1 O.s.p. Krajský súd v Košiciach na odvolanie Ministerstva obrany Slovenskej republiky rozsudkom z
1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. Zastavenie konania procesne zavinili navrhovatelia tým, ţe podali návrh proti neexistujúcemu účastníkovi (bez právnej subjektivity), v dôsledku čoho muselo byť konanie zastavené. Takto im vznikla povinnosť nahradiť odporcovi 2/ trovy konania. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie navrhovatelia 1/ aţ 3/. Prípustnosť dovolania odôvodnili s poukazom na § 236 ods. 1 O.s.p., § 237 písm. b/, c/ a f/ O.s.p., § 238 ods. 2 O.s.p. Okrem uvedených dôvodov dovolanie odôvodnili aj dovolacím dôvodom
2 písm. b/ O.s.p. Uviedli, ţe Vojenský útvar 1103 Trebišov (odporca 1/) mal práva a povinnosti vystupovať vo vzťahu k navrhovateľom 1/ aţ 3/ v pracovno-právnych vzťahoch a tým, ţe v priebehu konania označili odporcu 2/ ako účastníka konania, išlo len o nesprávne označeného účastníka konania. Ako civilní zamestnanci odporcu 1/ v zákonnej lehote podali proti odporcovi 1/ návrh na určenie 5 5 Cdo 9/2012 neplatnosti okamţitého zrušenia pracovného pomeru. Odporca 1/ konal v rámci poverenia odporcu 2/ a vystupoval svojim menom v pracovno-právnych vzťahoch v plnom rozsahu. Bol oprávnený uzatvárať, meniť a aj skončiť pracovný pomer. Tak odporca 1/ učinil voči navrhovateľom úkon okamţitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľmi v nočnej sluţbe dňa
1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.). Dovolaním navrhovateľov 1/ aţ 3/ napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení. Prípustnosť dovolania navrhovateľov 1/ aţ 3/ smerujúceho proti tomuto uzneseniu preto nemoţno vyvodiť z ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolatelia zastávajú nesprávny názor, ţe ich dovolanie je prípustné
2 O.s.p. Prehliadajú, ţe aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy len v prípade, ţe dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ak sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu v tejto veci. Rozhodujúcou skutočnosťou v tomto prípade je to, ţe dovolací súd uţ v prejednávanej veci vyslovil právny názor vo svojom zrušujúcom rozhodnutí a odvolací súd sa od neho odchýlil vo svojom novom rozhodnutí. Keďţe dovolanie navrhovateľov 1/ aţ 3/ smeruje proti uzneseniu, neprichádza do úvahy pouţitie § 238 O.s.p. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Treba zdôrazniť, ţe § 237 O.s.p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania
uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný. Ak je 7 5 Cdo 9/2012 konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Prípustnosť dovolania
nie je daná tvrdením dovolateľa, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád v tomto ustanovení uvedenom, ale je prípustné len vtedy, ak rozhodnutie skutočne takouto vadou trpí. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom z úradnej povinnosti. Navrhovatelia 1/ aţ 3/ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/, d/, e/ a g/ O.s.p. netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto nevyplýva ani z týchto ustanovení. So zreteľom na navrhovateľmi tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe konanie trpí vadami uvedenými v § 237 písm. b/, c/ a f/ O.s.p. Dovolatelia v dovolaní tvrdia, ţe za odporcu označili pri podávaní návrhu Vojenský útvar 1103 Trebišov, ktorý konal v rámci poverenia odporcu 2/ a vystupoval svojim menom v pracovno-právnych vzťahoch v plnom rozsahu. Nakoľko však tento nemal spôsobilosť mať práva a povinnosti a tým aj spôsobilosť byť účastníkom konania, za účastníka konania označili odporcu 2/, teda došlo k náprave nesprávne označeného účastníka, ktorý je spôsobilý byť účastníkom občianskoprávneho konania .
