← Slovensko

dovolanie

Obsah (15)§ 382a§ 185a§ 158§ 39a§ 47§ 321§ 319§ 89§ 160§ 235b§ 386§ 371§ 2§ 41§ 388

Najvyšší súd 1 TdoV 14/2012 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Haralda Stiffela a sudcov JUDr. P. Kra

§ 382a, § 386 ods.

1, ods. 2 a § 388 ods. 1 Tr. por., a takto r o z h o d o l : Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. februára 2011, sp. zn. 1 To 23/2010, a konaním, ktoré mu predchádzalo, v časti týkajúcej sa obvineného Bc. P. CH. v bode II. rozsudku, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm.

  1. i)Tr. por. účinného do 31. augusta 2011, b o l p o r u š e n ý z á k o n v ustanovení § 319 Tr. por. a v § 158 ods. 1 písm.
  2. a)Tr. zák. účinného do 30. júna 2002 (ďalej len „Tr. zák.“), ako aj v § 3 ods. 1 Tr. zák. v neprospech obvineného Bc. P. CH. 2 1 TdoV 14/2012 Napadnutý rozsudok sa v tejto časti z r u š u j e. Z r u š u j e sa aj rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 23. júna 2010, sp. zn. PK 2 T 16/2008, v časti týkajúcej sa obvineného Bc. P. CH. v celom rozsahu. V rovnakom rozsahu sa zrušujú aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku sa p r i k a z u j e, aby vec obvineného Bc. P. CH. v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 23. júna 2010, sp. zn. PK 2 T 16/2008, bol obvinený Bc. P. CH. uznaný za vinného v bode č. 1/ a 2/ rozsudku z obzvlášť závaţného trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny

§ 185aods.

1 Tr. zák. a z trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa

§ 158ods.

1 písm.

