Občianskeho zákonníka, ktorej obsahom bude dohoda o vyporiadaní vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, ktorá bude predmetom konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a v prípade, ak sa dotknutí účastníci medzi sebou nedohodnú ohľadom vyporiadania vlastníckeho práva a neuzatvoria dohodu, budú musieť spor o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam riešiť prostredníctvom podania návrhu na súd
c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), nakoľko riešenie sporov tohto typu patrí
1 O. s. p. do právomoci súdu a nie je ţiadnym právnym predpisom zverené do právomoci správneho orgánu. Ţalovaný konštatoval, ţe spracovanie ROEP v katastrálnom území Z. M. bolo zadané na základe Zmluvy o dielo č. X. zo dňa 22.4.2006. V tom čase bol platný a účinný Metodický návod č. 984 410 MN-1/96 v znení s dodatkom č. 1/97 a v zmysle § 7 ods. 3 moţno pri spracovaní vlastníckych vzťahov postupovať tak, ţe sa pri identifikácií viacerých parciel právneho stavu na jednu parcelu určeného operátu – tzv. bloky, uvedú vo forme spoluvlastníctva po dohode s katastrálnym odborom Obvodného úradu, v súčasnosti s príslušnou správou katastra. 8Sžo/219/2010 3 Ţalovaný ďalej poukázal na § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z.,
ktorého o zmene údajov schváleného ROEP moţno rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra do operátu katastra nehnuteľností. ROEP v katastrálnom území Z. M. bol schválený rozhodnutím dňa 27.9.2004 a do operátu katastra nehnuteľností bol zapísaný dňa 8.10.2004, z čoho vyplýva, ţe návrh na zmenu údajov, podaný dňa 7.3.2005, bol podaný v zákonom stanovenej prekluzívnej trojročnej lehote; avšak zákon ustanovuje, ţe o tomto návrhu musí byť v uvedenej lehote aj rozhodnuté a Správa katastra Zlaté Moravce o podanom návrhu rozhodla aţ dňa 09.09.2009, pričom prekluzívna trojročná márne uplynula dňa 8.10.2007 a aj preto ţalovaný nemohol vyhovieť odvolaniu ţalobcov. II. Konanie na prvostupňovom súde Proti rozhodnutiu ţalovaného podali ţalobcovia včas spoločnú ţalobu
O. s. p. Krajský súd v Nitre ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutia ţalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, ţe v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav, na jeho základe bol vyvodený aj správny záver v súlade so zákonom a súd sa stotoţnil s názorom ţalovaného. Ohľadne záveru ţalovaného o výklade „prekluzívnej lehoty“ v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. krajský súd uviedol, ţe toto nemoţno spájať s § 59 ods. 2 Správneho poriadku, lebo pre objektívne prekáţky na strane správneho orgán nemôţe byť účastník konania ukrátený na svojich právach, keďţe táto preklúzia zo samotnej dikcie ustanovenia nevyplýva. Krajský súd zdôraznil, ţe dualitu parciel registra „C“ a „E“ neodstraňuje ani ROEP schválený
zákona č. 180/1995 Z.z.; aj z § 6 ods. 2 veta druhá zákona č. 180/1995 Z.z. vyplýva, ţe v rámci ROEP sa priebeh hraníc pozemkov v prírode spravidla nezisťuje. Krajský súd poukázal na § l ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z.,
ktorého môţu byť predmetom konania iba pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo drţbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne
osobitných predpisov v súbore geodetických 8Sžo/219/2010 4 informácií a v súbore popisných informácií, čo bolo splnené i v prejednávanom prípade u ţalobcov, pretoţe i keď ich právni predchodcovia boli zapísaní v pozemnokniţnej (ďalej len „PKN“) vloţke ako vlastníci parc. č. X. v jednej polovici a druhá polovica bola zapísaná na rodinu P. (čo