b/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Podmienkou, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je, ţe musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti. Ide teda o procesnú subjektivitu. Občiansky súdny poriadok v § 19 O.s.p. stanovuje, ţe spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má 8 5 Cdo 9/2012 spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Zákon teda odkazuje na hmotné právo. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť účastníkmi konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti
hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorými sú zdruţenia fyzických alebo právnických osôb, účelové zdruţenia majetku, jednotky územnej samosprávy a iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p. uţ opodstatňuje prípustnosť dovolania
b/ O.s.p. Spôsobilosť byť účastníkom konania treba odlišovať od tzv. vecnej legitimácie účastníka - aktívnej, či pasívnej, ktorá je z hľadiska prípustnosti irelevantná. Nemoţno nedostatok spôsobilosti byť účastníkom zamieňať nedostatkom vecnej legitimácie účastníka. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania má z procesného hľadiska za následok zastavenie konania (§ 103 a 104 ods. 1 O.s.p.). Vecná legitimácia účastníka konania je otázkou hmotného práva a dôsledkom zistenia jej nedostatku sa prejaví vo výsledku konania zamietnutím návrhu. Nedostatok vecnej legitimácie účastníka nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. b/ O.s.p. V posudzovanom prípade odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a celé konanie zastavil z dôvodu, ţe súd prvého stupňa konal jednak s niekým, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania (Vojenský útvar 1103 Trebišov) a zároveň konal s niekým, kto nie je účastníkom konania (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky), pretoţe sa ním nemohol stať pristúpením k účastníkovi bez právnej subjektivity. Z obsahu spisu vyplýva, ţe na návrh navrhovateľov 1/ aţ 3/ Okresný súd Trebišov uznesením z 27. júla 2007 č.k. 6 C 41/2007-59
1 O.s.p. pripustil, aby do konania pristúpilo na strane odporcu Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Účelom pristúpenia do konania (§ 92 ods. 1 O.s.p.) ako inštitútu sporového konania je odstránenie nedostatku aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie, ktorý tu bol uţ v dobe začatia konania a ktorý by i inak viedol k zamietnutiu návrhu, pričom sa ukazuje, aby vec bola prejednaná v rámci uţ začatého konania a voči inej osobe. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, ţe niekto, kto o sebe tvrdí, ţe je nositeľom hmotného oprávnenia, alebo o kom navrhovateľ tvrdí, ţe je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného oprávnenia (hmotnoprávnej povinnosti), o ktoré v konaní ide. Otázku vecnej legitimácie posudzuje súd na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci. V prípade nedostatku vecnej 9 5 Cdo 9/2012 legitimácie súd nie je oprávnený zasahovať do vymedzenia okruhu účastníkov, nemôţe konanie pre nedostatok jeho podmienky zastaviť, ale návrh (ţalobu) zamietne. Dovolací súd má za to, ţe odvolací súd nesprávne postupoval, keď konanie voči odporcovi 2/ zastavil. Od vecnej legitimácie účastníka konania (t.j. od stavu, keď účastník konania nie je subjektom práv alebo povinností v rámci hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje ţalobou uplatnený nárok) treba odlišovať spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.) a procesnú spôsobilosť (spôsobilosť samostatne konať ako účastník konania- § 20 O.s.p.). Nedostatok procesnej spôsobilosti účastníka konania, t.j. spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať procesné práva a povinnosti bez riadneho zastúpenia je vadou, na ktorú dopadá § 237 písm. c/ O.s.p. K vade takejto povahy však v danom prípade nedošlo. Namietaná vada sa týka konania veliteľa Vojenského útvaru 1103 Trebišov, ktorý konal za odporcu 2/ (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) v pracovnoprávnych vzťahoch (nariadenie ministra obrany Slovenskej republiky č. 1/2006 o poverení na úkony pracovnoprávnych vzťahoch) s navrhovateľmi 1/ aţ 3/. V zmysle zákona č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky samostatné ozbrojené sily, ani jednotlivé vojenské útvary nie sú právnickými osobami, lebo to neustanovuje tento, ani iný zákon. Štát v konaní pred súdmi vo veciach ozbrojených síl zastupuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (§ 2 ods. 6 zákona č. 321/2002 Z.z.). Dovolatelia v dovolaní ďalej namietali vadu