  1. a)Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe v bode č. 1/ v presne nezistenom období najneskôr v roku 2001, v meste S., okres S., M. Š. zosnoval a s doposiaľ nezistenými osobami postupne vytváral a štrukturálne formoval zločineckú skupinu, neskôr nazývanú „Štvrťáci alebo chlapi od Štvrťáka“, ktorá na území T. a B. kraja koordinovane pôsobila aţ do 29. septembra 2007 s cieľom páchania zločinov tak, aby tým získali priamo alebo nepriamo finančný a majetkový prospech najmä spôsobom vydierania, zastrašovaním, podvodmi a vyhráţkami, pričom druh a rozsah činnosti, plánovanie síl a prostriedkov určoval výhradne M. Š., ktorý pod svojou neustálou kontrolou jednotlivými úlohami poveroval priamych podriadených členov zločineckej skupiny, tzv. pravé ruky, ktorými boli v priebehu existencie skupiny Z. K., M. Č., F. A., P. H., blízkym organizačným pracovníkom bol člen zločineckej skupiny J. F. a títo ďalej v zmysle príkazov 3 1 TdoV 14/2012 M. Š. riadili zverené úlohy a jednotlivé akcie, ako aj členov zločineckej skupiny a osôb činných pre zločineckú skupinu, pričom členmi zločineckej skupiny boli: M. Š., ako vodca zločineckej skupiny, v celom období najneskôr od roku 2001 aţ do 29. septembra 2007, pričom spáchal skutky pod číslom 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/ a 11/, Z. K. najneskôr od roku 2001 do apríla aţ mája roku 2003, potom od presne nezisteného obdobia roku 2004 do roku 2005, ktorý najskôr robil rozpisovanie sluţieb biletárov a vyhadzovačov na diskotékach, potom bol v tzv. výjazdovej skupine, neskôr bol veliteľom tzv. výjazdových skupín, vymáhal pohľadávky, bol v pozícii pravej ruky M. Š., bol poverený M. Š. riadiť násilnú činnosť tzv. rozbíjačov a vyberaním nelegálnych poplatkov od podnikateľov za tzv. ochranu, P. H. najneskôr od januára roku 2005 do 29. septembra 2007 bol v tzv. výjazdovej skupine spolu s členom zločineckej skupiny P. Š., bol pravou rukou M. Š., a ako člen zločineckej skupiny spáchal skutky č. 6/, 7/, 8/, 9/ a 11/, F. A. najneskôr od roku 2003 do 29. septembra 2007 bol pravou rukou M. Š., vystupoval v zločineckej skupine v mene M. Š., informoval M. Š. o zatknutí P. H. a M. M. s tým, ţe uviedol „zebrali našich“ a následne sa vyhráţal R. Z., aby nevypovedal proti M. Š. a ţe on to ide riešiť s obhajcom, mal na starosti tzv. vydieračky, P. Š. najneskôr od mesiaca august roku 2005 do presne nezisteného obdobia najneskôr do 29. septembra 2007 bol členom tzv. výjazdovej skupiny s pravou rukou a členom zločineckej skupiny P. H., a ako člen zločineckej skupiny spáchal skutky č. 6/ a 8/, J. F. od presne nezisteného obdobia najneskôr od roku 2001 do 29. septembra 2007 pomáhal M. Š. zabezpečovať organizáciu zločineckej skupiny tým, ţe rozpisoval sluţby tzv. biletárov – vyhadzovačov a výjazdových skupín, zvolával členov skupiny na porady, robil osobného šoféra M. Š. a jeho rodine a spáchal ako člen zločineckej skupiny skutok pod číslom 3/, J. H. v presne nezistenom období v rozmedzí roku 2001 najneskôr do roku 2005 bol tzv. biletárom – vyhadzovačom na diskotékach, bol členom tzv. výjazdovej skupiny a tzv. rozbíjač, a ako člen zločineckej skupiny spáchal skutok č. 5/, R. CH. v presne nezistenom období v rozmedzí roku 2001 najneskôr do roku 2005 bol tzv. biletárom – vyhadzovačom, rozbíjačom a šoférom, a ako člen zločineckej skupiny spáchal skutok č. 3/ a 5/, pričom činnými pre zločineckú skupinu boli: - Z. K. v čase spáchania skutkov č. 6/, 7/ a 12/, 4 1 TdoV 14/2012 - R. Z. v čase spáchania skutkov č. 9/ a 11/, - M. J. v presne nezistenom období najneskôr od roku 2001 najneskôr do roku 2005 robil šoféra a spáchal skutok č. 5/, - Z. U. v presne nezistenom období v rozmedzí od roku 2004 do 29. septembra 2007 robil biletára – vyhadzovača a usporiadateľa na diskotékach a v čase spáchania skutku č. 7/ a 12/, - M. M. v čase spáchania skutku č. 11/, pričom mjr. Bc. P. CH. v priebehu roku 2002 poskytoval podporu zločineckej skupine tým, ţe ako príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky, v tom čase zaradený na OO PZ J., poskytoval M. Š. informácie z policajného prostredia ako aj o pripravovaných a vykonávaných akciách v sluţobnom obvode OR PZ S., a zároveň M. Š. vykonával povinné organizačné porady s členmi zločineckej skupiny a osobami činnými pre zločineckú skupinu, na ktorých sa plánovali a vyhodnocovali jednotlivé akcie zločineckej skupiny, ďalej sa vykonávala povinná fyzická príprava, M. Š. stanovil systém rozdeľovania finančného zisku v zločineckej skupine, zabezpečoval ubytovanie niektorých členov zločineckej skupiny, stanovoval sankcie pri porušení jeho príkazov a nariadení a pri svojvoľnom opustení zločineckej skupiny a zločinecká skupina disponovala zbraňami ako sú baseballové palice a obušky, a motorovými vozidlami, v bode č. 2/ mjr. Bc. P. CH. v priebehu roku 2002 ako príslušník Policajného zboru SR, v tom čase zaradený na Obvodnom oddelení PZ J., viackrát ako verejný činiteľ prekročil svoju právomoc v tom zmysle, ţe poskytoval zločineckej skupine M. Š. dôleţité informácie o pripravovaných a vykonávaných policajných akciách, zameraných na zaistenie páchateľov dopúšťajúcich sa trestnej činnosti pod vedením M. Š., a to v sluţobnom obvode Okresného riaditeľstva PZ S., pričom dňa 22. mája 2002 informoval M. Š. a Z. K. o tom, aby Š. ľudia nešli do obce S., ktorí mali vydierať podnikateľa T. O., nakoľko je na nich pripravená policajná akcia zameraná na ich zadrţanie, čo však aj napriek upozorneniu M. Š. a Z. K. nerešpektovali a následne boli zadrţaní Pohotovostným policajným útvarom Krajského riaditeľstva PZ B., čím porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a),
  2. f)zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov policajného zboru SR, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe SR a Ţelezničnej polície v znení účinnom do 30. júna 2002. 5 1 TdoV 14/2012 Za tieto trestné činy uloţil Špecializovaný trestný súd v Pezinku obvinenému Bc. P. CH.

§ 185aods.

1 Tr. zák. s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, na výkon ktorého bol zaradený

§ 39aods.

2 písm. a) Tr. zák. do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

§ 47ods.

1 Tr. zák. mu bol uloţený aj trest straty inej hodnosti. Rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku nadobudol právoplatnosť 11. februára 2011, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom sp. zn. 1 To 23/2010, rozhodol tak, ţe vo výroku I.