tvrdení vzniklo dohodou týchto rodín v minulosti), avšak po právnej stránke a úradnými – verejnými listinami tento stav nikdy nebol zapísaný do katastra nehnuteľností a výmery pozemkov neboli zamerané geometrickým plánom tak, aby hranice boli pevne vymedzené a zodpovedali realite. Preto za obdobie, odkedy bol prvý zápis v prospech právnych predchodcov ţalobcov aţ po obdobie, kedy sa začala obnova evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v konkrétnom katastrálnom území, došlo k mnohým zmenám a k narušeniu hraníc, ktoré v podstate ani neboli vytýčené. Preto aj údaje nemohli byť záväzné a nemoţno z nich vychádzať tak, ako to tvrdili ţalobcovia; ich tvrdenia môţu prispieť k objasneniu veci a k vyriešeniu vlastníckych vzťahov len dohodou, resp. súdnou cestou na základe určovacej ţaloby. Preto aj krajský súd bol toho názoru, ţe v danom prípade išlo o spor vlastníctva medzi fyzickými osobami, ktorý nie je moţné riešiť zmenou zápisu do katastra nehnuteľností postupom
6 zákona č. 180/1995 Z.z., lebo nešlo o rozpor zápisu s verejnou listinou alebo inou listinou, ale o rozdielny právny názor ţalobcov na otázku vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli vedené iba v pozemkovej knihe.
názoru krajského súdu postupovali oba správne orgány správne, keď nevyhoveli návrhu ţalobcov, nakoľko je všeobecne známou skutočnosťou v ustálenej judikatúre súdov, ţe operát pozemkovej knihy nebol zjednotený s operátom pozemkového katastra a preto spracovateľ ROEP pre katastrálne územie Z. M. na podklade urovnávacieho zostavenia identifikoval do bloku parciel určeného operátu parcely pozemkovej knihy č. X., X., X.X. a X. tak, ţe tieto boli identifikované do bloku parciel určeného operátu ako parc. č. X., X., X. a X. a zapísané na LV č. X. okrem parc. č. X., ktorá bola vlastnícky usporiadaná na základe geometrického plánu v roku 2001 v prospech právnych nástupcov P., avšak vznikla tieţ čiastočne aj z PKN parcely č. X.. Krajský súd konštatoval, ţe Metodický návod č. S74.20.73.41.10, ktorý slúţil spracovateľovi na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov a v ktorom boli bliţšie upravené podmienky a postup vyhotovenia registra, keďţe zákon č. 180/1995 Z.z. do podrobností nerieši konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim a pri spracovaní registra bolo potrebné vychádzať z iných právnych predpisov a údajov v zmysle katastrálneho zákona, nebol v rozpore so zákonom, ani s Ústavou Slovenskej republiky. 8Sžo/219/2010 5 Krajský súd sa stotoţnil s rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu, ţe tvrdenia ţalobcov nie je moţné riešiť v tomto konaní, lebo právnym prostriedkom na dosiahnutie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností tak, aby zápisy zodpovedali právnemu stavu
ich tvrdení je iba určovacia ţaloba
c/ Občianskeho zákonníka alebo dohoda spoluvlastníkov. Z uvedených dôvodov rozhodol krajský súd o zamietnutí ţaloby
1 O. s. p., keďţe nezistil také vady konania, na ktoré by
3 O. s. p. musel prihliadnuť. III. Odvolanie žalobcov a vyjadrenie žalovaného Proti rozsudku krajského súdu podali ţalobcovia včas spoločné odvolanie z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ a § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p., keďţe
ich názoru súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd vec nesprávne právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V odvolaní ţalobcovia uviedli, ţe sa nestotoţnili s výkladom ţalovaného ohľadne 3-ročnej prekluzívnej lehoty
6 zákona č. 180/1995 Z.z., ani s názorom krajského súdu, ţe v predmetnej veci ide o spor vlastníctva medzi fyzickými osobami, ktorý nie je moţné riešiť zmenou zápisu do katastra nehnuteľností postupom
