O. BuklysaB. o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 13. februára 2008, sp. zn. 7 T 5/03, bol obvinený OrestasO. BuklysB. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu vraždy
1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, na tom skutkovom základe, že 25. decembra 2001 asi o 23.30 hod. v diskobare CharlieC. PubuP. na ŠpitálskejŠ. uliciU. č. 4X. v Bratislave B. po tom, ako ho počas vzájomnej bitky poškodený MartinM. RévickýR. udrel päsťou do oka, ho nezisteným bodnorezným nástrojom, ktorý mal čepeľ dlhú najmenej 9 cm a širokú najmenej 1,9 cm, držiac ho pevne v zovretej pästi, v rýchlom slede za sebou, mierne zdola nahor, spredu dozadu päťkrát bodol do ľavej polovice hrudníka pod ľavou prsnou bradavkou, z toho dvakrát veľkou silou a prudkosťou, čím mu spôsobil zakrvácanie do osrdcovníkového vaku a ľavej pohrudnicovej dutiny z dvoch bodných rán 2 1 Tdo V 6/2011 prednej steny pravej komory srdca pri prenikajúcich bodných ranách hrudníka, na následky ktorého zranenia pri prevoze do nemocnice zomrel. Krajský súd mu za tento trestný čin uložil
§ § 219 ods. 1, 35 ods. 2, 39a ods. 3 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 (ďalej len „Tr. zák.“) súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11,5 (jedenásť a pol) roka, na výkon ktorého ho zaradil do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
1 Tr. zák. mu uložil aj trest zákazu pobytu na území Slovenskej republiky na dobu 5 (päť) rokov.
2 Tr. zák. súčasne zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
1, § 247 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom poškodzovania cudzej veci a trestným činom útoku na verejného činiteľa
1 a § 155 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 3 (troch) rokov so zaradením na jeho výkon do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Tr. por. bol obvinený zaviazaný uhradiť poškodeným Všeobecnej zdravotnej poisťovni Bratislava, škodu vo výške 1 194 Sk a JúliiJ. RévickejR. vo výške 23 018,30 Sk. Rozsudok krajského súdu
1 písm. b/, alinea cc/ Tr. por. účinného do
por. odvolanie obvineného zamietol. Verejné zasadnutie o odvolaní obvineného sa uskutočnilo ako proti ušlému,
1 Tr. por., preto bolo uznesenie odvolacieho súdu, v intenciách uvedeného ustanovenia,
1 Tr. por. vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného,
2 Tr. por., zrušil napadnuté rozhodnutia, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a
1 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Bratislave vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť. V zmysle § 376 Tr. por. sa k dovolaniu v súdom určenej lehote vyjadrila poškodená RevickáR. a krajská prokuratúra.
poškodenej je dovolanie neopodstatnené a bezdôvodné, preto ho navrhla odmietnuť
c/ Tr. por. Krajská prokuratúra poukázala na to, že súdy prvého a druhého stupňa sa v rámci rozhodovania o vine obvineného zaoberali hodnotením vierohodnosti jednotlivých dôkazov, vrátane výpovede svedka BrkalaB. i v postavení utajeného svedka. Svedok BrkalB. žiadal o utajenie svojej identity len z dôvodu, že sa obvineného bál. Táto obava bola aj dôvodom, pre ktorý v postavení svedka neuviedol všetko, čo uviesť mohol. V jednotlivých výpovediach svedka BrkalaB. o priebehu konfliktu v CharlieC. PubeP. závažné rozpory nie sú. Vo výpovedi v pozícii utajeného svedka iba 4 1 Tdo V 6/2011 doplnil predchádzajúce tvrdenia o nové skutočnosti, o ktorých sa predtým bál vypovedať. Najvyšší súd vyhodnotil ako zákonný postup prípustnosť utajenia svedka BrkalaB., ktorý bol v tom istom trestnom konaní už vypočutý ako svedok. Orgány činné v trestnom konaní postupovali v súlade s v tom čase platnými ustanoveniami Trestného poriadku a Trestného zákona a ich konanie nebolo v rozpore s článkom 4X. 4X. ods. 1, ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, 2 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011), ale súčasne po preskúmaní veci zistil i to, že je potrebné ho odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo nie sú naplnené dôvody
por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 (§ 382 písm. c/ Tr. por.). Najvyšší súd zdôrazňuje, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu uvedenému v § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť
c/ Tr. por. Dovolací súd preto v každom jednotlivom prípade skúma, či námietky a tvrdenia vecne zodpovedajú zákonnému vymedzeniu uplatneného dovolacieho dôvodu. Obvinený uplatnil dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por., ktorý predpokladá, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Za nezákonný spôsob vykonania dôkazu označil výsluch tej istej osoby v rovnakej trestnej veci v procesnom postavení svedka a utajeného svedka, pričom zdôraznil, že tieto výpovede sa diametrálne odlišujú. Námietkami obvineného sa zaoberal už odvolací súd, ktorý v odôvodnení rozhodnutia označil zvolený postup za neobvyklý, ale nie za nezákonný. Rovnako zdôraznil, že výpoveď utajeného svedka je potrebné hodnotiť z hľadiska obsahu, ktorý nadväzuje na ostatné vo veci vykonané dôkazy, ktoré sú pre posúdenie viny obvineného významné. 5 1 Tdo V 6/2011 Za zákonný spôsob získavania dôkazu v zmysle § 89 ods. 2 Tr. por. účinného do
por. Bol poučený tiež o povinnosti uviesť, ako sa oboznámil so skutočnosťami, o ktorých vypovedal v procesnom postavení utajeného svedka. Výsluch utajeného svedka viedla predsedníčka senátu a strany mali možnosť klásť mu otázky. Argumentácia odvolacieho súdu je v súlade so zisteným stavom veci a zákonom. Z vyjadreného je zrejmé, že dovolanie obsahuje subjektívne názory obvineného stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu
1 písm. g/ Tr. por. Skutočným obsahom dovolania sú námietky vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov z pohľadu ustanovenia § 2 ods. 5, 6 Tr. por. účinného do 1. januára 2006. K týmto námietkam je nutné zdôrazniť ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. za bodkočiarkou,
ktorého dovolací súd nemôže skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku. Najvyšší súd zároveň pripomína, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je všeobecnou – treťou – inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je 6 1 Tdo V 6/2011 oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy a navyše aj bez toho, aby ich mohol
základných zásad trestného konania, najmä zásady ústnosti a bezprostrednosti, v konaní o dovolaní sám vykonávať. V posudzovanej veci podmienky dovolania obvineného OrestasaO. BuklysaB. neboli splnené, preto na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. ho musel dovolací súd odmietnuť. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 29. septembra 2011 JUDr. Štefan H a r a b i n , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.