. Navyše v skutkovej vete v bode č. 3/ rozsudku absentuje obsah výhraţného telefonátu z bratislavského telefónneho čísla od doposiaľ neustálenej osoby, z ktorého by bolo zrejmé násilie alebo hrozba násilia uvádzané v právnej vete skutku č. 3/ rozsudku. Vzhľadom na túto skutočnosť je aj právne posúdenie takto vymedzeného skutku nesprávne. Obdobne v skutkovej vete v bode č. 4/ rozsudku absentuje obsah výhraţného telefonátu, resp. uvádzaný obsah „vyhráţal Z. J. likvidáciou jeho osoby, ako aj jeho dcéry“ vôbec nezodpovedá skutkovým zisteniam. Vzhľadom na túto skutočnosť je aj právne posúdenie takto vymedzeného skutku nesprávne. Pokiaľ ide o čiastkový útok v skutku č. 5/ rozsudku, ktorý mal byť spáchaný v mesiaci september 2004, tento trestný čin bol kvalifikovaný ako hrubý nátlak podľa § 235b ods. 1 Tr. zák., za ktorý moţno uloţiť trest odňatia slobody na jeden rok aţ tri roky. Vzhľadom na znenie § 89 ods. 27 Tr. zák. účinného od 1. augusta 2004 do 1. januára 2006 teda nejde o trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej päť rokov. Z vyššie uvedeného je zrejmé, ţe za Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 v skutkových vetách rozsudku, nie je uvedený ţiadny trestný čin, ktorý by zakladal zodpovednosť za zaloţenie, zosnovanie, členstvo alebo činnosť pre zločineckú skupinu. Preto údajné zaloţenie, zosnovanie, členstvo alebo činnosť pre zločineckú skupinu ani nemohlo byť spáchané s cieľom spáchať trestný čin, resp. vymedzené trestné činy, ktorých závaţnosť sa postupne menila a zároveň s cieľom dosiahnuť zisk, resp. na účel priameho či nepriameho získania finančnej výhody alebo inej materiálnej výhody. 22 1 TdoV 9/2012 Vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutku č. 6/ rozsudku uvádza, ţe vôbec nie je zrejmé, prečo bolo predmetné konanie kvalifikované podľa nového Trestného zákona. Zo skutkovej vety skutku č. 6/ rozsudku vyplýva, ţe k núteniu poškodenej poskytnúť plnenie majetkovej povahy hrozbou inej ťaţkej ujmy malo dôjsť v auguste 2005, kedy došlo aj k dokonaniu trestného činu hrubého nátlaku, ktorý bolo potrebné právne posúdiť podľa § 235a Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. V tejto súvislosti je irelevantné, ţe poškodená mala aţ do mesiaca september 2006 vyplácať sumu vo výške 2 000 Sk. Zo skutkovej vety nevyplýva, ţe by po auguste 2005 poškodenú niekto násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťaţkej ujmy nútil poskytnúť plnenie majetkovej povahy pre seba za sluţby vlastné, ktoré mu za takéto plnenie proti jeho vôli vnucuje. Po 1. januári 2006 nie je zo skutkovej vety skutku č. 1/ rozsudku a na ne nadväzujúce konkrétne skutky vôbec zrejmé, v čom konkrétne boli naplnené znaky zločineckej skupiny, teda ţe išlo o štruktúrovanú skupinu najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viacej zločinov. V tejto súvislosti uvádza, ţe v skutkoch č. 7/, 9/ a 11/ mal obvinený Š. tvoriť údajnú zločineckú skupinu len s H., a i keď v skutku č. 8/ je uvedený aj P. Š., nie je zrejmé, na základe čoho mali ako skupina troch osôb existovať počas určitého časového obdobia a konať koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viac zločinov. Takýto právny záver z nadväzujúcich skutkov údajne spáchaných po 1. januári 2006 nevyplýva, keď údajnú zločineckú skupinu existujúcu počas určitého časového obdobia a konajúcu koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viacej zločinov mali tvoriť len obvinení Š. a H. Z ustanovenia § 89 ods. 27 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 okrem iného vyplýva, ţe zločineckou skupinou sa rozumie dlhší čas trvajúce zoskupenie najmenej troch osôb na účely páchania trestnej činnosti. S nezistenými osobami nie je moţné postupne vytvárať a štrukturálne formovať zločineckú skupinu, nakoľko absentuje jeden zo základných znakov zločineckej skupiny, ktorým je zoskupenie najmenej troch osôb. Inými slovami, aby došlo k zaloţeniu zločineckej skupiny, musia byť ustálené minimálne tri konkrétne osoby, ktoré sa na účely páchania trestnej činnosti uvedenej v ustanovení § 89 ods. 27 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 zoskupia. Z tohto dôvodu povaţuje právne posúdenie skutku č. 1/ rozsudku z 23. júna 2010 za neprávne a odporujúce ustanoveniu § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 v spojení s § 89 ods. 27 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. 23 1 TdoV 9/2012 Ďalej podľa jeho názoru vyjadrenie poškodeného Ing. K. K. o tom, ţe si bude v budúcnosti uplatňovať náhradu škody, nemoţno povaţovať za riadne uplatnenie si tohto nároku v súlade s § 46 ods. 3 Tr. por. Navyše poškodený vôbec neuviedol, od ktorých obvinených si bude náhradu škody ţiadať. Z týchto dôvodov je potom výrok súdu o náhrade škody arbitrárny. Obvinený z vyššie uvedených dôvodov navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech v ustanoveniach § 2 ods. 1, ods. 7, ods. 9, 12, ods. 16, 17, ods. 19, ods. § 34 ods. 1, ods. 4, § 58 ods. 1 písm. e), § 130 ods. 1, ods. 2, § 131 ods. 1, § 168 ods. 1, § 237 ods. 3, § 238 ods. 2, § 246 ods. 2, § 263 ods. 4, § 264 ods. 1, ods. 2, § 249 ods. písm. 1, písm. 3, ods. 4, § 250 ods. 2, § 252 ods. 2, ods. 3 Tr. por. a čl. 6 ods. 1, ods.3 písm. a), písm. b), písm.