6 zákona č. 180/1995 Z.z., nakoľko správnemu orgánu bola daná právomoc rozhodnúť o zmene údajov schváleného registra, ak tento obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., pričom
1 zákona č. 180/1995 Z.z. majú byť podkladmi na zostavenie registra aj údaje z katastrálneho operátu a týmito údajmi sú aj údaje obsiahnuté v pozemkovej knihe, avšak schválený register obsahuje také údaje, ktoré sú v príkrom rozpore s údajmi v pozemkovej knihe a s ostatnými listinami predloţenými ţalobcami. Ţalobcovia ďalej namietali, ţe pokiaľ správny orgán prvého stupňa pri schválení registra postupoval
Metodického návodu na spracovanie ROEP č. 984 410 MN-1/96 – úplné znenie s Dodatkom č. 1/97, postupoval v zmysle predpisu odporujúceho Ústave Slovenskej republiky a iným všeobecne záväzným právnym predpisom, keďţe novší Metodický návod (účinný 8Sžo/219/2010 6 od 1. apríla 2003) umoţnil zakladanie spoluvlastníctva pri zostavovaní ROEP len po predchádzajúcom súhlase vlastníkov. V odvolaní ďalej uviedli, ţe parcely pozemkovej knihy č. X., X., X.X. a X. boli identifikované do bloku parciel určeného operátu č. X., X., X. a X., avšak pri prepočte spoluvlastníckych podielov k parc. č. X., X. a X. sa neodpočítala výmera E-KN parc. č. X., ktorá bola pred schválením ROEP vysporiadaná geometrickým plánom a táto skutočnosť mala za následok zníţenie spoluvlastníckeho podielu ţalobcov k parc. č. X., X. a X. a teda ukrátenie na ich vlastníckych právach. Krajský súd dospel
názoru ţalobcov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v rozsudku uviedol, ţe parc. č. X. „vznikla tiež čiastočne i z pozemnoknižnej parcely č. X., čo nepopierajú ani žalobcovia“; práve naopak, z grafického náčrtu, doloţeného do súdneho spisu ţalobcami jednoznačne vidno, ţe E-KN parc. č, X. nebola vytvorená z PKN parc. č. X., a to ani čiastočne. Parc. č. X. vznikla z pôvodných PKN parciel č. X., X.X. a X., teda z parciel, ktoré patrili v minulosti výlučne rodine P. a nie z PKN parc. č. X., ktorú
zápisu v PKV č. X. vlastnili rodina P. a Š. po l/2-ici. Na základe uvedených skutočností ţalobcovia ţiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, ţe rozhodnutie ţalovaného aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a aby im priznal náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcov vyjadril prípisom zo dňa 18.8.2010, v ktorom uviedol, ţe právni predchodcovia ţalobcov boli zapísaní v PKN vloţke ako vlastníci parc. č. X. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu ½ k celku a druhá polovica svedčila v prospech rodiny P., čo
tvrdení ţalobcov vzniklo dohodou, avšak po právnej stránke a v súlade s verejnými listinami nebol tento stav nikdy zapísaný do operátu katastra nehnuteľností a výmery pozemkov neboli zamerané geometrickým plánom tak, aby hranice boli pevne vymedzené a zodpovedali realite. Vzhľadom na tieto skutočnosti bol aj krajský súd toho názoru, ţe ide o spor vlastníctva medzi fyzickými osobami, ktorý nie je moţné riešiť zmenou zápisu v katastri nehnuteľností postupom
6 zákona č. 180/1995 Z.z., lebo nejde o rozpor zápisu s verejnou listinou alebo inou listinou. 8Sžo/219/2010 7 Ţalovaný ďalej uviedol, ţe spracovateľ ROEP konštatoval, ţe výmery, evidované v pozemkovej knihe, je moţné povaţovať za smerodajné a identifikácia do blokov bola vykonaná v rámci moţností s pouţitím dostupných operátov, pričom nie je moţné deliť parcely určeného operátu inak, ako sú určené v zrovnávacom zostavení. Účastníci konania majú moţnosť rozdeliť si spoluvlastníctvo evidované na LV č. X. k parcelám určeného operátu č. X., X. a X. v rámci riadneho právneho úkonu medzi spoluvlastníkmi s vyhotovením geometrického plánu na reálne rozdelenie nehnuteľností, pričom spracovateľ postupoval v súlade s § 7 ods. 3 Metodického návodu na spracovanie ROEP č. 984-410-MN-1/96, úplné znenie s dodatkom č. 1/97 a bloky boli zostavené v rámci celého katastrálneho územia