§ 321ods.

1 písm. e), ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo výrokoch o uloţených trestoch a spôsobe ich výkonu u obvinených M. Š., P. Š., M. M. a Ľ. Č. Odvolací súd vo výroku v bode II.

§ 319Tr.

por. odvolanie prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR vo vzťahu k obvineným M. Š. a J. F., ako aj odvolania obvinených J. F., J. H., M. J., Z. U., Bc. P. CH. a odvolateľky Ing. Mgr. M.CH. zamietol. Odpis rozsudku odvolacieho súdu bol obvinenému Bc. P. CH. doručený

  1. septembra 2011 (čl. 9561, zv. XXXII) a jeho obhajcom JUDr. P. K. a JUDr. E. K., ktorí ho v tom čase zastupovali,
  2. septembra
  3. Špecializovaný trestný súd v Pezinku predloţil
  4. júla 2012 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie, ktoré podal obvinený Bc. P. CH., prostredníctvom obhajcu
  5. decembra 2011 na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  6. februára 2011, sp. zn. 1 To 23/
  7. Domáhal sa ním, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c), písm. i) a písm. h) Tr. por. účinného do
  8. augusta
  9. Obvinený Bc. P. CH. vo svojom dovolaní poukázal na to, ţe skutok, ktorý sa mu dáva za vinu sa stal
  10. mája 2002, no uznesenie o vznesení obvinenia ČVS:PPZ-411/BOK-C-2006 je z
  11. marca 2008, teda takmer 6 rokov od spáchania skutku, a preto

jeho názoru došlo k premlčaniu trestného stíhania trestného činu v bode 2/ rozsudku v zmysle § 87 ods. 1 6 1 TdoV 14/2012 písm.