  8. c)a písm.
  9. d)Dohovoru, § 89 ods. 27, § 185a ods. 1, 235 ods. 1, § 235b ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, § 2 ods. 1, § 189 ods. 1, 4 písm. c), § 190 ods. 1, 3 písm. d), 5 písm. c), § 296 Tr. zák. a podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. febru- ára 2011, sp. zn. 1 To 23/2010, v spojení s rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 23. júna 2010, sp. zn. PK 2 T 16/2008, vo výroku o vine v skutkoch č. 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 11/, vo výroku o uloţenom treste a spôsobe jeho výkonu, vo výroku o náhrade škody u obvineného M. Š. a zároveň aj zrušil ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Ďalej navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol, a aby obvineného M. Š. do väzby nevzal. V zmysle § 376 Tr. por. sa k obsahu uvedeného dovolania vyjadril 2. apríla 2012 obvinený Bc. P. CH. nasledovne: „V plnom rozsahu súhlasím s obvineným M. Š. a rozhodnutia oboch súdov povaţujem za vecne a právne nesprávne, konanie predchádzajúce ich vydaniu bolo chybné a nezákonné, pričom došlo k porušeniu viacerých ustanovení Trestného poriadku a Trestného zákona, ako i článkov Ústavy a Dohovoru, ako sa uvádza aj v samotnom dovolaní. Týmto by som sa chcel vyjadriť najmä k skutku č. 2/ rozsudku, ktorého nesprávna právna kvalifikácia je zdôvodnená 24 1 TdoV 9/2012 na str. 33 dovolania, a to hlavne v tom zmysle, ţe zločineckej skupine M. Š. som ţiadne dôleţité informácie o pripravovaných a vykonávaných akciách v priebehu roka 2002 neposkytoval. V celom spisovom materiály sa nikde nehovorí, ţe by nejaké policajné akcie boli voči M. Š. pripravované. Zo skutkových okolností je zrejmé, ţe nešlo o ţiadnych ľudí zločineckej skupiny M. Š.. V samotnom rozsudku sa hovorí, ţe „v presne nezistenom období najneskôr v roku 2001 M. Š. zosnoval a s doposiaľ nezistenými osobami postupne vytváral zločineckú skupinu“, pričom zločineckú skupinu musia tvoriť minimálne tri konkrétne osoby. Z toho vyplýva, ţe neboli definované tri konkrétne osoby tvoriace zločineckú skupinu, zločinecká skupina teda v uvedenom období 2002 nemohla existovať, a preto som ju nemohol podporovať. Taktieţ v plnom rozsahu súhlasím s obsahom dovolania M. Š. na str. 16, spochybňujúce zákonnosť spôsobu získania dôkazov, ako aj práva na zákonné a spravodlivé súdne konanie.“ V zmysle § 376 Tr. por. sa k obsahu uvedeného dovolania vyjadril 5. apríla 2012 advokát obvinených F. A., J. F. a J. H., JUDr. Ľ. Š., nasledovne: „Moji klienti sa s dovolaním obvineného M. Š. v plnom rozsahu stotoţňujú.“ Obvinení J. F. a J. H. vo svojom dovolaní podanom prostredníctvom obhajcu prebrali obsahovo takmer všetky námietky k dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d), písm.
  10. g)a písm.
  11. i)Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 z dovolania obvineného M. Š., ktoré im bolo zaslané na vyjadrenie, doplnená bola len argumentácia k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.