jedného a toho istého zrovnávacieho zostavenia a bez technického podkladu, ktorým je geometrický plán, nebolo moţné vyriešiť vlastnícke vzťahy na právny stav, evidovaný v pozemkovej knihe. Ţalovaný poukázal aj na to, ţe ţalobcovia boli prvostupňovým správnym orgánom poučení, ţe vlastníci, ktorých vlastnícke právo bolo dotknuté, môţu uzatvoriť dohodu
Občianskeho zákonníka alebo sa môţu obrátiť ohľadom riešenia sporu na príslušný súd (s poukazom na § 80 písm. c/ O. s. p.).
názoru ţalovaného neuviedli ţalobcovia ţiadne nové skutočnosti, ani neoznačili dôkazy, ktoré by neboli známe a s ktorými by sa správne orgány, či krajský súd nevysporiadali, vzhľadom na čo navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) odvolanie zamietol
3 O. s. p. IV. Právne názory odvolacieho súdu
1 O. s. p. preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje
druhej hlavy piatej časti 8Sžo/219/2010 8 Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“.
p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd SR, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcov, uvedenými v opravnom prostriedku a či z takto vymedzeného rozsahu správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného a po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenými osobami v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 v spojení s § 250s O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu ţalobcov treba priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR, www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.7.2011 (§ 156 ods. 1 a 3 O. s. p.). Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, ţe dňa 7.3.2005 podali ţalobcovia na Správu katastra Zlaté Moravce návrh
6 zákona č. 180/1995 Z.z. na opravu údajov schváleného ROEP v katastrálnom území Z. M., v ktorom sa domáhali opravy evidovania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s parcelným č. X. o výmere 2575 m2, parcelným č. X. o výmere 13 638 m2 a parcelným č. X. o výmere 1124 m2, zapísaných na LV č. X.. V návrhu ţalobcovia uviedli, ţe nikdy nevlastnili podiel na PKN parc. č. X., X.X. a X.. Ich predkovia vlastnili podiel ½ na PKN parc. č. X. (zapísanej v PKN vloţke č. X.), parc. č. X., X. o výmere 6550 m2 a ţalobcovia namietali identifikáciu PKN parc. č. X. do bloku parciel určeného operátu – do parc. č. X., X. a X., nakoľko do tohto bloku boli identifikované ďalšie PKN parcely – parc. č. X. (zapísaná v PKN vloţke č. X.), parc. č. X.X. (zapísaná v PKN vloţke č. X.) a parc. č. X. (zapísaná v PKN vloţke č. X.), ku ktorým nemali ţalobcovia nikdy evidované ţiadne vlastnícke právo. Ţalobcovia namietali aj výmeru, ktorá im prislúcha v zmysle určených spoluvlastníckych podielov, ktorá je 8Sžo/219/2010 9 však menšia (len 2860,6 m2) ako polovica z pôvodnej výmery 6650 m2 – 3375 m2, evidovanej v pozemkovej knihe u parc. č. X. (zapísanej v PKN vloţke č. X.). Správa katastra zaslala dňa 6.5.2005 ţiadosť o vyjadrenie k podanému návrhu spracovateľovi ROEP, ktorý vo svojom vyjadrení k námietkam k ROEP zo dňa 11.5.2005 uviedol, ţe nie je moţné povaţovať výmery v PKN vloţkách za smerodatné. Identifikácia parciel bola vykonaná do bloku v rámci moţností dostupných operátov. Pozemnostné hárky reprezentovali skutočnú drţbu a neboli zaknihované, t.j. nespĺňali náleţitosti listiny, evidujúcej vlastnícke právo. Spracovateľ ROEP uviedol, ţe ţalobcovia majú moţnosť rozdeliť nehnuteľnosti v rámci riadneho právneho úkonu medzi spoluvlastníkmi. Komisia na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim na zasadnutí dňa 17.5.2005 návrh prerokovala a posúdila ako neopodstatnený, nakoľko údaje v LV č. X. sú v súlade s údajmi
