zákona č. 195/1998 Z.z., pričom procesne rozhodol
zákona č. 447/2008 Z.z., účinného v čase rozhodovania. Vyslovil názor, ţe aj keď zákon č. 195/1998 Z.z. bliţšie neupravoval formu, spôsob, obsah podkladov na vyúčtovanie (§ 58 ods. 15), podklady museli byť také, aby umoţňovali spätnú kontrolu, či išlo o úkony takého druhu a rozsahu, ktoré boli priznané v posudku. Potreba vypisovania jednotlivých činností asistenta súvisí s ustanovením § 5 ods. 3 a § 58 ods. 2 zák.č. 195/1998 Z.z., keďţe zákonom vymedzený okruh občanov mohol vykonávať osobnú asistenciu len v rozsahu určenom zákonom a len pri taxatívne určených činnostiach.
názoru krajského súdu je nepochybné, ţe aj pred účinnosťou zákona č. 447/2008 Z.z. podklady k vyúčtovaniu peňaţného príspevku na osobnú asistenciu museli obsahovať také údaje, aby bolo moţné príspevok vyplatiť po odkontrolovaní predloţeného vyúčtovania, a preto poţadované údaje nemoţno povaţovať za zbytočné, poniţujúce a nepotrebné. V tejto súvislosti krajský súd povaţoval za dôvodnú námietku ţalobcu, ţe tak z rozhodnutia ţalovaného ako ani z výzvy prvostupňového správneho orgánu nie je zrejmé, za aké obdobie (mesiace) povaţoval podklady k vyúčtovaniu za neúplné a ţiadal ich doplnenie. Vzhľadom na novú skutočnosť, ktorou bolo opätovné priznanie príspevku na osobnú asistenciu ţalobcovi od 1. mája 2008 rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu z 20. mája 2008, krajský súd povaţoval rozhodnutie ţalovaného za nepreskúmateľné z toho dôvodu, ţe časovo neohraničil dobu, dokedy má byť výplata peňaţného príspevku zastavená, teda či sa zastavenie výplaty peňaţného príspevku nevzťahuje aj na novo priznaný príspevok. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol
1 OSP. Rozsudok krajského súdu napadol ţalovaný včas podaným odvolaním. Namietol, ţe
3 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôţe preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Ţalovaný preto pri rozhodovaní dňa 14. januára 2010 musel vychádzať z právnej a skutkovej podstaty v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu. 9Sţso/30/2010 3 Pokiaľ krajský súd ţalovanému vytkol, ţe z jeho rozhodnutia nevyplýva, v ktorom období má byť zastavená výplata peňaţného príspevku, ţalovaný poukázal na § 103 ods. 2 zákona č. 195/1998 Z.z., ktoré
jeho názoru správnemu orgánu neumoţňuje časovo obmedziť zastavenie výplaty peňaţného príspevku, pričom
7 zákona č. 447/2008 Z.z. nárok na výplatu peňaţného príspevku na kompenzáciu zaniká uplynutím jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení výplaty. Zastavenie výplaty peňaţného príspevku od 1. októbra 2007 sa preto
názoru ţalovaného nemôţe vzťahovať na výplatu peňaţného príspevku poskytovaného od 1. mája 2008 na základe novej ţiadosti ţalobcu.
ţalovaného z jeho rozhodnutia je zrejmé, ţe išlo o zastavenie výplaty peňaţného príspevku priznaného pred
2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno vyhovieť. Ţalobca predovšetkým namietal, ţe
3 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia, a preto nemôţe zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. 9Sţso/30/2010 4 Táto námietka ţalovaného nie je dôvodná, keďţe ustanovenie § 65 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) je ustanovením tretieho oddielu štvrtej časti správneho poriadku, ktorý upravuje preskúmanie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu mimo odvolacieho konania a ţalovaný vydal preskúmavané rozhodnutie v odvolacom konaní, upravenom v prvom oddiele štvrtej časti správneho poriadku.
1 správneho poriadku je pritom odvolací orgán povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie aj doplniť. Za nedôvodnú povaţoval odvolací súd aj námietku ţalovaného, ţe
2 zákona č. 195/1998 Z.z. nie je moţné časovo obmedziť zastavenie výplaty peňaţného príspevku, pričom
7 zákona č. 447/2008 Z.z. nárok na výplatu peňaţného príspevku zanikol uplynutím jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení výplaty.
2 vety druhej zákona č. 195/1998 Z.z. ak občan nevyhovie výzve v určenej lehote, moţno poskytovanie sociálnej sluţby, výplatu, peňaţný príspevok na kompenzáciu alebo peňaţný príspevok za opatrovanie zastaviť, ak bol vo výzve na tento následok upozornený.