  1. d)Tr. zák. Z uvedeného potom vyplýva, ţe nebol dôvod ukladať úhrnný trest a malo dôjsť k zastaveniu trestného stíhania. Obvinený ďalej uviedol, ţe OO PZ J. je malé oddelenie III. typu, pričom pripravované alebo vykonávané akcie na teritóriu OR PZ S. boli vykonávané väčšinou bez účasti policajtov OO PZ J., na základe čoho ani nebol oboznamovaný o plánovaných akciách OR PZ S. Z policajnej praxe jasne vyplýva, ţe na pripravovaných akciách zameraných na odhalenie tak závaţných trestných činov, aké sú uvedené v napadnutom rozsudku, participujú výlučne špeciálne zloţky, akým je Útvar boja proti organizovanej kriminalite, kriminálna polícia, Pohotovostný policajný útvar a iné zloţky, a v ţiadnom prípade nie obvodné oddelenia PZ. Je teda vylúčené, ţe by sa on ako obyčajný policajt, napriek tomu, ţe prešiel previerkou oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, dozvedel o prísne utajovaných akciách, a to ešte o takej, ktorá sa mala konať ani nie v obvode, okrese, či v kraji, v ktorom bol zaradený. Súd svoje rozhodnutie oprel len o ničím nepodloţený výklad bez akéhokoľvek priameho dôkazu. Ďalej obvinený poukázal aj na rozporuplné výpovede svedkov a spoluobvinených. Svedok Č. na hlavnom pojednávaní vysvetľoval rozpory vo svojej výpovedi a uviedol, ţe keď ho obvinený Š. zoznamoval s obvineným CH., nekonkretizoval ho ako osobu, ktorá mu podala informácie o príprave akcie v obci S., čiţe nevedel konkretizovať, či išlo o obvineného CH. Zároveň dáva do pozornosti súdu, ţe svedok Č. je dlhé roky závislý na tvrdých drogách, čo aj sám priznal, a preto jeho dôveryhodnosť je veľmi nízka. Svedkovia K. a G. obvineného P. CH. nepoznali. Svedok M. D. taktieţ nevedel s istotou určiť, či je skutočne obvinený CH. policajtom, ktorý pre Š. donášal informácie z policajného prostredia. Počas konania pred súdom, obvinený CH. niekoľko krát navrhol vypočuť osobu zadrţanú v obci S. – E. C., pričom uvedený návrh bol bez udania dôvodu zo strany súdu zamietnutý. Taktieţ zo strany obhajoby bol navrhnutý na vypočutie riaditeľ KR PZ B. JUDr. J. F., ktorý mal organizovať a riadiť akciu v obci S., pričom ako jediná kompetentná osoba môţe vypovedať, či akcia bola vyzradená, pričom v prípade vyzradenia sa spisuje záznam, odkiaľ únik informácii pochádza. V konaní taktieţ nebol vypočutý policajt R. H., napriek tomu, ţe bol svedkom Č. označený ako osoba, ktorá mala pre Š. vykonať rôzne lustrácie. Ďalším z navrhovaných a nevykonaných dôkazov je kontrola lustrovaných informácii v databáze policajného zboru na základe pridelených pouţívateľských mien a hesiel. 7 1 TdoV 14/2012 Z dôvodu drogovej závislosti svedka Č. obhajoba navrhla vyšetriť jeho duševný stav, čo taktieţ nebolo súdom umoţnené. Výpoveď Z. K. povaţuje za účelovú a nedôveryhodnú v snahe obţalovaného získať mimoriadne zníţenie trestu, čo sa mu aj napokon podarilo. V súvislosti s jeho obvinením z podporovania zločineckej skupiny upozornil na to, ţe skutku, ktorým mal zločineckú skupinu podporovať, sa mal údajne dopustiť 22. mája 2002, teda za platnosti a účinnosti Trestného zákona účinného do 30. júna 2002, pričom v tomto zákone sa síce skutková podstata zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny nachádza, no v ţiadnom ustanovení vtedy platného a účinného Trestného zákona nie je podporovanie zločineckej skupiny definované. V tomto prípade nie je moţné analogicky poukazovať na analogický právny predpis (zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon) a jeho ustanovenie § 129 ods. 7, ktorý pojem podporovania zločineckej skupiny definuje. Okrem toho, v Trestnom zákone účinnom do 30. júna 2002 sa pri § 89 uvádza v ods. 27, ţe za postih páchateľa za trestný čin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny bude potrebné okrem všeobecných znakov preukázať niektorý z alternatívne uvedených znakov § 89 ods. 27 písm.
  2. a)aţ písm. c). Obvinenému CH. nebol preukázaný ani jeden z uvedených znakov a ani v rozsudku sa nič také neuvádza. S ohľadom na túto skutočnosť teda nie je jasné, akým spôsobom príslušné orgány činné v trestnom konaní dospeli k názoru, ţe konanie, ktoré sa obvinenému CH. dávalo za vinu, má všetky znaky podporovania zločineckej skupiny. Bol uznaný vinným z trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, pričom ale nebolo v ţiadnom prípade preukázané, nielen to, či takúto činnosť páchal s úmyslom spáchať trestný čin, ale ani to, aký konkrétny skutok zakladajúci trestný čin na to nadväzoval, keďţe trestný čin zneuţitie právomocí verejného činiteľa v zmysle § 158 ods. 1 písm.
  3. a)Tr. zák. nielenţe nebol patrične preukázaný, ale dokonca bol premlčaný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd v zmysle § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného Bc. P. CH. a v zmysle § 386 ods. 2 Tr. por. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. februára 2011, sp. zn. l To 23/2010, zrušil v časti, ktorým bolo odvolanie obvineného CH. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zamietnuté, a zároveň zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 23. júna 2010, vedeného pod sp. zn. PK 2 T/16/2008, v časti ktorou bol uznaný vinným z trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny

§ 185aods. 1 Tr. zák., ako aj z trestného činu zneuţívania právomocí verejného činiteľa 8 1 Tdo

V 14/2012

§ 158ods.

1 písm. a) Tr. zák. a v zmysle § 388 ods. 1 Tr. por. vec prikázal prvostupňovému súdu na opätovné prerokovanie a rozhodnutie. V zmysle § 376 Tr. por. sa k obsahu uvedeného dovolania vyjadril 20. júna 2012 obvinený J. H. nasledovne: „Mám za to, ţe i v mojom prípade bol len umelo vytvorený člen nejakej zločineckej skupiny. Okrem všeobecných znakov trestného činu bolo potrebné preukázať niektorý z alternatívne uvedených znakov

§ 89ods.

27 písm.

  1. a)aţ
  2. c)Tr. zák. V poslednom období účinnosti Trestného zákona - od 1. augusta 2004, to boli trestné činy s hornou hranicou trestnej sadzby odňatia slobody najmenej päť rokov alebo trestné činy

§ 160aţ § 162 Tr.

zák. V prípade trestného činu hrubého nátlaku

§ 235bods.