1 zákona č. 180/1995 Z.z., na základe čoho správa katastra rozhodnutím č. C 11/2005-5 zo dňa 25.5.2005 nevyhovela podanému návrhu na zmenu údajov schváleného ROEP pre nepreukázanie splnenia podmienok § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. Proti rozhodnutiu správy katastra podali ţalobcovia odvolanie, ktorému Katastrálny úrad v Nitre, ako odvolací orgán, vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil rozhodnutím č. Co 6/2005-2/Fe zo dňa 5.10.2005 a vec vrátil správe katastra na nové prejednanie a rozhodnutie. Správa katastra rozhodla opätovne o nevyhovení návrhu ţalobcov rozhodnutím č. C 11/2005-43 zo dňa 7.12.2005, ktoré bolo na základe podaného odvolania Katastrálnym úradom v Nitre zrušené dňa 28.3.2006 rozhodnutím č. Co 6/2005-5/Fe a vec bola vrátená opäť správe katastra. Dňa 10.10.2006 podali ţalobcovia na Okresný súd Nitra návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. X., katastrálne územie Z. M. a návrh na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci. Okresný súd Nitra uznesením č. k. 8C 70/2006-72 zo dňa 24.7.2007 odmietol podanie ţalobcov
2 O. s. p. a toto uznesenie bolo potvrdené aj Krajským súdom v Nitre (uznesením č. k. 6 Co 229/2007-81 zo dňa 31.1.2008). 8Sžo/219/2010 10 Rozhodnutím č. C 11/2005-80 zo dňa 9.9.2009 správa katastra opätovne rozhodla o zamietnutí návrhu ţalobcov na zmenu údajov schváleného ROEP. V odôvodnení uviedla, ţe úlohou spracovateľa ROEP bolo vyšetriť údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, pričom vychádzal z dostupného existujúceho operátu, a to z určeného operátu, ktorým bol operát pozemkového katastra, tzv. novomeračský operát z 30-tych rokov 20. storočia a právoplatných verejných listín. Súčasťou novomeračského operátu bol aj súpis uţívateľov k parcelám pozemkového katastra, tzv. pozemnostné hárky. Uţívací stav zistený v rámci tohto mapovania nebol nikdy potvrdený „súdnym komisárom“ ako platný právny stav evidovania vlastníckych vzťahov v rozsahu celého katastrálneho územia, nakoľko technicky nebolo moţné (keďţe pozemkový kataster nebol zjednotený s pozemkovou knihou) vykonať zmeny spoluvlastníctva v pozemkových vloţkách bez vyhotovenia geometrických plánov. Technickým podkladom pre evidovanie PKN parciel boli krokárske náčrty, ktoré však neboli vyhotovené na ţiadnom matematickom základe a výmery v nich boli určované siahou a v niektorých prípadoch odhadom. Operát pozemkovej knihy nebol zjednotený s operátom pozemkového katastra, takţe PKN parcely boli identifikované na podklade zrovnávacieho zostavenia do bloku parciel určeného operátu tak, ţe parcely pozemkovej knihy č. X., X., X.X. a X. sa identifikovali do bloku parciel určeného operátu č. X., X., X. a X.. Časť z týchto parciel v zmysle GP č. X., ktorá zodpovedala parcele určeného operátu č. X., bola vlastnícky vysporiadaná a odčlenená do parciel registra C-KN č. X. zapísanej na LV č. X. a č. X. zapísanej na LV č. X.. Správa katastra ďalej uviedla, ţe vlastnícke práva evidované v pozemkovej knihe boli premietnuté na určený operát a spoluvlastnícke podiely boli určené s ohľadom na veľkosť výmery konkrétnej PKN parcely, percentuálne prepočítanej, s ktorou vstupovala do bloku parciel určeného operátu. Takto boli vypočítané predmetné spoluvlastnícke podiely, ktoré nezodpovedali podielom, evidovaným v pozemkovej knihe. Na základe uvedeného dospela Správa katastra Zlaté Moravce k názoru, ţe spracovateľ postupoval v súlade § 7 ods. 3 Metodického návodu na spracovanie ROEP č. 984410 MN-l/96, úplné znenie s Dodatkom č. 1/97 a bloky holi vytvorené v rámci celého katastrálneho územia
