1 písm. a/ O.s.p. odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nesmel sa zaoberať otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. K tomu, aby dovolanie malo právne účinky a aby na jeho základe vznikli procesné vzťahy, musí vyhovovať požiadavkám, ktoré ustanovuje Občiansky súdny poriadok. Ten v ustanovení § 240 ods. 1 prvá veta stanovuje, že subjektom legitimovaným na podanie dovolania je účastník. Na podanie dovolania je teda procesne legitimovaný subjekt, ktorý bol účastníkom konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu (porovnaj text uvedeného ustanovenia „účastník môže podať dovolanie...“). Účastníkmi konania o dedičstve sú podľa § 175b O.s.p. tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet, štát. Poručiteľov veriteľ je účastníkom konania v prípade § 175p, v prípade, keď sa vyporiadava jeho pohľadávka, a pri likvidácii dedičstva. V konaní podľa § 175h ods. 2 je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o pohreb. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia nie je poručiteľov veriteľ účastníkom každého konania o dedičstve. V prejednanej veci, ako vyplýva z obsahu spisu, je nepochybné, že nedošlo k dohode o prenechaní predĺženého dedičstva veriteľom na úhradu dlhov (§ 175p O.s.p.) a že nebola ani nariadená likvidácia dedičstva (§ 175t až § 175v O.s.p.). Pokiaľ veriteľka poručiteľa „prihlásila“ pohľadávku do dedičstva, táto by sa musela stať predmetom vyporiadania, inak sa veriteľka poručiteľa nemôže pokladať za účastníka konania o dedičstve. O spomenuté vyporiadanie pohľadávky, ktoré zakladá účastníctvo 5 1 Cdo 72/2011 veriteľa v konaní o dedičstve, ide len v prípade, ak sa dedičia dohodli, že budú zodpovedať za dlhy poručiteľa inak (odchylne), než uvádza ustanovenie § 470 Občianskeho zákonníka, a s touto dohodou súhlasil aj veriteľ; účasť veriteľa sa v takom prípade obmedzí na tú časť konania, v ktorej sa vyporiadava dlh voči poručiteľovi (porovnaj k tomu ustálenú súdnu prax ako aj príslušnú odbornú literatúru, napr. R 58/1965; R 63/1972; R 48/1975; Zborník IV bývalého Najvyššieho súdu, str. 751-752; R 19/1988; rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky zo 17. februára 2005 sp. zn. 32 Odo 246/2003, zo 16. decembra 2010 sp. zn. 33 Cdo 1636/2008; Jaroslav Krajčo a kolektív Občiansky súdny poriadok, I. diel, Komentár, Bratislava 2010, str. 689; Drápal, L., Bureš, J. a kol. Občanský soudní řád I, Komentář, C. H. Beck, Praha 2009, 1. vydanie, str.1193; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a kolektiv, Občanský zákoník II. Komentář, C. H. Beck, Praha 2008, 1. vydanie, str. 1268-1269). Ani o tento prípad účastníctva Ing. E. H. ako veriteľky poručiteľa, ako dokladá obsah spisu, však v danej dedičskej veci nešlo. Z citovaných ustanovení teda účastníctvo Ing. E. H. v konaní o dedičstve po poručiteľovi A. H., ktorý zomrel X, nemôže vyplývať. Dovolací súd z týchto dôvodov odmietol dovolanie Ing. E. H. proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 243b ods.
l písm. b/ O.s.p. ako dovolanie toho, kto na dovolanie nie je oprávnený (ako subjektu, ktorý nemal procesné postavenie účastníka konania v konaní o dedičstve a preto nebol ani oprávnený na podanie dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2007 sp. zn. 13CoD 123/07). Pri rozhodovaní o náhrade trov dovolacieho konania vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky z ustanovení § 243b ods.
1 a § 142 ods. l O.s.p., dedičom 1/ a 2/ náhradu týchto trov však nepriznal, pretože náhradu si neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.