f/ O.s.p. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie 10 5 Cdo 9/2012 svojich práv a oprávnených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Z obsahu dovolania navrhovateľov je zrejmé, ţe prípustnosť dovolania vyvodzujú z toho, ţe odvolací súd napadnutým uznesením vec po právnej stránke nesprávne posúdil
1 písm. b/ O.s.p., § 221 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 104 ods. 1 O.s.p., ktoré na daný skutkový stav nedopadá a ho naň nesprávne aplikoval, a tým vo veci nesprávne rozhodol. Základné právo na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z
f/ O.s.p., je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Právnickými osobami sú a) zdruţenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové zdruţenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon (§ 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania). Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované (§ 104 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý moţno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môţe pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, 12 5 Cdo 9/2012 ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, ţe pri nesplnení procesných podmienok konania je potrebné rozlišovať, či ide o nedostatky odstrániteľné alebo neodstrániteľné. Za neodstrániteľné nedostatky podmienky konania je povaţovaný nedostatok právomoci súdu (§ 7 O.s.p.), litispendencia (§ 83 O.s.p.), res iudicata (§ 159 ods. 3 O.s.p.), nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.). Neodstrániteľné nedostatky podmienky konania majú tie dôsledky, ţe súd nemôţe vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť
1 O.s.p. Za odstrániteľné nedostatky podmienky konania sa povaţuje neúplnosť návrhu na začatie konania (§ 42, 79 O.s.p.), nedostatok príslušnosti súdu (vecnej, miestnej) (§ 9 a nasl., § 84 a nasl. O.s.p.), procesná nespôsobilosť účastníka (§ 20 O.s.p.), nedostatok zastúpenia účastníka konania. Odstrániteľné nedostatky podmienky konania majú tie následky, ţe súd sa musí pokúsiť tieto nedostatky v súčinnosti s účastníkmi konania odstrániť. Ak sa súdu nepodarí nedostatky odstrániť, zváţi, či ide o také nedostatky, ktoré bránia ďalšiemu konaniu a rozhodovaniu, alebo či i pri týchto nedostatkoch nemôţe vo veci konať. V prejednávanej veci dovolací súd zistil, ţe v návrhu zo 6. marca 2007 navrhovatelia 1/ aţ 3/ ako odporcu označili VÚ 1103 Trebišov, ktorý je organizačnou zloţkou Ozbrojených síl Slovenskej republiky a rozhodujúcim výkonným prvkom obrany Slovenskej republiky; nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle ustanovenia § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tým aj spôsobilosť byť účastníkom konania
Navrhovatelia 1/ aţ 3/ v dovolaní potvrdili, ţe VÚ 1103 Trebišov je organizačnou zloţkou ozbrojených síl, namietali však, ţe tento mal právo v pracovnoprávnych veciach konať a vystupovať
Zákonníka práce. Tým boli váţne uvedení do omylu, tento stav opravili a za účastníka konania označili odporcu 2/, t.j. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.
1 zákona č. 3/1993 Z.z. o zriadení armády Slovenskej republiky, armáda sa organizačne člení na vojenské zväzky, vojenské základne, vojenské útvary, vojenské jednotky a vojenské zariadenia. 13 5 Cdo 9/2012 Zákon č. 3/1993 Z.z. bol zrušený zákonom č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky. Z ustanovenia § 18 ods. 6 vyplýva, ţe do určenia novej organizačnej štruktúry ozbrojených síl
5 a § 6 ods. 2 písm. c) sa doterajšia organizačná štruktúra Armády Slovenskej republiky povaţuje za organizačnú štruktúru ozbrojených síl
tohto zákona.
4 zákona č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky vnútorné organizačné členenie zväzkov, útvarov, jednotiek, úradov a zariadení ozbrojených síl a ich logistické zabezpečenie určuje na návrh náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl minister obrany Slovenskej republiky.
2 ods. 6 zákona č. 321/2002 o ozbrojených silách Slovenskej republiky štát v konaní pred súdmi vo veciach ozbrojených síl zastupuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Z obsahu spisu vyplýva, ţe navrhovatelia 1/ aţ 3/, zastúpení advokátom, podali
v časti, v ktorej zrušil rozsudok a konanie voči odporcovi 2/ zastavil, ako aj vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 11. februára 2014 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.