toho istého zrovnávacieho zostavenia. 8Sžo/219/2010 11 Aj proti tomuto rozhodnutiu správy katastra podali ţalobcovia odvolanie, ktoré Katastrálny úrad v Nitre – ţalovaný zamietol a potvrdil rozhodnutie správy katastra rozhodnutím č. Co 16/2009- -2/Fi zo dňa 16.12.2009. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/25/2010-93 zo dňa 4.5.2010 ţalobu ţalobcov voči uvedenému rozhodnutiu ţalovaného zamietol a ţalobcovia sa v zákonom stanovenej lehote odvolali na Najvyšší súd SR.
1 a 2 zákona č. 180/1995 Z.z. sa v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje ROEP, pričom predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo drţbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne
osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií, ak v zákone nie je ustanovené inak.
1 zákona č. 180/1995 Z.z. sa podklady potrebné na zostavenie registra zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predloţených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci.
2 zákona č. 180/1995 Z.z. správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených
odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje.
5 veta prvá zákona č. 180/1995 Z.z. je schválený register verejnou listinou, na základe ktorej katastrálny úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností.
6 zákona č. 180/1995 Z.z. ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi
1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene moţno rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Ţalovaný správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, ţe návrh na zmenu údajov bol podaný dňa 7.3.2005, t.j. v zákonom stanovenej prekluzívnej trojročnej lehote, avšak zákon 8Sžo/219/2010 12 ustanovuje, ţe o tomto návrhu musí byť v uvedenej lehote aj rozhodnuté a správa katastra o návrhu rozhodla aţ dňa 9.9.2009, pričom prekluzívna trojročná márne uplynula dňa 8.10.2007 a aj preto nemohol ţalovaný vyhovieť odvolaniu ţalobcov. Krajský súd k tomu síce uviedol, ţe pre objektívne prekáţky na strane správneho orgán nemôţe byť účastník konania ukrátený na svojich právach, keďţe táto preklúzia zo samotnej dikcie ustanovenia nevyplýva, avšak viac sa touto námietkou nezaoberal. Keďţe ţalovaný pouţil uvedenú skutočnosť (uplnynutie 3-ročnej lehoty) ako jeden z hlavných dôvodov zamietnutia návrhu ţalobcov, povaţoval odvolací súd iba vyššie uvedené konštatovanie krajského súdu za nedostatočné. V § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. je uvedené, ţe o zmene údajov schváleného ROEP moţno rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností, avšak uvedené ustanovenie nemoţno vyuţiť v neprospech účastníkov konania – ţalobcov, ktorí riadne a včas podali návrh na zmenu údajov (dňa 8.10.2004 bol schválený ROEP zapísaný do katastra nehnuteľností a uţ dňa 7.3.2005 podali ţalobcovia návrh, t. j. 5 mesiacov od zápisu), konania sa aktívne zúčastňovali a to, ţe správa katastra právoplatne nerozhodla počas obdobia 2 rokov a 7 mesiacov (keďţe jej rozhodnutie vo veci bolo dvakrát zrušené a vrátené správe katastra na nové prejednnie) nemôţe svedčiť v neprospech ţalobcov. Na uvedenú skutočnosť mal krajský súd prihliadnuť, keďţe túto skutočnosť ţalovaný nesprávne právne posúdil. Ţalobcovia ďalej namietali, ţe zaloţením spoluvlastníctva pri zostavovaní ROEP v súlade s Metodickým