1b Tr. zák. je stanovená horná hranica trestnej sadzby tri roky a nie najmenej päť rokov, a teda mám za to, ţe nebola naplnená skutková podstata tohto trestného činu. Ďalej je otázne ako mohol CH. podporovať zločineckú skupinu 22. mája 2002, keď ţiadna zločinecká skupina v tom čase neexistovala a prvý skutok sa zločineckej skupine pripisuje aţ v decembri 2003, teda 19 mesiacov po uvedenom dátume.“ So zreteľom na novelu Trestného poriadku č. 226/2011 Z. z. a prechodné ustanovenie § 567j ods. 2 Tr. por., Najvyšší súd Slovenskej republiky pouţil na rozhodovanie o dovolaní obvineného Bc. P. CH. Trestný poriadok účinný od 1. septembra 2011. V zmysle prechodného ustanovenia § 567j ods. 7, ustanovenie § 371 Tr. por. sa pouţilo v znení účinnom do 31. augusta 2011. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 a ods. 2 písm.

  1. h)Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm.
  2. b)Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 373 Tr. por., ako aj obsahové náleţitosti uvedené v § 374 Tr. por. Dovolací súd po prerokovaní veci na neverejnom zasadnutí a preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, ţe dovolanie obvineného je dôvodné, nakoľko ním uplatnený dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm.
  3. i)Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 9 1 TdoV 14/2012 v posudzovanom prípade naplnený bol, pretoţe rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. februára 2011, sp. zn. 1 To 23/2010, a konaním, ktoré mu predchádzalo, v časti týkajúcej sa obvineného Bc. P. CH. v bode č. II. rozsudku, bol porušený zákon v ustanovení § 319 Tr. por., § 158 ods. 1 písm.
  4. a)Tr. zák. , ako aj v § 3 ods. 1 Tr. zák. v jeho v neprospech.

§ 382aTr.

por. účinného od 1. septembra 2011 dovolací súd môţe rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí o dovolaní, ak zistí, ţe dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé, ţe vytýkané nedostatky povedú k postupu

§ 386a § 388 ods.

1 Tr. por.

§ 386ods.

1 Tr. por. ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania

§ 371Tr.

por., vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera.

§ 386ods.

2 Tr. por. súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd

okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho moţno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci len sčasti výrok o vine, zruší vţdy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 dovolanie moţno podať len, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. Na podklade tohto dovolacieho dôvodu teda nie je moţné posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 5 Tr. por., ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov

§ 2ods. 6 10 1 Tdo

V 14/2012 Tr. por., pretoţe to sú otázky upravené normami procesného práva a nie hmotným právom. Tento záver zodpovedá skutočnosti, ţe dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom najvyšší súd, kde nemoţno znovu vytvárať, či zásadne meniť skutkové zistenia. Právna úprava spôsobu rozhodovania najvyššieho súdu predpokladá, ţe v tomto konaní nebude dokazovanie vykonané vôbec alebo len celkom výnimočne v značne obmedzenom rozsahu a zamerané výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní (§ 379 ods. 2 Tr. por.). Najvyšší súd vychádza z toho, ţe tento dovolací dôvod súvisí s nesprávnou aplikáciou zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu na zistený skutkový stav, ktorým je dovolací súd viazaný, prípadne nesprávnej aplikácie iných noriem hmotného práva. Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm. i) Tr. por. len z toho hľadiska, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu. Predmetom dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm. i) Tr. por. potom môţe byť uţ len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je moţné akokoľvek dopĺňať a meniť. Dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm.

  1. i)Tr. por. predpokladá výlučne chyby právne, ktoré sa dotýkajú právneho posúdenia zisteného skutku v tom zmysle, ţe tento bol v rozpore s Trestným zákonom posúdený buď ako prísnejšie alebo miernejšie trestný čin alebo ţe vôbec nemal byť posúdený ako trestný čin pre existenciu niektorej Trestným zákonom predpokladanej okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť páchateľa alebo protiprávnosť činu. Spomenutý dovolací dôvod je okrem toho daný aj nesprávnou aplikáciou iného hmotnoprávneho ustanovenia, ktorá nemusí bezprostredne súvisieť len s právnym posúdením skutku, ale sa môţe dotýkať napr. rozhodovania o treste či ochrannom opatrení. Predmetný dôvod dovolania ale vylučuje námietky skutkové (§ 371 ods. 1 písm.
  2. i)Tr. por., veta za bodkočiarkou), t.j. nie je prípustné namietať, ţe skutok tak ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa bol zistený nesprávne a neúplne a tieţ hodnotenie vykonaných dôkazov, pretoţe určitý skutkový stav je vţdy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu. Dovolací dôvod

§ 371ods. 1 písm. i) Tr. por. teda výlučne slúţi k náprave hmotnoprávnych chýb. 11 1 Tdo

V 14/2012 Prieskum z dôvodu

§ 371ods.