7 vety za bodkočiarkou zákona č. 447/2008 Z.z. nárok na výplatu peňaţného príspevku na kompenzáciu zaniká uplynutím jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení výplaty. Ţalobcovi bola preskúmavaným rozhodnutím výplata peňaţného príspevku zastavená od
názoru odvolacieho súdu pri preskúmavaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu prihliadnuť a v prípade záveru o opodstatnenosti zastavenia výplaty peňaţného príspevku od
7 zákona č. 447/2008 Z.z.. Z ustanovenia § 59 ods. 1 správneho poriadku vyplýva povinnosť odvolacieho správneho orgánu preskúmať napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu tak zo stránky právnej ako aj skutkovej. Odvolací orgán nie je viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil orgán prvého stupňa, a musí vziať do úvahy aj skutočnosti, ktoré tomuto orgánu neboli známe.
15 zákona č. 195/1998 Z.z. peňaţný príspevok na osobnú asistenciu sa vypláca mesačne
počtu hodín osobnej asistencie, ktoré osobný asistent odpracoval v predchádzajúcom mesiaci pre občana s ťaţkým zdravotným postihnutím. Občan s ťaţkým zdravotným postihnutím je povinný predloţiť podklady za kaţdý mesiac príslušnému orgánu na vyúčtovanie, najneskôr do piateho dňa nasledujúceho mesiaca. Príslušný orgán vyplatí peňaţný príspevok na osobnú asistenciu najneskôr do 15 dní od predloţenia vyúčtovania. Z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe peňaţný príspevok na osobnú asistenciu sa vypláca mesačne pozadu na základe podkladov na vyúčtovanie, ktoré je oprávnený povinný predloţiť príslušnému orgánu najneskôr do piateho dňa nasledujúceho mesiaca. Námietka ţalobcu, ţe mu bol peňaţný príspevok odňatý spätne, je nedôvodná. Z rozhodnutia ţalovaného je totiţ zrejmé, ţe peňaţný príspevok na osobnú asistenciu ţalobcovi odňatý nebol, trval mu nárok na tento príspevok a bola iba zastavená jeho výplata. Peňaţný príspevok sa pritom vypláca za kalendárny mesiac pozadu, a to na základe podkladov na vyúčtovanie. Zo zákona pritom priamo vyplýva oprávnenie príslušného orgánu poţadovať riadne podklady na vyúčtovanie. Výplata peňaţného príspevku na osobnú asistenciu bola ţalobcovi zastavená od 1. októbra 2007. Naposledy bol peňaţný príspevok vyplatený za mesiac september 2007. Pokiaľ ţalovaný rozhodol o zastavení výplaty príspevku od 1. októbra 2007, mohol tak urobiť 9Sţso/30/2010 6 len ak ţalobca napriek riadnej výzve ani dodatočne nepredloţil riadne podklady na vyúčtovanie osobnej asistencie za október 2007. Z rozhodnutia ţalovaného však vyplýva, ţe podkladom pre zastavenie výplaty príspevku od 1. októbra 2007 bolo nereagovanie ţalobcu na výzvu z 28. októbra 2007. Vzhľadom na okolnosť, ţe v zmysle zákona bol ţalobca povinný mesačný výkaz za mesiac október 2007 predloţiť do piatich dní od ukončenia tohto kalendárneho mesiaca,
názoru odvolacieho súdu mohol a mal prvostupňový správny orgán vyzvať ţalobcu na odstránenie nedostatkov predmetného mesačného výkazu aţ po uplynutí uvedenej päťdňovej lehoty, pričom v rámci poučovacej povinnosti (§ 91 ods. 2 zák.č. 195/1998 Z.z., resp. § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. v spojení s § 19 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.) mal uviesť, z akého dôvodu výkaz nepovaţuje za dostatočný (rozsah dohodnutých činností osobnej asistencie nad rámec priznaných činností osobnej asistencie) a ţalobcu aj poučiť ako má doplnenie vykonať. Výzvu z 19. októbra 2007 odvolací súd povaţoval za predčasnú a nekonkrétnu, a preto nepovaţoval za dôvodnú odvolaciu námietku ţalovaného, ţe z jeho rozhodnutia je zrejmé, ţe išlo o zastavenie výplaty príspevku za obdobie, za ktoré ţalobca nepredkladal relevantné podklady. Z uvedených dôvodov ani odvolací súd nepovaţoval rozhodnutie ţalovaného za zákonné, a preto rozsudok krajského súdu
1, 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd
1 v spojení s § 250k ods. 1 a § 151 ods. 2 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný a úspešný ţalobca náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní neuplatnil. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. júna 2011 JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu 9Sţso/30/2010 7 Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.