návodom na spracovanie ROEP č. 984 410 MN-1/96, úplné znenie s Dodatkom č. 1/97, postupoval ţalovaný v zmysle predpisu odporujúceho Ústave Slovenskej republiky a iným všeobecne záväzným právnym predpisom. S uvedenou námietkou sa riadne nevysporiadal ţalovaný, ani krajský súd. Vlastnícke právo je základné prirodzené ľudské právo. Súčasná platná právna úprava nadväzuje na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv podpísanú v New Yorku v roku 1948, ktorá v čl. 17 ustanovuje, ţe kaţdý má právo na vlastný majetok tak sám, ako aj v spoločenstve s inými a nikto nesmie byť svojvoľne zbavený vlastného majetku. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) vo svojom pôvodnom znení garanciu vlastníckeho práva neobsahoval, tá sa do Dohovoru dostala prostredníctvom Dodatkového protokolu k Dohovoru z roku 1952, kde je v čl. 1 uvedené, ţe kaţdá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne uţívať svoj majetok a nikoho nemoţno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu 8Sžo/219/2010 13 a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré povaţujú za nevyhnutné, aby upravili uţívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.
čl. 20 ods. 1 veta prvá a druhá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavy SR“) má kaţdý právo vlastniť majetok a vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
čl. 20 ods. 4 a 5 Ústavy SR je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva moţné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Iné zásahy do vlastníckeho práva moţno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon. Ţalovaný sa vo svojom rozhodnutí odvoláva na Metodický návod na spracovanie ROEP č. 984 410 MN-1/96, úplné znenie s Dodatkom č. 1/97,
ktorého bolo moţné pod dohode so správou katastra postupovať tak, ţe vlastnícke vzťahy sa pri identifikácii viacerých parciel právneho stavu na jednu parcelu určeného operátu uvedú vo forme spoluvlastníctva. Neskôr prijatý Metodický návod č. MN 74.20.73.41.10 však uţ zaloţenie spoluvlastníctva podmienil súhlasom vlastníkov alebo iných oprávnených osôb. Krajský súd vo svojom rozhodnutí nepochopiteľne uvádza, ţe spracovateľovi slúţil na spracovanie ROEP novší Metodický návod č. MN 74.20.73.41.10, ktorý nie je v rozpore so zákonom, ani s Ústavou SR. Krajský súd sa tak vôbec nevysporiadal s námietkou ţalobcov, ţe zaloţenia spoluvlastníctva v zmysle staršieho metodického pokynu bolo v rozpore so zákonmi a Ústavou SR. Odvolací súd povaţoval za potrebné uviesť, ţe metodický návod síce slúţi pre potreby správnych orgánov, ktoré z neho pri svojom rozhodovaní vychádzajú, avšak nejde o všeobecne záväzný predpis, slúţi na interné účely a ako taký musí byť v súlade s Ústavou SR a zákonmi SR 8Sžo/219/2010 14 a v prípade, ţe nastal nejaký rozpor, bol správny orgán povinný rozhodnúť v súlade so zákonmi a Ústavou SR. Nakoľko sa ţalovaný v rozhodnutí iba odvoláva na metodický pokyn bez posúdenia, či zaloţeným spoluvlastníctva bez súhlasu dotknutých osôb nemohlo dôjsť k porušeniu ich základných práv, garantovaných ústavou a ani krajský súd sa uvedenou otázkou nezaoberal, odvolací súd nemohol vysporiadanie sa s touto námietkou ţalobcov preskúmať. K rovnakému záveru nepreskúmateľnosti rozhodnutia ţalovaného dospel odvolací súd pri námietke ţalobcov, ţe správny orgán postupoval pri zápise podielov v rozpore s ust. § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 Z.z., na ktoré síce ţalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal, ale s konkrétnymi námietkami ţalobcov o rozpore ROEP s podkladmi na zostavenie registra sa nevysporiadal. Z uvedených dôvodov mal