1 písm. i) Tr. por. je limitovaný posúdením správnosti právnej kvalifikácie vo vzťahu ku skutku zistenému napadnutým rozhodnutím. V posudzovanom prípade ide o skutky uvedené v bode 1/ a 2/ prvostupňového rozsudku, pretoţe tieto boli dovolateľom napadnuté. Pre dovolací súd je teda rozhodujúce skutkové zistenie,

ktorého Bc. P. CH. spáchal skutky tak, ako sú tieto ustálené v skutkovej vete v bode č. 1/ a 2/ rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 23. júna 2010, sp. zn. PK 2 T 16/2008, pretoţe odvolací súd vo svojom rozsudku napadnutom dovolaním obvineného skutkové zistenia nijako nemodifikoval (vo výroku v bode II. rozsudku

§ 319Tr.

por. odvolanie obvineného CH. a odvolateľky Ing. Mgr. M. CH. zamietol). Preto sa Najvyšší súd Slovenskej republiky pri svojej prieskumnej povinnosti musel sústrediť na to, či takto vymedzený skutok zodpovedá jeho právnemu posúdeniu uvedenému v tzv. právnej vete rozsudku súdu prvého stupňa. Z rozhodnutí súdov oboch stupňov je zrejmé, ţe obvineného v bode č. 1/ uznali za vinného z obzvlášť závaţného trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny

§ 185aods.

1 Tr. zák. a v bode č. 2/ z trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa

§ 158ods.

1 písm. a) Tr. zák. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe skutok právoplatne ustálený súdmi v pôvodnom konaní nebol pod bodom č. 2/ správne právne kvalifikovaný, pretoţe nenapĺňa všetky zákonné znaky trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa

§ 158ods.

1 písm. a) Tr. zák.. Tým je odôvodnený záver, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa (v bode č. 2/) sú zaloţené na nesprávnej právnej kvalifikácii zisteného skutku, a preto v danom prípade ide o naplnenie dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm.

  1. i)Tr. por. účinného do 31. augusta 2011. Zo skutkových zistení ustálených vo výroku o vine v bode č. 2/ prvostupňového rozsudku vyplýva, ţe obvinený Bc. P. CH. mal v priebehu roka 2002 ako príslušník Policajného zboru SR, viackrát ako verejný činiteľ prekročiť svoju právomoc v tom zmysle, ţe poskytoval zločineckej skupine M. Š. dôleţité informácie o pripravovaných a vykonávaných policajných akciách, zameraných na zaistenie páchateľov dopúšťajúcich sa 12 1 TdoV 14/2012 trestnej činnosti pod vedením M. Š., a to v sluţobnom obvode Okresného riaditeľstva PZ S., pričom dňa 22. mája 2002 informoval M. Š. a Z. K. o tom, aby Š. ľudia nešli do obce S., ktorí mali vydierať podnikateľa T. O., nakoľko je na nich pripravená policajná akcia zameraná na ich zadrţanie, čo však aj napriek upozorneniu nerešpektovali a následne boli zadrţaní, čím obvinený CH. mal porušiť ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a),
  2. f)zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov policajného zboru SR, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe SR a Ţelezničnej polície v znení účinnom do 30. júna 2002 (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe“). Obvinený Bc. P. CH. bol teda v skutku pod bodom č. 2/ rozsudku uznaný za vinného z trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa

§ 158ods.

1 písm.