  12. i)Tr. por. účinného do 31. augusta 2011, ktorá znie nasledovne: Členstvo J. F. v zločineckej skupine nemoţno odvodzovať len s poukazom údajné spáchanie jeho skutku v bode č. 3/ rozsudku, kde mimo iného poukazuje na tú skutočnosť, ţe poškodený K. v prípravnom konaní ho vôbec nespomenul, tvrdil len, ţe sa stretol s M. Č. Pokiaľ súd I. a II. stupňa odôvodňuje spáchanie skutku v bode 1/ a 3/ rozsudku z výpovedí Č., jeho tvrdenia sú len v pozícií dohadov a indícií. Ďalej poukazujem na tú skutočnosť, ţe obvinený J. F. do roku 2004 robil vo veľkosklade a následne od roku 2005 šoféra kamiónu, čiţe vzhľadom na časovú náročnosť vykonávanej práce, členom zločineckej skupiny a vykonávať pre ňu činnosť ani nemohol. To ţe v danom prípade ho M. Š. poprosil, aby 25 1 TdoV 9/2012 zobral jeho matku alebo druţku do nemocnice, moţno povaţovať len za sluţbu priateľovi, s ktorým od malička vyrastal, v ţiadnom prípade nie však ako výkon nejakej podriadenosti. Obvinený J. H. uvádza, ţe v čase, keď mal byť členom zločineckej a teroristickej skupiny, mal len 20 rokov a bol študentom a jeho samotná prítomnosť na mieste v K. nad D. bola výslovne legálna - na základe dohody o práci, pretoţe bol oslovený R. J., aby šiel stráţiť pozemok ako pracovník na dohodu s SBS H. K. Bol prítomný aj na obecnom úrade, aby vedel, ţe je všetko legálne a dokonca doklady predkladané J. kontrolovali príslušníci polície, ktorí nemali námietky, tak nevedel, ţe ide o nelegálnu činnosť. Nikoho nezastrašoval, nevyvíjal nátlak a s R. M. a jeho rodinnými príslušníkmi ani neprišiel do kontaktu, preto jeho samotná prítomnosť za daného stavu nemôţe zakladať spáchanie trestného činu hrubého nátlaku a uţ vôbec nie príslušnosť k zločineckej skupine. Obaja obvinení zhodne poukazujú na tú skutočnosť, ţe pokiaľ sa prvostupňový i odvolací súd opiera pri uznaní ich viny o výpovede M. Č., resp. R. M., rod. J., tak obdobne nepostupoval Najvyšší súd Slovenskej republiky u R. H. (uznesenie sp. zn. 1 To 4/2011, str. 38 ods. 4), kde nepostačovalo k usvedčeniu len samotné tvrdenie M. Č. V ich prípade je táto výpoveď povaţovaná za vierohodnú v spojení s R. M., rod. J.. Dávajú do pozornosti dovolacieho súdu i tú skutočnosť, ţe súdy oboch stupňov zohľadňovali účelové svedectvá Z. K., P. H., R. Z., M. Č. a R. M., rod. J., ktorých cieľom pri týchto účelových výpovediach, bola snaha získať pre seba výhodu, či uţ v menšom treste, resp. získanie beztrestnosti, viď Č. – M. Na základe vyššie uvedeného obaja obvinení navrhli, aby dovolací súd vyslovil, ţe rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. februára 2011, sp. zn. 1 To 23/2010 bol porušený zákon v ich neprospech v ustanoveniach § 2 ods. 1, ods.7, ods. 9, ods. 12, ods.16, ods. 17, ods. 19, § 34 ods. 1, ods. 4, § 58 ods. 1 písm. e), § 130 ods. 1, ods. 2, § 131 ods. 1, § 168 ods. 1, § 237 ods. 3, § 238 ods. 2, § 246 ods. 2, § 263 ods. 4, § 264 ods. 1, § 264 ods. 2, § 249 ods. 1, ods. 3, § 249 ods. 4, § 250 ods. 2, § 252 ods. 2, § 252 ods. 3 Tr. por., ďalej čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b), písm.
  13. c)a písm.
  14. d)Dohovoru, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. l, čl. 49, čl. 50 ods. 6, čl. 141a písm.
  15. b)Ústavy, § 89 ods. 27, § 185a ods. 1, 235 ods. 1, 235b ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, § 2 ods. 1, § 189 ods. 1, ods. 4 písm. c), § 190 ods. 1, ods. 3 písm. d), ods. 5 písm. c), § 296 Tr. zák. Ďalej navrhli, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 23. 26 1 TdoV 9/2012 júna 2010, sp. zn. PK 2 T 16/2008, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. februára 2011, sp. zn. 1 To 23/2010, vo všetkých výrokoch týkajúcich sa obvineného J. F. a J. H. a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.