krajský súd dospieť k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného trpí uvedenými vadami (spočívajúcimi v tom, ţe ţalovaný ako jeden z dôvodov zamietnutia návrhu ţalobcov nesprávne uviedol uplynutie 3-ročnej lehoty a ţe sa nevysporiadal s námietkou moţného porušenia základného práva ţalobcov na ochranu vlastníckeho práva), pričom tieto vady spôsobili nepreskúmateľnosť rozhodnutia ţalovaného a boli spôsobilé vyvolať jeho zrušenie a vrátenie veci ţalovanému na ďalšie konanie. Keďţe na uvedenú okolnosť krajský súd neprihliadol, dospel odvolací súd k záveru o potrebe zmeny napadnutého rozsudku tak, ţe je účelné rozhodnutie správneho orgánu pre nepreskúmateľnosť zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 3 O. s. p.). O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd SR
1 O. s. p. a § 151 ods. 1 a 5 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. tak, ţe ţalobcom, ktorí mali úspech vo veci, priznal právo na náhradu trov konania
vyčíslenia ich právnej zástupkyne v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“) v sume 2.469,08 eur, ktorá pozostáva z: 1. trov prvostupňového konania vo výške 2133,80 eur, a to: za zaplatený súdny poplatok za ţalobu vo výške 66 € 8Sžo/219/2010 15 z náhrady trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej sluţby vykonaných do 31.5.2010: - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) v sume 120,23 € – 20 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky účinnej do 31.5.2010) x 4 (počet účastníkov) = 384,72 € - písomné podanie na súd vo veci samej – podanie ţaloby (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky) v sume 120,23 € – 20 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky účinnej do 31.5.2010) x 4 (počet účastníkov) = 384,72 € - účasť na pojednávaní dňa 20.4.2010 (vo vyčíslení bol nesprávne uvedený dátum pojednávania – namiesto 20.4.2010 bol uvedený dátum 12.4.2010)
1 písm. c/ vyhlášky v sume 120,23 € – 20 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky účinnej do 31.5.2010) x 4 (počet účastníkov) = 384,72 € - písomné podanie na súd vo veci samej – podanie písomného vyjadrenia zo dňa 21.4.2010 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky) v sume 120,23 € – 20 % (§ 13 ods.2 vyhlášky účinnej do 31.5.2010) x 4 (počet účastníkov) = 384,72 € - účasť na pojednávaní dňa 4.5.2010 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) v sume 120,23 € – 20 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky účinnej do 31.05.2010) x 4 (počet účastníkov) = 384,72 € z paušálu
3 vyhlášky vo výške 7,21 € x 4 (počet účastníkov) x 5 (počet úkonov) = 144,20 € 2. trov odvolacieho konania vo výške 335,28 eur, a to: za zaplatený súdny poplatok za odvolanie vo výške 66 € z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej sluţby vykonaný po 31.5.2010: - písomné podanie na súd vo veci samej – podanie odvolania zo dňa 2.8.2010 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky) v sume 120,23 € – 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky účinnej po 31.5.2010) x 4 (počet účastníkov) = 240,44 € z paušálu
3 vyhlášky vo výške 7,21 € x 4 (počet účastníkov) x 1 (počet úkonov) = 28,84 € Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcom vyššie uvedenú náhradu trov konania vo výške 2469,08 eur k rukám ich právnej zástupkyne M.. I.. E. S. (v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 8Sžo/219/2010 16 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.), na účet vedený v T. B., A., číslo účtu X. v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. júla 2011 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.