  1. a)Tr. zák., v zmysle ktorého ako verejný činiteľ v úmysle zadováţiť inému neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov a na ochrane práv a povinností fyzických a právnických osôb. Na naplnenie tejto skutkovej podstaty sa vyţaduje, aby sa činu dopustil špeciálny subjekt, t.j. verejný činiteľ, a to jednou z troch taxatívne uvedených foriem konania, pričom z hľadiska zavinenia úmysel páchateľa okrem konania musí zahŕňať aj úmysel spôsobiť niekomu škodu alebo zadováţiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Znakom "v úmysle zadováţiť sebe alebo inému neoprávnený prospech" sa rozumie akékoľvek neoprávnené majetkové alebo aj materiálne zvýhodnenie, na ktoré by páchateľ alebo iná osoba nemali právo (napr. aj nestíhanie páchateľa trestného činu a pod.). Pojem "vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu" treba vykladať tak, ţe ide o obchádzanie zákona alebo iného právneho predpisu vydaného na základe zákona. Pod pojmom "prekročí svoju právomoc" sa rozumie konanie páchateľa, ktorý vykonáva činnosť, ktorá patrí do právomoci iného verejného činiteľa (nadriadeného, prípadne aj podriadeného, pokiaľ páchateľ nemá právomoc vec vybaviť sám). Pojem verejného činiteľa vymedzuje zákon zo štyroch základných hľadísk:
  2. a)musí ísť o voleného funkcionára alebo iného zodpovedného pracovníka orgánu štátnej správy a samosprávy, súdu alebo iného štátneho orgánu alebo príslušníka ozbrojených síl, alebo ozbrojeného zboru, súdneho exekútora, člena lesnej, vodnej, rybárskej alebo poľovníckej stráţe, člena stráţe prírody a osobu, ktorá má oprávnenia člena stráţe prírody; 13 1 TdoV 14/2012
  3. b)musí sa podieľať na plnení úloh spoločnosti a štátu;
  4. c)musí pritom pouţívať právomoc, ktorá mu bola zverená v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh;
  5. d)trestný čin musí byť spáchaný v súvislosti s touto právomocou a zodpovednosťou. Ak niektoré z týchto hľadísk nie je splnené, nejde o verejného činiteľa. Aby obvinený mohol byť povaţovaný za verejného činiteľa nepostačuje len správne zistenie, ţe v čase činu bol príslušníkom Policajného zboru SR, a ţe sa podieľal na plnení úloh spoločnosti a štátu, ktorými treba rozumieť výkon dôleţitých verejných funkcií. Súčasne by musela byť totiţ splnená aj podmienka, ţe pouţíval pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Chápanie pojmu právomocí obvineného v súvislosti s poskytovaním informácií o pripravovaných a vykonávaných policajných akciách zločineckej skupine M. Š. v rozhodnutiach súdov oboch stupňov nie je správne. Jeho kritériom totiţ nie je to, o plnenie akej z úloh príslušníka policajného zboru SR, ktoré obvinený zastupoval navonok išlo, ani to, ţe porušil povinnosti policajta v zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a),
  6. f)zákona o štátnej sluţbe. Nesporne išlo o konanie, ktoré malo širší spoločenský dosah a dotýkalo sa verejného záujmu, avšak pojem právomoci musí v sebe vţdy zahrňovať prvok moci a prvok rozhodovania následne vynútiteľného štátnou mocou. V nadväznosti na uvedené je potrebné opätovne zdôrazniť, ţe ak sa verejný činiteľ dopustí trestného činu zneuţívajúc na to svoje postavenie, zamestnanie, funkciu, prístup k zdrojom a dôveru, ktorá mu bola zverená, nemusí sa dopustiť trestného činu verejných činiteľov. Pokiaľ nespácha trestný čin v súvislosti s právomocou rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb a takéto rozhodovanie neobsahuje „prvok moci a prvok rozhodovania“, jeho konanie ani nemôţe byť kvalifikované ako trestný čin zneuţívania právomoci verejného činiteľa. Obvinený v uvedených súvislostiach nevykonával právomoc verejného činiteľa a preto nebol verejným činiteľom. Postih obvineného za trestný čin zneuţívania právomoci verejného činiteľa

§ 158Tr.

zák.

zistenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je moţný, pretoţe tento v konkrétnom prípade nekonal v postavení špeciálneho subjektu - verejného činiteľa ako ho definuje ustanovenie § 89 ods. 9 Tr. zák. 14 1 TdoV 14/2012 Ako správne konštatuje prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku (str. 82) obvinený CH. nebol členom zločineckej skupiny, ani činným pre ňu, ale ju o.i. podporoval poskytovaním informácií z policajného prostredia. Táto jeho činnosť napĺňa všetky znaky zákonnej skutkovej podstaty trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

§ 185aods.

1 Tr. zák. účinného do

  1. júna
  2. Z dôvodov uvedených ďalej bolo preto nesprávne uznať tohto obvineného za vinného z rovnakého konania v bode 2/ rozsudku. Ďalej je potrebné poukázať na tú skutočnosť, ţe ak súd dospeje k záveru, ţe nie je preukázaný jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov, ale iba jedného z nich, skutok posúdi len

jedného ustanovenia Trestného zákona, ďalšiu právnu kvalifikáciu nepouţije a len v odôvodnení rozsudku súd vysvetlí, prečo táto právna kvalifikácia neprichádza do úvahy. Prokurátor podal obţalobu u Bc. P. CH. pre ten istý skutok, ktorý rozdelil do bodov č. 1/ a 2/ obţaloby (str. 2433, zv. VII), pričom skutok v bode č. 2/ je oproti skutku v bode č. 1/ špecifikovaný podrobnejšie, pričom páchateľove konanie a následok, medzi ktorými je kauzálny nexus v bodoch č. 1/ a 2/, tvoria jednotu skutku. Jednota skutku je pojem hmotnoprávny, ma však význam pre určenie, či skutok má znaky len jedného trestného činu alebo znaky viacerých trestných činov v jednočinnom súbehu, príp. viacčinnom súbehu. Za jeden skutok, jedno konanie sa povaţujú tie prejavy vôle páchateľa navonok, ktoré sú príčinou následku významného z hľadiska trestného práva, pokiaľ sú zahrnuté zavinením. Správne riešenie otázky jednoty skutku má okrem iného význam z procesného hľadiska aj pre otázku, či právoplatné súdne rozhodnutie vytvára prekáţku veci uţ rozsúdenej ako aj zásady ne bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci). Uvedenú skutočnosť, a to ţe ide o jeden skutok, ktorý nie je moţné takýmto spôsobom rozdeliť do dvoch bodov s tým, ţe v bode č. 2/ je rovnaký skutok len podrobnejšie popísaný, opomenuli súdy oboch stupňov, pričom takýmto postupom bola porušená zásada ne bis in idem. Rovnako to, ţe súd hodnotil trestné činy ako reálny súbeh moţno usudzovať len z pouţitia § 35 ods. 1 Tr. zák. pri ukladaní trestu. 15 1 TdoV 14/2012 Prvostupňový súd pochybil aj pri ukladaní trestu straty „inej hodnosti“ Bc. P. CH.

§ 47ods.

1 Tr. zák., v zmysle ktorého bolo nevyhnutné konkretizovať o akú konkrétnu stratu inej hodnosti malo v danom prípade ísť (dôstojnícka hodnosť - § 20 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej sluţbe). Rovnako nesprávnym je označenie trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny

§ 185aods.

1 Tr. zák. ako obzvlášť závaţného trestného činu vo výroku prvostupňového rozsudku. Delenie trestných činov na prečiny a zločiny tzv. bipartícia, je súčasťou nášho Trestného zákona aţ od

  1. januára
  2. Trestný zákon účinný do
  3. júna 2002 , ktorý bol v danom prípade aplikovaný, tieto druhy trestných činov nerozdeľoval. Pojem obzvlášť závaţné trestné činy je vymedzený v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák., v zmysle ktorého takýmito trestnými činmi sú trestné činy taxatívne uvedené v § 62 Tr. zák. (patrí sem aj trestný čin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

§ 185aods.

1 Tr. zák.) a tie úmyselné trestné činy, na ktoré trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej osem rokov. Takto vymedzený pojem slúţi len na účel hodnotenia špeciálnej recidívy, resp. definuje okruh obzvlášť závaţných úmyselných trestných činov, ktorých spáchanie je nevyhnutnou podmienkou na postup

§ 41ods.

1 a § 42 Tr. zák. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň upozorňuje aj na nepresné pomenovanie trestného činu uvedeného pod bodom č. 1/ prvostupňového rozsudku. Vzhľadom k tomu, ţe na posudzovanie trestnosti činov obvineného Bc. P. CH. prvostupňový súd aplikoval Trestný zákon účinný do 30. júna 2002, je potrebné pouţiť pomenovanie trestného činu

vtedy platného a účinného Trestného zákona, a to zaloţenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny (vo výroku je nesprávne uvedené „a teroristickej skupiny“). Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, na základe § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil vo výroku tohto rozsudku uvedené porušenie zákona v neprospech obvineného Bc. P. CH. V dôsledku toho

§ 386ods.

2 Tr. por. zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

  1. februára 2011, sp. zn. 1 To 23/2010, a konanie, ktoré mu predchádzalo, v časti týkajúcej sa obvineného Bc. P. CH. v bode II. rozsudku, ako aj rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z
  2. júna 2010, sp. zn. PK 2 T 16/2008, v tejto časti v celom rozsahu. Súčasne zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej 16 1 TdoV 14/2012 došlo zrušením, stratili podklad.

§ 388ods.

1 Tr. por. Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, prikázal, aby vec obvineného Bc. P. CH. v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Mohol tak urobiť, lebo rozhodoval o dovolaní v jeho prospech, ktoré bolo podané v lehote uvedenej v § 370 ods. 2 Tr. por. Úlohou Špecializovaného trestného súdu v Pezinku bude znovu prerokovať predmetnú vec a zaoberať sa obhajobou obvineného v kontexte s právnym názorom vysloveným dovolacím súdom. Špecializovaný trestný súd v Pezinku je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil. Vzhľadom na to, ţe napadnuté rozhodnutia boli zrušené len v dôsledku dovolania podaného v prospech obvineného, nemôţe v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech (§ 391 ods. 1. ods. 2 Tr. por.). K uplatneným dovolacím dôvodom

§ 371ods.

1 písm.

  1. c)a
  2. h)Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe v posudzovanej veci tieto dovolacie dôvody nezistil. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 25. apríla 2013 JUDr. Harald S t i f f e l , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.